Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/149/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201513 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201513.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: Ľ. J., J. R. W. X, X., zastúpený: JUDr. Ondrej Lučivjanský, advokát, AK Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/509055/2014/5307 zo dňa 20.11.2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný ako orgán príslušný podľa zákona č. 333/2011 Z.z., rozhodnutím uvedeným v úvodnej časti tohto rozsudku, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/3794734/2014/Va zo dňa 8.8.2014, vo veci rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 71.834,98 EUR, s poukazom na ust. § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ďalej len „DP“. Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt zahrnul do daňových výdavkov zaúčtovaných v peňažnom denníku platby v hotovosti v celkovej výške 374 434,06 Eur ako úhrady faktúr pre dodávateľa - spoločnosť INT-EXT DECOR s.r.o., vystavené za vykonané stavebné práce na stavbe U. F. E. N. X.. Išlo o zaúčtované došlé faktúry č. 322012/DF-35, 392012/DF-45, 632012/DF-71, 67212012/DF-78, 722012/DF-101, 792012/ DF-110 a 1122012/DF-174 za mesiace január až jún a október roka 2012. Správca dane pri kontrole uvedených faktúr zistil, že faktúry, zmluvy o dielo a príjmové pokladničné doklady neboli podpísané oprávnenou osobou, H. W., ktorý bol konateľom spoločnosti INT-EXT DECOR s.r.o. od 01.05.2010 do 2.10.2012, ale inou osobou. Správca dane za účelom preverenia zaúčtovaných výdavkov zaslal na adresu spoločnosti INT-EXT DECOR s.r.o., Inžinierska 2163/1, 040 11 Košice, písomnú výzvu na predloženie účtovných dokladov za rok 2012 (č. 9801404/5/480584/2014/Va zo dňa 6.2.2014). Zásielka sa správcovi dane vrátila neprevzatá s uvedením dôvodu adresát neznámy. Ďalšiu písomnú výzvu (č. 9801404/5/481650/2014/Va zo dňa 6.2.2014), ktorá sa vrátila neprevzatá z dôvodu, že adresát je neznámy, správca dane zaslal aj na adresu H. E., A. XXX/X, XXX XX X., konateľa spoločnosti Z.-P. D. s.r.o. od 11.12.2013 (aj v čase výkonu daňovej kontroly). H. W., trvale bytom U. XXX, ktorý bol jediným konateľom spoločnosti Z.-P. D., Y..N..K.. v období od 1.5.2010 do 2.10.2012, t.j. aj v čase vystavenia faktúr č. 322012/DF-35, 392012/DF-45, 632012/ DF-71, 67212012/DF-78, 722012/DF-101, 792012/DF-110 a 1122012/DF-174 do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9801404/5/1315825/2014/Va zo dňa 3.4.2014 uviedol, že spoločnosť INT-EXT DECOR, s.r.o. predložené faktúry, výkazy vykonaných prác, zmluvy o dielo k faktúram ani príjmové pokladničné doklady za úhrady faktúr nevystavila. Spoločnosť nemá uvedené doklady zaúčtované v účtovníctve, spoločnosť neuzatvárala žiadne zmluvy o dielo s daňovým subjektom, práce uvedené na predložených faktúrach spoločnosť nevykonala, spoločnosť v roku 2012 nezamestnávala žiadnych stálych ani príležitostných pracovníkov, ani jeden podpis uvedený na faktúrach, zmluvách a príjmových dokladoch nie je jeho. H. W. zároveň prehlásil, že nepoveril žiadnu osobu jeho zastupovaním alebo vystavovaním dokladov za spoločnosti INT-EXT DECOR, s.r.o. Dňa 28.9.2012 odovzdal kompletné účtovníctvo za spoločnosť H. R. bytom Č. X, X., ktorému spoločnosť predal. Z uvedeného je zrejmé, že H. R., ktorý sa stal konateľom spoločnosti od X.XX.XXXX, nemal