Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200208 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200208.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu Okresného prokurátora Spišská Nová Ves, Elektrárenská č. 1, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1.) Obec Mlynky, 053 76 Mlynky, 2.) B. K., K. X. XXX, XXX XX W., o preskúmanie opatrenia Obce Mlynky - stavebného úradu č. 324/2011- Mz zo dňa 28.12.2011, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobou zo 16.02.2015 sa prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves procesným postupom podľa § 35 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 250b ods. 5 O. s. p. domáhala preskúmania zákonnosti opatrenia Obce Mlynky - stavebného úradu č. 324/2011-Mz z 28.12.2011. Predmetným opatrením Obec Mlynky - stavebný úrad podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) na základe ohlásenia drobnej stavby B. K., bytom K. X. Č.. XXX, W. z 05.12.2011 oznámil uvedenému stavebníkovi, že nemá námietky voči realizácii drobnej stavby - kotolne na tuhé palivo pri rodinnom dome č. s. XXX na parcele č. KN - XXX/X, kat. úz. W., a to podľa projektovej dokumentácie vyhotovenej oprávnenou osobou R.. Š. W., autorizovaným stavebným inžinierom. Uvedené oznámenie žalovaného správneho orgánu zároveň obsahuje podmienky, ktoré je stavebník pri realizácii drobnej stavby povinný dodržať. Žalobca odôvodnil žalobu zo 16.02.2015 nasledovne: „Proti opatreniu obce Mlynky č. 324/2011-Mz zo dňa 28.12.2011 podala Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves protest prokurátora sp.zn. Pd 133/14/8810-8 zo dňa 29.10.2014, ktorý bol obci Mlynky doručený dňa 5.11.2014. Stavebný úrad sám nevyhovel predmetnému protestu prokurátora a predložil ho na rozhodnutie Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, ktorý rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2014/048762 zo dňa 15.12.2014 podanému protestu prokurátora nevyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014. Dôkaz : - protest prokurátora sp.zn. Pd 133/14/8810-8 zo dňa 29.10.2014 - rozhodnutie Okresnému úradu č. OU-KE-OVBP2-2014/048762 zo dňa 15.12.2014, - oznámenie o právoplatnosti zo dňa 22.12.2014 Opatrením stavebného úradu č. 324/2011-Mz zo dňa 28.12.2011 bol porušený zákon a všeobecne záväzný právny predpis vzhľadom na nasledujúce skutočnosti: Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov (ďalej len „ vyhláška č. 532/2002 Z.z.“), umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 18 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. byt musí byť preslnený. Preslnenie sa posudzuje podľa slovenskej technickej normy. Podľa § 1a písm. h/ vyhlášky č. 608/1992 Zb. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 465/1991 Zb.“), obytná miestnosť je miestnosť priamo osvetlená a priamo vetrateľná miestnosť s podlahovou plochou aspoň m2, ktorá je priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovaná a ktorá je vzhľadom na svoje stavebnotechnické usporiadanie a vybavenie určená na celoročné bývanie. Za uvedených podmienok sa považuje za obytnú miestnosť aj kuchyňa s podlahovou plochou nad 12 m2. Do súčtu podlahovej plochy obytných miestností sa započítava aj plocha zastavaná kuchynskou linkou, kachľami alebo inými vykurovacími telesami, plocha arkierov a ďalej plocha výklenkov, ak sú aspoň 1,20 m široké, 2 m vysoké a 0,30 m hlboké. Nezapočítava sa plocha nábytku vstavaného do steny. Ak má miestnosť skosený strop pod 2 m nad podlahou, počíta sa jej podlahová plocha len štyrmi pätinami. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Aj keď sa na konanie, v ktorom stavebný úrad rozhoduje, či sa ohlásená stavba môže uskutočniť, nevzťahuje zákon o správnom konaní, s odkazom na znenie § 3 ods. 7 správneho poriadku podľa ktorého „ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odseku 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení“, dopadajú aj na toto konanie základné zásady správneho konania. V činnosti správnych orgánov dochádza k vydávaniu aj iných právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia podľa správneho poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné pravidlá. Preto so zreteľom na dôležitosť základných pravidiel správny poriadok tieto pravidlá vzťahuje aj na tieto akty. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov sa vzťahuje primerane, pretože uvedené opatrenia môžu mať rozmanitú podobu a nebude vždy možné uplatniť všetky bezo zvyšku. Vždy sa však musí uplatniť zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu stavebného úradu, predmetom žiadosti stavebníka bola stavba kotolne na tuhé palivo pri rodinnom dome s.č. XXX na pozemku par. č. KN - XXX/X v katastrálnom území W., pričom kotolňa bude umiestnená 0,40 m od hranice pozemku par.č. KN - 901/2; 0,92 m od jestvujúcej stavby rodinného domu parcely č. KN - XXX/X ( v najužšej časti); 8,70 m od hranice pozemku parc.č. KN XXX/X (potok); 6,50 m od jestvujúcej stavby parcely č. KN - XXX/ X a výškové umiestnenie stavby od upraveného terénu bude 4,50 m. Z technickej správy a výkresov vypracovaných autorizovaným stavebným inžinierom ktoré tvoria prílohu žiadosti vyplýva, že zastavaná plocha predstavuje 19,42 m2. Výkresová časť obsahuje zakreslenie situácie v mierke 1:50, pôdorys základov a 1.N.P, priečny rez, pôdorys krovu, pôdorys strechy, pohľad severný a južný, pohľad východný a západný. Stavebný úrad oznámenie stavebníka o zámere uskutočniť drobnú stavbu - kotolňu na tuhé palivo posúdil len na základe žiadosti a pripojených príloh. Takto zistený skutkový stav však neposkytuje prehľad o tom, či realizáciou drobnej stavby nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb a to s poukazom na rodinný dom na susednej nehnuteľnosti - parcele č. KN XXX/X, kde podľa fotodokumentácie okenné otvory predmetného rodinného domu smerujú k oznamovanej drobnej stavbe, pričom je nepochybné, že stavba kotolne do výšky 4,5 m pri vzdialenosti 0,92 od jestvujúcej stavby rodinného domu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka uvedenej stavby s poukazom na zachovanie pohody bývania súvisiacej s tienením resp. svetelnotechnickými pomermi obytných miestností rodinného domu na susednej nehnuteľnosti, ktoré mohli byť realizáciou kotolne zmenené. Poukazujem na skutočnosť, že k ohlasovanej drobnej stavbe smeruje okno z kuchyne, ktorá má 12,10 m2 a teda je v zmysle § 1a písm. h/ vyhlášky č. 608/1992 Zb. obytnou miestnosťou. Pohoda bývania nie je merateľnou veličinou a jej vyhodnotenie sa riadi správnou úvahou konajúceho stavebného úradu, avšak takáto správna úvaha musí byť podporená zákonnými ustanoveniami a vyjadreniami odborníkov. Svetlotechnické posúdenie a výpočty v ňom sú dôkazy, ktorých výsledkom sú konkrétne hodnoty denného osvetlenia pobytových miestností a údaje o čase a dĺžke preslnenia porovnateľné s normou ustanovenými medznými hodnotami, ktoré zaručujú pohodu bývania vyjadrenú merateľnou veličinou. Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 57 ods. 1 posledná veta stavebného zákona stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. V posudzovanej veci z predloženej žiadosti a dokladov k ohláseniu drobnej stavby dodržanie uvedených kritérií nevyplývalo a skúmať možné zásahy do práv iných osôb bolo potrebné na základe ďalších podkladov. Poukazujem pritom aj na skutočnosť, že stavebný úrad mal vedomosť o tom, že vlastníčka susediacej nehnuteľnosti p. Ježová neustále namietala, že sú porušené jej vlastnícke práva a to v rámci konania o dodatočnom povolení stavby „Kotolne na tuhé palivo“ ktoré predchádzalo ohláseniu drobnej stavby, keďže stavebník začal stavať predmetnú kotolňu bez stavebného povolenia. Predmetné konanie však bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žiadosti o dodatočne povolenie stavby vzhľadom k tomu, že stavebník v mesiaci apríl-máj 2011 stavbu odstránil a následne ohlásil oznámenie drobnej stavby. Jej výhrady smerovali predovšetkým k priestorovému umiestneniu stavby kotolne, že stavba je postavená v tesnej blízkosti jej rodinného domu, pričom jej robí tieň a musia mať zapálené svetlo aj cez deň. Namietala taktiež, že jej hrozia sadze a zadymenie keďže vzdialenosť je malá, aby sa dym rozptýlil do ovzdušia. Má obavy, aby sa nezopakoval situácia z roku 2000, keď na tom istom mieste, kde je teraz kotolňa mal predchádzajúci majiteľ postavenú saunu, ktorá začala horieť a zhorel jej aj dom - zariadenie, oblečenie a všetko čo mali. Aj napriek tomu, že stavebný úrad mal vedomosť o námietkach p. V. súvisiacich so stavbou kotolne a že je tu teda stret záujmov medzi stavebníkom a vlastníčkou susediacej