Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200236 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200236.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa Š. H. U.. XX.XX.XXXX, R. X. XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom Štúrová 20, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 6143-31/2015-BA z 28. januára 2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p., s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. 6143-31/2015-BA z 28. januára 2015 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Odporkyňa - Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava preskúmavaným rozhodnutím č. 6143-31/2015-BA z 28. januára 2015, ako orgán verejnej správy príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu tak, že navrhovateľ nemá podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu z 28.09.1983. Preskúmavané rozhodnutie z 28. januára 2015 odporkyňa odôvodnila nasledovne: „Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 v znení neskorších predpisov, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Podľa § 88 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 -percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 89 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Podľa § 272 ods. 3 zákona, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú za úrazovú rentu a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Poškodenému strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ku dňu 31. decembru 2003 nevznikla. Pán Š. H. (ďalej len „poškodený“) si podal žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, dňa 7. februára 2011. Na základe podanej žiadosti bol posúdený zdravotný stav poškodeného na účely úrazovej renty a Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala poškodenému dňa 24. mája 2011 rozhodnutie č. 36683-1/2011- BA o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. Poškodený podal proti uvedenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 7Sp/15/2011-35 zo dňa 4. mája 2012 (ďalej len „rozsudok KS“) potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 36683-1/2011-BA zo dňa 24. mája 2011. Proti rozsudku KS podal poškodený v zákonom stanovej lehote odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. 9So/94/2012 zo dňa 30. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok NS SR“) zmenil rozsudok KS tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 36683-1/2011-BA zo dňa 24. mája 2011 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. Podľa rozsudku NS SR Sociálna poisťovňa, ústredie, v ďalšom konaní doplní dokazovanie a zadováži si posudok znalca z odboru pracovného lekárstva (kliniky pracovného lekárstva) o poklese schopnosti poškodeného vykonávať doterajšiu činnosť vzhľadom na „jednookosť“ a jej prípadný vplyv aj na zhoršenie zraku na pravom oku (zhoršenie krátkozrakosti z udávaných -1,00 na -4,5 dioptrií). Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere znovu rozhodne o tom, či poškodený má alebo nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona. Odbor lekárskej posudkovej činnosti, Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej len „OLPČ KE“) požiadal listom zo dňa 12. marca 2014 primárku Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (KPLaKT) v Košiciach, o stanovisko v zmysle rozsudku NS SR. V stanovisku primárky KPLaKT MUDR. Krivdovej zo dňa 25. apríla 2014 je uvedené: „ KPLaKT nie je znalcom registrovaným Ministerstvom spravodlivosti SR. KPLaKT posudzuje choroby z povolania a neposudzuje pracovné úrazy. V uvedenom prípade (úraz oka) sa musíte so žiadosťou o vystavenie posudku obrátiť na znalca z odboru oftalmológie registrovaného MS SR“. Vzhľadom na vyššie uvedené, vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, dňa 20. marca 2014 rozhodnutie č. 6378-24/2014 o prerušení konania v súvislosti s rozhodovaním o nároku na úrazovú rentu poškodeného podľa 193 ods. 3 zákona z dôvodu, že v lehote ustanovenej zákonom nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. marca 2014. Na základe stanoviska KPLaKT požiadal OLPČ KE o vypracovanie znaleckého posudku G.. A. H., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie očné lekárstvo (ďalej len „znalec“), ktorý vypracoval dňa 9. júna 2014 znalecký posudok č. 7/2014. OLPČ KE vykonalo s poškodeným dňa 14. júla 2014 ústne pojednávanie, na ktorom bol oboznámený, že znalec bude požiadaný o doplnenie znaleckého posudku zo dňa 9. júna 2014. Poškodený zároveň prevzal jednu fotokópiu znaleckého posudku. Znalec na základe doplňujúcich otázok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej len „posudkový lekár“) doplnil dňa 4. augusta 2014 pôvodný znalecký posudok zo dňa 9. júna 2014. Týmto bola povinnosť uložená v rozsudku NS SR zabezpečená. Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní nárokov poškodeného vychádzala z nasledovných podkladov: záznam o úraze spísaný dňa 30. septembra 1983, list Nákladnej automobilovej dopravy zo dňa 24. marca 1999 - rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou ku dňu 30. júna 1999, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 6. septembra 2010 o priznaní invalidného dôchodku, list Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 9. októbra 2006 - výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného - strata nevznikla, rozsudok KS, rozsudok NS SR, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 6378-24/2014-BA zo dňa 20. marca 2014 o prerušení konania, lekárska správa zo dňa 17. septembra 2014, stanovisko Odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 29. októbra 2014, stanovisko OLPČ KE zo dňa 7. januára 2015. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, vystavenej dňa 17. septembra 2014, má poškodený v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. septembra 1983, zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 % v dôsledku čoho, podľa § 88 zákona v znení neskorších predpisov, nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Poškodenému pri pracovnom úraze dňa 28. septembra 1983 preniklo cudzie teliesko do vnútra oka. Odstránenie cudzieho telieska bolo realizované operačne. Neskôr došlo k atrofii ľavého oka a následnej slepote ľavého oka. Podľa kontrolného vyšetrenia videnie na pravom oku s korekciou ako aj nález na pravom oku je v norme. Podľa vyjadrenia poškodeného bol práceneschopný asi 3 až 4 mesiace. Po nástupe do práce bol preradený z pozície automechanik na pozíciu normovač. Preradenie sa realizovalo údajne na základe vyjadrenia bezpečnostného technika, nie je objektívne zdokumentované ani medicínsky odôvodnené, nakoľko adaptácia videnia pri strate funkcie oka trvá jeden rok. S časovým odstupom a adaptáciou videnia bol poškodený schopný vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť automechanika naďalej. V stanovisku OLPČ KE zo dňa 7. januára 2015 je uvedené, že po konzultácii s oftalmológmi je jednooký s normálnou zrakovou ostrosťou na zdravom oku schopný vykonávať prácu automechanika, naviac pri súčasných platných zákonných normách môže takýto jednooký po minimálnej polročnej adaptácii na videnie absolvovať vodičský kurz, dokonca môže vykonávať činnosť amatérskeho pilota. Podľa posudkového lekára poškodený napriek svojmu handicapu nestratil zručnosti, schopnosti ani vedomosti vykonávať činnosti, vyplývajúce z pracovnej náplne automechanika. Keďže podľa objektívneho nálezu kontrolných očných vyšetrení nedošlo u poškodeného k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. septembra 1983, určil posudkový lekár pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 10 %. Poškodený bol oboznámený s lekárskou správou obsahujúcou posúdenie poklesu pracovnej schopnosti a jeho odôvodnenie, čo bez námietok potvrdil svojim podpisom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ 2. Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne vo včas podanom opravnom prostriedku navrhol preskúmanie rozhodnutia odporkyne z 28.01.2015 súdom, uvádzajúc nasledovné námietky: „Navrhovateľ podal žiadosť k odporcovi o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu poklesu pracovnej schopnosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice 7. 2. 2011. Na základe tejto žiadosti bol posúdený zdravotný stav poškodeného na účely úrazovej renty a SP Ústredie vydala poškodenému dňa 24. 5. 2011 rozhodnutie č. 36683-1/2011-BA o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. Poškodený podal proti uvedenému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok. Krajský súd Košice rozsudkom č. 7Sp 15/2011-35 zo dňa 4. 