Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200192 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200192.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne U. C., bývajúcej v A., O. XXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 39, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, v konaní o žalobách žalobcu podaných proti rozhodnutiam žalovaného zo 06.11.2014 č. 49295-3/2014-BA a č. 49299-4/2014-BA, takto r o z h o d o l : Žaloby z 20.01.2015 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 06.11.2014 č. 49295-3/2014-BA a rozhodnutia zo 06.11.2014 č. 49299-4/2014-BA z a m i e t a . Žalobkyni n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov v konaní o žiadosti žalobkyne o náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 30.07.2011 rozhodnutím z 23.07.2014 č. 3243-103/2014-TV nepriznala žalobkyni nárok na náhradu za bolesť. Výrok rozhodnutia vychádzal zo záveru znaleckého posudku znalca F.. J. V. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie oftalmológia - očné lekárstvo, ktorý bol ustanovený na účely hodnotenia náhrady za bolesť vzhľadom na medicínsky nejasný nález a nedoriešený dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Znalec jednoznačne v posudku konštatoval, že ochorenie žalobkyne - atrofia zrakového nervu a zelený zákal vľavo nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 30.07.2011. Bodové hodnotenia bolesti, ktoré uviedol posudzujúci lekár vo svojom posudku zo 14.02.2014 nezodpovedajú očnému poškodeniu, pretože poškodenie zrakových funkcií u žalobkyne nesúvisí s pracovným úrazom a nejde ani o chorobu z povolania, preto sa na tento prípad nevzťahuje zákon č. 437/2004 Z.z. o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. 2. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala dôvodnosť ustanovenia znalca z odvetvia očného lekárstva vzhľadom na to, že súčasťou nebolo stanovisko F.. F. O., primárky očného oddelenia Nemocnice s poliklinikou a.s. Trebišov, ktorá podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dňa 25.05.2014 mala ho doručiť oddeleniu úrazového poistenia, a v ktorom údajne nezaujala stanovisko k súvisu hodnotenia náhrady za bolesť s pracovným úrazom zo dňa 30.07.2011 a mala sa vyhnúť odpovedi na určenie dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre hodnotenie náhrady za bolesť. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi a konštatovaniami znalca F.. J. V., a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za predčasné bez náležite zisteného skutočného stavu veci. Považovala znalecký posudok už zo samotnej formulácie otázok pre znalca tendenčne zameraný smerom k nepriznaniu nároku na bolestné. Žalobkyňa poukázala na to, že znalec vychádzal z lekárskych správ z roku 2007 a 2008, v ktorých sa konštatovalo podozrenie na glaukóm obojstranne, pričom z lekárskych správ a záverov po úraze je zjavné, že bola žalobkyni diagnostikovaná svalová atrofia zrakového nervu iba vľavo. Konštatovala, že ak by tento stav nemal byť zapríčinený úrazom, ale stavom, prítomným už v roku 2007 alebo 2008, ktorý bol iba podozrením na obojstranný glaukóm, potom by sa atrofia svalového nervu mala prejaviť aj na pravej strane, čomu tak ale nie je. Z tohto dôvodu sa žalobkyni javí záver znalca pochybný a zistený skutkový stav za nedostatočný a rozporuplný. Navrhla preto, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil. 3. Žalovaný rozhodnutím zo 06.11.2014 č. 49299-4/2014-BA odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov potvrdil. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že postup Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov bol správny. Ďalej uviedol, že prvostupňovému správnemu orgánu bol spolu so žiadosťou o náhradu za bolesť doručený posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.02.2014 vyhotovený F.. O. F. oftalmológom, potvrdený F.. F. O., primárkou NsP Trebišov, a.s. Predmetom posudku je bodové ohodnotenie bolestného podľa prílohy č. 1, časť I. a III. k zákonu č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov č. položky 44 - traumatický a sekundárny glaukóm - 65 bodov. 