Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/163/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201531 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201531.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: WOLF THEISS Rechtsanwälte GmbH & Co KG, organizačná zložka, so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Šulík, Advokátska kancelária so sídlom Aupark Tower, Einsteinova 24, Bratislava, proti žalovanej: Technická univerzita v Košiciach, Akademický senát, so sídlom Letná 9, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 11/2/SPI/ O/190601/2014, zo dňa 03. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovanej z 03.11.2014 č. 11/2/SPI/ O/190601/2014, ktorým odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o slobode informácií“) nevyhovela a potvrdila rozhodnutie Technickej univerzity v Košiciach zo 06.10.2014 č. 11/SPI/190601/2014. Prvostupňový správny orgán žiadosti žalobcu o sprístupnenie dizertačnej práce Z.. R. Č. s názvom „Optimalizácia otvárky a ďalšieho prieskumu ložísk mastenca a sadrovca v regióne E.“ z júna 2001 vypracovanej v rámci Katedry ropného inžinierstva a využitia zemných zdrojov Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológii Technickej univerzity v Košiciach nevyhovel z dôvodu písomného nesúhlasu Z.. R. Č., R.., ako autora dizertačnej práce. Žalovaná k námietkam odvolania žalobcu v časti formálne vady rozhodnutia uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením, že napadnuté rozhodnutie len enumerovalo určité zákonné ustanovenia bez toho, aby sa k ním bližšie vyjadrila. Univerzita nielen uviedla zákonné ustanovenie o ktoré sa upiera pri vydaní rozhodnutia, ale tiež podala podporné vysvetlenie dôvodu nesprístupnenia požadovaných informácií. V rozhodnutí je konkrétne uvedené, že ide o záverečnú prácu študenta, ktorá sa podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.09.2011 zverejňuje v Registri záverečných prác na základe uzavretej licenčnej zmluvy. Ďalej univerzita zaviedla povinnosť uzatvárať licenčné zmluvy až s účinnosťou pred 25.10.2009 vo svojom vnútornom predpise „Elektronické záverečné práce“. Pri vyhľadávaní v registri záverečných prác vedenom centrálne od roku 2005 bolo zistené, že Z.. R. Č. nemá s Technickou univerzitou v Košiciach uzatvorenú žiadnu licenčnú zmluvu, ktorá by sa týkala sprístupnenia jeho záverečnej práce, pretože jeho štúdium bolo ukončené v období, keď ešte neplatil § 63 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ani vnútorný predpis. Už samotná skutočnosť - neexistencia licenčnej zmluvy bola dostatočným dôvodom, aby žiadosti nebolo vyhovené. Univerzita predložila písomné vyjadrenie z 02.11.2013 autora záverečnej práce Z.. R. Č., R.., ktorý nesúhlasí s akýmkoľvek sprístupnením jeho záverečnej práce. K námietke nesprávne právne posúdenie veci uviedla, že dôvody odvolania uvedené pod poradovým číslom 10 a 11 sú konštatačné. Bez toho, aby bolo uvedené v čom spočíva nesprávne posúdenie veci. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že právnym posúdením je činnosť, pri ktorej zo skutkových zistení sa vyvodzuje právny záver a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva za zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak nebol použitý správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne bol ale interpretovaný alebo ak zo správnych skutkových záverov boli vyvodené nesprávne právne závery. K námietkam v odvolaní uvedeným pod poradovým č. 12 až 18, že charakter záverečnej práce študenta ako výsledok samostatnej tvorivej činnosti, ktorý má slúžiť celej akademickej obci a verejnosti a vysoká škola je preto oprávnená nakladať s touto jeho prácou aj bez jeho súhlasu a vyslovenia pochybnosti, či možno výsledky záverečnej práce chrániť priemyselným právom uvádza: S účinnosťou od 22.10.2005 bol prijatý vnútorný predpis OS/TUKE/02 Elektronické záverečné práce, ktorý ustanovil povinnosť študentom odovzdávať záverečné práce v elektronickej podobe do Univerzitnej knižnice univerzity na základe licenčnej zmluvy s tým, že študent v licenčnej zmluve mohol určiť, či ním poskytnutá záverečná práca môže byť sprístupnená tretím osobám alebo nie. Zákon č. 496/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. a ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2010 bol doplnený zákon o vysokých školách v § 63 o nové odseky 7 až 9. V zmysle toho bol zriadený Centrálny register záverečných rigoróznych a habilitačných prác a uložil povinnosť vysokým školám zasielať záverečné práce študentom do registra za účelom overenia ich originality a uloženia v Centrálnom registri záverečných prác. Podľa § 63 ods. 8 druhá veta bolo ustanovené, že prístup k údajom v Centrálnom registri záverečných prác majú len osobitne poverení zamestnanci ministerstva vysokej školy a právnickej osoby, ktorá je poverená prevádzkovaním registra. Následne zákon č. 6/2011 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o vysokých školách a nadobudol účinnosť od 01.09.2001 sa v § 63 ods. 8 vložil ods. 9, ktorý uvádza, že prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa ods. 10, ak bola dohodnutá v príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa doručenia príslušnej licenčnej zmluvy ministerstvu; za správne a včasné doručenie takejto licenčnej zmluvy zodpovedá príslušná vysoká škola. Na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje písomný súhlas autora, udelený podľa osobitného predpisu ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu a to formou licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom. Sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti nie sú dotknuté práva autora podľa osobitného predpisu súvisiace s následným použitím diela. Zákonom č. 125/2011 Z. z. bolo opäť zmenené ustanovenie § 63 ods. 9 zákona o vysokých školách s účinnosťou od 01.09.2011 tak, že prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa ods. 10, ak bola dohodnutá v príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa obhajoby príslušnej práce. Vysoká škola bezodkladne po obhajobe príslušnej práce doručí prevádzkovateľovi registra úplnú informáciu o uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy a o dní obhajoby; za správnosť, úplnosť a včasné doručenie tejto informácie zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva ju ministerstvo riadne a včas doručí. Za sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva zodpovedá vysoká škola. Na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje písomný súhlas autora udelený podľa osobitného predpisu ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu a to formou licenčnej zmluvy uzavretej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika v zastúpení príslušnou vysokou školou; zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti v centrálnom registri záverečných rigoróznych a habilitačných prác bez zodpovedajúcej licenčnej zmluvy nesie výlučne príslušná vysoká škola. Sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti nie sú dotknuté práva autora podľa osobitného predpisu súvisiace s následným použitím diela. Zákon o vysokých školách sa v § 63 ods. 9 pri licenčnej zmluve odvoláva na osobitný predpis, ktorým pod čiarou je uvedený § 17 ods. 1 písm. c), § 18 ods. 2, § 40 až § 46 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a § 18 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich v zmysle § 17 písm. c) Autorského zákona má autor právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela. V zmysle § 18 ods. 2 Autorského zákona autor má právo udeľovať súhlas za každé použitie diela najmä na: a) vyhotovenie rozmnoženiny diela, b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva, c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním, d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela, e) zaradenie diela do súborného diela, f) verejné vystavenie diela, g) verejné vykonanie diela, h) verejný prenos diela. V zmysle § 40 až § 46 Autorského zákona sa upravuje licenčná zmluva spôsob, rozsah licencie, definovanie výhradnej a nevýhradnej licencie, nakladanie s licenciou, odmenu za poskytnutie licencie, prechod a zánik licencie. V § 5 ods. 12 Autorského zákona sa definuje školské dielo ako dielo, ktoré je vytvorené dieťaťom, žiakom alebo študentom na splnenie školských alebo študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k materskej škole, základnej škole, strednej škole, vysokej škole alebo k výchovno- vzdelávaciemu zariadeniu. V § 51 Autorského zákona sú upravené možností použitia školského diela: - v ods. 1 škola môže uzatvoriť s autorom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajných podmienok; ak autor bez závažného dôvodu odmieta licenčnú zmluvu uzatvoriť, môže sa škola domáhať, aby obsah tejto zmluvy určil súd. Ustanovenie § 30 ods. 1 písm. c) zostáva tým nedotknuté. - v ods. 2, ak nie je dohodnuté inak, autor školského diela môže použiť svoje dielo alebo poskytnúť licenciu inému, ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami školy. - v ods. 3 škola môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny súvisiacej s použitím diela alebo poskytnutím licencie podľa odseku 2 primerane prispel na úhradu nákladov vynaložených na vytvorenie diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky; pritom sa prihliada na odmenu získanú školou v súvislosti s použitím školského diela podľa odseku 1. V § 30 ods. 1 Autorského zákona sa ustanovuje, že súhlas autora sa nevyžaduje na použitie: a) diela pri bezplatných občianskych obradoch alebo bezplatných náboženských obradoch, b) diela pri bezplatných školských predstaveniach, v ktorých účinkujú deti, žiaci, študenti alebo učitelia školy, c) školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy. Vychádzajúc z uvedených citácii paragrafov bolo nesporné, že Z.. R. Č., R.., ako študent tretieho stupňa vysokoškolského štúdia (doktorand) vypracoval záverečnú dizertačnú prácu s názvom „Optimalizácia otvárky a ďalšieho prieskumu ložísk mastenca a sadrovca v regióne E. z júna 2001, ktorú úspešne obhájil pred skúšobnou komisiou. Jeho záverečná práca musela a spĺňala požiadavky, ktoré na dizertačnú prácu kladie zákon o vysokých školách, hlavne čo sa týka samotnej a tvorivej činnosti, vedeckého bádania a poznania, ale aj vlastného príspevku študenta k tejto vedecko-výskumnej činnosti, nakoľko by ju úspešne neobhájil. Jednou zo základných úloh vysokých škôl je aj rozvíjať vzdelávanie na základe vedeckých poznatkov a tvorivej vedeckej činnosti vrátane vedy, výskumu a ďalšej bádateľskej činnosti. Záverečná práca je študentským dielom v zmysle § 5 ods. 12 a § 51 Autorského zákona, na základe ktorých je študent autorom diela - záverečnej práce. To znamená, že autor v zmysle § 17 a § 18 Autorského práva má osobnostné a majetkové práva, ktoré vykonáva sám, pričom majetkové práva môže poskytnúť tretím osobám na základe licenčnej zmluvy. Vysoká škola môže využiť dielo bez súhlasu autora na základe tzv. zákonnej licencie uvedenej v § 30 ods. 1 písm. a) Autorského zákona, čo je prípad použitia diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy. Okrem toho vysoká škola môže uzatvoriť s autorom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajných podmienok, pričom sa týchto možnosti môžu domáhať na súde. Ak nie je dohodnuté inak, autor školského diela môže použiť svoje dielo alebo poskytnúť licenciu inému, ak to nie v rozpore s oprávnenými záujmami školy, pričom škola môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny primerane prispel na úhradu nákladov vynaložených na vytvorenie diela. Majetkových práv študenta vysokej školy sa dotkol s účinnosťou od 01.01.2010 v prípade záverečných prác špeciálny právny predpis - zákon o vysokých školách tak, že od 01.01.2010 má vysoká škola a teda aj jej študent ako autor povinnosť zaslať pred obhajobou záverečnej práce túto prácu do Centrálneho registra za účelom overenia jej originality. S účinnosťou od 01.09.2011 je prevádzkovateľ registra povinný zverejniť záverečnú prácu študenta spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu v lehotách, ktoré sú uvedené v § 63 ods. 9 zákona o vysokých školách. Vysoká škola s účinnosťou od 01.09.2011 je povinná uzavrieť so študentom licenčnú zmluvu, ktorou dáva študent - autor súhlas so zverejnením záverečnej práce a že za správnosť, úplnosť a včasné doručenie informácie o uzavretí licenčnej zmluvy a dní konania obhajoby zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva ju ministerstvo riadne a včas doručí. Za sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva zodpovedá vysoká škola. Technická univerzita v Košiciach s účinnosťou od 25.10.2005 na základe uzavretých licenčných zmlúv v súlade s vnútorným predpisom OS/ TUKE/02 Elektronické záverečné práce sprístupňovala a zverejňovala záverečné práce v elektronickej podobe cestou univerzitnej knižnice na základe licenčnej zmluvy s tým, že študent v licenčnej zmluve si určí, či ním poskytnutá záverečná práca môže byť sprístupnená tretím osobám alebo nie. Sporné je sprístupnenie a zverejnenie záverečnej práce študenta Z.. R. Č., R.., ktorú vypracoval a obhajoval v júni 2001. Záverečná práce bola teda vypracovaná v roku 2001, kedy § 63 ods. 7 a ods. 9 zákona o vysokých školách ani vnútorný predpis univerzity, elektronické záverečné práce ešte neplatil, a preto študent nebol povinný uzavrieť s univerzitou žiadnu licenčnú zmluvu, ani poskytnúť záverečnú prácu na overenie jej originality. Ak univerzita nedisponuje licenčnou zmluvou, nie je oprávnená bez súhlasu autora záverečnú prácu ani sprístupniť, ani zverejniť. Novelizácia zákona o vysokých školách v záverečných ustanoveniach neupravuje povinnosť spätne uzatvárať licenčné zmluvy so študentmi študujúcimi v predchádzajúcom období, čím by pôsobil retroaktívne. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 8/2008 (mutatis mutandis ÚS45/97, PL.ÚS 37/99, PL.ÚS 49/03, PL.ÚS 25/00, PL.ÚS 1/04, PL.ÚS 8/04). Na základe týchto skutočností má Z.. R. Č., R.., právo voľne rozhodovať o sprístupnení alebo nesprístupnení svojej práce. K námietke v bode 14 odvolania o neprípustnosti a rozporov so Správnym poriadkom, aby doktorand svojvoľne rozhodoval o nesprístupnení svojej záverečnej práce komukoľvek a len sám profitoval zo svojej práce a že oznámenie Z.. R. Č., R.., „aby v žiadnom prípade bez môjho osobného súhlasu nebola nikomu poskytnutá“ znamená iba, že nemá byť poskytnutá tretím osobám, ale týmto vyhlásením neboli dotknuté absolútne práva Technickej univerzity v Košiciach na využitie tzv. zákonnej licencie podľa Autorského zákona. Žalovaná uviedla, že sa zaoberala aj možnosťami nakladania so záverečnou prácou študenta v zmysle tzv. zákonnej licencie podľa § 30 ods. 1 písm. c) Autorského zákona, to predstavuje prípad použitia diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy a na ktorý sa aj odvolateľ odvoláva s možnosťami využitia školského diela upravený v § 51 Autorského zákona. Je nepochybné, že právo používať dielo alebo poskytnúť licenciu na použitie inému subjektu zveruje zákon do rúk autora, žiaka alebo študenta školského diela. Jediným obmedzením autora je rešpektovanie oprávnených záujmov školy. Je nespochybniteľné, že ak by vznikla potreba na použitie záverečnej práce študenta pre potreby činnosti univerzity, napr. ďalšieho výskumu a jej zamestnancov, táto práca by bola použitá aj bez súhlasu študenta - autora. Použitie diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti univerzity neznamená jeho sprístupnenie tretím osobám. Na rozdiel od právneho režimu zamestnaneckého diela pri školskom diele vykonáva majetkové a osobnostné práva k dielu sám študent. Škole nie je zo zákona zverený výkon žiadnych práv a teda bez súhlasu študenta môže dielo využiť len v rozsahu zákonných licencií. Berúc do úvahy skutočnosť, že škola fakticky vytvorila podmienky na vytvorenie takéhoto diela, má právo uzatvoriť s autorom - študentom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajných podmienok. Ak študent - autor bez závažného dôvodu odmieta licenčnú zmluvu uzatvoriť, môže sa škola domáhať, aby obsah tejto zmluvy určil súd. Tu je potrebné zdôrazniť, že škola môže uzavrieť licenčnú zmluvu, škola sa môže dožadovať uzavretia licenčnej zmluvy na súde, škola môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny súvisiacej s použitím diela alebo poskytnutím licencie primerane prispel na úhradu nákladov vynaložených na vytvorenie diela, t. j. sú to všetko jej práva, ktoré môže ale nemusí využiť. Technická univerzita v Košiciach je si vedomá týchto svojich práv a je len na nej, či ich využije. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať čo je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Záverečné práce študentov v závislosti od toho, či sa jedná o bakalárske, diplomové alebo dizertačné by mali obsahovať vlastné prínosy študentov, ktoré sú nové inovatívne, často aj priemyselne využiteľné. Keďže dizertačná práca by už mala mať charakter vedeckej práce, v ktorej študent na základe výskumu, použitia prameňov poznania v danom odbore a s využitím vedeckých metód preukazuje schopnosti a pripravenosť samostatne vedecky a tvorivo pracovať a teda jeho záverečná práca je výsledkom duševnej tvorivej vedeckej činnosti študenta - autora. Môže sa stať, že výsledkom sú technické riešenia alebo vynálezy, ktoré môžu byť chránené úžitkovými vzormi, patentmi, dizajnmi alebo inými formami, ktoré jednotlivé právne predpisy v oblasti priemyselno-právnej ochrany pripúšťajú. V súčasnej dobe na to reflektuje aj samotný zákon o vysokých školách v § 63 ods. 10, kde sú upravené odkladné lehoty na sprístupnenie práce verejnosti práve za tým účelom, aby technické riešenie, či vynález si zachovali charakter novosti v rámci prieskumu novosti pri priznávaní niektorej z foriem priemyselno-právnej ochrany. Pokiaľ je výsledok záverečnej práce Z.. R. Č., R.., chránený úžitkovým vzorom pod č. XXXX tak, ako to uvádza vo svojom vyhlásení a ktorý je verejne prístupný v databáze Úradu priemyselného vlastníctva SR na stránke http:/N..Z..E..Y..D.?N. nie jasný dôvody záujmu o sprístupnenie predmetnej záverečnej práce. Je pravdou, že výsledky vedecko-výskumnej činnosti by mali byť sprístupnené akademickej obci, či verejnosti a že na túto skutočnosť reaguje v súčasnom období aj zákon o vysokých školách, ale aj tento zákon vo svojich ustanoveniach sa odvoláva na Autorský zákon. Sprístupnenie diela - záverečnej práce - vypracovanej pred 01.09.2011 nie je možné, čo zdôvodňujeme rozhodnutím bezplatnej licenčnej zmluvy. Univerzita nemá v súčasnom období žiadny dôvod na to, aby si vynucovala uzavretia licenčnej zmluvy súdnou cestou, okrem toho závery práce sú zhmotnené v udelenom úžitkovom vzore, ktorý je verejne dostupný. Univerzita v plnom rozsahu rešpektuje práva študentov - autora záverečnej práce, ktorý nesúhlasí s tým, aby jeho záverečná práca bola niekomu sprístupnená. K námietke, že konanie bolo v rozpore so zákonom žalovaná uviedla, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje, pretože v rozhodnutí vychádzala z ustanovení, ktoré sú odcitované v odôvodnení rozhodnutia, ako aj vnútorných predpisov univerzity. Nie je v jej záujme porušovať autorské práva jej študentov, ak sa na nich nevzťahuje súčasná právna úprava. Žalobca vo včas podanej žalobe navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a) a e) O. s. p. zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby poukázal na nedostatok právomoci rozhodovať o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nedostatku právomoci žalovaného rozhodovať o odvolaní uviedol, že odvolacie rozhodnutie bolo vydané Akademickým senátom Technickej univerzity v Košiciach. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Pôsobnosť Akademického senátu vysokej školy je upravená v § 9 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a to taxatívne, pričom zo žiadneho ustanovenia nie je zrejmé, že by akademický senát vysokej školy mal byť nadriadeným orgánom povinnej osoby, t. j. univerzity a rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby v zmysle zákona o slobode informácií. Naopak podľa § 10 zákona o vysokých školách je rektor štatutárnym orgánom vysokej školy, ktorý ju riadi, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Z daného možno teda vyvodiť, že rektor je nadriadeným orgánom univerzity a ako taký mal preto aj rozhodovať o odvolaní. K námietke nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že spochybňuje právomoc žalovaného vôbec rozhodovať o odvolaní. Odvolacie rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností pripomína, že v prípade chýbajúcej kompetencie orgánu rozhodovať v danej veci ani nemôže ísť o nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko nesprávneho právneho posúdenia by sa mohol dopustiť len kompetentný orgán a to v danom prípade rektor vysokej školy. Rozhodnutia vychádzali z tvrdenia, že absolvent neuzavrel s Technickou univerzitou v Košiciach licenčnú zmluvu na zverejnenie svojej dizertačnej práce a aj následne poskytol negatívne stanovisko voči akémukoľvek zverejneniu svojej dizertačnej práce tretím osobám. Nepopiera možnosť vysokej školy použiť dielo bez súhlasu autora ako školského diela na základe tzv. zákonnej licencie podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona 618/2003 Z. z.. Ďalej sa k tejto otázke a jej uplatniteľnosti na žiadosť žalobcu nevyjadruje. Má za to, že pri posudzovaní nakladania so školským dielom je potrebné rozlišovať medzi dvoma samostatnými režimami: verejnoprávnym režimom školského diela a súkromnoprávnym režimom školského diela. Vypracovanie a odovzdanie záverečnej práce je v zmysle zákona o vysokých školách podmienkou riadneho skončenia predmetného štúdia, napr. dizertačná práca, záverečná práca má verejnoprávny režim školského diela. Pre takýto režim je charakteristická okrem iného viazanosť na bezplatnosť vytvorenia a plnenia úloh vysokej školy, splnenie úloh patriacich do predmetu činnosti vysokej školy, ako aj možnosť vynucovať ho a viazať sa na splnenie určitých kritérií. Podľa § 30 ods. 1 písm. c) Autorského zákona, tzv. zákonnú licenciu na použitie diela aj bez súhlasu autora pri plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy poukazuje na to, že jednou zo základných úloh vysokej školy je aj rozvíjať vzdelávanie na základe vedeckých poznatkov a tvorivej vedeckej činnosti vrátane vedy, výskumu a ďalšej bádateľskej činnosti. V rámci štúdia pritom škola fakticky vykonáva podmienky pre výskum a napísanie záverečnej práce študenta je potom pochopiteľné, že výsledky takejto práce majú slúžiť celej akademickej obci a verejnosti nielen konkrétnemu študentovi. Naproti tomu ide o súkromnoprávny režim školského diela, pokiaľ študent vypracuje školské dielo z vlastnej iniciatívy ako výsledok vlastnej tvorivej činnosti a bez vynucovania takéhoto diela zo strany vysokej školy. Odhliadnuc od verejnoprávneho režimu záverečnej práce sa domnieva, že v prípade akejkoľvek ochrany je potrebné skúmať, či nie je aj tak prevažujúci záujem verejnosti na sprístupnenie záverečných prác s ohľadom na potrebu kontroly legality autorstva danej práce, v prospech ktorej je aj súčasná právna úprava a povinnosť zverejňovania záverečných prác majúc za to, že prevažuje záujem verejnosti môcť sa oboznámiť s obsahom záverečnej práce a neuspokojiť sa s jednoduchým konštatovaním, že záverečná práca musela a spĺňa požiadavky, ktoré na dizertačnú prácu kladie zákon o vysokých školách, hlavne čo sa týka samostatnej a tvorivej činnosti, vedeckého bádania a poznania, ako aj vlastného príspevku študenta k tejto vedeckovýskumnej činnosti, nakoľko by ju úspešne neobhájil. V minulosti sa vyskytlo niekoľko prípadov, keď aj úspešne obhájená záverečná práca bola neskôr odhalená ako plagiát. Verejnosť a to nielen akademická musí mať zároveň možnosť oboznámiť sa so stavom súčasného vedeckého výskumu a jeho výsledkami, čo je jedným z poslaní vysokej školy. O umožnení hromadného prístupu k informáciám svedčí aj súčasná možnosť prítomnosti širokej verejnosti na obhajobe záverečných prác. Pokiaľ v súčasnosti je legislatívne priamo upravená možnosť kontroly verejnosti nad obsahom záverečných prác, nevidí legitímny dôvod, prečo by sa táto možnosť kontroly nemohla vzťahovať aj na skoršie práce, o to viac, že po viac ako 10 rokoch si absolvent mohol a dokonca aj uskutočnil, chrániť relevantné časti svojej záverečnej práce úžitkovým vzorom, resp. patentovou prihláškou a tak zabrániť akémukoľvek hroziacemu zneužitiu informácií získaných z jeho záverečnej práce v jeho neprospech. Je neprípustné, aby bol verejný záujem na plnej informačnej povinnosti potláčaný do úzadia pre ochranu práv absolventa k záverečnej práci, ktorá má verejnoprávny charakter školského diela. V tejto súvislosti poukázal aj na to rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „Z dosiaľ uvedenej analýzy možno dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska článku 26 ods. 4 Ústavy namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obci alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ochrana práv a slobôd subjektu, ktorý má informačnú povinnosť by totiž inak mohla byť legitímnym dôvodom na obmedzenie práva každého na informácie podľa článku 26 ods. 4 Ústavy. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov zákonne nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov.“ Nakoľko verejná vysoká škola hospodári s verejnými financiami a bola vytvorená na realizáciu verejných záujmov, má verejnosť oprávnený záujem na kontrole výsledkov bádania uvedených v záverečnej práci, resp. ich ďalšom uplatnení vo vedeckej práci, či praxi. Kým diplomovou prácou má študent preukázať „len„ spôsobilosť tvorivo pracovať v odbore, ktorý študoval, dizertačnou prácou má doktorand preukázať schopnosť samostatne vedecky pracovať. Dizertačná práca preto predstavuje vedeckú prácu, od ktorej možno dôvodne očakávať jej zverejnenie ako súčasť vedeckej činnosti vysokej školy, preukázanie nepretržitosti vedeckého výskumu a potrebného počtu publikácii pre udržanie akreditácie daného odboru. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. K námietke nedostatku právomoci Akademického senátu Technickej univerzity v Košiciach rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázala na ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) a ods. 3 § 6 ods. 1 písm. a), § 7, § 15 ods. 1 písm. a) a ods. 3 § 103 ods. 3, § 10 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, § 16 ods. 1 štatútu Technickej univerzity Košice, § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 Sži 1/2001, ako aj na zákon č. 211/2000 Z. z. a uviedla, že nedostatok právomoci Akademického senátu Technickej univerzity v Košiciach rozhodovať o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu je neopodstatnený, nakoľko akademický senát Technickej univerzity Košice ja najvyšším samosprávnym orgánom, ktorý rektora volí, odvoláva, kontroluje jeho činnosť. Rektor Technickej univerzity Košice (ďalej len „TU KE“) za svoju činnosť zodpovedá Akademickému senátu TU KE (ďalej len „AS TU KE“). Rektor TU KE v zmysle štatútu TU KE deleguje svoje právomoci aj na ďalšie organizačné zložky TU KE, orgány TU KE, vedúcich zamestnancov TU KE a odborné útvary