stavby, dôsledne neskúmal a nezisťoval skutočný stav veci (predovšetkým, či kuchyňa obytnou miestnosťou a či je dostatočne presvetlená), a taktiež nezisťoval a nežiadal od stavebníka vyjadrenie majiteľky susednej stavby k plánovanej drobnej stavbe. Práve takýmto postupom, keďže nebolo vo veci nariadené správne konanie, bola vlastníčke susediacej nehnuteľnosti znemožnená ochrana jej vlastníckeho práva, nakoľko nemohla nijakým spôsobom ani predkladať ani navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a teda preukázať, že pohoda jej bývania sa touto drobnou stavbou podstatne zhorší a že sa jej tým obmedzí jej vlastnícke právo. Takýmto postupom správneho orgánu bola porušená zásada zákonnosti a materiálnej pravdy zakotvená v ustanovení § 3 ods. 1, ods. 5 správneho poriadku, vyjadrujúca všeobecnú požiadavku súladnosti rozhodnutí správnych orgánov so zákonmi a tiež požiadavku, aby správny orgán náležite zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Bola taktiež porušená zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku. Dôkaz : - spisový materiál obce Mlynky č. 82/2011, ktorý navrhujem vyžiadať od obce Mlynky, - fotografie realizovanej kotolne Žaloba podaná prokurátorom podľa §250b ods. 5 OSP slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Je nutné zdôrazniť, že táto žaloba prioritne chráni objektívne právo, pričom ochrana práv účastníka správneho konania je pri tejto žalobe až sekundárna a môže prípadne aj úplne absentovať (ak zákon bol porušený v prospech účastníka). Slovenský právny poriadok je súčasťou európskeho právneho systému, z dôvodu ktorého je potrebné, aby aj rozhodovanie správnych orgánov odrážalo princípy dobrej správy, ktoré sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy odkazuje aj európska judikatúra. Jedným z týchto princípov je aj princíp proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou prokurátora a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. Posudzovanie pohody bývania sa musí skúmať vždy autonómne v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a je potrebné prihliadať aj na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov, čo v danom prípade správny orgán vôbec nezohľadnil. Z uvedeného dôvodu je splnená aj podmienka uvedená vo vyššie citovanom ustanovení“. 2. Žalovaná Obec Mlynky - stavebný úrad vydala 28.12.2011 opatrenie č. 324/2011- Mz označené ako Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, adresované B. K., K. X. XXX, W., v ktorom Stavebný úrad Obce Mlynky uviedol: Dňa 5.12.2011 sme obdŕžali Vaše ohlásenie týkajúce sa drobnej stavby „Kotolňa na tuhe palivo“ pri rodinnom dome č.s. XXX, na poz. parc.č. KN - XXX/X v katastrálnom území Mlynky. Drobná stavba bude umiestnená 0,40m od hranice poz. parc.č. KN - 901/2; 0,92m od jestvujúcej stavby rodinného domu parc.č. KN- 901/2 (v najužšej časti) 8,70 m od hranice poz. parc. č KN - XXX/X (potok); 6,50m od jestvujúcej stavby parc.č. KN - XXX/X; výškové umiestnenie stavby od upraveného terénu bude 4,50 m. Murovaná prízemná stavba kotolne na tuhé palivo o rozmeroch 3,28x 5,92m osadená na betónových základových pásoch, obvodové murivo bude z tvárnic PORFIX; strop nad 1 n.p. bude drevený trámový z interiéru chránený sadrokartónovou konštrukciou s požiarnou odolnosťou 45 minút; nad dreveným stropom je nepochôdzny nevyužívaný pôdny priestor pod pultovou strechou so spádom smerom na pozemok investora; krytina strechy je nehorľavá (plech, keramika, alebo betón). Komín bude riešený ako viaczložkový, s vložkou z nehorľavého materiálu triedy reakcie na oheň A1, tepelne a dilatačné oddelenou od plášťa komína - Schiedel UNI PLUS. Stavba bude zabezpečovať vykurovanie rodinného domu investora.. Stavba obsahuje miestnosť pre kotolňu na tuhé palivo s osadeným splyňujúcim kotlom na drevené štiepky a peletky a skladu paliva, Maximálne množstvo uskladneného paliva sú 3 m3, nad uskladneným palivom bude voľný priestor minimálne 0,50m. Zo strany susedného domu nebudú v obvodovej stene žiadne otvory. Od susedného rodinného domu je strecha kotolne oddelená štítovým múrom, ktorý prečnieva nad rovinu strechy (nad krytinu). Štítový múr v strešnej časti bude zrealizovaný aj po kratších stranách stavby. Stavba bude realizovaná podľa projektovej dokumentácie vypracovanej 10/2010, špecialistom požiarnej ochrany R.. F. W. reg.