5. Posudkový lekár oddelenia lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov vykonal kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu dňa 18.07.2014, a konštatoval, že posudzujúcim lekárom bolo hodnotenie bolestného zdôvodnené parciálnou atrofiou zrakového nervu vľavo, pravdepodobne posttraumatickou a sekundárnym glaukómom vľavo, pravdepodobne posttraumatickým. Posudkový lekár požiadal primárku očného oddelenia, aby vykonala kontrolu, opravu a určenie dátumu stanovenia zdravotného stavu žalobkyne po pracovnom úraze. Pretože podľa názoru posudkového lekára v lekárskom náleze zo dňa 25.05.2014 primárka očného oddelenia nezodpovedala na položené otázky, bol požiadaný znalec z odvetvia oftalmológie - očného lekárstva F.. J. V. na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec v posudku konštatoval, že očné ochorenie žalobkyne, a to atrofia zrakového nervu a zelený zákal vľavo jednoznačne nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa 30.07.2011. Hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 14.02.2014 nezodpovedajú očnému poškodeniu, pretože poškodenie zrakových funkcií u žalobkyne nesúvisí s pracovným úrazom zo dňa 30.07.2011 a nejde ani o chorobu z povolania. 6. V odvolacom konaní vykonal kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý vo svojom hodnotení zo dňa 30.10.2014 konštatoval, že vzhľadom na jednoznačný záver súdneho znalca F.. J. V. nepriznáva žalobkyni žiadne bodové hodnotenie náhrady za bolesť a hodnotenie vypracované posudzujúcou lekárkou zo dňa 14.02.2014 považuje za nesprávne. Posudkový lekár sa plne stotožnil so závermi súdneho znalca a námietky a konštatovania žalobkyne považuje za laické a návrhy za nadbytočné. 7. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na to, že posudkoví lekári sa plne stotožnili so závermi znalca, Sociálna poisťovňa podľa judikátu R99/2011 ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcich z vykonaných dôkazov. Z týchto dôvodov považoval žalovaný odvolanie za nedôvodné. 8. Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov rozhodnutím z 23.07.2014 č. 3243-104/2014-TV nepriznala žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (poruchy zorného poľa) v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 30.07.2011. Dôvody rozhodnutia sú identické s dôvodmi, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o nároku na náhradu za bolesť. 9. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie s rovnakými odvolacími námietkami ako proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, v ktorom sa rozhodovalo o nároku na náhradu za bolesť a žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.11.2014 č. 49295-3/2014-BA odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov č. 3243-104/2014-TV z 23.07.2014 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudzujúci lekár v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo 14.02.2014 ohodnotil pracovný úraz žalobkyne podľa položky 272 prílohy č. 1 časť II. a IV. poruchy zorného poľa podľa úrazového pôvodu 450 bodmi zvýšenými o 100 % podľa § 10 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z., spolu 900 bodov. Toto hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo zdôvodnené posudzujúcim lekárom koncentrickým zúžením zorného poľa jedného oka na 20 % pre stratu možností poškodenej (žalobkyne) uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo overené primárkou očného oddelenia F.. F. O.. 10. Vzhľadom na to, že primárka očného oddelenia posudkovému lekárovi oddelenia lekárskej posudkovej činnosti nezodpovedala na položené otázky, ktoré od nej žiadal v súvislosti s opravou posudku a určenie dátumu ustálenia zdravotného stavu po pracovnom úraze, posudkový lekár požiadal o vypracovanie znaleckého posudku k bodovému hodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia znalca z odvetvia oftalmológie F.. J. V.. 11. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že poškodenie na zdraví u žalobkyne nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, a preto neprichádza do úvahy bodové hodnotenie podľa zákona č. 437/2004 Z.z. 12. V odvolacom konaní vykonal kontrolu bodového hodnotenia posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Košice, ktorý konštatoval, že vzhľadom na jednoznačný záver súdneho znalca, že u žalobkyne hodnotené bodové hodnotenie o sťažení spoločenského uplatnenia vyplývajúce z očného ochorenia nesúvisí s pracovným úrazom z 30.07.2011, nepriznal žalobkyni žiadne bodové hodnotenie. Hodnotenie vypracované posudzujúcou lekárkou zo 14.02.2014 posudkový lekár nepovažoval za správne a stotožnil sa so závermi súdneho znalca. Žalobkyňa podala proti obom rozhodnutiam žalovaného žaloby zo dňa 20.01.2015, ktoré boli doručené súdu dňa 16.02.2015. V oboch žalobách sú žalobné dôvody uvedené zhodne. Žalobkyňa konštatovala, že podľa jej názoru sa žalovaný nevysporiadal s dôvodmi odvolania, keďže podstatu nesprávnosti, predčasnosti a nezákonnosti prvostupňových rozhodnutí tvorí to, že v konaní existujú dva protichodné znalecké posudky na tú istú otázku, a to na otázku príčinnej súvislosti pracovného úrazu žalobkyne a jej zdravotných ťažkostí, z ktorých vyvodzuje žalobkyňa svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu za bolesť. Najdôležitejšou okolnosťou rozporov podľa posudkov je odlišný rozsah zdravotnej dokumentácie a nekonfrontované závery znalca F.. J. V., ktorý poprel závery posudzujúcej lekárky, ale bez vysvetlenia odlišných záverov, resp. poukázania na odklon od jej záverov. Žalobkyňa konštatovala, že F.. F. (správne malo byť uvedené F.. O.) odborne odpovedala na otázky položené prvostupňovým správnym orgánom, a dala ich do lekárskeho nálezu z 20.05.2014. V uvedenom lekárskom náleze konštatovala, že žalobkyňa pred úrazom nemala uvedené ťažkosti a na očnej ambulancii v Trebišove nebola vyšetrená. Naopak, znalec vo svojom posudku mal pripojený nález, na ktorom je uvedený údaj „vystavené 17.03.2008“ a vytlačené - kópia 25.06.2014 o 15:42 hod.“, pričom tento nález nie je podpísaný a opečiatkovaný a podľa názoru žalobkyne v ňom chýba aj údaj o zápise vyšetrenia v ambulantnej knihe. Ak o tomto náleze a vyšetrení nie je záznam v ambulantnej knihe, potom sa vyšetrenie neuskutočnilo. 13. Podľa žalobkyne na tomto rozpornom náleze je založený aj názor znalca F.. V., aj keď v tomto náleze sa uvádza iba podozrenie na glaukóm, tzv. suspektný (možný) glaukóm. Pôvod tohto nálezu vystaveného 17.03.2008 a vytlačeného 25.06.2014 je podľa žalobkyne neznámy a nevedno akým procesným spôsobom sa dostal do spisu a aká je jeho vierohodnosť. 14. Vzhľadom na protichodnosť dvoch lekárskych posudkov žalobkyňa žiadala vo svojom rozhodnutí napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť ďalšie dokazovanie so zameraním na odstránenie rozpornosti lekárskeho posudku posudzujúceho lekára a znaleckého posudku, ako aj za účelom odstránenia vnútornej rozpornosti posudku znalca. 15. Z uvedených dôvodov žalobkyňa považuje rozhodnutia žalovaného týkajúce sa rozhodnutia o jej žiadosti na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za nezákonné z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a), c), b), e) O.s.p. a navrhla, aby súd obe tieto rozhodnutia zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 16. Žalovaný sa k žalobám žalobkyne písomne vyjadril vyjadreniami z 18.03.2015 a 25.10.2016. Konštatoval, že Sociálnej poisťovne, pobočke Trebišov boli spolu so žiadosťou o náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia doručený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.02.2014 vyhotovený F.. O. F., oftalmológom, ktorý bol potvrdený primárkou NsP Trebišov, a.s. F.. F. O.. Predmetným posudkom posudzujúci lekár ohodnotil náhradu za bolesť 65 bodmi podľa prílohy č. 1, časť I. a III. k zákonu č. 437/2004 Z.z. položka 44 traumatický a sekundárny syndróm. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil posudzujúci lekár 450 bodmi zvýšenými o 100 %, spolu 900 bodmi podľa prílohy č. 1, časť I. a IV. k zákonu č. 437/2004 Z.z., položka 272 poruchy zorného poľa podľa úrazového pôvodu. Posudkový lekár sociálneho poistenia nesúhlasil s lekárskom posudkom o bolestnom, a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudzujúci lekár v hodnotení bolestného uviedol sekundárny a traumatický glaukóm, ktorý bol zdôvodnený parciálnou atrofiou zrakového nervu vľavo, pravdepodobne posttraumatickou a sekundárnym glaukómom vľavo pravdepodobne posttraumatickým. Vzhľadom na nejednoznačnosť poúrazového očného poškodenia posudkový lekár požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku znalca z odvetvia oftalmológie F.. J. V., ktorý vo svojom znaleckom posudku jednoznačne konštatoval, že očné ochorenie žalobkyne nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpela dňa 30.07.2011. Pretože poškodenie zrakových funkcií u žalobkyne nesúvisí s úrazom, a nejde ani o chorobou z povolania, nevzťahuje sa na tento prípad zákona č. 437/2004 Z.z. Vzhľadom na jednoznačné závery znalca posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia pri kontrole bodového hodnotenia sa s týmto záverom stotožnil. 17. Žalovaný na námietku žalobkyne uviedol, že znalecký posudok bol zadovážený z dôvodu nejednoznačnosti dátumu ustálenia zdravotného stavu a ďalšie nezrovnalosti posudku zo dňa 14.02.2014. Posudzujúci lekár, ktorého posudkový lekár oddelenia lekárskej posudkovej činnosti požiadal o vyjadrenie k dátumu ustálenia zdravotného stavu po pracovnom úraze, nezodpovedal na všetky položené otázky, predovšetkým sa nevyjadril ani k otázke príčinnej súvislosti zdravotných ťažkostí žalobkyne s pracovným úrazom zo dňa 30.07.2011, ani k určeniu dátumu ustálenia zdravotného stavu. 18. Žalovaný poukázal na to, že znalecký posudok bol vypracovaný erudovaným súdnym znalcom s dlhoročnou znaleckou praxou v odvetví oftalmológia - očné lekárstvo, a preto spochybňovanie záverov znalca žalobkyňou nepovažuje za opodstatnené. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 05.05.2016 sp. zn. 6S/155/2004, v ktorého odôvodnení k námietke spochybňujúcej odbornosť znaleckého posudku súd konštatoval, že „vzhľadom na znalecký posudok súdneho znalca..., ktorý je zapísaný v zozname súdnych znalcov, nemá dôvod pochybovať o odbornosti takéhoto súdneho znalca...“. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje námietky žalobkyne za účelové a neopodstatnené. V prípade, ak žalobkyňa nesúhlasila so závermi znalca, resp. posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, mohla sama v súlade s ustanovením § 7 ods.6 a § 7 ods.3 zákona č. 437/2004 Z.z. osloviť ňou vybraného súdneho znalca a požiadal ho o vypracovanie znaleckého posudku. 19. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, postupoval v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., má za to, že v konaní o nárokoch žalobkyne bol zistený úplne skutočný stav veci, tak to vyžaduje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preto navrhol, aby súd obe žaloby zamietol. 20. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by bol v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku). Súd podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa s administratívnymi spismi a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods.2, ak utrpeli pracovný úraz, alebo sa u nich zistila choroba z povolania. 22. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 3 ods.1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov náhrada za bolesť sa poskytuje nie jednorázovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, v priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. 