KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice28. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/24/2015 z 28. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 28. septembra 2016, sp. zn. 6S/24/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015200258.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/24/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200258
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200258.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: STAVEBNÁ
RECYKLAČNÁ a KONZULTAČNÁ a.s., Krivá 21/995, Košice, práv. zast.: JUDr. Dušan Antol, advokát,
Hlavná 108, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská
Bystrica, v konaní o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05.02.2015 č.
1100303/1/46434/2015/14230, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa
10.11.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 61.281,- eur za zdaňovacie obdobie september 2011.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. zakotvuje
všeobecný princíp, ktorý však ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Ustanovenie § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane,
t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré
budú preukazovať právo na odpočítanie dane. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému
obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť
a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo
neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej
dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Zákonodarca požaduje, aby
platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré boli pre
nárok na odpočítanie dane stanovené a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené. Správca dane preveroval skutočnosti týkajúcej sa predloženej faktúry a
obchodných vzťahov medzi daňovým subjektom a dodávateľskou spoločnosťou U. Z..F..P.., svedeckými
výpoveďami, ktoré potvrdili, že preverovaný obchod prebiehal v reťazci obchodných spoločností v
uzatvorenom kruhu bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia, na začiatku a na konci je jedna
a tá istá nekontaktná spoločnosť - N. H. Z..F..P.. Doklady daňového subjektu, ktoré mal žalobca
k dispozícii, majú povahu listinných dôkazov a samé o sebe nepreukazujú fakturované zdaniteľné
obchody. Daňový subjekt neuviedol a nepreukázal, ako si overil postavenie dodávateľa - spoločnosti
U. Z..F..P.., akým spôsobom skontroloval množstvo, druh a kvalitu fakturovaného tovaru, ktorý mal
následne dodať spoločnosti N. H. Z..F..P.., ani samotné tvrdenie, že fakturovaný tovar bol skladovaný v
skladových priestoroch spoločnosti U. Z..F..P.. Správca dane nevychádzal len zo svedeckých výpovedí,
ale v zmysle ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku preveril tok fakturovaného tovaru prostredníctvom



žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Výsledkom toho je preukázanie, že na žiadnom stupni
dodávateľsko - odberateľských vzťahov nebol preukázaný ani pôvod tovaru, ani jeho konečná spotreba.
Daňový subjekt okrem opakovaného tvrdenia o skladovaní tovaru v sklade spoločnosti U. Z..F..P.. toto
tvrdenie nijako nepreukázal a nepreukázal ani reálnu existenciu fakturovaného tovaru. Správca dane
umožnil daňovému subjektu pri svedeckej výpovedi klásť svedkom otázky a tým spochybniť alebo
vyvrátiť ich tvrdenia, avšak daňový subjekt túto možnosť nevyužil. Daňový subjekt nepredložil také
dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu predmetných tovarov deklarovaných spornou
faktúrou skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane z tejto faktúry.

