Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/148/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201406 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201406.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobkyne W. O., bývajúcej v N., Z. X, právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, so sídlom Košice, Hlavná 108, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 03.11.2014 č. 50340-2/2014-BA, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 09.09.2014 č. 91947-2/2014-KEM rozhodla, že žalobkyňa podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“ nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 19.02.2003. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žiadosťou, ktorá mu bola doručená dňa 30.07.2014. Týmto podaním sa žalobkyňa domáhala doplatku za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe vypracovaného posudku zo dňa 13.08.2004, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia zhodnotené 400 bodmi podľa pol. č. IV vyhl. č. 32/1965 Z.z. o odškodňovaní bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška“). Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa pri priznávaní nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia nepostupovala správne, pretože sa mala uplatniť úprava Mzd SSR č. Z-10949/1973-Bl, vestník MZ SR, čiastka č. 7-8 zo dňa 14.06.1974. Podľa citovanej úpravy odovzdané hlásenie choroby z povolania je dokladom o zistení choroby z povolania. Ďalej žalobkyňa argumentovala, že posudok zo dňa 13.08.2004 tiež nie je správny, pretože sa mal aplikovať zákon č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia a lekársky posudok mal byť vystavený podľa prílohy č. 1, časť IV., pol. č. 67 - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia s bodovým rozpätím od 300 - 1000 bodov. Podľa tohto zákona jej patrí bodové hodnotenie v rozsahu 1000 bodov, ktoré si predmetnou žiadosťou uplatňuje pred odpočtom už vyplatených súm, t.j. 7.152,50 eur. Namietala, že správne orgány konali nezákonne tým, že jej nepriznali hodnotu bodu 273,-- Sk, ale rozhodnutiami jej bola priznaná hodnota bodu 60,-- Sk. Uviedla, že hlásenie choroby z povolania je výsledkom správnej činnosti, je aktom konštitutívnym, na ktorý sa uplatní § 3 ods.6 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení. Žalobkyňa navrhovala, aby vydané rozhodnutia zo dňa 09.12.2004 č. 300-3032/2004, rozhodnutie z 09.12.2004 č. 300-4119/2004 sa zrušili, a zároveň aby boli zrušené rozhodnutia z 02.02.2005 č. 22-173/2005 a rozhodnutie zo dňa 02.02.2005 č. 22-191/2004, z dôvodu, že podľa jej názoru tieto rozhodnutia sú absolútne neplatné s poukazom na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 13.01.2004 vo veci Kühne und Heinz. Ďalej poukázala, že v danej veci bola porušená zásada rovnosti zbraní a žiadala, aby v novom rozhodnutí boli odstránené doterajšie chyby, a aby sa vykonala revízia vydaných rozhodnutí. Navrhovala, aby na odstránenie sporných otázok, t.j. zistenie a priznanie choroby z povolania bol ustanovený znalec. Správny orgán v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobkyňa si uplatnila nárok podľa § 99 zákona o sociálnom poistení žiadosťou o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola doručená pobočke Sociálnej poisťovne, Košice 27.09.2004 a 08.12.2004 (zvýšenie základného počtu bodov podľa § 6 ods.2 vyhlášky). Prílohou žiadosťou bol posudok o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vypracovaný dňa 13.08.2004 FNLP, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie v Košiciach podľa § 9 ods.4 vyhlášky, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobkyňa mala zistenú chorobu z povolania 19.02.2003, a to chorobu z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín (syndróm karpálneho tunela obojstranný, výraznejšie vpravo, st. p. operácia vpravo, epikondylitída rad. obojstranná) a v tomto posudku kolektív lekárov Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie zhodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 400. Posudok obsahoval poučenie podľa § 77 ods.2 zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, o