24. Podľa § 4 ods.1, 2 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. 25. Podľa § 7 ods.1 citovaného zákona lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. 26. Podľa § 7 ods.6 citovaného zákona ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného, alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 195 ods.1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 28. Podľa § 196 ods.1, 3 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. 29. Podľa § 209 ods.1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 30. Predmetom súdneho preskúmavania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými žalovaný nepriznal žalobkyni nárok na náhradu za bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 30.07.2011. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 30.07.2011 utrpela pracovný úraz, keď pri kultúrnej akcii v kultúrnom dome vo V. pri chôdzi smerom na javisko zakopla a hlavou narazila do rámu kyvadlových dverí. V deň poranenia bola ošetrená na traumatologickej a neurologickej ambulancii, kde pri röntgenologickom vyšetrení na lebke neboli zistené žiadne traumatické zmeny na skelete, potvrdené bolo iba povrchové poranenie vlasatej časti hlavy. 31. Po úraze bola žalobkyňa prvýkrát vyšetrená očným lekárom až 30.11.2011. V lekárskej správe je zaznamenané, že žalobkyňa žiadala okuliare, žiadne ďalšie očné ťažkosti neboli zaznamenané. 32. Dňa 14.02.2014 vyhotovila F.. F. očná lekárka lekársky posudok, ktorý overila F.. O. primárka očného oddelenia NsP v Trebišove. Lekársky posudok, v ktorom hodnotila bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Lekársky posudok žalobkyňa predložila spolu so žiadosťou o náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia Sociálnej poisťovni, pobočky Trebišov. 33. Posudkový lekár sociálneho poistenia vykonal kontrolu bodového hodnotenia, keďže sa nestotožnil s bodovým hodnotením. Vzhľadom na nejednoznačnosť poúrazového očného poškodenia za účelom správnosti vyhotovenia lekárskeho posudku požiadal o opravu a určenie dátumu ustálenia zdravotného stavu po pracovnom úraze posudzujúceho lekára. 34. Lekárskym nálezom zo dňa 25.05.2014 podľa názoru posudkového lekára posudzujúci lekár nezodpovedal na všetky položené otázky, a preto požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku znalca z odvetvia oftalmológie. 35. Znalec v posudku zo dňa 03.07.2014 konštatoval, že žalobkyňa po úraze, ktorý utrpela 30.07.2011, bola na lekárskom ošetrení dňa 01.08.2011, kedy boli realizované vyšetrenia na traumatologickej a neurologickej ambulancii a RTG vyšetrenie lebky. Stav po uzavretý ako pomliaždenie hlavy v ľavej časti čela a okolo očnej oblasti vľavo so sekundárnou bolesťou chrbtice. Problémy s videním žalobkyňa neuviedla. 36. Pre pretrvávanie bolestí chrbtice žalobkyňa sa podrobila ďalším vyšetreniam, a to 15.08.2011 RTG vyšetrenie chrbtice, 18.08.2011 CT vyšetrenie mozgu a krčnej chrbtice s nálezom útlakovej zlomeniny hornej krycej platne krčného stavca 6 s posunom zadnej strany do miechového kanála o 2 mm, 19.08.2011 na MR vyšetrení chrbtice je popis vyklenutia disku v oblasti medzi krčnými stavcami 5 a 6 obojstranne do oblasti otvorov pre odstupujúce nervy z miechy, ktoré je sprevádzané pomerne od jedným kostným výrastkom. Následne sa podrobila ďalším lekárskym vyšetreniam, a to na endokrinológii, imunológii, neurológii, traumatológii a pod. 37. Prvé očné vyšetrenie po úraze je zaznamenaná až 30.11.2011 pre 4 mesiace po úraze. V zázname je uvedené, že žalobkyňa žiada okuliare, pričom žiadne iné očné ťažkosti neuviedla. 38. Na ďalšom očnom vyšetrení 20.06.2012 je konštatovaná čiastočná atrofia (poškodenie štruktúry zrakového nervu vľavo. Dňa 12.07.2012 je stav uzavretý ako zelený zákal vľavo a žalobkyni boli nasadené kvapky na znižovanie vnútroočného tlaku. Dňa 23.05.2013 takmer 2 roky po úraze očný lekár uvádza, že ide o atrofiu zrakového nervu vľavo po úraze 30.07.2011, stav trvalý, možná progresia. 