2. Vo včas podanej žalobe sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný nemá dostatočne zistený skutkový stav veci a jeho rozhodnutie neobsahuje
také zistenie skutkového stavu, ktoré by bolo pre posúdenie veci a záver pre nepriznanie vrátenia DPH
postačujúce. V posudzovanej veci bol potvrdený reálny obchod medzi žalobcom a firmou U. Z..F..P..,
a teda aj následný predaj tovaru firme N. H. Z..F..P.. Táto skutočnosť nie je žalovaným vyvracaná.
Žalovaný nepredložil jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho konštatovanie,
že „v rámci celého dodávateľsko - odberateľského reťazca bolo zistené, že obchod vykazuje znaky
karuselového obchodu. Žalovaný pri svojich záveroch iba vychádzal z domnienok, že obchodní partneri
svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi objektívnymi dôkazmi (doklady o pôvode tovaru - výrobca, dovozca,
parametre, certifikáty, záručné listy). Podľa žalobcu naplnenie materiálnej podstaty veci (dodanie tovaru
od priameho dodávateľa a odber tovaru priamym odberateľom - žalobcom) potvrdili žalovanému bratia
U.. Žalobca tvrdí, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že spoločnosť N. H. Z..F..P.. je nekontaktná.
Podľa žalobcu zmeny v spoločnosti N. H. Z..F..P.. neboli žalovaným a českým správcom dane overené.
V čase preverovania sa majiteľom a konateľom spoločnosti N. H. Z..F..P.. stala iná osoba, preto firma
nemohla byť kontaktná. Informácie o spoľahlivosti spoločnosti N. H. Z..F..P.. sa dajú overiť aj na internete.
Žalovaný preto vydal rozhodnutie na základe nesprávnych a mylných informácií, čím nedovoleným
spôsobom zasiahol do práv žalobcu. V prípade, že existuje v niektorých súvislostiach dôkazná núdza, je
na mieste v zmysle zásady in dubio mitius postupovať miernejšie. V poslednom rade žalobca namietal
spájanie žalobcu s reťazcom, o ktorom nemal žiadnu vedomosť. To, či žalobca vedel alebo nevedel,
alebo či vedieť mal a mohol o manipulácii alebo účelovom konaní s DPH sú rozdielne skutočnosti, vo
vzťahu ku ktorým je potrebné tiež rozdielne, avšak vždy presvedčivé a priliehavé odôvodnenie zo strany
žalovaného. Žalobca ako daňový subjekt nemôže niesť ujmu za činnosť celého obchodného reťazca, na
ktorého činnosti sa nepodieľal, nemá na neho vplyv a o znakoch karuselového obchodu nemá žiadnu
vedomosť.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 25.06.2015 navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal na
priebeh správneho konania a uviedol, že na žiadnom stupni dodávateľsko - odberateľského reťazca
nebola preukázaná reálna existencia tovaru. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle ust.
§ 24 Daňového poriadku, v rámci ktorého bol preukázaný fakturačný, nie však reálny pohyb tovaru
v uzatvorenom kruhu, na začiatku aj na konci ktorého bola jedna a tá istá nekontaktná spoločnosť.
Dôkazné bremeno žalobcu spočívajúce len v predložení formálne vyhotovených dokladov je v zmysle
zákona nedostatočné. Žalobca mal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný časový
priestor na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane, pričom správca
dane sa jednoznačným a preukázateľným spôsobom snažil o vzájomnú súčinnosť so žalobcom.
Zmena konateľa alebo spoločníka spoločnosti nemá žiaden vplyv na jej kontaktnosť. Aplikovať závery
rozsudkov Súdneho dvora je možné len v prípade, že skutkový stav prejednávanej veci má prvky
niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, čo však daňový subjekt nepreukázal. Procesná povinnosť
preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane žalobcu a ten si túto povinnosť
nemôže vysvetlovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri
preukazovaní tejto skutočnosti. Preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd v konaní o správnej žalobe žalobcu podľa ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej
„SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom žaloby
žalobcu, vyjadrením žalovaného k žalobe žalobcu, obsahom administratívnych spisov správneho orgánu
prvého a druhého stupňa, postupom podľa ust. § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania vyhlásil
za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu dňa 29.09.2016 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu podľa ust.
§ 190 SSP zamietol z ďalej uvedených dôvodov.



5. Podľa ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového
poriadku).
Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku).