č. 26/2010. Drobná stavba bude realizovaná svojpomocne, stavebný dozor bude vykonávať R.. Š. W., X. XX, M.. I. O. ev.č. XXXXX*XX* K zámeru bol priložený list vlastníctva, kopia z katastrálnej mapy, jednoduchý situačný výkres, 2x PD. Obec Mlynky, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 odst.l zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len „stavebný zákon“) posúdil Vami predložené podklady a podľa § 57 odst. 2 stavebného zákona Vám oznamuje, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky. Podľa ustanovenia § 57 odst. 5 stavebného zákona vás súčasne upozorňujeme, že toto oznámenie nenahrádza rozhodnutia, stanoviska, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných predpisov. Zároveň upozorňujeme stavebníka na povinnosť dodržať pri uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy v zmysle § 48 až 53 stavebného zákona o všeobecne technických požiadavkách na uskutočnenie stavieb. Podľa § 57 odst. 2 stavebného zákona môže stavebník začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, do dvoch rokov odo dňa doručenia oznámenia stavebníkovi.“ 3. Protestom z 29.10.2014 podaným podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, doručeným žalovanej Obci Mlynky - stavebnému úradu, sa žalobca domáhal zrušenia hore uvedeného opatrenia Obce Mlynky z 28.12.2011 argumentujúc obsahovo zhodne s dôvodmi podanej žaloby zo 16.02.2015. Obec Mlynky - stavebný úrad podaním č. 389/2014-Mz z 21.11.2014 predložil protest prokurátora z 29.10.2014 na vybavenie Okresnému úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky ako nadriadenému správnemu orgánu postupom podľa § 26 ods. 3 zákona č. 153/2011 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2014/048762 z 15.12.2014 rozhodol tak, že nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. Pd 133/14/8810-8 z 29.10.2014, podanému proti opatreniu Obce Mlynky č. 324/2011-Mz z 28.12.2011. Označený správny orgán v odôvodnení rozhodnutia z 15.12.2014 uviedol: „Tunajší úrad, v konaní o proteste prokurátora podľa ust. § 69 ods. 2 správneho poriadku, preskúmal protestom napadnuté opatrenie stavebného úradu spolu so spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim, najmä v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a to ust. § 54, § 55 ods. 2 písm. b), § 57, § 139b ods. 6 písm. a) stavebného zákona, v spojení s § 5 vyhl.č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a ktoré sa týkajú ohlasovania drobných stavieb, porovnaním s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora a dospel k záveru, že nie je dôvodné vyhovieť protestu prokurátora. Uvedené vyplýva z týchto skutočností: Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 2 písm.b) stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných súprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Podľa § 139b ods. 6 písm. a) stavebného zákona drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakáme a stavby športových zariadení. Podľa § 5 ods. 1 vyhl.č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhl.č. 453/2000 Z.z.), ohlásenie drobnej stavby obsahuje a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka, b) účel, rozsah a miesto stavby, c) druh a parcelné číslo pozemku podľa katastra nehnuteľností, d) ak ide o stavby uskutočňované svojpomocou, vyhlásenie kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania stavby, e) ak sa pri uskutočňovaní stavby majú použiť susedné nehnuteľnosti, vyjadrenie vlastníka tejto nehnuteľnosti. Podľa § 5 ods. 2 vyhl.č. 453/2000 Z.z., k ohláseniu drobnej stavby sa pripojí a) doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku, b) jednoduchý situačný výkres v dvoch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb a stavebné riešenie stavby, c) jednoduchý technický opis stavby, d) rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení rozhodovaciu činnosť o požiadavke a nutnosti stavebného povolenia (stavebné konanie) alebo ohlásenia drobnej stavby (ohlasovacie konanie) zákonodarca ponechal stavebnému úradu, čo nepochybne vyplýva z ust. § 57 ods. 1 stavebného zákona. Na konanie, v ktorom stavebný úrad rozhoduje, či sa ohlásená stavba môže uskutočniť, sa nevzťahuje zákon o správnom konaní a preto proti oznámeniu ani nie je prípustný opravný prostriedok. V prípade ohlásenia