39. Znalec v znaleckom posudku poukázal na to, že už 3,5 roka pred úrazom z očného nálezu z 12.12.2007 je zistená centrálna korigovaná zraková ostrosť obojstranne 100 % normy, pričom dioptrická hodnota oboch očí bola takmer rovnaká ako na vyšetrení dňa 30.11.2013. Dňa 17.03.2008 na očnom vyšetrení na očnom oddelení Nemocnice Trebišov, kde bola žalobkyňa odoslaná na špeciálne vyšetrenie exkavácie terča zrakového nervu pomocou prístroja HRT II. je záznam exkavácie 0,31 vpravo a 0,4 vľavo s hraničným nálezom obojstranne (glaucoma primarium o.u. - otvorený uhol susp.). V popise subjektívnych obtiaží žalobkyne je záznam o bolesti hlavy a očí. Znalec na základe uvedených lekárskych nálezov jednoznačne uzatvára, že na ľavom oku boli počínajúce zmeny v zmysle atrofie zrakového nervu vľavo už pred úrazom, a to 3 roky a 4 mesiace a boli dôsledkom glaukómu. 40. Na položenú otázku, či očné ochorenie jednoznačne súvisí s pracovným úrazom žalobkyne zo dňa 30.07.2011, znalec uviedol, že očné ochorenie, t.j. atrofia zrakového nervu a zelený zákal vľavo jednoznačne nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa 30.07.2011. Z uvedeného dôvodu potom aj na ďalšiu otázku ohľadom bodového hodnotenia bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia konštatoval, že sa na tento prípad nevzťahuje zákon č. 437/2004 Z.z. 41. Zo správy posudzujúceho lekára zo dňa 20.05.2014 vyplýva, že žalobkyňa pred úrazom zo dňa 30.07.2011 nemala uvedené ťažkosti a na očnej ambulancii v Trebišove nebola vyšetrená. 42. Toto nezodpovedá skutočnosti, pretože žalobkyňa bola vyšetrená na očnej ambulancii už 12.12.2007, kedy bola v súvislosti so žiadosťou o okuliare korigovaná zraková ostrosť. Dňa 17.03.2008 bola žalobkyňa vyšetrená v tej istej nemocnici na očnom oddelení, pričom v správe sa konštatuje, že žalobkyňa je liečená pre susp. primárny glaukóm s otvoreným uhlom. Bola odoslaná na špeciálne vyšetrenie a v diagnostickom závere sa konštatuje suspektný zelený zákal obojstranne. Na lekárskom náleze je uvedené meno lekára, ktorý ho vyhotovil, a uvedený je dátum vytlačenej kópie dňa 25.06.2014. Spochybňovanie pôvodu tejto lekárskej správy žalobkyňou nie je ničím opodstatnené, lebo keďže je zrejmé, že uvedené lekárske nálezy sú vyhotovené elektronicky a uchované v pamäti počítača. 43. Žalobkyňa namieta, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré ustanovil znalca z odboru oftalmológie. Súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú vzhľadom na to, že posudkový lekár sa nestotožnil s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára, a táto skutočnosť bola dostatočným dôvodom na to, aby dokazovanie bolo doplnené znaleckým posudkom. So závermi znaleckého posudku sa posudkoví lekári oddelenia lekárskej posudkovej činnosti stotožnili. 44. K námietke žalobkyne, že žalovaný pred rozhodnutím neodstránil rozpory medzi dvoma posudkami, a to lekárskym posudkom posudzujúceho lekára a posudkom znalca, súd poukazuje na to, že lekársky posudok posudzujúceho lekára nebol vyhotovený objektívne vzhľadom na to, že nezohľadnil už predchádzajúce očné vyšetrenia navrhovateľky v roku 2008, ale tvrdil, že žalobkyňa pred úrazom nebola na žiadnom očnom vyšetrení. Toto tvrdenie, ako sa ukázalo pri znaleckom dokazovaní, sa nezakladalo na pravde, a znalec aj podľa názoru súdu vychádzal z úplných podkladov a svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil. Z týchto dôvodov nebolo potrebné vykonať dokazovanie ďalším kontrolným znaleckým posudkom. 45. Z týchto dôvodov súd nepovažuje žaloby za dôvodné, a preto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 46. Žalobkyni súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebola v konaní úspešná (§ 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.