6. Podľa ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

7. Závery správcu dane z kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 sú zahrnuté v protokole č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2014. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplynulo, že správca
dane vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január
- október 2011, december 2011. Výsledky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2011
sú uvedené v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 20.01.2014. Protokol č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX bol doručený daňovému subjektu dňa 24.01.2014, čím bola daňová kontrola v zmysle
ust. § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená. K zisteniam uvedeným v protokole sa daňový
subjekt vyjadril v lehote stanovenej správcom dane v predmetnej výzve. Rozhodujúcou skutočnosťou
pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ust. § 49 ods. 1 a 2 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal kontrolovanému
daňovému subjektu nárok na odpočítame dane za zdaňovacie obdobie september 2011 z faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2011 od spoločnosti U. Z..F..P.., Š. XX, XXX XX N., L.: XXXXXXXX (od
07.03.2012 do 13.05.2013 spoločnosť Y. Z.. F.. P.., O. D. S. X, XXX XX U., dňom 14.05.2013 ex offo
vymazaná z Obchodného registra SR), dátum dodania tovaru: 30.09.2011, základ dane: 306.405,- eur,
DPH 20 %: 61.281,- eur, spolu: 367.686,- eur, predmet fakturácie: dodané automobilové diely podľa
objednávky U.. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 15.11.2012
vyplynulo, že hlavnou činnosťou daňového subjektu bol výkon inžinierskej činnosti hlavne na zákazkách
pre R. a iných investičných akciách, v kontrolovanom zdaňovacom období daňový subjekt využíval
len administratívne priestory na G. XX v G.. Daňový subjekt predložil správcovi dane dňa 22.05.2013
stanovisko k výzve na predloženie dôkazov č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2013, v
ktorom uviedol, že doklady týkajúce sa sporného zdaniteľného obchodu (Rámcová zmluva č. XX/XXXX,
dodací list k dodávateľskej faktúre, CMR) sa nachádzajú na Prezídiu Policajného zboru. Fakturovaný
tovar sa nakladal v skladových priestoroch na M. XX v A., ktoré mala podľa informácií daňového subjektu



