Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/164/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201533 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014201533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobkyne G.. H. O., bytom G., G. XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Puchalla, Slávik & Partners, s.r.o., Kmeťova 24, Košice, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 17.10.2014 č. 46147-4/2014-BA, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Podľa § 250j ods.2 písm.a), e) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo 17.10.2014 č. 46147-4/2014-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou z 11.07.2014 č. 200-004202-CA06/2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 592,79 eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 522,79 eur a iných trov v sume 70,-- eur, a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O d k l a d á vykonateľnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne Vranov nad Topľou z 11.07.2014 č. 200-004202-CA06/2014 v spojení s rozhodnutím žalovaného zo 17.10.2014 č. 46147-4/2014-BA do právoplatného skončenia konania vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou z 11.07.2014 č. 200-004202-CA06/2014 bola žalobkyni podľa § 237 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) uložená povinnosť nahradiť sumy nemocenského a ošetrovného vyplatené neprávom: X. D.. C. G. za obdobie od 13.04.2012 do 16.05.2012 v sume 491,70 eur, od 30.08.2012 do 19.11.2012 v sume 1.646,60 eur, od 18.12.2012 do 28.02.2013 v sume 1.555,50 eur, od 01.02.2012 do 02.02.2012 v sume 29,-- eur, od 20.11.2012 do 29.11.2012 v sume 204,90 eur, spolu v celkovej sume 3.927,70 eur, X. G. G. za obdobie od 07.03.2012 do 30.09.2012 v sume 4.133,40 eur, od 02.07.2012 do 30.09.2012 v sume 69,20 eur, od 12.10.2012 do 25.02.2013 v sume 2.816,10 eur, od 02.02.2012 do 09.02.2012 v sume 49,90 eur, spolu v celkovej sume 7.068,60 eur, X. F. G. za obdobie od 29.03.2012 do 20.08.2012 v sume 2.926,60 eur, od 19.10.2012 do 10.01.2013 v sume 1.713,10 eur, od 07.03.2012 do 16.03.2012 v sume 204,20 eur, od 19.03.2012 do 28.03.2012 v sume 204,20 eur, od 22.08.2012 do 31.08.2012 v sume 204,00 eur, spolu v celkovej sume 5.252,10 eur, X. C. G. za obdobie od 21.02.2012 do 04.03.2012 v sume 261,10 eur, od 14.06.2012 do 01.07.2012 v sume 361,40 eur, od 28.09.2012 do 14.10.2012 v sume 341,40 eur, od 12.01.2013 do 25.02.2013 v sume 903,40 eur, od 08.03.2012 do 17.03.2012 do 200,80 eur, spolu v celkovej sume 2.068,10 eur. Celková suma neoprávnene vyplatených nemocenských dávok, ktorú je žalobkyňa povinná nahradiť, predstavuje 18.316,50 eur. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného správny orgán uviedol, že za nesprávne potvrdenie skutočnosti rozhodujúcej na nárok na nemocenskú dávku a jej výplatu sú považované aj prípady, kedy ošetrujúci lekár bez medicínskeho opodstatnenia vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorého druhý diel je žiadosťou o nemocenské, bez medicínskeho opodstatnenia, na žiadosti o ošetrovné potvrdí potrebu ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), alebo na príslušnom tlačive potvrdenie správny dátum vzniku a zániku dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potreby ošetrovania. Sociálna poisťovňa na základe zistených skutočností začala voči žalobkyni konanie vo veci povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenskej dávke vo výške 19.518,60 eur. Po doručení oznámenia o začatí konania žalobkyňa zaslala správnemu orgánu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že všetky vystavené potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti boli plne odôvodnené a vystavené v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Odvolávala sa na ustanovenia § 242 - § 245 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorých u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prichádza do úvahy len vonkajšia kontrola. V ambulancii všeobecnej zdravotnej starostlivosti prevádzkovanej spoločnosťou Y. E..A..O.. H. U. T., kde pôsobí ako ošetrujúci lekár, však nebola vykonaná žiadna kontrola v medziach týchto ustanovení zákona. Skutkové zistenia vyplývajúce z vnútornej kontroly nemôžu byť podkladom pre vyvodzovanie zodpovednosti ošetrujúceho lekára, nakoľko tieto zistenia neboli výsledkom zákonom predpokladanej vonkajšej kontroly. Uvedený postup považovala žalobkyňa za nezákonný. Tak ako to vyplynulo zo záznamu o vnútornej kontrole, v súvislosti s prípadom „rodiny G.