oprávnenie vyhotovovať a podpisovať faktúry ani príjmové pokladničné doklady za spoločnosť INT-EXT DECOR, s.r.o., pretože, ako vyplýva zo zápisnice č. 9801404/5/1315825/2014/Va zo dňa 3.4.2014, konateľ spoločnosti H. W. ho zastupovaním spoločnosti nepoveril (na predloženom plnomocenstve nie je overený podpis H. W.). Okrem toho rozpočty k výkazom, na základe ktorých boli jednotlivé faktúry vyhotovené sú síce opatrené pečiatkou spoločnosti INT-EXT DECOR, s.r.o., avšak aj pri bežnom vizuálnom posúdení je zjavné, že rozpočty boli vyhotovené fotomontážou výstrižkov z iných dokladov o dodaní prác a materiálu, bez uvedenia dátumu vykonania prác. Hodnovernosť a pravdivosť faktúry č. 1122012/DF-174 zo dňa 29.10.2012 spochybňuje aj skutočnosť, že je k nej pripojený rozpočet s výkazom vyhotoveným dňa 29.10.2012, ktorý spracoval W. a zmluva o dielo s dátumom vyhotovenia dňa 29.10.2012, pričom v mene spoločnosti INT-EXT DECOR, s.r.o. stále „konal“ H. W.. Podľa dokladov predložených k odvolaniu H. W. nie len že v tom čase už nebol konateľom spoločnosti, lebo spoločnosť dňa 20.9.2012 predal, ale od 29.9.2012 bol vo výkone trestu a teda nemohol uvedené doklady vyhotoviť a fakturovanú dodávku VZT (pravdepodobne vzduchotechniky v sume 19 800 Eur) ani reálne dodať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že INT-EXT DECOR, s.r.o. nevykonala fakturované práce v roku 2012 a doklady, ktorými žalobca preukazoval vynaloženie výdavkov, táto obchodná spoločnosť ich nevyhotovila ani nesplnomocnila k ich vyhotoveniu inú osobu. Sporné výdavky zahrnuté do daňových výdavkov žalobcu boli nepravdivé a v rozpore s ust. § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. Úverový vzťah s financujúcou bankou a investorom v tomto smere považoval za bezpredmetnú odvolaciu námietku. Žalobca ďalej nevyužil možnosť byť zúčastnený pri výsluchu svedka W., nepožiadal ani o odročenie ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 3.4.2014. Dňa 2.4.2014 bolo zástupcovi žalobcu G. J. oznámené, že sa uskutoční výsluch svedka, uvedená osoba sa výsluchu nezúčastnila pre zhoršený zdravotný stav a žalobcovi bolo oznámené dňa 21.3.2014 upovedomenie o výsluchu svedka, k čomu sa nedostavil. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správcu dane, daňové výdavky žalobcu na základe dodávateľských faktúr č. 322012/DF-35 zo dňa 28.1.2012, č. 392012/DF-45 zo dňa 26.2.2012, č. 632012/DF-71 zo dňa 20.3.2012, č. 672012/DF-78 zo dňa 28.4.2012, č. 722012/DF-101 zo dňa 28.5.2012, č. 792012/DF-110 zo dňa 28.6.2012 a č. 1122012/DF-174 zo dňa 29.10.2012 v sume 374 434,06 EUR neuznal, s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, v nadväznosti na ust. § 2 písm. i/, § 6 ods. 11, 14 cit. zákona a § 3 ods. 1-3, ods. 6 a § 24 ods. 1 DP. Žalobca v zákonnej lehote podal žalobu na súd. Žalobné dôvody : - k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 2.7.2014 podal vyjadrenie v písomnej forme dňa 25.7.2014, na uvedené podanie správca dane neprihliadal, keďže daňovému subjektu vyplynula povinnosť doručiť vyjadrenie elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 DP, s týmto názorom sa žalobca nestotožňuje, advokát mal byť vyzvaný na odstránenie tejto vady, - žalobca predložil dôkazy o vykonaní prác, žalovaný mal využiť všetky možnosti, aby odstránil všetky pochybnosti správcu dane o hodnovernosti dokladov, s prihliadnutím na