TU KE. Rektor TU KE delegoval právomoc na rozhodovanie vo veciach slobodného prístupu k informáciám na AS TU KE, AS TU KE vykonáva právomoci v zmysle § 9 zákona o vysokých školách, plní aj úlohy vyplývajúce z vnútorných predpisov TU KE, úplne znenie štatútu TU KE. K námietke, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla: Záverečná práca študenta Z.. Č. bola vypracovaná v roku 2001, kedy ešte zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách neplatil, pretože nadobudol účinnosť až 01.04.2002. V tom čase existujúci zákon o vysokých školách č. 172/1990 Zb. vo svojich ustanoveniach o doktorandskom štádiu v §§ 22 až 23 neobsahoval žiadne ustanovenia o povinnosti sprístupňovať, resp. zverejňovať záverečnú prácu. V § 19 už neplatného zák. č. 172/1990 Zb. sa uvádza: „Diplomovou prácou a štátnou skúškou má študent preukázať spôsobilosť tvorivo pracovať v odbore, ktorý študoval. Dizertačnou skúškou a obhajobou dizertačnej práce má doktorand preukázať schopnosť samostatne vedecky pracovať alebo schopnosť vytvoriť vrcholné technické dielo alebo umelecké dielo alebo predviesť vrcholný umelecký úkon.“ Záverečné práce v tom čase sa odovzdávali za účelom archivácie v dvoch vyhotoveniach na fakulte na konkrétnej katedre fakulty, na ktorej pôsobil školiteľ študenta, ale iba za účelom archivácie. V roku 2001 neplatil ani súčasný autorský zákon č. 618/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2004. V čase vyhotovenia a obhajoby záverečnej práce platil Autorský zákon č. 383/1997 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal colný zákon, ktorý pojem „školské dielo“ ani neuvádza. V §§ 23 a 24 ustanovoval použitie rozmnoženiny, krátkeho úryvku alebo vyslovene na vyučovacie účely a pre potreby knižnice. Zároveň v § 32 obsahoval ustanovenie o zmluve o šírení diela, na základe ktorej udeľuje autor fyzickej osobe alebo právnickej osobe za odmenu súhlas na šírenie svojho diela. V čase vytvorenia a obhajoby záverečnej práce je zrejmé, že nemala v tom čase právny základ na vydanie vnútorného predpisu, ktorým by bezplatne získavala právo na využívanie diela. Preto ani študent Z.. Č. nebol povinný uzavrieť s ňou žiadnu licenčnú zmluvu, ani poskytnúť záverečnú prácu na overenie jej originality tak, ako to obsahuje súčasná práva úprava. Ak nedisponuje licenčnou zmluvou, nie je ani oprávnená bez súhlasu autora záverečnú prácu sprístupniť, ani zverejniť. Platný zákon o vysokých školách, ani jeho následné novelizácie v záverečných ustanoveniach neupravujú povinnosť spätne uzatvárať licenčné zmluvy so študentmi študujúcimi v predchádzajúcom období, pretože tým by toto ustanovenie mohlo pôsobiť retroaktívne. Preto, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Na základe toho má aj Z.. R. Č., R.., právo voľne rozhodovať o sprístupnení alebo nesprístupnení svojej práce. S účinnosťou od 25.10.2005 prijala vnútorný predpis OS/TUKE/02 Elektronické záverečné práce, ktorý ustanovil povinnosť študentom odovzdávať záverečné práce v elektronickej podobe do Univerzitnej knižnice TU KE na základe licenčnej zmluvy s tým, že študent v licenčnej zmluve mohol určiť, či ním poskytnutá záverečná práca môže byť sprístupnená tretím osobám alebo nie. Až zákonom č. 496/2009 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o vysokých školách, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2010 došlo k doplneniu § 69 o ods. 7 a 9, ktorými bol zriadený centrálny register záverečných rigoróznych a habilitačných prác a uložil povinnosť vysokým školám zasielať záverečné práce študentov do registra, za účelom overenia ich originality a uloženia v centrálnom registri záverečných prác. Zákonom č. 6/2011 Z. z. bol novelizovaný Zákon o vysokých školách s účinnosťou od 01.09.2001 a v § 63 bol vložený ďalší ods. 9, v ktorom sa uvádza, že prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu. Na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje písomný súhlas autora uvedený podľa osobitného predpisu ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu a to formou licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom. Sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti nie sú dotknuté práva autora podľa osobitných predpisov súvisiacich s následným využitím diela. Zákon o vysokých školách v § 69 ods. 3 sa pri licenčnej zmluve odvoláva na osobitný predpis, ktorým pod čiarou je uvedený § 16 ods. 1 písm. c), § 18 ods. 2, § 40 a § 46 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2004. Ďalej poukázala na ustanovenie § 17 písm. c), § 18 ods. 2, §§ 40 až 46, § 5 ods. 2 Autorského zákona tak, ako to uviedla aj v § 51, § 30 ods. 1 tak, ako to uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. K námietke využitia školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy uviedla, že o prácu, ktorá vznikla v roku 2001 v záujme využitia výsledkov, či už zamestnancami fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológie, ani z ďalších 8 fakúlt TU KE neprejavil nikto záujem. Výraz využitie školského diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy, ktorý neznamená sprístupňovanie práce tretím osobám, ale využitie práce na vysokoškolské vzdelávanie, výučbu a výskum, vedecké bádanie, ktoré je predmetom činnosti TU KE. K verejnoprávnemu režimu školského diela, na ktoré sa žalobca odvoláva uviedla, že dielo autora Y. a spol. z roku 2009 uvádza celý rad podmienok, pre ktoré je charakteristický vzťah nadriadenosti vysokej školy a podriadenosti študenta (základný princíp verejného práva), t. j. študent musí vypracovať záverečnú prácu, študent si nemôže sám vybrať tému, ale vybrať tému z tých, ktoré vypíše vysoká škola, nemusí uzatvárať licenčnú zmluvu, nakoľko je to viazané na bezplatnosť pri plnení úloh vysokej školy, že je to viazané na predmet činnosti školy, vplyv usmerňovanie zo strany konzultanta a pod.. Z týchto zásad vyplýva, že sa jedná o verejnoprávny režim školského diela, ktorého úprava spadá takto do časti verejného práva SR, ako aj do práva súkromného (rovnosť strán). Podľa názoru autorovej publikácie, autorovi nešlo o vysvetlenie zjednodušene povedané verejnoprávny režim = sprístupnenie verejnosti, ale o to, že verejnoprávny režim = časť verejného práva Právneho poriadku SR. V závere tejto publikácie sa uvádza, že ak existuje iná práva úprava v zákone o vysokých školách, použije sa Autorský zákon. Tomuto významu, t. j. verejnoprávny režim = časť verejného práva nasvedčuje aj záverečné vyjadrenie k režimu školského diela, kde sa uvádza „znamená to, že v intenciách odhaľovania plagiátorstva zameraného na preukazovanie nedovoleného používania cudzích myšlienok, poznatkov a výsledkov na vysokej škole možno pozornosť zamerať na verejnoprávny režim, ktorý umožňuje jednotlivé práva a povinnosti - od spracovania až po formu a spôsob predloženia (písomná podoba, elektronická podoba, rozsah, spôsob a forma práce...) špecifickosť v jednotlivých mechanizmoch, ktoré sú viazané na zákon o vysokých školách, napr. študijný program, študijný plán a pod..