“ podozrivých zo zneužívania sociálneho systému odhalenom v rámci vnútornej kontroly vykonávanej poverenými zamestnancami odboru nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v dňoch 18. - 20.02.2013 vykonali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ústredie za účelom dôkladného prešetrenia dňa 26.09.2013 mimoriadnu kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu u uvedenej lekárky. Výkonom tejto kontroly poveril posudkových lekárov riaditeľ Odboru kontroly a sťažností Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave v súlade s § 179 ods.1 písm.c) a k) zákona o sociálnom poistení a kontrolným poriadkom Sociálnej poisťovne. Predmetná kontrola sa týkala špeciálne zapožičanej originálnej kompletnej zdravotnej dokumentácie od ošetrujúcich lekárov rodiny G., ktorú získal posudkový lekár pobočky Vranov nad Topľou v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu v zmysle § 154 zákona o sociálnom poistení. Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným majetkom Sociálnej poisťovne. Podľa § 152 ods.3 zákona o sociálnom poistení vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného dôchodku, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky podľa § 148 ods.1 a pohľadávky na príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Nemocenské dávky (nemocenské ošetrovné, materské a vyrovnávacia dávka) sú financované zo základného fondu nemocenského poistenia, preto hlavný kontrolór v tejto oblasti kontrolu nevykonáva. Vo vzťahu k účelnosti prostriedkov vynakladaných na nemocenské poistenie kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom vykonávajú posudkoví lekári. Žalobkyňa nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na nemocenské a ošetrovné D.. C. G., G. G., F. G. aj C. G., ktorým bolo neprávom vyplatené nemocenské a ošetrovné v celkovej sume 18.316,50 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že kontrola nebola vykonaná v súlade s ustanoveniami § 243 ods.2, § 244 ods.1 a § 245 ods.1 zákona o sociálnom poistení, a preto namietala nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu. Ďalej namietala zaujatosť voči posudkovým lekárom, ktorí vykonávali kontrolu, pretože posudková činnosť nie je z procesného hľadiska nezávislá, keďže posudkový lekár je zamestnancom, alebo zmluvným partnerom inštitúcie, pre ktorú sa posudok vypracúva (Sociálna poisťovňa, úrad práce, samosprávny kraj alebo obec). Navrhovala preto doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, a to všetkých pacientov, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú, a tiež vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania opodstatnenosti a oprávnenosti vystavených potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a potvrdenia o ošetrovaní člena rodiny. Žalobkyňa v odvolaní podrobne odôvodnila medicínske závery, na základe ktorých vystavila potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a zdôvodnila tiež vystavenie potvrdenia o ošetrovaní člena rodiny. Poukázala na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by boli zo strany ošetrujúceho lekára porušené. Žalobkyňa v odvolaní vzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie, lebo zo samotného konania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebolo zrejmé, na základe akých skutočností je na náhradu neprávom vyplatených súm na nemocenské dávky zaviazaný ošetrujúci lekár ako fyzická osoba. Žalobkyňa ako ošetrujúca lekárka vykonávala svoju prax v rámci subjektivity právnickej osoby v spoločnosti s ručením obmedzeným Y., B.: XX XXX XXX E. E. G. XX, G.. V dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie považovala žalobkyňa rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Na odvolaciu námietku žalobkyne, že kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom o sociálnom poistení, žalovaný uviedol, že na základe vykonanej vnútornej kontroly poverenými zamestnancami Odboru nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v dňoch 18. a 20.02.2013 vykonali dňa 26.09.2013 posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ústredie za účelom dôkladného prešetrenia mimoriadnu kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu v období uznania dočasných pracovných neschopností, členov rodiny G.. Výkonom tejto kontroly poveril posudkových lekárov riaditeľ Odboru kontroly a sťažností Sociálnej poisťovne, ústredie poverením v súlade s § 179 ods.1 písm.c) a k) zákona a kontrolným poriadkom Sociálnej poisťovne. Žalovaný konštatoval, že kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár v zmysle § 154 zákona o sociálnom poistení. Na výkon tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia § 242 - § 245 zákona, ako sa žalobkyňa mylne domnieva. Kontrola je v rámci zákona kontrolou sui generis. Kontrola bola vykonaná v súlade s § 25 ods.1 písm.h) a ods.2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie posudkovému lekárovi na účely lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v celom rozsahu, pričom posudkový lekár má právo robiť si na mieste výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie v celom rozsahu. Žalovaný konštatoval, že kontrola posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, ústredie bola vykonaná objektívne a nestranne na základe údajov uvedených ošetrujúcou lekárkou zdravotnej dokumentácie. Z tejto mimoriadnej kontroly bol vyhotovený úradný záznam o vnútornej kontrole, to znamená, že nie je pravdivá námietka žalobkyne, že záznam o výsledku kontroly nebol vyhotovený. Zo záznamu o mimoriadnej vnútornej kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu zo dňa 26.09.2013 vyplynulo, že obdobia dočasných pracovných neschopností, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, a potreby ošetrovania vystavené žalobkyňou, boli medicínsky neopodstatnené. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že z ustanovení § 153 a § 154 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že posudkový lekár kontroluje odbornú úroveň posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom diagnostický a liečebný proces vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti a potrebu ošetrovania a poskytovania ošetrovného. Za týmto účelom je ošetrujúci lekár povinný poskytnúť od posudkového lekára potrebnú súčinnosť, napríklad umožniť mu vykonanie kontroly, predložiť zdravotnú dokumentáciu fyzickej osoby, ktorá podľa ošetrujúceho lekára je uznaná za dočasne práce neschopnú, alebo fyzickej osoby, ktorá vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Ošetrujúci lekár je zodpovedný za uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo potreby ošetrovania a tieto skutočnosti potvrdzuje na tlačivách Sociálnej poisťovne, a je zodpovedný aj za jej vystavenie, t.z. za medicínsku opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potreby ošetrovania vzhľadom na zdravotný stav, vek pacienta, okolnosti prípadu. Žalovaný uviedol, že nepovažuje za správny názor žalobkyne, že posudzovanie zdravotného stavu pacienta ošetrujúcim lekárom, a priznanie alebo nepriznanie nemocenskej dávky sú dve samostatné posudzovania, ktoré navzájom od seba nezávisia. Správnosť posúdenia zdravotného stavu pacienta, resp. ošetrovaného ošetrujúcim lekárom má vplyv na priznanie alebo nepriznanie dávky a je jednou z podmienok na priznanie alebo nepriznanie nemocenskej dávky. Rozhodnutie o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potreby ošetrovania má záväzný charakter, pokiaľ sa nepreukáže opak, a slúži ako podklad na rozhodnutie o nároku na dávku a jej výplatu. Inštitút kontroly správnosti medicínskej opodstatnenosti uznania dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potreby ošetrovania, bol vytvorený zákonom na vyvodenie zodpovednosti za nesprávne posúdenie a potvrdenie skutočností rozhodujúcich na nárok na nemocenskú dávku, jej výplatu, v dôsledku čoho sa dávky poskytli neprávom. Žalovaný nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalobkyne, že posudková činnosť posudkového lekára Sociálnej poisťovne nie je objektívna a nestranná vzhľadom na ich vzťah k žalovanému. Podľa žalovaného stanovisko posudkového lekára treba chápať v tom zmysle, že je to iný názor na zdravotný stav pacienta a na medicínsku opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti, alebo potreby ošetrovania. Ustanovenia § 154 § 156 zákona v znení neskorších predpisov upravujú lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia, a práve na účely posúdenia zdravotného stavu ošetrovanej osoby iným lekárom, bol zriadený zákonom inštitút kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu. Lekárske vyjadrenia posudkových lekárov Sociálnej poisťovne majú charakter odborných posudkov v zmysle § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení a ich objektívnosť a odbornosť nemožno spochybniť iba skutočnosťou, že boli spracované posudkovými lekármi, ktorí sú organizačne začlenení do Sociálnej poisťovne. Namietanej pasívnej legitimácii žalobkyne žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu malo byť správne adresované žalobkyni ako všeobecnej lekárke s adresou sídla jej ambulancie, bez uvedenia rodného čísla. Táto chyba však nemá vplyv na meritum veci. V zákonnej lehote podala žalobkyňa žalobu, v ktorej navrhla, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a), c) a d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania a navrhla súdu, aby odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu podmienok, za ktorých vznikla povinnosť nahradiť sumy nemocenského poistenia vyplatené neprávom. Nesprávne právne posúdil otázku povinnej osoby, ktorá bola v zmysle ustanovenia § 237 ods.1 zákona o sociálnom poistení povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni dávky nemocenského poistenia vyplatené neprávom, a argumentácia žalovaného, že napadnuté rozhodnutie malo byť správne adresované navrhovateľke ako všeobecnej lekárke s adresou sídla jej ambulancie bez uvedenia rodného čísla, je nezrozumiteľná. Žalobkyňa konštatovala, že z obsahu ustanovenia § 237 ods.1 zákona o sociálnom poistení možno vyvodiť záver, že subjektom povinným na náhradu neprávom vyplatených dávok nemocenského poistenia bude tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá pri plnení povinností uložených priamo zákonom o sociálnom poistení, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu alebo sumu. Povinnosť nahradiť neprávom vyplatené dávky nemocenského poistenia má výslovne expressis verbis, teda ten, kto plní povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa neplnila žiadnu povinnosť, ktorú by jej ukladal zákon o sociálnom poistení, čo žalovaný nezohľadnil. Z ustanovenia § 233 ods.2 písm.d) zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Túto povinnosť teda nesporne plní ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. V danom prípade je podľa žalobkyne dôležité rozlišovať pojem poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pojem ošetrujúceho lekára. V určitých prípadoch môže byť jedna fyzická osoba súčasne poskytovateľom, aj ošetrujúcim lekárom. V určitých prípadoch to však môžu byť dva rôzne subjekty. Ošetrujúci lekár neplní s výnimkou povinnej súčinnosti pri výkone posudkovej činnosti, žiadnu povinnosť, ktorú by mu priamo zákon o sociálnom poistení ukladal. Žalobkyňa poskytovala starostlivosť ako ošetrujúci lekár - zamestnanec, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým bola obchodná spoločnosť Y. E..A..O.. Kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, upravuje zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ustanovení § 4 písm.a) ods.1. Z vykonaného dokazovania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, je nepochybné že vo všetkých prípadoch plnilo povinnosti v zmysle § 233 ods.2 písm.d) zákona o sociálnom poistení spoločnosť Y. E..A..O.., E. E. G. XX, G., zapísaná v obchodnom registri obchodného súdu Košice I., oddiel: Sro, zložka č.: 28671/V ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe povolenia v zmysle § 11 ods.2 písm.a) tohto zákona. Z uvedeného je zrejmé, že osobou povinnou v zmysle § 237 ods.1 zákona o sociálnom poistení spoločnosť Y., E..A..O.. ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdil vznesenú námietku žalobkyne ohľadom neexistencie jej povinnosti nahradiť neprávom vyplatené dávky nemocenského poistenia. Žalovaný rozhodol svoje rozhodnutie ohľadom námietky žalobkyne na nedostatok pasívnej legitimácie, nedostatočne zdôvodnil, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Žalovaná v žalobe poukázala ďalej na to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so vznesenou námietkou zaujatosti voči posudkovým lekárom vykonávajúcim predmetnú kontrolu, ktorú vzniesla žalobkyňa vo svojom odvolaní. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (stanovisko posudkového lekára Sociálnej poisťovne) treba chápať v tom zmysle, že je to iný názor na zdravotný stav pacienta, resp. ošetrovaného na medicínsku opodstatnenosť uznania dočasnej pracovnej neschopnosti alebo potreby ošetrovania. Vo veci nebolo vykonané žiadne relevantné dokazovanie, okrem samotného posudku posudkového lekára, pričom posudkový lekár je zamestnancom alebo zmluvným partnerom inštitúcie, pre ktorú sa posudok vypracúva. Naviac, podľa žalobkyne samotný posudkoví lekári nedostatočne odôvodnili svoje závery. Zistenie skutkového stavu žalovaným považuje žalobkyňa preto za nedostačujúce na posúdenie veci. Rovnako ako v odvolaní, poukázala na to, že kontrola nebola vykonaná v súlade s podmienkami stanovenými v § 243 ods.1, § 244 ods.1 a § 245 ods.1 zákona o sociálnom poistení a nepovažuje za správny právny názor žalovaného, že v danom prípade ide o kontrolu sui generis, na ktorú sa nevzťahujú tieto ustanovenia. V zmysle ustanovenia § 242 ods.1 zákona o sociálnom poistení kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola). Ustanovenia § 243 zákona o sociálnom poistení následne ustanovuje povinnosti zamestnancov vykonávajúcich kontrolu, ktoré musia v procese kontroly dodržať. Ustanovenia o vonkajšej kontrole upravujú všeobecné podmienky na výkon kontrolnej činnosti Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení pri kontrole plnenia povinností ustanovených týmto zákonom, ktorý je podľa žalobkyne potrebné analogicky aplikovať na vykonanú kontrolu v predmetnom konaní. Ustanovenia § 154 zákona o sociálnom poistení žiadnym spôsobom neupravuje procesné podmienky výkonu samotnej kontroly. Povinnosť potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a potreby ošetrovania chorého člena rodiny, ktorá bola predmetom kontroly, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 233 zákona o sociálnom poistení. V predmetnom konaní je vykonávaná kontrola plnenia povinností ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil svoje tvrdenia, ktorým poprel analogickú aplikáciu ustanovení § 243 ods.2, § 244 ods.1 a § 245 ods.1 zákona o sociálnom poistení na predmetnú kontrolu. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 13.02.2015 k žalobným námietkam uviedol, že tieto nepovažuje za opodstatnené a navrhol žalobu zamietnuť. Nepovažoval za opodstatnenú námietku žalobkyne, že nešpecifikoval, aké konkrétne ustanovenia mala porušiť, pričom iba mal poukázať na ustanovenia § 237 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí, aj v druhostupňovom rozhodnutí je odcitované ustanovenie § 233 ods.2 písm.d) zákona o sociálnom poistení, z ktorého vychádzal pri vymedzení povinnosti, ktorú žalobkyňa zanedbala tým, že nesprávne potvrdila vznik, resp. zánik dočasnej pracovnej neschopnosti a dočasnej nemožnosti výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu potreby ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive Sociálnej poisťovne. Konštatoval, že zanedbanie tejto povinnosti presne bolo vymedzené v odôvodneniach prvostupňového rozhodnutia, aj druhostupňového rozhodnutia (16. a 17. strana). Žalobkyňa bez medicínskeho opodstatnenia opätovne v priebehu jedného roka od februára 2012 do marca 2013 uznala 12-krát za dočasne práceneschopných (zväčša na dlhotrvajúce niekoľko mesačné dočasné pracovné neschopnosti) štyroch členov rodiny G., väčšinou na diagnózu bolesti chrbta a vystavila bez medicínskeho opodstatnenia 17 potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti z rôznych poistných vzťahov, a taktiež bez medicínskeho opodstatnenia v priebehu toho istého roka, potvrdila 7-krát potrebu ošetrovania chorého člena rodiny G., čím vystavila 11 žiadostí o ošetrovné z rôznych poistných vzťahov. K námietke žalobkyne, že sa nevysporiadal s návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ako aj s vykonaním znaleckého dokazovania, uviedol, že vo svojom odôvodnení na 18. strane poukázal na procesné ustanovenia zákona, a to § 196 ods.1, 3, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, čím vyjadril, že zákon umožňuje žalovanému voľné hodnotenie dôkazov podľa jeho uváženia, čo v tomto prípade žalovaný využil vychádzajúc zo špecifickosti prípadu žalobkyne. Zdravotný stav pacienta je totiž najlepšie možné posúdiť len v konkrétnom čase, keď je pacient uznaný za dočasne práceneschopného. Rovnako pri potrebe ošetrovania ide spravidla o náhle vzniknutý zdravotný stav krátko trvajúci. Kontrola posudzovania odbornej úrovne spôsobilosti na prácu