str. 8 napadnutého rozsudku, - boli porušené procesné práva žalobcu, žalobca opakovane navrhoval vypočuť svedka: H. R., H. W. / na poslednú chvíľu oznámený termín výsluchu/, požiadať stanovisko úverujúcej banky, Tatra banka, a.s. o poskytovaní investičného úveru pre E. N. E., Y..N..K.., vykonať fyzickú kontrolu vykonaných stavebných prác na stavbe E. N. E., Y..N..K.., - konštatovanie správcu dane o nevyužitých možnostiach žalobcu pri preukazovaní výdavkov, v tejto časti považuje žalobca rozhodnutie za zmätočné, nepreskúmateľné a svedčí o zaujatosti voči žalobcovi, - poukázal ďalej na prevod obchodného podielu od subjektov W. na R. zo dňa 28.9.2012, - H. W. poveril svojim zastupovaním H. R. ešte v roku 2010, predložil aj plnú moc, čo bolo aj súčasťou podania zo dňa 25.7.2014, - medzi žalobcom a INT-EXT-DECOR boli uzatvárané zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, vykonávanie prác bolo pod prísnou kontrolou úverujúcej banky, peňažné prostriedky boli vyplácané podľa faktúr vyhotovených dodávateľom stavebných prác - zmluvného partnera úverového dlžníka, prostriedky boli vyplatené na účet dodávateľa /žalobcu/. - k odovzdaniu diela došlo medzi žalobcom a INT-EXT DECOR, s.r.o. na základe preberacieho protokolu, - výpoveď svedka W. nie je vierohodná, v mesiaci 09/2012 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, - INT-EXT DECOR s.r.o. do svojich príjmov riadne zaúčtovala úhrady za vykonané práce, o čom svedčili príjmové doklady, faktúry, na ktorých je podpísaná osoba, ktorá mala generálnu plnú moc, čo je bežnou praxou v obchodnom styku, - záver žalovaného, že H. R. sa stal konateľom až od X.XX.XXXX a nemal oprávnenie vyhotovovať a podpisovať faktúry ani príjmové doklady za INT-EXT DECOR s.r.o., je v rozpore s objektívne produkovanými dôkazmi a nezodpovedá princípom elementárnej právnej logiky, - v závere žaloby poukázal aj na rozpor s ukončenými rekonštrukčnými prácami k 25.1.2010, keď faktúry boli vystavené až v roku 2012. Žalovaný sa k žalobe vyjadril daň 29.7.2015. Dôvody, ktoré uvádza žalobca v uplatnenej žalobe sú svojim obsahom identické (až na záverečnú časť žaloby týkajúcu sa rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR) s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní a žalovaný sa s týmito námietkami podrobne vysporiadal na str.6 až 8 žalobou napadnutého rozhodnutia. Aj keď sa žalovaný s námietkou týkajúcou neakceptovania vyjadrenia k protokolu z kontroly vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí, považuje za potrebné doplniť, že nie je chybou správcu dane, že žalobca (resp. jeho právny zástupca) aj napriek zákonom stanovenej povinnosti, upravenej v § 14 ods.1 Daňového poriadku a platnej od 1.1.2014, zasielať podania elektronicky, túto povinnosť opomenul a svoje vyjadrenie k protokolu nedoručil elektronicky. Keďže je nesporné, že žalobca nedoručil vyjadrenie k protokolu zákonom predpísaným spôsobom, správca dane na predmetné podanie hľadel ako na nepodané. Vzhľadom na túto skutočnosť správca dane nemohol posúdiť toto podanie ako podanie, ktoré má také nedostatky, že nie je spôsobilé na prerokovanie, v dôsledku čoho by bolo potrebné vyzvať daňový subjekt na ich odstránenie. Správca dane hľadel na uvedené podanie (nedoručené zákonným spôsobom a teda nedoručené vôbec) ako na nepodané. Správca dane nemal povinnosť (nad rámec zákona) odstraňovať pochybenie zástupcu daňového subjektu spôsobené nedôslednosťou alebo neznalosťou zákonných povinností. Námietka žalobcu, že žalovaný nevykonal ním navrhované dôkazy, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu posúdeniu veci, je neopodstatnená. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, ktoré uvádza v daňovom priznaní. Bolo na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykonal, akým spôsobom dokazovanie doplnil, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z týchto dôkazov vyvodil. Správca dane vykonaným dokazovaním jednoznačne zistil, že dôkazy (faktúry a ich prílohy), na základe ktorých žalobca vynaloženie výdavkov uplatnil do daňových výdavkov sú nehodnoverné a nepreukazujú, že fakturované práce a materiál boli v uplatnenej sume skutočne aj dodané subjektom uvedeným na faktúrach a v kontrolovanom zdaňovacom období, čo má za následok, že žalobca účtoval o vynaložení výdavkov na základe dokladov, hodnovernosť ktorých nepreukázal. Z predložených príloh k faktúram, označených ako „Rozpočet k výkazom“, ktoré mal spracovať H. W. (ktorý ich vyhotovenie nepotvrdil), je aj bez ďalšieho skúmania evidentné, že sa nejedná o originálne doklady, ale len o doklady vyhotovené fotomontážou výstrižkov z iných dokladov o dodaní prác a materiálu. Predloženými dokladmi daňový subjekt nesplnil podmienku preukázateľnosti výdavku, pretože nepreukázal, že práce a materiál (napr. plynové kotly, podlahy, obkladačky, dvere a pod.), uvedené na faktúrach, boli v kontrolovanom zdaňovacom období dodávateľom uvedeným na faktúrach (na základe ktorých vykonal úhrady a zaúčtoval výdavky) aj reálne dodané a vykonané. Nepreukaznosť dôkazov, ktoré daňový subjekt ku kontrole predložil nie je možné odstrániť predloženým „skorším“ plnomocenstvom, podľa ktorého konateľ spoločnosti H. W. splnomocnil dňa 21.4.2010 H. R. na zastupovanie spoločnosti, INT-EXT DECOR, s.r.o. Správca dane nemal dôvod spochybňovať pravdivosť skutočností, ktoré H. W. uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní, vyhotovenej dňa 3.4.2014 na daňovom úrade. H.Q. W. do zápisnice správcu dane jednoznačne potvrdil, že spoločnosť INT-EXT DECOR, s.r.o. fakturované práce nevykonala, zmluvy nepodpísal a nepoveril žiadnu osobu jeho zastupovaním alebo vystavovaním dokladov za spoločnosť INT-EXT DECOR, s.r.o. V súvislosti s poukazovaním žalobcu na nevierohodnosť H. W. ako svedka na daňovom úrade, žalovaný dáva do pozornosti rozpor v argumentácii žalobcu, ktorý na jednej strane spochybňuje výpoveď bývalého konateľa H. W. z dôvodu jeho trestnej minulosti a na druhej strane uvádza ako konkrétny dôkaz o preukaznosti dokladov, na základe ktorých žalobca sporné výdavky uplatnil do daňových výdavkov, existenciu skoršieho generálneho plnomocenstva budúcemu majiteľovi spoločnosti, ktoré mal udeliť H. R. ten istý H. W., od ktorého spoločnosť kúpil a ktorý má tú istú trestnú minulosť ako pri vypočúvaní na daňovom úrade. Osvedčenie podpisu splnomocnenca H. R. dňa 25. júla 2014 (v deň vyhotovenia vyjadrenia k protokolu z kontroly) na plnomocenstve vyhotovenom dňa 21.4.2010, nie je dôkazom jeho pravdivosti a nepotvrdzuje, že H. W. predložené plnomocenstvo aj reálne udelil a podpísal (jeho podpis nie je úradne osvedčený). V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte a nie na strane správcu dane, ako sa to snaží naznačiť žalobca v podanej žalobe. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Ak teda žalobca považoval za dôkaz preukazujúci vynaloženie výdavkov na základe predložených faktúr aj stanovisko úverujúcej banky (Tatra banka, a.s.), ktorá uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere so spoločnosťou E. N. E., s.r.o., mal tento dôkaz k odvolaciemu konaniu predložiť a neukladať vykonanie tohto dôkazu žalovanému. Pre vypočutie H. R. ako svedka správca dane (vzhľadom na zabezpečené dôkazy) nezistil žiaden dôvod. Vykonanie fyzickej kontroly fakturovaných stavebných investícií je vzhľadom na ich časovú odstup od vykonania kontroly bezpredmetne. K námietke týkajúcej sa informácie uvedenej na portáli Webnoviny.sk dňa 25. januára 2010, ktorú poskytla konateľka a spoločníčka spoločnosti E. N. E., Y..N..K.. G. J., žalovaný zastáva názor, že sa nejedná o „bližšie nešpecifikovanú informáciu verejnosti o bližšie nešpecifikovanej rekonštrukcii“, ale o konkrétnu informáciu určenú verejnosti o komplexnej rekonštrukcii konkrétneho hotela E. N. T. X., ktorá bola zrealizovaná už k uvedenému dátumu, pričom podľa dokladov predložených ku kontrole sa mala realizovať až v mesiacoch január až jún 2012 a október 2012. Súd v konaní podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a podaných žalobných námietok, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801404/5/3794734/2014/Va zo dňa 8.8.2014, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012 v sume 71.834,98 EUR, ktoré na základe podaného odvolania daňovým subjektom /žalobcom/ bolo potvrdené v odvolacom konaní pod č. 1100303/1/509055/2014/5307 zo dňa 20.11.2014. Žalobca v zdaňovacom období roku 2012 v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby vykázal príjem zo živnosti v sume 502.486,30 EUR, výdavky v sume 498.753,97 EUR, teda základom dane ostala suma 3.732,- EUR. Po vykonanej daňovej kontrole bolo zistené, že žalobca nevedel preukázať uhradené faktúry v hotovosti pre dodávateľa INT-EXT DECOIR, s.r.o. Košice za vykonané stavebné práce na stavbe U. F. E. N. Košice za fakturačné obdobie I-VI/2012 a X/2012 v sume 374.434,06 EUR, preto bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 71.834,98 EUR. Súčasný konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti nespolupracoval, v dôsledku toho bol vypočutý bývalý konateľ tejto spoločnosti H. W.. Z jeho výpovede vyplýva, že tento subjekt bol konateľom spoločnosti od 1.5.2010 do 2.10.2012. Dňa 3.3.2014 bol uvedený svedok vypočutý, bez účasti žalobcu, keďže pôvodný termín z 2.4.2014 bol prekladaný na 3.4.2014, o tejto skutočnosti bol upovedomený aj daňový subjekt, ktorý sa pojednávania a výsluchu svedka nezúčastnil pre zdravotné problémy. Z výsledkov tohto dokazovania vyplynulo, že faktúry neboli vystavené spornou spoločnosťou, ako aj ostatné doklady s týmito faktúrami súvisiace. Fakturované práce táto spoločnosť nevykonala, nezamestnávala ani zamestnancov a vedením tejto spoločnosti nebol nikto splnomocnený. Tento svedok odovzdal účtovníctvo na základe prevodu obchodného podielu zo dňa 28.9.2012 H. R., ktorý bol v Z.-P. D. Y..N..K. konateľom iba od 3.10.2012 do 10.12.2013, predtým ho nikdy nevidel. Žalobca v žalobných námietkach poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, nepreskúmateľné a postráda základné princípy dokazovania v daňovom konaní, keď okrem iného, žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k výsluchu svedka, ktorý klame a bol trestne stíhaný. Žalobca navrhol vypočuť R., teda osobu, ktorá prevzala od pôvodného konateľa Z.