možnosti podania odvolania proti posudku v lehote 15 dní od jeho doručenia. Žalobkyňa toto právo nevyužila a odvolanie proti posudku nepodala. Na námietku žalobkyne ohľadom nesprávnosti postupu pri hlásení choroby z povolania s poukazom na Úpravy Mzd, ktoré citovala vo svojom podaní, správny orgán poukázal na skutočnosť, že zákony majú vyššiu právnu silu ako Úprava Mzd, pričom na danú vec sa v čase podania žiadosti vzťahovalo a aplikovalo ustanovenie § 11 ods.1 zákona o sociálnom poistení, v ktorom sú výslovne uvedené súvislosti s chorobou z povolania gramatické spojenia „zistená“, a nie priznaná, pričom táto otázka je právna, a nie medicínska, preto sa správny orgán otázkou ustanovenia súdneho znalca nezaoberal. Žalobkyni boli choroba z povolania zistená 19.02.2003, preto nárok na náhradu spoločenského uplatnenia sa posudzoval podľa § 1 vyhlášky s poukazom na § 99 zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanovením § 11 ods.1 tohto zákona. Ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred 01.08.2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy, ktorým bola vyhláška č. 32/1965 Z.z. Žalobkyni rozhodnutiami z 09.12.2004 č. 300-3032/2004 a č. 300-4119/2004 priznala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 48.000,-- Sk (24.000 + 24.000 - zvýšená náhrada SSU podľa § 6 ods.2 vyhlášky). Žalobkyňa sa proti rozhodnutiam odvolala s tým, že žiadala vyplatiť sumu za hodnotu bodu 274,-- Sk. Žalovaný rozhodnutiami z 02.02.2005 č. 22-173/2005 č. 22-191/2004 prvostupňové rozhodnutia potvrdil ako vecne správne. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobkyni vyplatená 11.03.2005. Žiadosť žalobkyne o opätovné posúdenie rozhodovacieho procesu považoval správny orgán prvého stupňa za neprípustný, už aj vzhľadom na to, že v prípade, ak ide o chorobu z povolania, profesionálnu otravu alebo iné poškodenie zdravia pri práci, podáva výlučne oddelenie (klinika) pracovného lekárstva NsP príslušné podľa sídla pracoviska poškodeného. Žiadosť o revíziu rozhodnutia je podľa správneho orgánu v priamom rozpore s ustanovením § 172 ods.1 a ustanoveniami § 221 - § 223 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a obnova konania je prípustná len v nedávkovom konaní. Tiež označovanie právoplatných rozhodnutí zo strany žalobkyne ako nezákonné absolútne neplatné, považoval správny orgán za svojvoľné a ničím nepodložené a v rozpore s platným právnym poriadkom. Námietka žalobkyne, že bola porušená zásada rovnosti zbraní, je podľa názoru správneho orgánu tiež nedôvodná, pretože v konaní majú účastníci nielen rovnaké práva, ale aj povinnosti, pričom žalobkyňa mala možnosť kedykoľvek nahliadnuť do spisu a v prípade, že nesúhlasila s dátumom zistenia choroby z povolania, tak ako to popisovala vo svojom podaní, mala možnosť podľa Správneho poriadku sa voči „hláseniu“ odvolať. Správny orgán ďalej konštatoval, že zákon o sociálnom poistení nepripúšťa, aby si žalobkyňa opakovane uplatňovala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu tej istej poistnej udalosti, na základe totožných lekárskych správ a listinných dôkazov. Podľa názoru správneho orgánu tiež neobstojí, že žalobkyňa cca po 9 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia žiada o doplatenie dávky podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Akékoľvek spochybňovanie rozhodnutia ako individuálnych právnych aktov znamená spochybňovanie štátnej suverenity, a preto podľa názoru Sociálnej poisťovne, pobočky Košice neobstojí poukazovanie žalobkyne na ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. v spojení s § 28 zákona o sociálnom poistení, ani poukazovanie na aplikáciu komunitárneho práva, nakoľko každý členský štát má špecificky upravené právo sociálneho poistenia. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom žalobkyňa opätovne tvrdila, že Sociálna poisťovňa mala postupovať podľa úpravy Mzd publikovanej v Zbierke zákonov, v ktorej je uvedené, že až odovzdané hlásenie je dokladom o chorobe z povolania. Podľa tejto Úpravy Mzd bolo potrebné postupovať aj naďalej a odkaz Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na ustanovenie § 11 ods.1 zákona o sociálnom poistení je nesprávny, lebo tento predpis nerieši proces priznávania choroby z povolania, ale je aplikovateľný až sekundárne, keď sa o chorobe z povolania zákonným postupom podľa Úpravy Mzd rozhodlo. Tento nesprávny postup viedol nesprávne aj k odmietnutiu veci ustanoviť znalca tvrdením, že dramatické spojenie zistená „a nie priznaná“ je otázka právna, nie medicínska. Podľa názoru žalobkyne správny orgán nezistil presne a úplne skutočný stav veci, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, najmä ustanovením znalca na odstránenie rozporu v lekárskom posudku z 13.08.2004, ktorý žalobkyňa považuje za nesprávny, a ak na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Ďalej považuje za nesprávny názor správneho orgánu a ich tvrdení, že zákon nepripúšťa, aby si žalobkyňa opakovane uplatňovala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo je to v rozpore s ustanovením § 112 zákona o sociálnom poistení. Opätovne poukázala na obsah rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-453/00 Kühne und Heinz, z obsahu ktorého vyplýva, „že náprava rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nezodpovedá konformnému výkladu komunitárneho práva, je teda - vo väčšej či menšej miere - tiež vecou verejného záujmu a určité typy nekonformných ak to budú musieť byť zrušené z úradnej povinnosti“. Žalobkyňa navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní zmenil prvostupňové rozhodnutie a doplatil jej plnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia pred odpočtom v časti vyplatenej finančnej čiastky do celkovej sumy 9.536,70 eur. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 03.11.2014 č. 50340-2/2014-BA rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. K námietkam žalobkyne uviedla, že lekársky posudok zo dňa 13.08.2004 bol predložený v konaniach, ktoré boli ukončené právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami z 02.02.2005 č. 22-173/2005 a č. 22-191/2004. Právoplatné rozhodnutia už nie je možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. Rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom na základe dokladov, ktoré predložila žalobkyňa. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nevyužila zákonom danú možnosť na podanie žaloby a preskúmanie právoplatného rozhodnutia v lehote dvoch mesiacov podľa § 250d ods.1 O.s.p. Zameškanie lehoty nie je možné odpustiť. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri vydávaní t.č. právoplatných rozhodnutí Sociálna poisťovňa vychádzala z právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec v čase posúdenia žiadosti žalobkyne v roku 2005. Z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vystavenou v mesiaci august 2007 FN L. Pasteura Košice, Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie jednoznačne vyplýva, že žalobkyni boli choroba z povolania prvýkrát zistená dňa 19.02.2003, teda pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 11 ods.1 tohto zákona sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosťou tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Žalobkyňa nevyužila možnosť podať odvolanie proti posudku z 13.08.2004, ktorý obsahoval správne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok v lehote 15 dní, odkedy bol posudok doručený. Žalovaný nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, pretože pri rozhodovaní o nároku žalobkyne sa riadila platnou právnou úpravou, pričom označenie právoplatných rozhodnutí zo strany žalobkyne ako ničotných, považuje žalovaný za svojvoľné a ničím nepodložené a nesúladné s platným právom. Poukázala na to, že žalobkyňa sa s právoplatnými rozhodnutiami stotožnila, pretože v roku 2005 nevyužila možnosť podať podania žaloby na ich preskúmanie a výplatu dávky prijala. Akékoľvek spochybňovanie právoplatných rozhodnutí ako individuálnych právnych aktov znamená spochybnenie prejavu štátnej suverenity, a preto poukázanie na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka považuje žalovaný za neopodstatnené. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že v danom prípade neprichádza do úvahy obnova konania podľa § 221 a nasl. zákona o Sociálnom poistení, lebo tá je prípustná len v nedávkovom konaní, ktorého predmet je taxatívne vymedzený v § 172 ods.5 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala žalobu na jeho preskúmanie a žiadala, aby súd toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na nové konanie. Zároveň žiadala, aby súd rozhodnutia žalovaného z 09.12.2004 č. 300-3032/2004 a č. 300-4119/2004 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Súčasne žiadala, aby súd zrušil lekársky posudok sťaženého spoločenského uplatnenia z 13.08.2004 s uložením povinnosti Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach vypracovať nový lekársky posudok podľa zákona č. 437/2004 Z.z. V žalobe uviedla, že má priznanú chorobu z povolania v odškodniteľnom stupni dňa 13.08.2004. Kogentná a procesná povinnosť žalovaného bola vydať rozhodnutie na podklade lekárskeho posudku sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vzoru 2 príloha č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Žalobkyňa konštatovala, že odkaz žalovaného na neprípustnú obnovu konania je nenáležitý z dôvodu, že zákon o sociálnom poistení pripúšťa zmenu nároku na dávku zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky podľa § 112 zákona o sociálnom poistení. Podobne aj ustanovenie § 28 tohto zákona v spojení s osobitným zákonom, ktorým je Občiansky zákonník podľa štvrtej hlavy piatej časti v osobitných prípadoch, ako napríklad vo veci C-453/00 Kühne und Heinz) umožňuje zmenu rozhodnutia žalovaného. Tvrdením o priznanej chorobe z povolania v odškodniteľnom od 13.08.2004 žalobkyňa preukázala dôvod na zmenu nároku na dávku, zmenu v nároku na výplatu dávky a zmenu sumy dávky podľa tohto ustanovenia. Žalobkyňa uviedla, že tvrdenie žalovaného, že utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 19.02.2003, je nesprávne. V dôsledku tohto nesprávneho postupu vydala rozhodnutia, ktoré nezodpovedajú požiadavke § 209 ods.4 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že rozhodnutiami žalovaného z 09.12.2004 jej bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške určenej podľa vyhlášky č. 32/1965. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný odôvodnil ustanoveniami § 99 ods.1 a § 99 ods.2 zákona o sociálnom poistení napriek tomu, že v tom čase už neboli súčasťou právnej úpravy. Vydané rozhodnutia však nezohľadnili existenciu citovanej Úpravy Mzd SR ako jediného právne relevantného právneho predpisu na rozhodovanie o chorobe z povolania. Z toho podľa žalobkyne vyplýva záver, že ak bola choroba z povolania priznaná dňa 13.08.2004, potom správne žalovaný mal pred vydaním rozhodnutia odstrániť rozpor v tom, aby rozhodnutie bolo vydané na podklade lekárskeho posudku vypracovaného podľa vzoru prílohy 2 k zákonu č. 437/2004 Z.z. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pred dátumom 13.08.2004 pretrvávalo podozrenie na chorobu z povolania, u ktorej sa len bude rozhodovať, čo sa stalo až 13.08.2004 konštatovaním o splnení zákonných kritérií pre priznanie choroby z povolania, vydaním hlásenia o chorobe z povolania v odškodniteľnom stupni. Teda podľa žalobkyne až týmto dňom bola podľa § 8 ods.2 zákona o sociálnom poistení choroba z povolania v odškodniteľnom stupni uznaná. Preto aj R46/1964 považuje za rozhodný deň ako začiatok premlčania až odškodniteľný stupeň. Podľa žalobkyne hlásenie choroby z povolania je výsledkom správnej činnosti, je konštitutívnym aktom, na ktorý sa uplatní § 3 ods.6 správneho poriadku. Tento dátum 13.08.2004 je tiež potrebné vykladať v spojení s ustanovením § 8 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z. s termínom „ustálený“ zdravotný stav. Lekárske správy potvrdzujú, že v časovom období po 19.02.2003 a 26.06.2003 jej zdravotný stav nebol ustálený, ani stabilizovaný. Žalobkyňa preto opätovne trvá na tom, že rozpor medzi tým, kedy bola choroba z povolania u nej zistená, a kedy priznaná, je potrebné odstrániť znaleckým dokazovaním. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR uvedené v žalobe. Opätovne v žalobe uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že zákon nepripúšťa si opakovane uplatňovať nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo je v rozpore s ustanovením § 112 zákona o sociálnom poistení. Tomu zodpovedá aj ustanovenie § 28 citovaného zákona, podľa ktorého na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa žalobkyne tento osobitný právny predpis je Občiansky zákonník, v ktorom sú právne úkony upravené v štvrtej hlave v ustanovení § 34 a nasl. Z toho podľa žalobkyne vyplýva dôvod na tvrdenie, že rozhodnutie, ktoré obchádza zákon (Úpravu Mzd SR a súvisiace), je nezákonné a ničotné, a preto sa musí zrušiť. Tomuto záveru zodpovedá aj obsah rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-453/00. Žalobkyňa ďalej vyčítala žalovanému, že nesprávne odmieta Úpravu Mzd SR, pričom neuviedla, na základe akého ustanovenia právneho predpisu k svojim záverom dospela. Preto bol daný návrh na vydané ničotné a absolútne neplatné rozhodnutia, aby sa zrušili a až po odstránení doterajších rozporov v novom konaní na základe znaleckého posudku, na základe jeho presvedčivosti a logickosti o vzájomnej súvislosti aj s ostatnými dôkaznými prostriedkami vydať nové rozhodnutie zodpovedajúce skutočnému stavu a v súlade s Úpravou Mzd SR a zákonmi č. 437/2004 a 461/2003 Z.z. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa k žiadosti z 25.07.2014, v ktorej sa domáha doplatku za sťaženie spoločenského uplatnenia, predložila posudok zo dňa 13.08.2004. Tento posudok bol predložený v konaniach, ktoré boli ukončené právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami z 02.02.2005 č. 22-173/2005 a č. 22-191/2004. Právoplatné rozhodnutia už nie je možné napadnúť riadnymi opravnými prostriedkami. Rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom na základe dokladov, ktoré predložila žalobkyňa. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nevyužila zákonom danú možnosť na podanie žaloby na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v lehote dvoch mesiacov podľa § 250d ods.1 O.s.p. a zameškanie lehoty nie je možné odpustiť. Žalovaný uviedol, že pri vydávaní týchto právoplatných rozhodnutí vychádzal z právnych predpisov vzťahujúcich sa na vec v čase posúdenia žiadosti žalobkyne v roku 2005. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vystavenom v mesiaci august 2004 FN LP Košice, Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie jednoznačne vyplýva, že žalobkyni bola choroba z povolania prvýkrát zistená dňa 19.02.2003, teda pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z. Posudok obsahoval riadne poučenie o možnosti podať voči nemu v 15-dňovej lehote odvolanie, čo žalobkyňa nevyužila. Žalovaný ďalej uviedol, že nepovažuje za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, pretože pri rozhodovaní o nároku žalobkyne sa riadila platnou úpravou ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. Označenie právoplatných rozhodnutí zo strany žalobkyne ako ničotných považuje žalovaný za svojvoľné, ničím nepodložené a nesúladné s platným právom. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňou navrhovaný postup nie je v súlade s právnym poriadkom SR. Do úvahy neprichádza ani obnova konania, pretože tá je podľa § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení prípustná len v nedávkovom konaní. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného z 03.11.2014 č. 50340-2/2014-BA, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 09.09.2014 č. 91947-2/2014-KEM. Týmto rozhodnutím nebol žalobkyni priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej 19.02.2003 na základe žiadosti zo dňa 25.07.2014. Žalobkyni bolo rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 09.12.2004 č. 300-3032/2004 a č. 300-4119/2004 priznané nároky na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia celkom v sume 48.000,-- Sk. Žalobkyňa sa proti týmto rozhodnutiam odvolala a žiadala vyplatiť za hodnotu bodu sumu 273,-- Sk. Obidve rozhodnutia boli v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 02.02.2005 č. 22-173/2005 a č. 22-191/2004. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 16.02.2005. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola priznaná na základe hlásenia choroby z povolania a posudku Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN LP Košice, podľa ktorého bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené podľa položky č. 107 tabuľky IV. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov počtom bodov 400. Náhrada bola v zmysle § 6 ods.2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšená o 100 %. Bolo preukázané, že žalobkyňa proti právoplatnému rozhodnutiu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nepodala žalobu na preskúmanie jeho zákonnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje podľa § 13 ods.3 písm.h) zákona o sociálnom poistení z úrazového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poškodený má v zmysle § 99 zákona o sociálnom poistení nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 437/2004 Z.z. Podľa § 4 ods.1 a 2 tohto zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového hodnotenia so sťažením spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Podľa § 11 ods.1 citovaného zákona na sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ak ide o chorobu z povolania zistenú pred 01.01.2004, vzťahuje sa na ňu vyhláška č. 32/1965 Zb. Pre právne posúdenie žaloby je pre súd rozhodujúce, že o nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo právoplatne rozhodnuté v roku 2005. Ak žalobkyňa nesúhlasila s hodnotením sťaženia jej spoločenského uplatnenia podľa bodovania uvedeného vo vyhláške č. 32/1965 Zb., mala možnosť podať proti rozhodnutiu žalovaného vydaného v odvolacom konaní žalobu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Žalobkyňa však týmto spôsobom nepostupovala, a preto za rovnakých skutkových okolností sa nemôže úspešne domáhať tzv. dobodovania do hodnoty 1000 bodov s odôvodnením, že choroba z povolania jej nebola zistená pred účinnosťou zákona č. 437/2004, ale až 13.08.2004, ktorým jej bola choroba z povolania priznaná. Zo spisu vyplýva, že žalobkyni bolo v právoplatne skončenom správnom konaní sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené maximálnou prípustnou mierou, preto nie je možné dôjsť k ďalšiemu odškodniteľnému sťaženiu spoločenského uplatnenia z dôvodu, tvrdenia žalobkyne, že bol nesprávne uvedený dátum choroby z povolania. Iba za predpokladu, že by žalobkyňa podala žalobu proti právoplatným rozhodnutiam, ktorým jej bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, mohol by súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmať zákonnosť týchto rozhodnutí. Žalobkyňa však svoje právo na podanie žaloby nevyužila, preto súd pri preskúmavaní rozhodnutia o opakovanej žiadosti žalobkyne o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže právoplatné rozhodnutie žalovaného z roku 2005 vyhodnotiť ako nezákonné. K veci je potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa nepodala opravný prostriedok lekárskemu posudku z 13.04.2005, preto je možné z toho vyvodiť záver, že považovala svoj zdravotný stav za ustálený. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžso/6/2013 z 24.09.2014 vyplýva: „ak žalobca v prípade rozhodnutia z 18.05.2005 považoval svoj zdravotný stav za ustálený ku dňu 16.03.2005 a z lekárskeho posudku (z 05.04.2005) mu bolo nepochybne zrejmé, že mu sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené maximálnym bodovým hodnotením podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., nemôže dodatočne, v neskoršom správnom konaní a v následnom konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. úspešne tvrdiť, že mu patrí maximálne bodové hodnotenie 1000 bodov z rozpätia 300 - 1000 bodov určené podľa iného predpisu (zákona č. 437/2004 Z.z.); pripustenie takého názoru by malo za následok revíziu rozhodnutia zo 16.05.2005 postupom, ktorý v právnom poriadku SR nemá oporu“. Z uvedených dôvodov súd sa nezaoberá jednotlivými žalobnými námietkami žalobkyne vzhľadom na to, že nie sú k povahe veci právne významné. Z týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol. Žalobkyni, ktorá nemala v konaní úspech, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.