“ Autor sám teda tvrdí, že mechanizmus nakladania so školským dielom je potrebný na vysokých školách upraviť samostatne a vo vnútorných predpisoch. Ďalej poukazuje na stanovisko autora „nakladanie s autorským dielom je teda možné len za splnenia zákonných podmienok a podmienok dohodnutých v licenčnej zmluve. Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahu aj na akékoľvek nakladanie so školským dielom - vrátane jeho konvertovania, vrátane jeho využívania na účely preukazujúce plagiátorstvo bez dohodnutých podmienok - rozsah a spôsob použitia diela - teda nebude objektívne možné školské diela, prípadne iné diela porovnávať z pohľadu preukazovania, resp. podozrenia z plagiátorstva.“ Preto, ak neexistovala právna úprava v zákone č. 182/1990 Zb., ani v zákone č. 131/2002 Zb. (oba zákony o vysokých školách) v čase vytvorenia publikácie Skalka a spol., použije sa Autorský zákon, ktorý použitie viaže na uzatvorenie licenčnej zmluvy (predtým zmluvy o dielo). Všetky závery autora publikácie vznikli v roku 2009, t. j. pred vydaním novely k zákonu o vysokých školách, ktorá nadobudla účinnosť od 01.09.2011, ktorá tieto nedostatky odstránila a zaviedla povinnosť uzatvárať licenčné zmluvy a od 01.01.2010 kontrolu originality záverečnej práce. K námietke skúmania legality, resp. originality autorskej práce z roku 2001 sa v roku 2014 javí ako oneskorené, aby sa o prácu niekto zaujímal, resp. spochybňoval jej originalitu, naviac, ak na uvedené prácu bol Úradom priemyselného vlastníctva SR udelený úžitkový vzor a prebieha konanie o udelení patentu, kde v obidvoch prípadoch musí ísť o nové technické riešenie, či vynález, ktoré úrad skúma. Domnieva sa, že ak žalobca má podozrenie z plagiátorstva, mal osloviť, resp. požiadať o vysvetlenie v prvom rade samotného autora záverečnej práce. Záujem verejnosti oboznámiť sa s obsahom práce prostredníctvom TU KE nie je možný, nakoľko nedisponujú licenčnou zmluvou a zároveň disponujú prehlásením autora záverečnej práce o tom, aby jeho práca bez jeho osobného súhlasu nebola nikomu poskytnutá. Ak by aj teoreticky existujúce záverečné práce študentov boli plagiátom, súčasný zákon o vysokých školách nerieši, ako sa dá vysporiadať s touto otázkou, ale je len na morálnych zásadách autora, aký postoj k tomu zaujme. K námietke, že obhajoby záverečných prác sú verejné, nevidia aký má toto súvis s predmetom žaloby. Škole nie je zo zákona zverený výkon žiadnych práv k školskému dielu a teda bez súhlasu študenta môže dielo využívať len v rozsahu zákonných licencií, berúc do úvahy skutočnosť, že škola fakticky vytvorila podmienky na vytvorenie takéhoto diela, má právo uzatvoriť s autorom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajných podmienok. Ak študent bez vážneho dôvodu odmietne licenčnú zmluvu uzavrieť, môže sa škola domáhať, aby obsah tejto zmluvy určil súd, teda škola iba má právo, čo vyplýva jej zo zákona, ale nemusí toto právo využiť. V danom prípade nemala a nemá dôvod na to, aby si vynucovala uzavretie licenčnej zmluvy za účelom poskytnutia informácie tretej osoby. Pritom rešpektuje právo autora záverečnej práce, ktorý nesúhlasí s tým, aby jeho záverečná práca bola niekomu sprístupnená. K časti žaloby, kde žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR 236/06 zo 06.06.2007 uviedla, že ona nesprístupnila informácie z toho dôvodu, že nie je povinná ich sprístupniť, ale odmietla sprístupniť informácie z dôvodu, že neexistuje právna úprava a písomné prehlásenie autora na jej sprístupnenie. Z toho dôvodu sa uvedený nález nevzťahuje ani na tento prípad. V závere vyjadrenia uviedla, že v danom prípade nesprístupnila požadované informácie z dôvodu neexistencie licenčnej zmluvy a z dôvodu existencie písomného nesúhlasu autora so zverejnením záverečnej práce, pritom z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2003 Z. z. vyplýva, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Pojem sprístupnenie záverečnej práce „v zmysle § 63 ods. 10 zákona o vysokých školách“ uvádza, že záverečná práce je sprístupnená verejnosti s použitím takých technologických opatrení, ktoré zabránia verejnosti prácu trvalo ukladať na pamäťové médium alebo ju tlačiť, pokiaľ autor netrvá na sprístupnení práce bez použitia technologických opatrení. Licenčná zmluva sa uzatvára za účelom udelenia súhlasu na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce v centrálnom registri záverečných prác (CRZP), čo znamená, že ak by žalobca požadoval od nej sprístupnenie záverečnej práce, ktorá bola vyhotovená v období od 01.09.2011, ani v tomto prípade by nemohla vyhovieť takejto žiadosti, nakoľko existujúce licenčné zmluvy, ktoré boli vypracované sú vyhotovené za účelom zverejnenia a sprístupnenia prác v CRZP a nie za účelom ich kopírovania a sprístupňovania tretím osobám. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok stanovených v § 250f ods. 2 O. s. p. oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, pripojeným administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca 30.09.2014 žiadosťou požiadal o sprístupnenie dizertačnej práce Z.. R. Č. s názvom: „Optimalizácia otvárky a ďalšieho prieskumu ložísk mastenca a sadrovca v regióne E.“ z júna 2001, vypracovanej v rámci Katedry ropného inžinierstva a využitia zemných zdrojov Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológii Technická univerzita Košice. Rektor tejto žiadosti rozhodnutím zo 06.10.2014 č. 11/SPI/190601/2014 v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácii“) nevyhovel z dôvodu písomného nesúhlasu Z.. R. Č., R.., ako autora dizertačnej práce. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný Technická univerzita v Košiciach, Akademický senát rozhodnutím z 03.11.2014 č. 11/2/SPI/O/190601/2014 odvolaniu nevyhovel a potvrdil rozhodnutie Technickej univerzity v Košiciach zo 06.10.2014 č. 11/SPI/190601/2014 z tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že záverečnú prácu autor vypracoval v roku 2001, teda pred účinnosťou zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.09.2011, a preto nie je možné bez platnej licenčnej zmluvy dizertačnú prácu zverejniť. Nemá v súčasnom období žiadny dôvod na to, aby si vynucovala uzavretie licenčnej zmluvy súdnou cestou a v plnom rozsahu rešpektuje práva študenta - autora záverečnej práce, ktorý nesúhlasí s tým, aby jeho záverečná práca bola niekomu sprístupnená. K námietke žalobcu ohľadne nedostatku právomoci akademického senátu Technickej univerzity v Košiciach rozhodovať o odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu súd poukazuje na to, na čo poukázal aj žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, že Technická univerzita v Košiciach (ďalej len „TU KE“) je univerzitnou verejnou vysokou školou podľa § 2 ods. 2 písm. a) a § 2 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí aj vnútorná organizácia. Podľa § 7 zákona o vysokých školách orgánmi akademickej samosprávy sú: a) akademický senát verejnej vysokej školy, b) rektor, c) vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy alebo vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy (ďalej len „vedecká rada verejnej vysokej školy"), d) disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách verejná vysoká škola vydáva štatút verejnej vysokej školy. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia štatút verenej vysokej školy registruje ministerstvo. Podľa § 103 ods. 3 zákona o vysokých školách, ak štatút podľa ministerstva odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému predpisu, ministerstvo žiadosť o registráciu zamietne. Podľa § 10 ods. 1 zákona o vysokých školách rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej meno a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona o vysokých školách akademický senát volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie. Podľa § 16 ods. 1 štatútu TU KE je akademický senát (ďalej len „AS“) TU KE je najvyšším orgánom akademickej samosprávy TU KE. Jeho postavenie a pôsobnosť AS TU KE sú dané v § 8 a v § 9 zákona o vysokých školách. Podľa § 9 ods. 1 písm. t) zákona o vysokých školách akademický senát plní iné úlohy podľa tohto zákona (zákona o vysokých školách) a vnútorných predpisov verejnej vysokej školy. Podľa bodu 5 postup a pravidlá pri sprístupňovaní informácií na žiadosť bod 5.5. vnútorného predpisu Technickej univerzity Košice P/TUKE/SPI/09 slobodný prístup k informáciám vo veci odvolania proti rozhodnutiu rektora TU KE rozhoduje akademický senát. Na základe citovaných ustanovení zákona o vysokých školách, štatútu TU KE a vnútorného predpisu TU KE týkajúce sa slobodného prístupu k informáciám nie je opodstatnená námietka žalobcu o nedostatku právomoci Akademického senátu Technickej univerzity v Košiciach rozhodovať o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré vydala Technická univerzita v Košiciach v zastúpení rektora. Zároveň je potrebné uviesť aj to, že rektor je síce jej štatutárnym orgánom, ale nie je jediným orgánom, ktorý robí všetky úkony v jej mene. V zmysle štatútu TU KE deleguje niektoré právomoci aj svojim organizačným zložkám, napr. fakultám a študentským domovom a jedálňam, ako aj ďalším orgánom, vedúcim zamestnancom a odborným útvarom. V § 16 štatútu TU KE ods. 1 sa uvádza, že AS TU KE je najvyšším samosprávnym orgánom TU KE a v ods. 2 až 5 sa ustanovujú ďalšie kompetencie AS TU KE, ktoré vyplývajú nielen zo zákona o vysokých školách, ale aj ďalších zákonov. Vnútorným predpisom TU KE, ktorý sa týka slobodného prístupu k informáciám rektor, ktorý uvedený predpis z 15.12.2009 vydal, delegoval právomoc rozhodovať o odvolaniach proti jeho rozhodnutiam práve AS TU KE, ktorý ho pri vykonávaní jeho činnosti kontroluje a ktorému sa zodpovedá. Podľa § 19 ods. 2 o slobode informácií, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Ak však povinná osoba nemá nadriadený orgán, uplatní sa ustanovenie § 58 ods. 2, 3, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa ktorého „o odvolaní proti rozhodnutiu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom“. Toto potvrdzuje len skutočnosť, že o odvolaní proti rozhodnutiu rektora TU KE mohol rozhodnúť v súlade so štatútom TU KE akademický senát TU KE. K námietke, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci súd poukazuje na skutočnosť tak, ako samotný žalovaný, že záverečná práca študenta Z.. Č. bola vypracovaná v roku 2001 a aj obhajoba tejto práce bola v roku 2001, teda za účinného a platného zákona č. 172/1990 Zb., ktorý v ustanovenia o doktorandskom štúdiu neobsahoval žiadne ustanovenia o povinnosti sprístupňovať, resp. zverejňovať záverečnú prácu. V § 19 uvedeného zákona sa uvádza: Diplomovou prácou a štátnou skúškou má študent preukázať spôsobilosť tvorivo pracovať v odbore, ktorý študoval. Dizertačnou skúškou a obhajobou dizertačnej práce má doktorand preukázať schopnosť samostatne vedecky pracovať alebo schopnosť vytvoriť vrcholné technické dielo alebo umelecké dielo alebo predviesť vrcholný umelecký výkon. Záverečné práce sa odovzdávali za účelom archivácie v 2 vyhotoveniach na fakulte, konkrétnej fakulty, na ktorej pôsobil školiteľ študenta. Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. nadobudol účinnosť až od 01.04.2002 a aj zákon č. 618/2003 Z. z. nadobudol účinnosť od 01.01.2004 (autorský zákon.) Povinnosť uzatvárať licenčné zmluvy študentom nevyplýva ani zo zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2002, ale táto povinnosť bola zavedená až novelou zákona č. 496/2009 Z. z., účinná od 01.01.2010 v zmysle ktorej bol zriadený centrálny register záverečných rigoróznych a habilitačných prác a bola uložená povinnosť vysokým školám zasielať záverečné práce študentov do registra za účelom overenia ich originality a uloženia v centrálnom registri záverečných prác. Prístup k údajom v centrám registri záverečných prác podľa § 63 ods. 8 zákona o vysokých školách majú len osobitne poverení zamestnanci ministerstva vysokej školy a právnickej osoby, ktorá je poverená prevádzkovaním registra. Následnými novelami zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. a to zákon č. 6/2011 Z. z. a 125/2011 Z. z. bol doplnený § 63 zákona o vysokých školách a odseky 8 a 9, z ktorých vyplýva, že na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje písomný súhlas autora udelený podľa osobitného predpisu ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu a to formou licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika v zastúpení príslušnou vysokou školou. Zákon o vysokých školách sa v § 63 ods. 9 pri licenčnej zmluve sa odvoláva na osobitný predpis a pod čiarou je uvedený § 17 ods. 1 písm. c), § 18 ods. 2 a §§ 40 až 46 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práce, podľa ktorých má autor právo rozhodnúť o zverejnení svojho diela, má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela a pod písm. a) až h) je taxatívne uvedené v ktorých konkrétnych prípadoch. V §§ 40 a 46 Autorského zákona sa upravuje licenčná zmluva, spôsob, rozsah licencie, definovanie výhradnej a nevýhradnej licencie, nakladanie s licenciou, odmenu za poskytnutie licencie, prechod a zánik licencie. V § 5 ods. 12 Autorského zákona sa definuje školské dielo ako dielo, ktoré vytvorené dieťaťom, žiakom alebo študentom na splnenie školských alebo študijných povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu k materskej škole, základnej škole, strednej škole, vysokej škole alebo k výchovno-vzdelávaciemu zariadeniu. V § 51 ods. 1 Autorského zákona sú upravené možností použitia školského diela: škola môže uzatvoriť s autorom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajných podmienok; ak autor bez závažného dôvodu odmieta licenčnú zmluvu uzatvoriť, môže sa škola domáhať, aby obsah tejto zmluvy určil súd. Ustanovenie § 30 ods. 1 písm. c) zostáva tým nedotknuté. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nie je dohodnuté inak, autor školského diela môže použiť svoje dielo alebo poskytnúť licenciu inému, ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami školy. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia škola môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny súvisiacej s použitím diela alebo poskytnutím licencie podľa odseku 2 primerane prispel na úhradu nákladov vynaložených na vytvorenie diela, a to podľa okolností až do ich skutočnej výšky; pritom sa prihliada na odmenu získanú školou v súvislosti s použitím školského diela podľa odseku 1. Kedy sa súhlas autora nevyžaduje na použitie jeho diela je upravené v § 30 ods. 1 Autorského zákona tak, že nie je to potrebné v prípade diela pri bezplatných občianskych obradoch alebo bezplatných náboženských obradoch, v dielach pri bezplatných školských predstaveniach, v ktorých účinkujú deti, žiaci, študenti alebo učitelia školy a školské diela pri bezplatnom plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Autorského zákona, na ktorý sa odvoláva zákon o vysokých školách nie je možné žiadosti žiadateľa o sprístupnenie záverečnej práce Z.. Č. vyhovieť, najmä keď tento zaslal písomné vyhlásenie, že nesúhlasí s tým, aby jeho záverečná práce bola niekomu sprístupnená. Konkrétne v liste zo dňa 02.11.2013 uvádza, že v poslednom období sa množia snahy rôznych domácich aj zahraničných skupín dostať sa k obsahu mojej dizertačnej práce, ktorá sa týka v súčasnosti ťažených ložísk mastenca a sadrovca. Závery mojej dizertačnej práce sú od roku 2011 chránené úžitkovým vzorom, ktorý je zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky pod č. XXXX. V roku 2013 som na tento úžitkový vzor podal patentovú prihlášku, ktorá je v súčasnosti v štádiu vykonávania úplného prieskumu. Preto úctivo žiadam, aby v žiadnom prípade bez môjho osobného súhlasu nebola nikomu poskytnutá dizertačná práca, ktorú vypracoval a obhájil formou externého doktorandského štúdia na fakulte v júni 2001. Je potrebné poukázať aj na to, že záverečná práce študenta Z.. R. Č., R.. bola vypracovaná a aj obhájená v roku 2001, teda ešte za účinnosti zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, ktorý zákon neupravoval uzatváranie licenčných zmlúv, dokonca ani zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. nestanovil študentom povinnosť uzatvárať licenčné zmluvy. Povinnosť uzatvárať licenčné zmluvy bola zavedená až novelou zákona o vysokých školách č. 496/2009 Z. z., ale z tejto novely ani zo žiadnej novely k zákonu o vysokých školách nevyplýva, resp. sa neupravuje povinnosť spätne uzatvárať licenčné zmluvy so študentmi študujúcimi v predchádzajúcom období. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti, nie spätne, teda retroaktívne a zrejme aj z toho dôvodu nebola upravená spätnosť uzatváranie licenčných zmlúv so študentmi študujúcimi v predchádzajúcich obdobiach, teda pred účinnosťou toho ktorého zákona, resp. tej ktorej novely. K námietke žalobcu, že podľa § 30 ods. 1 písm. c) Autorského zákona má škola tzv. zákonnú licenciu na použitie diela aj bez súhlasu autora pri plnení úloh patriacich do predmetu činnosti školy súd uvádza, že je nepochybné, ak by vznikla potreba na použitie záverečnej práce študenta pre potreby činnosti školy, v danom prípade univerzity, napr. v záujme ďalšieho výskumu a jej zamestnancov táto práca by mohla byť použitá aj bez súhlasu študenta - autora, ale to neznamená, že škola je povinná sprístupniť prácu tretím osobám, ale môže prácu využiť len pre vysokoškolské vzdelanie, výučbu a výskum. Sprístupniť prácu by bolo možné len so súhlasom zhotoviteľa diela - študenta. K námietke, kde žalobca poukazuje čo je to súkromnoprávny režim školského diela a verejnoprávny režim záverečnej práce, v ktorej súvislosti odkazuje aj na dielo Y. H.. a spol.: prevencia a odhaľovanie plagiátorstva, ako aj na nález 1.ÚS 236/06 zo 06.06.2007 súd uvádza, že autor Y. H.. a spol. vo svojom diele publikovanom v roku 2009 uvádza celý rad podmienok, pre ktoré je charakteristický vzťah nadriadenosti vysokej školy a podriadenosti študenta. Ide najmä o to, že študent musí vypracovať záverečnú prácu, nemôže si sám vybrať tému, ale vybrať tému z tých, ktoré vypíše vysoká škola, nemusí uzatvárať licenčnú zmluvu, nakoľko je to viazané na bezplatnosť pri plnení úloh vysokej školy. Je to viazané na predmet činnosti školy, vplyv, usmerňovanie zo strany konzultanta a pod.. Ide teda o verejnoprávny režim školského diela, ktorého úprava spadá tak do časti verejného práva, ako aj do práva súkromného. Autor publikácie vo svojom diele vysvetľuje, že verejno-právny režim = časť verejného práva Právneho poriadku Slovenskej republiky a nie, že súvisí to so sprístupňovaním diel študentov verejnosti. Autor sa predovšetkým venuje odhaľovaniu plagiátorstva zameraného na preukázanie nedovoleného používania cudzích myšlienok, poznatkov a výsledkov na vysokej škole, ale aj v samotných prácach študentov. Podľa názoru krajského súdu je potrebné uviesť aj to, že škola školské dielo vyhotovené študentom môže použiť bez súhlasu študenta len v rozsahu zákonných licencií. Má právo uzatvoriť s autorom - študentom licenčnú zmluvu o použití školského diela za zvyčajných podmienok a ak študent - autor diela bez vážneho dôvodu odmieta licenčnú zmluvu uzavrieť, môže sa škola domáhať, aby obsah tejto zmluvy určil súd. Škola sa môže dožadovať uzavretia licenčnej zmluvy na škole, môže požadovať, aby jej autor školského diela zo získanej odmeny súvisiacej s používaním diela alebo poskytnutím licencie primerane prispel na úhradu nákladov vynaložených na vytvorenie diela, teda škola uvedené práva môže využiť, ale nemá povinnosť tieto práva využiť. Aj podľa názoru krajského súdu s daným prípadom nesúvisí nález 1.ÚS 236/06 zo 06.06.2007 Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože v danom prípade povinná osoba nesprístupnila informácie žiadateľovi z toho dôvodu, že nie je povinná ich sprístupniť, ale ich nesprístupnila z toho dôvodu, že autor diela - práce nedal súhlas na sprístupnenie svojej práce vyhotovenej a obhájenej v roku 2001, t. j. podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z.. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, a preto žalobcu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol a žalovaný zo zákona toto právo nemá. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.