5. 2012 potvrdil rozhodnutie SP zo dňa 24. 5. 2011. Proti rozsudku KS Košice podal poškodený v zákonnej lehote odvolanie. Najvyšší súd SR rozsudkom č. 9So 94/2012 zo dňa 30. 10. 2013 zmenil rozsudok KS Košice tak, že rozhodnutie SP Ústredie č. 36683-1/2011-BA zo dňa 24. 5. 2011 zrušil a vec vrátil SP na ďalšie konanie. Tak ako z odôvodnenia rozsudku NS SR vyplýva, NS SR mal zato, že posudkový lekár sa nevysporiadal s popisom a náplňou pracovnej činnosti automechanika a požiadavkami na výkon takejto činnosti. Ich záver, že je naďalej schopný túto prácu naďalej vykonávať pri iba 10% poklese takejto schopnosti nie je dostatočne podložený a preto posudok nemožno považovať za úplný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie nie je založené na dostatočne zistenom skutočnom stave. Nariadil NS SR Sociálnej poisťovni doplniť dokazovanie a zadovážiť si posudok znalca z odboru pracovného lekárstva o poklese schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť vzhľadom na jednookosť a jej prípadný vplyv na zhoršenie zraku na pravom oku. Po vrátení veci NS SR Sociálna poisťovňa, pobočka Košice požiadala listom zo dňa 12. 3. 2014 Kliniku pracovného lekárstva Košice o stanovisko v zmysle záverov NS SR. Klinika odpovedala, že ona nedisponuje znalcom z odboru oftalmológie a preto sa SP musí obrátiť na takéhoto znalca. Z uvedeného dôvodu SP aj dňa 20. 3. 2014 rozhodnutím č. 6378-24/2014 prerušila konanie o nároku poškodeného. Následne požiadala G.. A. H., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie očné lekárstvo o vypracovanie znaleckého posudku. Znalec znalecký posudok vypracoval dňa 9. 6. 2014 pod č. 7/2014. So znaleckým posudkom bol poškodený oboznámený a to na ústnom pojednávaní dňa 14. 7. 2014 a poškodený si aj posudok prevzal. Tak ako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva odporca skonštatoval, že týmto si splnil svoju povinnosť uloženú rozsudkom NS SR. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že Sociálna poisťovňa teda nanovo rozhodovala a uvádza z akých listín vlastne vychádzala, pričom jednoznačne z tohto je zrejmé, že vo svojom rozhodovaní nebrala do úvahy záver znaleckého posudku znalca G.. A. H.. Ďalej len skonštatovala, že podľa jej názoru nejde o zníženie pracovnej schopnosti poškodeného vyššie ako 10%, pretože podľa jej názoru je poškodený jednooký, s normálnou zrakovou ostrosťou na zdravom oku, schopný vykonávať prácu automechanika, naviac pri súčasných platných zákonných normách môže takýto jednooký pri minimálnej polročnej adaptácii na videnie absolvovať vodičský kurz, dokonca môže vykonávať činnosť amatérskeho pilota. Podľa posudkového lekára poškodený napriek svojmu hendikepu nestratil zručnosť, schopnosť a ani vedomosť vykonávať činnosť automechanika. Podľa ich názoru nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. 9. 1983 a teda došlo k jeho posúdeniu pre účely úrazovej renty iba o zníženie 10% schopnosti vykonávať prácu. Dávame do pozornosti súdu, že Sociálna poisťovňa sa vôbec žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní nevysporiadala so záverom znalca G.. A. H., ktorý vo svojom závere uvádza, na položené otázky zo strany žalovaného aby sa tento vyjadril, či k poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť vzhľadom na jednookosť je tu prítomná alebo nie, kde znalec uviedol jednoznačne, že u navrhovateľa je neprítomné priestorové videnie, priestorové videnie je potrebné pri väčšine činností opravára nákladných áut a pri niektorých činnostiach je dokonca neprítomnosť priestorového videnia vysoko riziková ( napr. použitie elektrického ručného náradia ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti má navrhovateľ 45% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Tento záver je diametrálne odlišný od záverov posudkového lekára, ktorý samozrejme nie je odborníkom v oblasti oftalmológie. Už len nedostatok priestorového videnia spôsobil teda neschopnosť navrhovateľa vykonávať jeho pôvodné zamestnanie. Na druhú položenú otázku, ktorá znela aký vplyv mala jednookosť na zhoršenie zraku na pravom oku, znalec odpovedá, na uvedenú zmenu refrakcie na pravom oku jednookosť navrhovateľa nemá žiadny vplyv. Na takto položenú otázku znalec inak ani odpovedať