-P. D. Y..N..K.. celé účtovníctvo a v daňovom konaní mal správca dane zaobstarať stanovisko úverujúcej Tatra banky, a.s., ako aj vykonať fyzickú kontrolu vykonaných stavebných prác na stavbe investora. Uviedol tiež, že žalobca sa nemal možnosť ani vyjadriť k záverom zisteným správcom dane v protokole č. 9801404/5/3230333/2013/Ďurč zo dňa 2.7.2014, vzhľadom na neakceptovanie doručovania vyjadrenia v písomnej forme. Správca dane sa ďalej nezaoberal ani poverením ešte z roku 2010, teda uvedená plná moc tvorí súčasť vyjadrenia žalobcu k protokolu zo dňa 25.7.2014. Poukázal tiež na uzatvárané zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou INT-EXT-DECOR, tvrdiac, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela v zmysle predmetných zmlúv. Súd k uvedeným tvrdeniam uvádza, že okrem vystavených faktúr 322012/DF-35 zo dňa 28.1.2012, č. 392012/DF-45 zo dňa 26.2.2012, č. 632012/DF-71 zo dňa 20.3.2012, č. 672012/DF-78 zo dňa 28.4.2012, č. 722012/DF-101 zo dňa 28.5.2012, č. 792012/DF-110 zo dňa 28.6.2012 a č. 1122012/ DF-174 zo dňa 29.10.2012 neexistuje v administratívnom spise žiadny doklad o prevzatí stavebných prác /tzv. preberací protokol/ a absentuje aj akýkoľvek dôkaz o splnení dodávky v zmysle ust. § 537 ods. 2 vtedy platného Obchodného zákonníka. Zmluvy o dielo od januára 2012 až do júna 2012 a jedna zmluva za október 2012 nie sú podpísané objednávateľom /žalobcom/, k uvedeným zmluvám nie je doložený žiadny stavebný denník, ani záznam o rozsahu vykonaných prác stavebným dozorom, teda k odsúhlaseniu vykonaných prác v reálnom čase nedošlo, keď inak sa mediálne tvrdilo, že rekonštrukcia bola ukončená ešte v roku 2010. K uvedenému je potrebné dodať, že stavby sa neukončujú mesačne, ale v jej celkovom termíne dokončenia, a až po splnení všetkých prác dochádza ku kolaudačnému konaniu a faktickému prevzatiu stavby. Súd považoval uvedené zmluvy za fiktívne. K žalobnej námietke týkajúcej sa plnej moci zo dňa 21.4.2010, ktorá mala byť udelená za INT-EXT DECOR s.r.o. pre H. R., súd uvádza, že podpis W. na tejto plnej moci sa bez akýchkoľvek pochybností odlišuje od podpisu, ktorý je napr. v zápisnici z ústneho pojednávania č. 9801404/5/1315825/2014/Va zo dňa 3.4.2014. Ide o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo ničím vyvrátené, overovanie podpisu nastalo iba zo strany prijímajúceho tejto plnej moci. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má podľa ust. § 24 ods. 1 predkladať daňový subjekt. Výnimočne, pre objektívne zistenie skutkového stavu, môže správca dane vykonať šetrenia, ktoré by mohli objektivizovať tvrdenia daňového subjektu, avšak v tomto prípade na tieto úkony nemal žiadne dôvody. Podľa ust. §250i ods. 1 prvá veta O.s.p., pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. V čase vydania rozhodnutia tak prvostupňového, ako aj odvolacieho správneho orgánu, žalobca nemal k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že výdavky, ktoré uviedol v daňovom priznaní za rok 2012 boli skutočne vynaložené. Nevedel preukázať ani spôsob odovzdania hotovosti, nepredložil žiadny preberací protokol a neoznačil ani subjekty, ktoré by mohli na základe zmlúv o dielo v tejto obchodnej transakcii konať. K procesným otázkam, ktoré sa vzťahovali na výsluch svedka, ako aj udeľovanie plných mocí, účasť žalobcu pri tomto výsluchu, súd zastáva názor, že žalobca bol zastúpený advokátom, mal možnosť sa aj mimo výsluchu zo dňa 3.4.2014 dostaviť k správcovi dane, čo sa aj uskutočnilo dňa 24.7.2014, čo potvrdzuje zápisnica č. 9801404/5/3609470/2014/Va, avšak relevantné dôkazy na splnenie zákonnej povinnosti podľa ust. § 6 ods. 1, 2 z.