drobnej stavby nejde o stavebné konanie, ktorého výsledkom je vydanie stavebného povolenia, ale ide len o zjednodušený postup stavebného úradu v prípadoch, v ktorých to predpokladal zákonodarca v ust. § 55 ods. 2 stavebného zákona. Stavebný úrad preskúmaním ohlásenia drobnej stavby „Kotolňa na tuhé palivo“ a jeho príloh, vrátane projektu požiarnej bezpečnosti stavby, na základe skutočností známych stavebnému úradu z jeho úradnej činnosti, dospel k záveru, že na danú stavbu nie je potrebné vydať stavebné povolenie a preto stavebníkovi oznámil, že voči ohlásenej drobnej stavbe nemá námietky a to v súlade s ust. § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Stavebný úrad na základe skutočností známych mu z jeho úradnej činnosti, keďže povoľoval aj stavbu rodinného domu na susednej parcele, mal vedomosti o skutočnosti, že okná smerujúce k drobnej stavbe sú oknami z miestností, ktoré nie sú obytnými miestnosťami podľa STN 73 43 01 - Budovy na bývanie, podľa ktorej sa posudzuje preslnenie a presvetlenie bytu. Zároveň podľa citovanej technickej normy je byt preslnený vtedy, ak súčet podlahových plôch jeho preslnených obytných miestností sa rovná najmenej 1/3 obytnej plochy bytu. Keďže kuchyňa nie je obytnou miestnosťou podľa citovanej technickej normy, pričom okno z kuchyne rodinného domu je opatrené nepriehľadným sklom (viď fotodokumentácia predložená stavebným úradom k vyjadreniu protestu prokurátorky), nie je možné posudzovať preslnenie tohto priestoru rodinného domu podľa danej STN. Stavebný úrad rešpektujúc ust. § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. na základe predložených dokladov, projektu požiarnej bezpečnosti a známych pomerov v území zvážil, že vzájomné odstupy stavieb spĺňajú požiadavky požiarnej bezpečnosti u zároveň možnosť údržby a zároveň správne zhodnotil, že požiadavky denného osvetlenia a preslneniu a s tým súvisiacu požiadavku pohody bývania sa, vzhľadom na charakter neobytných miestností - kuchyne, komory, WC a kúpeľne, z ktorých smerujú okná k ohlasovanej drobnej stavbe, v danom prípade neposudzujú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodné zrušiť opatrenie stavebného úradu č. 324/2011- Mz zo dňa 28.12.2011, proti ktorému protest prokurátora smeroval a preto tunajší úrad rozhodol o proteste prokurátora tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ 4. Žalobca navrhol vydať rozsudok, ktorým súd zruší opatrenie Obce Mlynky - stavebného úradu č. 324/2011-Mz zo dňa 28.12.2011 a vec vráti žalovanému v 1. rade na ďalšie konanie. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. II. 1. Žalovaný v 1. rade - Obec Mlynky - stavebný úrad v písomnom vyjadrení z 05.05.2015 k obsahu žaloby uviedol: „Obec Mlynky, stavebný úrad obdŕžal dňa 5.12.2011 ohlásenie drobnej stavby “Kotolňa na tuhé palivo“ pri rodinnom dome č.s. XXX na poz. parc.č. KN -904/2 v k.ú. W., pre stavebníka B. K., bytom W. XXX. Stavebný úrad dôsledne posúdil predložené doklady, projektovú dokumentáciu vypracovanú R.. Š. W., SNV, a projektovú dokumentáciu riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracovanú špecialistom požiarnej ochrany R.. F. W., SNV, a na základe posúdenia v zmysle § 57 odst. 2 zákona 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov oznámil žiadateľovi, že proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá námietky. Proti tomuto oznámeniu podala protest prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, v ktorom namietala nezákonnosť s poukazom na ust. §3 ods. l, ods. 5 správneho poriadku, § 4 ods. 2 a § 6 ods. l, § 18 ods. 1 vyhl. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Stavebný úrad obce Mlynky nevyhovel predmetnému protestu, preto ho predložil spolu s napadnutým rozhodnutím a spisovým materiálom na OÚ Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Košice. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky v konaní o proteste prokurátora podľa ust. §69 ods. 2 správneho poriadku nevyhovel protestu prokurátora okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves. Obec proti protestu prokurátora namieta, že stavebný úrad obce Mlynky základe predložených podkladov a dobre známych pomerov (miestne šetrenie zo dňa 7.4.2011) posúdil, že realizáciou drobnej stavby nedôjde k zásahom do vlastníckych práv a právom chránených záujmov vlastníkov susednej nehnuteľnosti.. Vzájomné odstupy stavieb spĺňajú požiadavky požiarnej bezpečnosti stavby a taktiež možnosť údržby stavby. Požiadavky denného osvetlenia a preslnenia resp. tienenia okna z kuchyne umiestneného na severnej strane susedného rodinného domu sa neposudzuje. Svetlotechnické posúdenie sa vypočítaví! pre obytné miestnosti a kuchyňa susedného rodinného domu nie je obytnou miestnosťou a taktiež by nebolo možné posudzovať denné osvetlenie, pretože okno z kuchyne je nepriehľadné. Stavba kotolne plní funkciu doplnkového vykurovania pre rodinný dom, takže sa jedná o drobnú stavbu, na ktorú postačí ohlásenie stavebnému úradu. Podľa § 139b odst. 6 písm. a) stavebného zákona drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to: a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakáme a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. Podľa § 57 odst. l stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 odst. 2 stavebného zákona vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Podľa § 57 odst. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Podľa § 5 odst.l písm. e/ Vyhlášky 453/2000 Z.z. vyjadrenie vlastníka susednej nehnuteľnosti je pri ohlásení drobnej stavby potrebné iba vtedy, ak sa pri jej uskutočňovaní použije susedná nehnuteľnosť. V žiadosti ohlásenia drobnej stavby je uvedené, že na uskutočnenie drobnej stavby nebude potrebné využívať susedné nehnuteľnosti, pretože drobnú stavbu bude stavebník uskutočňovať zo svojho pozemku. Oznámenie stavebného úradu č. 324/2011 zo dňa 28.12.2011 adresované B. K. nie je správnym rozhodnutím, na jeho vydanie nie je potrebné stavebné konanie, pretože predstavuje zjednodušenie administratívneho postupu. Stavebný úrad na základe úradnej činnosti, povoľoval aj stavbu rodinného domu na susednej parcele a má vedomosti o skutočnosti ( viď priloženú projektovú dokumentáciu), že okná smerujúce k drobnej stavbe sú oknami z miestnosti, ktoré nie sú obytnými miestnosťami podľa STN 73 43 01 - Budovy na bývanie, podľa ktorej sa posudzuje preslnenie a presvetlenie bytu. Okno z kuchyne rodinného domu je opatrené nepriehľadným sklom (viď fotodokumentáciu) nie je možné posudzovať presnenie tohto priestoru rodinného domu podľa danej STN. Drobná stavba musí kumulatívne spĺňať dve podmienky, a to. Má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a zároveň nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie. Keďže stavebný úrad nemal o týchto podmienkach pochybnosti, nebol dôvod na začatie stavebného konania a z uvedeného dôvodu stavebníkovi oznámil, že nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby.“ 2. Žalovaný B. K., bytom W. Č.. XXX sa k obsahu žaloby nevyjadril. III. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.), vychádzajúc z procesnoprávnych ustanovení uvedených v ustanoveniach § 35 ods. 1 písm. b), § 250 ods. 6 a § 250b ods. 5 O. s. p. v konaní o žalobe prokurátora preskúmal ním napadnuté opatrenie Obce Mlynky - stavebného úradu z 28.12.2011 a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 250 ods. 6 O. s. p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa ods. 4. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správnym orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 O.s.p.). Z platného procesnoprávneho stavu daného Občianskym súdnym poriadnom a z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcej sa na konania o žalobách prokurátora proti rozhodnutiam správnych orgánov v prípade nevyhovenia protestu prokurátora vyplýva, že žaloba prokurátora má smerovať proti prvotnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré prokurátor napadol protestom, následne vybaveným orgánmi verejnej správy tak, že protestu nebolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žaloba zo 16.02.2015 je z formálno-právnych hľadísk koncipovaná správne, keďže žalobca sa domáha preskúmania a zrušenia opatrenia Obce Mlynky - stavebného úradu z 28.12.2011, ktoré napadol prokurátorským protestom z 29.10.2014, vybaveným rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky z 15.12.2014, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora z 29.10.2014. Súd ďalej skúmajúc procesnoprávne podmienky konania podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. dospel k záveru, že opatrenie Obce Mlynky - stavebného úradu z 28.12.2011 je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania, keďže jeho obsah mal konštitutívne pozitívne právne účinky vo vzťahu k oznamovateľovi drobnej stavby B. K.