Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200258 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: STAVEBNÁ RECYKLAČNÁ a KONZULTAČNÁ a.s., Krivá 21/995, Košice, práv. zast.: JUDr. Dušan Antol, advokát, Hlavná 108, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.02.2015 č. 1100303/1/46434/2015/14230, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 10.11.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 61.281,- eur za zdaňovacie obdobie september 2011. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. zakotvuje všeobecný princíp, ktorý však ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Správca dane preveroval skutočnosti týkajúcej sa predloženej faktúry a obchodných vzťahov medzi daňovým subjektom a dodávateľskou spoločnosťou U. Z..F..P.., svedeckými výpoveďami, ktoré potvrdili, že preverovaný obchod prebiehal v reťazci obchodných spoločností v uzatvorenom kruhu bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia, na začiatku a na konci je jedna a tá istá nekontaktná spoločnosť - N. H. Z..F..P.. Doklady daňového subjektu, ktoré mal žalobca k dispozícii, majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe nepreukazujú fakturované zdaniteľné obchody. Daňový subjekt neuviedol a nepreukázal, ako si overil postavenie dodávateľa - spoločnosti U. Z..F..P.., akým spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal následne dodať spoločnosti N. H. Z..F..P.., ani samotné tvrdenie, že fakturovaný tovar bol skladovaný v skladových priestoroch spoločnosti U. Z..F..P.. Správca dane nevychádzal len zo svedeckých výpovedí, ale v zmysle ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku preveril tok fakturovaného tovaru prostredníctvom žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Výsledkom toho je preukázanie, že na žiadnom stupni dodávateľsko - odberateľských vzťahov nebol preukázaný ani pôvod tovaru, ani jeho konečná spotreba. Daňový subjekt okrem opakovaného tvrdenia o skladovaní tovaru v sklade spoločnosti U. Z..F..P.. toto tvrdenie nijako nepreukázal a nepreukázal ani reálnu existenciu fakturovaného tovaru. Správca dane umožnil daňovému subjektu pri svedeckej výpovedi klásť svedkom otázky a tým spochybniť alebo vyvrátiť ich tvrdenia, avšak daňový subjekt túto možnosť nevyužil. Daňový subjekt nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu predmetných tovarov deklarovaných spornou faktúrou skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane z tejto faktúry. 2. Vo včas podanej žalobe sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nemá dostatočne zistený skutkový stav veci a jeho rozhodnutie neobsahuje také zistenie skutkového stavu, ktoré by bolo pre posúdenie veci a záver pre nepriznanie vrátenia DPH postačujúce. V posudzovanej veci bol potvrdený reálny obchod medzi žalobcom a firmou U. Z..F..P.., a teda aj následný predaj tovaru firme N. H. Z..F..P.. Táto skutočnosť nie je žalovaným vyvracaná. Žalovaný nepredložil jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho konštatovanie, že „v rámci celého dodávateľsko - odberateľského reťazca bolo zistené, že obchod vykazuje znaky karuselového obchodu. Žalovaný pri svojich záveroch iba vychádzal z domnienok, že obchodní partneri svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi objektívnymi dôkazmi (doklady o pôvode tovaru - výrobca, dovozca, parametre, certifikáty, záručné listy). Podľa žalobcu naplnenie materiálnej podstaty veci (dodanie tovaru od priameho dodávateľa a odber tovaru priamym odberateľom - žalobcom) potvrdili žalovanému bratia U.. Žalobca tvrdí, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že spoločnosť N. H. Z..F..P.. je nekontaktná. Podľa žalobcu zmeny v spoločnosti N. H. Z..F..P.. neboli žalovaným a českým správcom dane overené. V čase preverovania sa majiteľom a konateľom spoločnosti N. H. Z..F..P.. stala iná osoba, preto firma nemohla byť kontaktná. Informácie o spoľahlivosti spoločnosti N. H. Z..F..P.. sa dajú overiť aj na internete. Žalovaný preto vydal rozhodnutie na základe nesprávnych a mylných informácií, čím nedovoleným spôsobom zasiahol do práv žalobcu. V prípade, že existuje v niektorých súvislostiach dôkazná núdza, je na mieste v zmysle zásady in dubio mitius postupovať miernejšie. V poslednom rade žalobca namietal spájanie žalobcu s reťazcom, o ktorom nemal žiadnu vedomosť. To, či žalobca vedel alebo nevedel, alebo či vedieť mal a mohol o manipulácii alebo účelovom konaní s DPH sú rozdielne skutočnosti, vo vzťahu ku ktorým je potrebné tiež rozdielne, avšak vždy presvedčivé a priliehavé odôvodnenie zo strany žalovaného. Žalobca ako daňový subjekt nemôže niesť ujmu za činnosť celého obchodného reťazca, na ktorého činnosti sa nepodieľal, nemá na neho vplyv a o znakoch karuselového obchodu nemá žiadnu vedomosť. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 25.06.2015 navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal na priebeh správneho konania a uviedol, že na žiadnom stupni dodávateľsko - odberateľského reťazca nebola preukázaná reálna existencia tovaru. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle ust. § 24 Daňového poriadku, v rámci ktorého bol preukázaný fakturačný, nie však reálny pohyb tovaru v uzatvorenom kruhu, na začiatku aj na konci ktorého bola jedna a tá istá nekontaktná spoločnosť. Dôkazné bremeno žalobcu spočívajúce len v predložení formálne vyhotovených dokladov je v zmysle zákona nedostatočné. Žalobca mal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane, pričom správca dane sa jednoznačným a preukázateľným spôsobom snažil o vzájomnú súčinnosť so žalobcom. Zmena konateľa alebo spoločníka spoločnosti nemá žiaden vplyv na jej kontaktnosť. Aplikovať závery rozsudkov Súdneho dvora je možné len v prípade, že skutkový stav prejednávanej veci má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, čo však daňový subjekt nepreukázal. Procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane žalobcu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetlovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 4. Súd v konaní o správnej žalobe žalobcu podľa ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadrením žalovaného k žalobe žalobcu, obsahom administratívnych spisov správneho orgánu prvého a druhého stupňa, postupom podľa ust. § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania vyhlásil za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu dňa 29.09.2016 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP zamietol z ďalej uvedených dôvodov. 5. Podľa ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku). 6. Podľa ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. 7. Závery správcu dane z kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 sú zahrnuté v protokole č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2014. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplynulo, že správca dane vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - október 2011, december 2011. Výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2011 sú uvedené v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2014. Protokol č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX bol doručený daňovému subjektu dňa 24.01.2014, čím bola daňová kontrola v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový subjekt vyjadril v lehote stanovenej správcom dane v predmetnej výzve. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal kontrolovanému daňovému subjektu nárok na odpočítame dane za zdaňovacie obdobie september 2011 z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2011 od spoločnosti U. Z..F..P.., Š. XX, XXX XX N., L.: XXXXXXXX (od 07.03.2012 do 13.05.2013 spoločnosť Y. Z.. F.. P.., O. D. S. X, XXX XX U., dňom 14.05.2013 ex offo vymazaná z Obchodného registra SR), dátum dodania tovaru: 30.09.2011, základ dane: 306.405,- eur, DPH 20 %: 61.281,- eur, spolu: 367.686,- eur, predmet fakturácie: dodané automobilové diely podľa objednávky U.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.11.2012 vyplynulo, že hlavnou činnosťou daňového subjektu bol výkon inžinierskej činnosti hlavne na zákazkách pre R. a iných investičných akciách, v kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt využíval len administratívne priestory na G. XX v G.. Daňový subjekt predložil správcovi dane dňa 22.05.2013 stanovisko k výzve na predloženie dôkazov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2013, v ktorom uviedol, že doklady týkajúce sa sporného zdaniteľného obchodu (Rámcová zmluva č. XX/XXXX, dodací list k dodávateľskej faktúre, CMR) sa nachádzajú na Prezídiu Policajného zboru. Fakturovaný tovar sa nakladal v skladových priestoroch na M. XX v A., ktoré mala podľa informácií daňového subjektu v tom čase v prenájme spoločnosť U. Z..F..P.., pri nakládke bola prítomná p. W. A., daňový subjekt nemal žiadnu zmluvu o prenájme priestorov. Nakoľko sa správcovi dane nepodarilo vypočuť p. L. U., ktorý bol konateľom spoločnosti U. Z..F..P.. v predmetnom zdaňovacom období, napriek opakovane zasielaným predvolaniam na výsluch svedka (č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 17.01.2013, č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX zo dňa 22.02.2014), predvolal ako svedka O.. W. U. (brat p. L. U.), t.j. osobu, ktorá má informácie o spoločnosti U. Z..F..P.. Podľa vyjadrenia O.. W. U. bola spoločnosť U. Z..F..P.. vytvorená za účelom zabezpečenia servisu obchodov pre spoločnosti p. O. Y. z hľadiska logistiky a jej úlohou bolo zabezpečiť sklad. V mene spoločnosti U. Z..F..P.. konal O.. W. U., p. L. U. podpisoval faktúry. Zrealizovanie predmetného obchodu s autosúčiastkami ponúkol p. Z. p. O. Y. na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo za účelom vyriešenia finančných problémov p. Z.. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti Z. V. I. (U.), kde mal byť p. O. Y. spoločníkom, dopravený bol z Č. z firmy Y. L. Z..F..P.. a zo skladu spoločnosti U. Z..F..P.. bol vyexpedovaný priamo pre odberateľa daňového subjektu, čo zariadil p. O. Y. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2013). Daňový subjekt deklaroval predaj tovaru nadobudnutého od spoločnosti U. Z..F..P.. českej spoločnosti N. H. Z..F..P.. faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 10.11.2011, dátum vzniku daňovej povinnosti: 02.11.2011, v sume 337.045,50 eur bez DPH na základe Rámcovej zmluvy č. XX/XXXX/DP. V danej veci správca dane zistil nasledovné: - prepravu fakturovaného tovaru mala vykonať spoločnosť Y., Z.. Z. F..P.., L.: XXXXXXXX, na základe objednávky č. XXX/XXXX/Ld zo dňa 28.10.2011. Za prepravu vystavila spoločnosť Y., Z.. Z. F..P.. daňovému subjektu faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 03.11.2011, daň z pridanej hodnoty z tejto faktúry bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období november 2011, daňový subjekt uhradil faktúru bezhotovostne dňa 02.12.2011. Predmetná jazda bola zaevidovaná v zázname o prevádzke motorového vozidla, o preprave bol vystavený doklad CMR č. XXXXXXX s miestom nakládky M. XX, A.P. (Z.) a miestom vykládky S. W. G. XXX, G. (Y.), príjemcom tovaru bola spoločnosť N. H., Z..F..P.. (Y.), ktorej daňový subjekt vystavil faktúru č. XXXXXXX. - zamestnanec spoločnosti Y. (vodič), Z.. Z. F..P.., p. U. Y., potvrdil vykonanie prepravy podľa cestovného príkazu č. XX zo dňa 02.11.2011, ale vzhľadom na odstup času (cca 1 rok) a z dôvodu, že v jeho kompetencii je len prevoz tovaru na základe príkazu špeditéra, nevedel uviesť ďalšie skutočnosti o preprave fakturovaného tovaru, uviedol len, že podľa cestovného príkazu dňa 03.11.2011 sa v G. nakladala voda pre veľkosklad U.. Taktiež konateľ spoločnosti Y., Z.. Z. F..P.., L.. G. A., správcovi dane uviedol, že nie je v kompetencii spoločnosti Y., Z.. Z. F..P.. ako prepravcu mať vedomosť o takých skutočnostiach, ako napr. kto je vlastníkom skladovacích priestorov v mieste nakládky a vykládky alebo kto vykonával nakládku a vykládku tovaru (Dožiadanie - odpoveď č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ UliM). - spoločnosť N. H. Z..F..P.. je nekontaktná, nevykonáva žiadnu činnosť a so správcom dane nespolupracuje. Spoločnosť N. H. Z..F..P.. mala od 25.10.2011 prenajaté skladovacie priestory na adrese G. W. G. XXX, G., zmluva o skladovaní bola ukončená výpoveďou zo strany prenajímateľa k 20.03.2012, spoločnosť N. H. Z..F..P.. nemala v objekte uskladnený žiaden tovar (odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. I.). Správca dane následne preveroval žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2013 nadobudnutie predmetného tovaru spoločnosťou Y. L. Z..F..P.. (Y.) a ich predaj spoločnosti Z. V. I. (U.) Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. I. _. vyplynulo, že v dokladoch spoločnosti Y. L. Z..F..P.. (Y.), ktoré získal miestne príslušný správca dane v súčinnosti s políciou ČR, sa nachádzala faktúra zo dňa 03.05.2011 vystavená spoločnosti Z. V. I. (U.) za predaj brzdového obloženia a náhradných dielov W. rovnakého označenia v rovnakom počte kusov ako tovar fakturovaný daňovému subjektu faktúrou č. XXXXXXXXXX od spoločnosti U. Z..F..P.., pričom spoločnosť Y. L. Z..F..P.. (Y.) nadobudla tento tovar od spoločnosti N. H. Z..F..P.. (Y.). Konateľ spoločnosti Y. L. Z..F..P.. (Y.), p. W. N., mal o priebehu obchodov málo informácií, nakládok a vykládok tovaru sa takmer nezúčastňoval, nemal prenajaté žiadne skladovacie priestory. Správca dane na základe požiadavky daňového subjektu, ktorá vyplynula pri prejednávaní námietok proti zisteniam uvedeným v protokole, doplnil vo vyrubovacom konaní dokazovanie o výpoveď p. L. U. (konateľ spoločnosti U. Z..F..P.. od 05.01.2011 do 03.03.2012), ktorého