a potrebe ošetrovania ošetrujúcim lekárom v sporných prípadoch, sa vykonáva spätne, vždy na základe údajov o zdravotnom stave zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii. Na takúto kontrolu nie je nevyhnutné vyšetrenie fyzickej osoby, alebo iný kontakt posudkového lekára s posudzovanou osobou. Každé spätné posúdenie zdravotného stavu je možné len na základe zhromaždenej a zaznamenanej zdravotnej dokumentácie v danom čase počas dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. počas ošetrovania. Preto, tak ako žalovaný uviedol v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia, vychádzal výlučne zo záznamov o zdravotnom stave pacientov. Vykonanie znaleckého dokazovania nebolo potrebné, lebo prípad bol posúdený niekoľkokrát od seba nezávislými odbornými posudkami viacerých posudkových lekárov pobočky a ústredia na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. K námietke žalobcu, že sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkou pasívnej legitimácie, žalovaný uviedol, že vo výroku druhostupňového rozhodnutia špecifikoval žalobkyňu s uvedením adresy sídla jej ambulancie ako osobu, ktorá svojím konaním nesprávne potvrdila vznik a zánik dočasných pracovných neschopností vo výroku rozhodnutia uvedených pacientov, resp. vznik a zánik dočasných nemožností výkonu ich pracovnej činnosti z dôvodu ošetrovania chorých členov rodiny, a preto je žalobkyňa povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy nemocenského a ošetrovného. Nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že vo všetkých prípadoch potvrdzoval skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu alebo jej sumu, poskytovať zdravotnú starostlivosť spoločnosť Y., E..A..O.., E. E.N. G. XX, G., a nie ošetrujúci lekár. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že tlačivá Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a Žiadosť o ošetrovné sú tlačivami žalovaného, obsah a formu určených tlačív určuje žalovaný a ich tlač zabezpečuje dodávateľským spôsobom. Prostredníctvom pobočiek sú distribuované všeobecným lekárom. V zmysle ustanovenia § 8 ods.2 a 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, všeobecnú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom určený lekár (ďalej iba „všeobecný lekár“). Všeobecným lekárom je: a) lekár so špecializáciu v špecializačnom odbore „všeobecné lekárstvo“, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, b) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore „pediatria“, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast. Z podpisu a otlačku pečiatky na všetkých tlačivách Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a Žiadosť o ošetrovné vyplýva, že predmetné tlačivá vystavila a potvrdila žalobkyňa, všeobecná lekárka pre dospelých s kódom lekára prideleným úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Kód lekára jednoznačne identifikuje lekára, zubného lekára a vybraného zdravotníckeho pacienta ako fyzickú osobu. Skutočnosť, že žalobkyňa ako ošetrujúci lekár je zamestnancom spoločnosti Y. E..A..O.., nie je dôvodom na záver, ktorý právnemu zástupcovi žalobkyne vyplynul zo žaloby, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti spoločnosť Y. E..A..O.. potvrdzovala skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu, alebo jej sumu. Podľa žalovaného žalobkyňa tým, že vykonáva činnosť ošetrujúcej lekárky ako zamestnankyňa spoločnosti Y. E..A..O.., nemôže sa ako ošetrujúca lekárka zbaviť zodpovednosti za nesprávne potvrdzovanie skutočností rozhodujúcich na nárok na nemocenskú dávku, prenesením svojej zodpovednosti za spoločnosť Y. E..A..O.. Žalovaný poukázal tiež na to, že z výpisu obchodného registra Okresného súdu Košice I. okrem iného vyplýva, že žalobkyňa ako ošetrujúca lekárka je jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti Y. E..A..O.., a od 21.08.2013 bola aj jedinou konateľkou uvedenej spoločnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že neodôvodňoval stotožnenie subjektu ošetrujúceho lekára so subjektom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pretože vychádzal z ustanovenia § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, v tomto prípade je skutočnosť, že uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti je subjektívnym rozhodnutím ošetrujúceho lekára. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 153 - § 156 zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplýva, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom, a nie so spoločnosťou, resp. jej konateľom. K zaujatosti posudkových lekárov, ktorú žalovaná namietala vo svojej žalobe, žalovaný konštatoval, že posudkoví lekári nemali žiaden vzťah k veci, ani k posudzovaným osobám, resp. kontrolovanému lekárovi, na základe ktorých by vznikla pochybnosť ich nezaujatosti. Objektivita a odborný prístup bol Sociálnou poisťovňou zabezpečený tým, že kontrolu vykonali viacerí posudkoví lekári sociálneho poistenia. Iba samotné tvrdenie o zaujatosti zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí vykonávajú kompetencie orgánu verejnej správy a len z dôvodu, že sú jeho zamestnancami, nepovažuje žalovaný za relevantné spochybnenie ich nezaujatosti. K námietke nedostatočného odôvodnenia nemedicínskych záverov v prípade vystavenia dočasných pracovných neschopností pre D.. C. G. v obdobiach od 11.12.2012 do 24.02.2013 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a od 11.12.2012 do 28.02.2013 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, žalovaný uviedol, že dočasná pracovná neschopnosť bola uznaná neopodstatnene, nakoľko boli v zázname dokumentované len subjektívne ťažkosti bez chorobných príznakov fyzikálnym vyšetrením neboli zistené žiadne organické, ani funkčné podklady pre uvádzané subjektívne ťažkosti. Bol popísaný negatívny fyzikálny nález, spazmus PVS (stuhlosť prichrbticových svalov), F. negatívny, Thomayer 30 cm (test na hybnosť - predklon s hraničnou hodnotou, pohyb je vôľou ovplyvniteľný) nebol dôvodom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti. Odborné lekárske nálezy neurológa a ortopéda, na odporúčanie ktorých sa žalobkyňa odvolávala, neboli predložené žalobkyňou ani poistenkyňou. Poistenkyňa písomne predložila svoj nesúhlas s poskytnutím výpisu z osobného účtu poistenca zdravotnej poisťovne, ktorý by preukazoval, že odborné vyšetrenia vôbec absolvovala. Nebol predložený iný dôkaz, ktorý by opodstatňoval dočasnú pracovnú neschopnosť, len údaje zaznamenal na ošetrujúcim lekárom. Nakoľko údajmi zo zdravotnej dokumentácie nebol preukázaný závažný chorobný stav, bol vypracovaný záver o neopodstatnenosti dočasnej pracovnej neschopnosti. Zdravotný stav dokumentovaný v čase uznania neopodstatňoval uznanie a posudkový lekár nemal dôvod žiadať odborné lekárske nálezy. Vo svojom posudku ako jeden z argumentov spomenul, že nebol predložený odborný nález, nie ako rozhodujúci dôkaz o neopodstatnenosti uznania. Rovnako posudkový lekár argumentoval ako ďalší dôkaz neopodstatnenosti dočasnej pracovnej neschopnosti, povolené vychádzky v rozsahu až 4 hodiny denne. Pritom skutočné zhoršenie bolestí, pre ktoré bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť, by vyžadovala pokojový režim podľa liečebných štandardov. Námietku žalobkyne týkajúcu sa vykonávania kontroly v rozpore s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení o vonkajšej kontrole, žalovaný uviedol, že vzhľadom na špecifický charakter kontrolnej činnosti vykonávanej posudkovými lekármi v rámci lekárskej posudkovej činnosti, je kontrolná činnosť vykonávaná posudkovými lekármi upravená osobitne. Prípadné uplatnenie ustanoveniu o vonkajšej kontrole je neaplikovateľné a viedlo by až k nevykonateľnosti ustanovení upravujúcich kontrolnú činnosť v rámci lekárskej posudkovej činnosti, napríklad povinnosť vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly, bolo vo vzťahu ku kontrole dodržiavania liečebného režimu zmarením účelu kontroly). Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu nie je výkonom vonkajšej kontroly podľa § 242 a § 245 zákona, ale osobitný druh kontroly upravený v § 153 ods.2 písm.a) - § 154 zákona, v ktorom sú definované vzájomné práva a povinnosti subjektov kontroly. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, a správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 1 ods.1 písm.a) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) fyzickými osobami a právnickými osobami. Podľa § 4 písm.a) bod 1 citovaného zákona poskytovateľ je fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia (§ 11), alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu. Podľa § 233 ods.2 písm.d) zákona o sociálnom poistení poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podľa § 237 ods.1 zákona o sociálnom poistení ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. Podľa § 242 ods.1 kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne podľa tohto zákona je kontrola plnenia povinností ustanovených týmto zákonom (vonkajšia kontrola). Z obsahu spisu vyplýva, že na všetkých potvrdeniach rozhodujúcich na nárok na dávku na jej výplatu alebo sumu, je uvedený ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Y. E..A..O.. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Košice I., oddiel: s.r.o., vložka č.: XXXXXV je Y. E..A..O.. so sídlom G. XX, G., B.: XX XXX XXX zapísaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe povolenia podľa § 11 ods.2 písm.a) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súd považuje žalobnú námietku žalobkyne, že v správnom konaní nebola pasívne legitimovaná, lebo zdravotnú starostlivosť poskytovala právnická osoba, a to E..A..O.. Y., a nie žalobkyňa ako fyzická osoba, za opodstatnenú. Záver žalovaného, že napadnuté rozhodnutie malo byť správne adresované žalobkyni ako všeobecnej lekárke s adresou sídla jej ambulancie bez uvedenia rodného čísla, a nie právnickej osobe, nie je vzhľadom na citované ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákona o sociálnom poistení správny. Súd sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v preskúmavanom prípade išlo o kontrolu sui generis a nebolo preto potrebné a možné postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení týkajúcich sa vonkajšej kontroly (§ 242 - § 245). V administratívnom spise sa nachádzajú záznamy z vnútornej kontroly, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Pri výkone kontroly je potrebné dodržiavať základné zásady, a to predovšetkým upovedomenie o výkone kontroly, súčinnosť s kontrolovaným objektom, možnosť dať sa vyjadriť ku kontrolovanému, ku kontrolným zisteniam, a predovšetkým prerokovať protokol o výsledku kontroly. V preskúmavanom prípade kontrolný orgán nedal možnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam a umožniť mu podávať návrhy na doplnenie dokazovania. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vychádzalo z nesprávne právneho posúdenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a tým aj povinnej osoby na neprávom vyplatené dávky, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm.a) O.s.p. Tým, že v konaní neboli dodržané procesné predpisy týkajúce sa výkonu vonkajšej kontroly uvedené v zákona o sociálnom poistení súd dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tým je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.2 písm.e) O.s.p. V ďalšom konaní žalovaný a správny orgán prvého stupňa je povinný konať s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. a pri kontrole postupovať primerane podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, predovšetkým podľa piatej časti tohto zákona. Podľa § 250j ods.7 správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia sa s ostatnými žalobnými námietkami (nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť záverov posudkových lekárov) nezaoberal. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom zaujatosti posudkových lekárov, vzhľadom na ich priamu závislosť od žalovaného, sa sama o sebe nemôže považovať za dôvodnú, bez toho, aby namietajúci konkrétne neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybňovali objektivitu záverov posudkových lekárov. Žalobkyňa podala návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného podľa § 250c ods.1 O.s.p., ktorú odôvodnila hroziacou závažnou majetkovou ujmou. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu žalobkyňa nebola pasívne legitimovaná a porušenie procesných predpisov v správnom konaní malo za následok nezákonnosť rozhodnutia, sú tejto žiadosti vyhovel. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania podľa § 250q ods.1 O.s.p. Náhrada trov pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 70,-- eur a trov právneho zastúpenia v sume 522,79 eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby á 134,-- eur, účasť na pojednávaní á 143,-- eur, DPH 20 % 82,20 eur, dvakrát režijný paušál á 8,04 eur, 1 x režijný paušál 8,58 eur a 20 % DPH, 4,93 eur. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to do rúk právneho zástupcu žalobkyne. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.