č. 595/2003 Z.z. správcovi dane predložené neboli. K otázke zasielania vyjadrenia k protokolu písomnou formou, správca dane nemal povinnosť odstraňovať uvedené nedostatky, pretože sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu podľa ust. § 13 ods. 3 DP účinného ku dňu vykonania kontroly. Z ust. § 14 ods. 1 písm. c/ DP vyplýva iba povinnosť pre advokáta, aby za daňový subjekt doručoval podania elektronickými prostriedkami, s poukazom aj na ust. § 13 ods. 5 DP. Tento nedostatok však nemal vplyv na nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, vo vzťahu k výroku rozhodnutia o určení rozdielu dane v správnej výške. Inak, správca dane v tomto smere nemá správny názor k ust. § 13 ods.3 DP, avšak tento jeho záver v dôkaznom konaní neovplyvňuje určený rozdiel dane, z iných skutkových dôvodov. Výsluch svedka R., ktorý preberal obchodný podiel od W. v danom prípade nebol potrebný z dôvodu, že tieto osoby sa údajne vôbec nepoznali pred prevedením obchodného podielu, uvedené skutočnosti nemohli mať vplyv na správne vyrubenie rozdielu dane, aj v prípade, keby vyšiel najavo opak. Na všetkých zmluvách o dielo totiž, nikde nie je uvedený splnomocnený zástupca H. R., ale práve H.Q. W.. Na týchto zmluvách pravdepodobne nedostatočným uvedením subjektov obchodného záväzku je tiež uvedený ako objednávateľ U. F. E. N., čo nie je záväzkovým vzťahom medzi kontrolovanými subjektmi. Na záver, financujúca banka, ktorá poskytla úver investorovi na financovanie rekonštrukcie vyššie uvedeného hotela, v jej pôsobnosti bolo aj skontrolovanie fakturovaných prác, za finančné prostriedky, ktoré mala poukazovať priamo na účet E. N. E. Y..N..K.., prípadne na iný účet podľa úverových podmienok. Nie je preto povinnosťou správcu dane kontrolovať vykonanie prác, ktoré v skutočnosti môžu byť prevedené, ale v danom prípade nebolo preukázané, ktorým subjektom obchodno-právneho vzťahu. Podľa ust. § 3 ods.1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods.6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa ustanovenia § 24 ods.1 Daňového poriadku má daňový subjekt povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.4 Daňového poriadku). Podľa § 2 písm.i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods.11 alebo 14 zákona č. 595/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone (§ 19 ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z.). Nedostatok dôkazov na strane žalobcu v preukazovaní skutočných výdavkov v rozsahu uvedenom v daňovom priznaní za rok 2012 viedol správcu dane k správnemu určeniu rozdielu dane, tak ako ho uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia, pre nesplnenie zákonných ustanovení § 19 ods.1 z.č. 595/2003 Z.z.. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu, súd žalobu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto sa mu nepriznalo právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 250k ods.1 prvá veta O.s.p. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.