sa počas daňovej kontroly nepodarilo správcovi dane vypočuť. S p. L. U. bola dňa 18.08.2014 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, v ktorej p. L. U. potvrdil vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX daňovému subjektu, ako aj podpis a pečiatku na nej. Predmetný obchod dohodol s daňovým subjektom brat p. L. U., za daňový subjekt jednala p. A.. Podľa vyjadrenia p. L. U. mal byť fakturovaný tovar uskladnený v skladoch spoločnosti U. Z..F..P.. na M. XX v A. (v sídle spoločnosti G. Z..F..P..), daňovému subjektu bol predaný dňa 30.09.2011, ako je uvedené na faktúre, a v tento deň, alebo v priebehu týždňa, si po tovar prišla p. A. a pri nakladaní si ho fotila, prepravu si zabezpečil daňový subjekt. Tovar fakturovaný daňovému subjektu bol mixom od dodávateľov spoločnosti U. Z..F..P.. - spoločnosti Z. V. (U.) a U., Z..F..P.. (Z.). Z odpovede na dožiadanie č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/JA doručenej správcovi dane dňa 29.09.2014 vyplynulo, že spoločnosť U., Z..F..P.. je nekontaktná a so správcom dane nekomunikuje. 8. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože v správnom konaní nebola úloha žalovaného dokazovať, že nastali skutočnosti, o ktorých žalobca v daňovom priznaní len tvrdí, že nastali. Reálny obchod medzi žalobcom a firmou U.V.D. Z..F..P.., a následný predaj tovaru firmou N. H. Z..F..P.., ako to tvrdí žalobca, že bol uskutočnený, nebol ničím potvrdený, pretože aj keď svedkovia O.. W. U. (osoba zúčastnená na obchode s automobilovými dielmi) a L. U. (konateľ U. Z..F..P.. a brat O.. W. U.) potvrdili dodanie fakturovaného tovaru žalobcom, tak ide tu len o holé tvrdenie svedkov bez toho, aby títo svoje tvrdenia nejakým spôsobom preukázali, teda aby preukázali pôvod tovaru a jeho konečnú spotrebu. 9. V daňovom konaní nebol preukázaný ani prenájom skladovacích priestorov v A. spoločnosťou U. Z..F..P.., napr. nájomnou zmluvou. Svedok pán Y., vodič spoločnosti Y., Z.. Z. F..P.., nevedel uviesť, o aký tovar išlo, od koho tovar prevzal, kto bol pri nakladaní tovaru, akým spôsobom bol tovar naložený a vyložený v Č. F., kde mal byť tovar uskladnený v sklade, ktorý mala zabezpečiť spoločnosť N. H. Z..F..P.., ktorá bola na začiatku aj na konci dodávateľského reťazca. Preto súd námietku žalobcu, že obchod bol medzi žalobcom a firmou U. Z..F..P.. uskutočnený, nepovažuje za dôvodnú. 10. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu správcom dane súd uvádza, že dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca boli všetky vykonané, avšak týmito dôkazmi nebol preukázaný reálny obchod medzi žalobcom a firmou U. Z..F..P.., ani následný predaj spoločnosti N. H. Z..F..P.. Súd má za to, že pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, tak bolo jeho povinnosťou navrhnúť také dôkazy, ktorými by bol zistený skutkový stav ešte dostatočnejšie, ako tento zistil správca dane v predmetnom konaní, ale žalobca tak neurobil. Preto námietku žalobcu súd považoval za nedôvodnú. 11. Iné dokazovanie vykonané správcom dane dožiadanými správcami dane svedčia fiktívnemu obchodu žalobcu a tieto dôkazy podľa názoru súdu boli legálne vykonané, preto túto námietku žalobcu taktiež súd považuje za nedôvodnú. 12. Súd pre úplnosť dodáva, že v daňovom konaní je dôkazným bremenom zaťažený daňový subjekt. Má povinnosť daň priznať a súčasne túto aj preukázať. Obsahom protokolu o daňovej kontrole môže byť preukázané kontrolné zistenie, že boli splnené podmienky nadmerného odpočtu len vtedy, ak daňový subjekt v daňovom konaní preukázal, že splnené boli. Z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v daňovom konaní a zo šetrení správcu dane vyplývajú skutočnosti, o ktoré žalovaný oprel svoj záver a to ten, že realizácia predmetných zdaniteľných plnení nebola preukázaná. Žalovaný sa pri rozhodovaní spravoval úvahou, ktorú v odôvodnení rozhodnutia opísal a v rámci ktorej hodnotil vo vzájomnej súvislosti všetky skutočnosti, ktoré v konaní boli zistené. 13. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní právo na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a následne nepreukáže, že boli splnené podmienky na takýto odpočet a že teda došlo k zdaniteľnému plneniu, je dôvodný záver o tom, že zo strany daňového subjektu išlo o úmysel získať neoprávnenú výhodu od štátu. 14. Preto súd žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 15. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP). 16. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehote na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.