Í., ktorý na základe obsahu predmetného opatrenia žalovaného nadobudol oprávnenie realizovať drobnú stavbu na pozemku v jeho vlastníctve, a to za konkrétnych skutkových a právnych podmienok obsiahnutých v označenom opatrení žalovaného v 1. rade z 28.12.2011. Žaloba prokurátora v preskúmavanej právnej veci bola podaná v zákonom stanovenej lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 5 O. s. p. Obsahom žaloby zo 16.02.2015 sú námietky vytýkajúce žalovanej Obci Mlynky ako stavebnému úradu neuskutočnenie právneho postupu podľa § 55 ods. 2 písm. a) Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Stavebný úrad tak mal podľa žalobcu postupovať s prihliadnutím na jemu známy skutkový stav z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti týkajúci sa stavieb realizovaných na pozemkoch patriacich stavebníkovi B. K. a W. V. - vlastníčke rodinného domu, v blízkosti ktorého došlo k realizácii drobnej stavby na základe protestom napadnutého opatrenia Obce Mlynky - stavebného úradu z 28.12.2011. Žalobca v tejto súvislosti vytýkal stavebnému úradu nezohľadnenie celkového skutkového stavu veci so zameraním sa na zásahy do subjektívnych práv podávateľky podnetu W. V. znížením úrovne presvetlenia jej rodinného domu uskutočnením drobnej stavby v jeho bezprostrednej blízkosti, čím malo dôjsť u nej k zhoršeniu kvality bývania v obytnej miestnosti (kuchyni), okno ktorej vyúsťuje na dvor vo vlastníctve účastníka konania a stavebníka B. K.. Uskutočnením stavebného konania sa tak podľa žalobcu mali vyriešiť námietky vlastníčky susednej nehnuteľnosti vo vzťahu k ohlásenej drobnej stavbe. Podľa § 43b ods. 5 stavebného zákona obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojim stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Podľa § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších predpisov, obytná miestnosť musí spĺňať požiadavky podľa Slovenskej technickej normy. V podčiarniku k uvedenému zákonnému ustanoveniu ako poznámka pod bodom 42 je uvedená technická norma STN 73 43 01, obsahom ktorej je stanovenie práv technicko-právnych podmienok preslnenia a presvetlenia budov a bytov. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je aj projektová dokumentácia vzťahujúca sa na opravu rodinného domu W. V. z roku 2000. Stavebný úrad Obce Mlynky mal podľa obsahu administratívneho spisu v čase vydávania opatrenia o povolení drobnej stavby z 28.12.2011 k dispozícii danú projektovú dokumentáciu - projekt dodávateľa REMING Consult a.s., zákazkové číslo 1099 označený ako oprava rodinného domu po požiari, určený stavebníkovi W. V., schválený Okresným úradom v Spišskej Novej Vsi, odborom životného prostredia, vypracovaný R.. V. W., odborne spôsobilým inžinierom vo výstavbe. Súčasťou predmetného projektu, ktorý bol podkladom pre povolenie stavby rodinného domu na susednej parcele vo vlastníctve W. V. je také stavebno-technické riešenie v projektovej dokumentácii, podľa ktorého okná smerujúce k susediacich nehnuteľnostiam vo vlastníctve B. K., t.j. aj k už realizovanej drobnej stavbe, sú oknami z miestností, ktoré nie sú obytnými miestnosťami podľa STN 73 43 01 - Budovy na bývanie, podľa ktorej sa posudzuje preslnenie a presvetlenie bytu. Z danej projektovej dokumentácie zároveň vyplýva, že kuchyňa označená pod č. 1.10 má podlahovú plochu 8,39 m2 a nie je teda obytnou miestnosťou ani podľa žalobcom uvádzanej právnej definície obsiahnutej v § 1a písm. h) vyhlášky č. 465/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 608/1992 Zb., podľa ktorého za podmienok uvedených v danom zákonnom ustanovení sa považuje za obytnú miestnosť aj kuchyňa s podlahovou plochou nad 12 m2. Dané stavebno-technické a právne kritéria uvedená miestnosť nespĺňa, pričom žaloba prokurátora poukazuje práve na zhoršenie kvality bývania v označenej miestnosti rodinného domu pani W. V., ktorá však z právneho hľadiska obytnou miestnosťou nie je. Podľa § 139b ods. 6 písm. a) stavebného zákona (Pojmy stavebného poriadku) drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení. Z obsahu administratívneho spisu Obce Mlynky - stavebného úradu vyplýva, že drobná