nemohol. Ak by znalcovi bola položená otázka, či práve ešte zníženie viditeľnosti na tzv. zdravom oku môže zvýšiť pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť o ďalšie percentá, zrejme by odpoveď bola iná. Keďže ale nebola takto položená otázka znalcovi, znalec ju nad rámec neriešil. Z uvedeného navrhujeme aby Krajský súd požiadal uvedeného znalca o doplnenie záverov svojho znaleckého posudku práve o takúto otázku. Na základe vyššie uvedeného máme teda zato, že rozhodnutie odporcu je nesprávne a keďže sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s rozdielnym záverom znalca z odboru oftalmológie a záverov posudkového lekára, navrhujeme aby KS napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie.“ II. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo 07.07.2015 k obsahu opravného prostriedku a administratívneho konania, ktoré odporkyňa realizovala na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 9So/94/2012 z 30.10.2013 zhrnula výsledky predchádzajúceho, ako aj preskúmavaného administratívneho konania a rozhodnutí vydaných v rámci konania o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, a to nasledovne: „Návrh na preskúmanie rozhodnutia č. 6143-31/2015-BA zo dňa 28. januára 2015 pána Š. H., nar. XX. N. XXXX, bytom X. XX, XXX XX L. (ďalej len „navrhovateľ“), zo dňa 25. februára 2015, ktorý podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, JUDr. Ľubica Višňovská, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice (ďalej len „právna zástupkyňa“), ktorý bol doručený Sociálnej poisťovni, ústredie, cestou Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „KS KE“) dňa 12. marca 2015, považuje Sociálna poisťovňa, ústredie, za opravný prostriedok, nakoľko podľa §219 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, podľa §179 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu zákona možno podať opravný prostriedok. Navrhovateľ ma ukončené stredné odborné učilište, kde sa vyučil za automechanika. Následne ukončil strednú priemyselnú školu strojnícku. Navrhovateľ pracoval 6 rokov a 3 mesiace v ČSAD n. p. Košice, t. č. ČSAD Invest Logistic, s.r.o., pobočka Košice, so sídlom Južná trieda č. 93, 040 01 Košice (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“) na pracovnej pozícii automechanik. Práca pozostávala z opráv nákladných automobilov, neskôr navrhovateľ pracoval ako normovač. T. č. nepracuje, pričom nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. 1. Invalidný dôchodok Navrhovateľ je od 1. januára 2010 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 45%. Invalidný dôchodok navrhovateľ poberá. 2. Pracovný úraz Dňa 28. septembra 1983 o 13:00 hod. navrhovateľ utrpel u zodpovedného zamestnávateľa pracovný úraz, pričom táto poistná udalosť bola spísaná na vtedy platnom tlačive s názvom „Záznam o úraze“, v zmysle ktorého nakoľko pri demontáži ložiska prevodovky nebolo možné použiť sťahovák, použil navrhovateľ vyrážací tŕň z mäkkého kovu. Keďže sa tento deformoval a ložisko sa nedalo vyraziť, navrhovateľ použil oceľovú tyčku, pričom mu odletel oceľový úlomok do ľavého oka. Následne bol navrhovateľ operovaný a liečený, no vzhľadom na komplikácie, ktoré sa vyskytli v priebehu liečenia, bolo nevyhnutné pristúpiť k atrofii ľavého oka. 3. Vydanie rozhodnutia o nepriznaní nároku na úrazovú rentu zo dňa 24. mája 2011 Dňa 7. februára 2011 bola do Sociálnej poisťovne, pobočky Košice (ďalej len „pobočka KE“) doručená žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti podľa § 89 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Na základe tejto žiadosti vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, ako vecne príslušná organizačná zložka, rozhodnutie č. 36683-1/2011-BA zo dňa 24. mája 2011 (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 24. mája 2011“), ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 28. septembra 1983. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 24. mája 2011 bola Lekárska správa posudkového lekára pobočky KE zo dňa 16. mája 2011, ktorý mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty stanovil v rozsahu 10%. V predmetnej Lekárskej správe sa vil. časti - POSUDOK, v bode s názvom „Celkový posudok“ okrem iného uvádza, že navrhovateľ bol dočasne práce neschopný cca 3-4 mesiace, po nástupe do práce bol preradený z pozície automechanika na normovača. Preradenie sa údajne realizovalo na základe vyjadrenia bezpečnostného technika, pričom toto preradenie nebolo objektívne zdokumentované ani medicínsky odôvodnené, nakoľko adaptácia videnia pri strate funkcie jedného oka trvá 1 rok. S časovým odstupom a adaptáciou videnia bol navrhovateľ schopný vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť automechanika naďalej. Proti rozhodnutiu zo dňa 24. mája 2011 podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opravný prostriedok zo dňa 2. júna 2011, v ktorom okrem iného uvádza, že k strate videnia došlo nie na 1 rok ale na celý život. Na ľavé oko navrhovateľ vôbec nevidí a nakoľko druhé oko preberá funkciu i poškodeného oka, je nadmerne zaťažené, výrazne sa zhoršuje a ako korekciu frakcie používa dioptrie 3,5. Podľa tvrdenia navrhovateľa je zrejmé, že nevie vykonávať prácu automechanika, pretože na takúto prácu je nutné mať obe oči zdravé. Akonáhle si navrhovateľ sám hľadal prácu, po lekárskej prehliadke prišiel s výsledkom, že na jedno oko vôbec nevidí a na druhé má zníženú viditeľnosť s použitím dioptrií 3,5, ani jeden potencionálny zamestnávateľ ho neprijal, lebo nie je schopný vykonávať takúto prácu. O opravnom prostriedku zo dňa 2. júna 2011 rozhodol KS KE rozsudkom sp. zn. 7Sp/15/2011-35 zo dňa 4. mája 2012 (ďalej len „rozsudok zo dňa 4. mája 2012“), ktorý napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. mája 2011 potvrdil ako zákonné a vecne správne. Proti rozsudku zo dňa 4. mája 2012 podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie zo dňa 5. júna 2012, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) rozsudkom sp. zn. 9So/94/2012 zo dňa 30. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok zo dňa 30. októbra 2013“), ktorým zmenil rozsudok zo dňa 4. mája 2012 tak, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 24. mája 2011 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. NS SR v rozsudku zo dňa 30. októbra 2013 okrem iného uložil Sociálnej poisťovni, ústredie, povinnosť doplniť dokazovanie zadovážením znaleckého posudku znalca z odboru pracovného lekárstva (kliniky pracovného lekárstva) o poklese schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť vzhľadom na „jednookosť“ a jej prípadný vplyv aj na zhoršenie zraku na pravom oku (zhoršenie krátkozrakosti z udávaných -1,00 na -4,5 dioptrií). 4. Vydanie rozhodnutia o nepriznaní nároku na úrazovú rentu zo dňa 28. januára 2015 Na základe rozsudku NS SR zo dňa 30. októbra 2013 Odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky KE požiadal listom zo dňa 12. marca 2014 primárku Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach (ďalej len „KPLaT KE“) o stanovisko v zmysle rozsudku NS SR zo dňa 30. októbra 2013. V stanovisku primárky KPLaT KE, G.. L. zo dňa 25. apríla 2014, sa uvádza, že KPLaT nie je znalcom registrovaným Ministerstvom spravodlivosti SR. KPLaT posudzuje choroby z povolania a neposudzuje pracovné úrazy. V uvedenom prípade primárka odporučila, aby sa Sociálna poisťovňa, ústredie, obrátila so svojou žiadosťou na znalca z odvetvia oftalmológie registrovaného Ministerstvom spravodlivosti SR. Na základe stanoviska G.. L. pobočka KE požiadala o vypracovanie znaleckého posudku znalca G.. A. H., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia - očné lekárstvo (ďalej len „znalec“), ktorý dňa 9. júna 2014 vypracoval znalecký posudok č. 7/2014, ktorý na základe doplňujúcich otázok posudkového lekára pobočky KE doplnil dňa 4. augusta 2014. Sociálna poisťovňa, ústredie, následne vydala dňa 28. januára 2015 rozhodnutie č. 6143-31/2015-BA (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 28. januára 2015“), ktorým navrhovateľovi nepriznala podľa § 88 zákona nárok na úrazovú rentu. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 28. januára 2015 bola Lekárska správa posudkového lekára pobočky KE zo dňa 17. septembra 2014, ktorý zotrval na pôvodne stanovenej miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 10%. V predmetnej Lekárskej správe zo dňa 17. septembra 2014 sa vil. časti - POSUDOK, v bode s názvom „Celkový posudok“ posudkový lekár pobočky KE okrem iného vyjadruje ku znaleckému posudku zo dňa 9. júna 2014. Znalcovi boli položené dve otázky: Otázka č. 1: „Vyjadrite sa k poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť vzhľadom na „jednookosť“, s doplňujúcou otázkou, na základe čoho znalec dospel k stanovenej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti. Otázka č. 2: „Aký vplyv mala „jednookosť“ na zhoršenie zraku na pravom oku (zhoršenie krátkozrakosti z udávaných -1,00 na -4,5 dioptrií)“, s doplňujúcou otázkou, resp. žiadosťou o opísanie konkrétnej náplne práce automechanika, pri ktorej dochádza ku znalcom uvádzanému vysokému stupňu rizikovosti tejto pracovnej činnosti. Posudkový lekár pobočky KE po zodpovedaní otázok spolu s doplňujúcimi otázkami znalca dospel k záveru, že znalec nie je v danej problematike zorientovaný, nakoľko pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti postupoval podľa prílohy č. 4 k zákonu, ktorá sa však používa pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Na dokreslenie skutočnosti posudkový lekár pobočky KE uvádza, že podľa platnej právnej úpravy, „jednooký“ môže byť držiteľom vodičského oprávnenia. Podmienkou vedenia motorového vozidla u „jednookého“ pri neporušenom videní na zostávajúcom oku je, že stav monokulárneho videnia musí trvať najmenej šesť mesiacov po vzniku tohto stavu, t. j. doba adaptácie na videnie. 5. Opravný prostriedok navrhovateľa Proti rozhodnutiu zo dňa 28. januára 2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 6. februára 2015, podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne cestou KS KE, opravný prostriedok, ktorý bol na KS KE doručený dňa 27. februára 2015, t. j. v zákonom ustanovenej lehote, a do podateľne Sociálnej poisťovne, ústredie, dňa 12. marca 2015 (ďalej len „opravný prostriedok zo dňa 25. februára 2015“), v ktorom nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 25. februára 2015 namietol neadekvátne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 10%. Navrhovateľ ďalej namieta, že Sociálna poisťovňa, ústredie, sa pri svojom rozhodovaní nevysporidala so znaleckým posudkom zo dňa 9. júna 2014, a že záver znalca vysloveným v znaleckom posudku zo dňa 9. júna 2014 o miere poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa je diametrálne odlišný od záveru posudkového lekára pobočky KE, ktorý nie je odborníkom v oblasti oftalmológie. Podľa tvrdenia navrhovateľa, na druhú položenú otázku „aký vplyv mala jednookosť na zhoršenie zraku na pravom oku“, odpoveď znalca, že na uvedenú zmenu refrakcie na pravom oku jednookosť navrhovateľa nemá žiadny vplyv, nemohla ani znieť inak, a to vzhľadom na takto položenú otázku. Ak by znalcovi bola položená otázka, či práve ešte zníženie viditeľnosti na tzv. zdravom oku môže zvýšiť pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť o ďalšie percentá, odpoveď by podľa názoru navrhovateľa bola zrejme iná. Na základe uvedených námietok navrhovateľ žiada napadnuté rozhodnutie zo dňa 28. januára 2015 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie. 6. Opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa Na základe uvedených námietok navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky KE, ktorý svojím posudkom zo dňa 20. apríla 2015 nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľa a z toho dôvodu bol kompletný posudkový spis v prílohe listu č. BA-209648/2015 zo dňa 4. júna 2015 predložený posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove (ďalej len „posudková lekárka ústredia“). 7. Vecná a právna argumentácia odporcu Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. V zmysle § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania však neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 23. júna 2015 (ďalej len „Lekárska správa zo dňa 23. júna 2015) v II. časti - POSUDOK v bode s názvom „Celkový posudok“ okrem iného uviedla, že miera poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa na účely úrazovej renty by bola v rozsahu 50 % od 13. januára 1984, kedy sa odborná očná lekárka vyjadrila o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti v pracovnom zaradení. Mieru poklesu pracovnej schopnosti vo výške 50% posudková lekárka ústredia určila z dôvodu toho, že približne polovica pracovných činností je pre navrhovateľa vzhľadom na jeho