v tom čase v prenájme spoločnosť U. Z..F..P.., pri nakládke bola prítomná p. W. A., daňový subjekt nemal
žiadnu zmluvu o prenájme priestorov. Nakoľko sa správcovi dane nepodarilo vypočuť p. L. U., ktorý bol
konateľom spoločnosti U. Z..F..P.. v predmetnom zdaňovacom období, napriek opakovane zasielaným
predvolaniam na výsluch svedka (č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 17.01.2013, č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX zo dňa 22.02.2014), predvolal ako svedka O.. W. U. (brat p. L. U.), t.j. osobu, ktorá má
informácie o spoločnosti U. Z..F..P.. Podľa vyjadrenia O.. W. U. bola spoločnosť U. Z..F..P.. vytvorená
za účelom zabezpečenia servisu obchodov pre spoločnosti p. O. Y. z hľadiska logistiky a jej úlohou
bolo zabezpečiť sklad. V mene spoločnosti U. Z..F..P.. konal O.. W. U., p. L. U. podpisoval faktúry.
Zrealizovanie predmetného obchodu s autosúčiastkami ponúkol p. Z. p. O. Y. na stretnutí, ktoré sa
uskutočnilo za účelom vyriešenia finančných problémov p. Z.. Tovar bol nadobudnutý od spoločnosti Z. V.
I. (U.), kde mal byť p. O. Y. spoločníkom, dopravený bol z Č. z firmy Y. L. Z..F..P.. a zo skladu spoločnosti
U. Z..F..P.. bol vyexpedovaný priamo pre odberateľa daňového subjektu, čo zariadil p. O. Y. (zápisnica o
ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2013). Daňový subjekt deklaroval
predaj tovaru nadobudnutého od spoločnosti U. Z..F..P.. českej spoločnosti N. H. Z..F..P.. faktúrou č.
XXXXXXX zo dňa 10.11.2011, dátum vzniku daňovej povinnosti: 02.11.2011, v sume 337.045,50 eur
bez DPH na základe Rámcovej zmluvy č. XX/XXXX/DP. V danej veci správca dane zistil nasledovné:
- prepravu fakturovaného tovaru mala vykonať spoločnosť Y., Z.. Z. F..P.., L.: XXXXXXXX, na základe
objednávky č. XXX/XXXX/Ld zo dňa 28.10.2011. Za prepravu vystavila spoločnosť Y., Z.. Z. F..P..
daňovému subjektu faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 03.11.2011, daň z pridanej hodnoty z tejto faktúry
bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období november 2011, daňový subjekt uhradil faktúru
bezhotovostne dňa 02.12.2011. Predmetná jazda bola zaevidovaná v zázname o prevádzke motorového
vozidla, o preprave bol vystavený doklad CMR č. XXXXXXX s miestom nakládky M. XX, A.P. (Z.) a
miestom vykládky S. W. G. XXX, G. (Y.), príjemcom tovaru bola spoločnosť N. H., Z..F..P.. (Y.), ktorej
daňový subjekt vystavil faktúru č. XXXXXXX.
- zamestnanec spoločnosti Y. (vodič), Z.. Z. F..P.., p. U. Y., potvrdil vykonanie prepravy podľa cestovného
príkazu č. XX zo dňa 02.11.2011, ale vzhľadom na odstup času (cca 1 rok) a z dôvodu, že v jeho
kompetencii je len prevoz tovaru na základe príkazu špeditéra, nevedel uviesť ďalšie skutočnosti o
preprave fakturovaného tovaru, uviedol len, že podľa cestovného príkazu dňa 03.11.2011 sa v G.
nakladala voda pre veľkosklad U.. Taktiež konateľ spoločnosti Y., Z.. Z. F..P.., L.. G. A., správcovi dane
uviedol, že nie je v kompetencii spoločnosti Y., Z.. Z. F..P.. ako prepravcu mať vedomosť o takých
skutočnostiach, ako napr. kto je vlastníkom skladovacích priestorov v mieste nakládky a vykládky alebo
kto vykonával nakládku a vykládku tovaru (Dožiadanie - odpoveď č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
UliM).
- spoločnosť N. H. Z..F..P.. je nekontaktná, nevykonáva žiadnu činnosť a so správcom dane
nespolupracuje. Spoločnosť N. H. Z..F..P.. mala od 25.10.2011 prenajaté skladovacie priestory na
adrese G. W. G. XXX, G., zmluva o skladovaní bola ukončená výpoveďou zo strany prenajímateľa k
20.03.2012, spoločnosť N. H. Z..F..P.. nemala v objekte uskladnený žiaden tovar (odpoveď na žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií č. I.). Správca dane následne preveroval žiadosťou o medzinárodnú
výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.08.2013 nadobudnutie predmetného
tovaru spoločnosťou Y. L. Z..F..P.. (Y.) a ich predaj spoločnosti Z. V. I. (U.) Z odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií č. I. _. vyplynulo, že v dokladoch spoločnosti Y. L. Z..F..P.. (Y.),
ktoré získal miestne príslušný správca dane v súčinnosti s políciou ČR, sa nachádzala faktúra zo
dňa 03.05.2011 vystavená spoločnosti Z. V. I. (U.) za predaj brzdového obloženia a náhradných
dielov W. rovnakého označenia v rovnakom počte kusov ako tovar fakturovaný daňovému subjektu
faktúrou č. XXXXXXXXXX od spoločnosti U. Z..F..P.., pričom spoločnosť Y. L. Z..F..P.. (Y.) nadobudla
tento tovar od spoločnosti N. H. Z..F..P.. (Y.). Konateľ spoločnosti Y. L. Z..F..P.. (Y.), p. W. N., mal
o priebehu obchodov málo informácií, nakládok a vykládok tovaru sa takmer nezúčastňoval, nemal
prenajaté žiadne skladovacie priestory. Správca dane na základe požiadavky daňového subjektu, ktorá
vyplynula pri prejednávaní námietok proti zisteniam uvedeným v protokole, doplnil vo vyrubovacom
konaní dokazovanie o výpoveď p. L. U. (konateľ spoločnosti U. Z..F..P.. od 05.01.2011 do 03.03.2012),
ktorého sa počas daňovej kontroly nepodarilo správcovi dane vypočuť. S p. L. U. bola dňa 18.08.2014
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, v ktorej p. L. U. potvrdil
vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX daňovému subjektu, ako aj podpis a pečiatku na nej. Predmetný
obchod dohodol s daňovým subjektom brat p. L. U., za daňový subjekt jednala p. A.. Podľa vyjadrenia
p. L. U. mal byť fakturovaný tovar uskladnený v skladoch spoločnosti U. Z..F..P.. na M. XX v A. (v
sídle spoločnosti G. Z..F..P..), daňovému subjektu bol predaný dňa 30.09.2011, ako je uvedené na
faktúre, a v tento deň, alebo v priebehu týždňa, si po tovar prišla p. A. a pri nakladaní si ho fotila,
prepravu si zabezpečil daňový subjekt. Tovar fakturovaný daňovému subjektu bol mixom od dodávateľov