stavba „kotolňa na tuhé palivo“ pri rodinnom dome č.s. XXX na parcele č. KN - XXX/X kat. úz. W. podľa údajov tvoriacich podklady a prílohy ohlásenia predmetnej drobnej stavby z 05.12.2011 spĺňala všetky právne kritéria pre realizáciu drobnej stavby na základe ohlásenia stavebnému úradu pri aplikácii ustanovenia § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona, podľa ktorého ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolania, súd vzhľadom na hore uvedenú argumentáciu nezistil existenciu takých právne významných skutočností, ktoré by boli na strane stavebného úradu dôvodom pre nariadenie administratívneho konania o vydanie stavebného povolania. Tak ako to totiž vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov platný právny stav, daný stavebným zákonom a uvedenou vykonávacou vyhláškou iba vo vzťahu k obytným miestnostiam stanovuje povinnosť zabezpečenia dostatočného denného osvetlenia, priameho vetrania a dostatočného vykurovania s možnosťou regulácie tepla. Vzhľadom na hore uvedené zistenia súdu vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a citované ustanovenia právnych predpisov, povolením drobnej stavby zo strany žalovaného v 1. rade nemohlo dôjsť z právneho hľadiska k zásahu do subjektívnych práv podávateľky podnetu W. V.. Popri danej zásadnej argumentácii vzťahujúcej sa na obsah žaloby súd dáva do pozornosti účastníkov konania aj Ústavou Slovenskej republiky garantované právo vlastniť majetok, dané článkom 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu a iba majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Účastník konania B. K. ako stavebník realizoval drobnú stavbu v súlade s právnymi podmienkami uvedenými v oznámení k ohláseniu drobnej stavby z 28.12.2011 a východiskovými údajmi obsiahnutými v jeho oznámení drobnej stavby z 05.12.2011. Žaloba prokurátora zo 16.02.2015 bola podaná až na základe podnetu doručenému Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves 29.07.2014, t.j. so značným časovým odstupom po realizácii drobnej stavby, ktorú stavebník uskutočnil v dobrej viere o splnení všetkých právnych podmienok pre výstavbu, a to v súlade s povolenými právnymi podmienkami. Ide podľa súdu o ďalšiu právne významnú skutočnosť neopomenuteľnú v danom súdnom preskúmavacom konaní. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby z hľadiska splnenia právnych podmienok pre odstupy stavieb, tak ako sú upravené v § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, súd vychádzajúc z dikcie § 6 ods. 3 až 7 uvedenej vyhlášky právne uzatvára, že predmetné právne podmienky pre odstupy stavieb sa týkajú stanovenia vzdialenosti medzi rodinnými domami a tiež medzi priečeliami budov, v ktorých sú okná obytných miestností. Dané ustanovenia vykonávacieho právneho predpisu k stavebnému zákonu preto nie je možné aplikovať na skutkový a právny stav veci obsiahnutý v danom predmete administratívneho konania, ktorého sa týkal protest prokurátora a vzťahuje sa naň podaná žaloba. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a presvetlenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným už využívaním územia. Aplikácia daného ustanovenia vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v platnom znení stavebným úradom v časti týkajúcej sa požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania tým, že by stavebný úrad žalovanej nariadil vo veci administratívne konanie smerujúce k vydaniu stavebného povolania by podľa názoru súdu prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by k miestu ohlásenej drobnej stavby vo vlastníctve stavebníka B. K. (parcela KN XXX/X kat.úz. W.) bola orientovaná obytná miestnosť susedného domu zriadená v súlade so stavebným povolením a platným právnym stavom vyplývajúcim zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Vychádzajúc z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 250j ods. 1 O. s. p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a § 142 a nasl. O.s. p. s použitím § 246c ods. 1, prvá veta O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že iba u účastníka súdneho konania B. K. by prichádzalo do úvahy priznanie práva na náhradu trov konania, vzhľadom na jeho úspech vo veci, avšak tento účastník si v konaní žiadne trovy neuplatnil. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.