zdravotný handicap nebezpečná. Pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v zmysle § 88 ods. 1 zákona, je pre posudkových lekárov sociálneho poistenia rozhodujúca pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz vznikol a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví: • stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a • percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať. Aj keď sa znalec vyjadril k miere poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, túto má určiť posudkový lekár na základe jeho odborného vyšetrenia. Znalec dokonca pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa postupoval v súlade s prílohou č. 4 k zákonu, ktorá sa však používa na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity. Úrazová renta je samostatná dávka úrazového poistenia, pri ktorej pravidlá na určovanie miery poklesu pracovnej schopnosti sa nemôžu zamieňať s inými dávkami úrazového, prípadne iného poistenia (napr. náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, invalidný dôchodok). Napriek uvedenému posudková lekárka ústredia prihliadla pri stanovení percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa na znalecký posudok zo dňa 9. júna 2014. K námietke navrhovateľa, že na druhú položenú otázku odpoveď znalca nemohla ani znieť inak, a to vzhľadom na položenú otázku a ak by znalcovi bola položená otázka, či práve ešte zníženie viditeľnosti na tzv. zdravom oku môže zvýšiť pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť o ďalšie percentá, odpoveď by podľa názoru navrhovateľa bola zrejme iná uvádzame, že posudkoví lekári v zmysle § 88 a nasl. zákona nezohľadňujú iné zdravotné komplikácie a ťažkosti poškodeného, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale na tieto účely zákonodarca poskytuje v zákone o sociálnom poistení dávky iného, resp. iných poistení. Sme toho názoru, že práve druhá otázka by v prípade kladnej odpovede znalca potvrdila príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom a viditeľnosťou „zdravého oka“. Aj posudková lekárka ústredia sa stotožnila so znaleckým záverom, že na zmenu refrakcie pravého („zdravého“) oka nemala jednookosť navrhovateľa žiadny vplyv. Existencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a zdravotným stavom poškodeného ako následok pracovného úrazu je základným predpokladom pre stanovenie, resp. zvýšenie percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti. Nakoľko refrakcia pravého, t. j. zdravého oka, u navrhovateľa nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 28. septembra 1983, čo potvrdila aj posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 23. júna 2015, považujeme námietku navrhovateľa za irelevantnú a bezpredmetnú. No vzhľadom na vyššie popísaný postup posudkových lekárov sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty však nebolo možné navrhovateľovi priznať vyšší percentuálny pokles pracovnej schopnosti ako stanovených 50%. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach vo veci preskúmania rozhodnutia zo dňa 28. januára 2015 rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie za účelom vydania nového rozhodnutia v súlade s Lekárskou správou posudkovej lekárky ústredia zo dňa 23. júna 2015. III. Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p.) preskúmal rozhodnutie odporkyne napadnuté opravným prostriedkom a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. 6143-31/2015-BA z 28.01.2015 je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p., procesným postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Súd tak rozhodol v zhode s návrhmi účastníkov konania obsahovo právne korešpondujúcimi s obsahom podaného opravného prostriedku a prednesom zástupcov účastníkov na ústnom pojednávaní konanom pred Krajským súdom v Košiciach 22.01.2016, rešpektujúc zároveň právne závery odporkyne obsiahnuté v jej písomnom vyjadrení zo 7. júla 2015, obsahom ktorého je aj návrh, aby Krajský súd v Košiciach rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie z 28.01.2015 za účelom vydania nového rozhodnutia v súlade s Lekárskou správou posudkovej lekárky ústredia zo dňa 23.06.2015. Konštatujúc zhodu účastníkov konania o potrebe zrušenia preskúmavaného rozhodnutia súd zároveň k veci uvádza: Odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie z 28.01.2015 po tom, čo v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod č.k. 7Sp/15/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 9So/94/2012 z 30.10.2013 zrušil pôvodné rozhodnutie odporkyne 36683-1/2011-BA z 24.05.2011. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol: „Medzi účastníkmi nebolo sporné, že k 31. decembru 2003 navrhovateľ nepoberal náhradu za stratu na zárobku. Taktiež nebolo sporné, že následkom pracovného úrazu je strata zraku na jednom oku. Z obsahu posudkov posudkových lekárov však podľa názoru odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s popisom a náplňou pracovnej činnosti automechanika a požiadavkami na výkon takej činnosti. Ich záver, že navrhovateľ je naďalej schopný túto prácu vykonávať pri iba 10%- nom poklese takej schopnosti, nie je dostatočne podložený, a preto posudky nepovažoval za úplné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne nie je založené na dostatočne zistenom skutočnom stave, preto rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie ( § 250ja ods.3 v spojení s § 250j ods.2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom konaní odporkyňa doplní dokazovanie a zadováži si posudok znalca z odboru pracovného lekárstva (kliniky pracovného lekárstva) o poklese schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšiu činnosť vzhľadom na „jednookosť“ a jej prípadný vplyv aj na zhoršenie zraku na pravom oku (zhoršenie krátkozrakosti z udávaných -1,00 na -4,5 dioptrií). Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere znovu rozhodne o tom, či navrhovateľ má alebo nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona.“ Na základe záväzných pokynov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutých v citovanom rozsudku odporkyňa pred vydaním rozhodnutia z 28. januára 2015 zabezpečila vykonanie ďalšej posudkovej činnosti vzťahujúcej sa na posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu z titulu poškodenia zdravia ako dôsledku pracovného úrazu navrhovateľa z roku 1983, kedy navrhovateľ prišiel o jedno oko. Posudkové závery o miere poškodenia zdravia navrhovateľa pre účely posúdenia jeho nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona o sociálnom poistení, vrátane obsahu znaleckého posudku č. 7/2014 z 09.06.2014 vypracovaného znalcom G.. A. H. boli po podaní opravného prostriedku navrhovateľa z 25.02.2015 opätovne prehodnotené posudkom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove z 23.06.2015 (č.l.24-25 spisu), z obsahu ktorého vyplýva miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách u navrhovateľa 50% pre účely posudzovania nároku navrhovateľa na úrazovú rentu (oproti pôvodne stanovenej miere poklesu pracovnej schopnosti 10%). Zároveň predmetný posudok z 23.06.2015 znamenajúci zásadný obrat v posúdení zdravotného stavu navrhovateľa v konaní o jeho nároku na úrazovú rentu obsahuje konštatovanie - posudkový záver, že od 01.01.2004 nedošlo u navrhovateľa k zhoršeniu zdravotného stavu. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou odporkyne zohľadniť v plnej miere závery posudku Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešov z 23.06.2015 a premietnuť ich do nového administratívneho rozhodnutia v konaní o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu. Vzhľadom na rozdielnosť záverov posudkových lekárov o zásadných otázkach tvoriacich predmet administratívneho konania bol súd nútený konštatovať nedostatok dôvodov preskúmavaného rozhodnutia v ich naznačenom skutkovom a právnom vymedzení. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z aplikácie zásady subsidiarity súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve vyplýva aj nemožnosť formulovania východiskových právnych záverov súdu vzťahujúcich sa na ďalšie administratívne rozhodnutie odporkyne. Súd by tým neoprávnene zasahoval do rozhodovacej činnosti správneho orgánu, vo vzťahu ku ktorej má iba preskúmavacie právne poverenie a postavenie vyplývajúce z piatej časti O. s. p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal, hoci mu právo na náhradu trov konania prináležalo, avšak navrhovateľ si v konaní žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p., výkladom a contrario).