spoločnosti U. Z..F..P.. - spoločnosti Z. V. (U.) a U., Z..F..P.. (Z.). Z odpovede na dožiadanie č. XXXXXXX/
X/XXXXXXX/XXXX/JA doručenej správcovi dane dňa 29.09.2014 vyplynulo, že spoločnosť U., Z..F..P..
je nekontaktná a so správcom dane nekomunikuje.

8. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože v správnom konaní nebola úloha žalovaného
dokazovať, že nastali skutočnosti, o ktorých žalobca v daňovom priznaní len tvrdí, že nastali. Reálny
obchod medzi žalobcom a firmou U.V.D. Z..F..P.., a následný predaj tovaru firmou N. H. Z..F..P.., ako to
tvrdí žalobca, že bol uskutočnený, nebol ničím potvrdený, pretože aj keď svedkovia O.. W. U. (osoba
zúčastnená na obchode s automobilovými dielmi) a L. U. (konateľ U. Z..F..P.. a brat O.. W. U.) potvrdili
dodanie fakturovaného tovaru žalobcom, tak ide tu len o holé tvrdenie svedkov bez toho, aby títo svoje
tvrdenia nejakým spôsobom preukázali, teda aby preukázali pôvod tovaru a jeho konečnú spotrebu.

9. V daňovom konaní nebol preukázaný ani prenájom skladovacích priestorov v A. spoločnosťou U.
Z..F..P.., napr. nájomnou zmluvou. Svedok pán Y., vodič spoločnosti Y., Z.. Z. F..P.., nevedel uviesť, o
aký tovar išlo, od koho tovar prevzal, kto bol pri nakladaní tovaru, akým spôsobom bol tovar naložený
a vyložený v Č. F., kde mal byť tovar uskladnený v sklade, ktorý mala zabezpečiť spoločnosť N. H.
Z..F..P.., ktorá bola na začiatku aj na konci dodávateľského reťazca. Preto súd námietku žalobcu, že
obchod bol medzi žalobcom a firmou U. Z..F..P.. uskutočnený, nepovažuje za dôvodnú.

10. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu správcom dane súd
uvádza, že dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca boli všetky vykonané, avšak týmito dôkazmi nebol
preukázaný reálny obchod medzi žalobcom a firmou U. Z..F..P.., ani následný predaj spoločnosti N.
H. Z..F..P.. Súd má za to, že pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, tak bolo
jeho povinnosťou navrhnúť také dôkazy, ktorými by bol zistený skutkový stav ešte dostatočnejšie, ako
tento zistil správca dane v predmetnom konaní, ale žalobca tak neurobil. Preto námietku žalobcu súd
považoval za nedôvodnú.

11. Iné dokazovanie vykonané správcom dane dožiadanými správcami dane svedčia fiktívnemu
obchodu žalobcu a tieto dôkazy podľa názoru súdu boli legálne vykonané, preto túto námietku žalobcu
taktiež súd považuje za nedôvodnú.

12. Súd pre úplnosť dodáva, že v daňovom konaní je dôkazným bremenom zaťažený daňový subjekt.
Má povinnosť daň priznať a súčasne túto aj preukázať. Obsahom protokolu o daňovej kontrole môže byť
preukázané kontrolné zistenie, že boli splnené podmienky nadmerného odpočtu len vtedy, ak daňový
subjekt v daňovom konaní preukázal, že splnené boli. Z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v
daňovom konaní a zo šetrení správcu dane vyplývajú skutočnosti, o ktoré žalovaný oprel svoj záver a
to ten, že realizácia predmetných zdaniteľných plnení nebola preukázaná. Žalovaný sa pri rozhodovaní
spravoval úvahou, ktorú v odôvodnení rozhodnutia opísal a v rámci ktorej hodnotil vo vzájomnej súvislosti
všetky skutočnosti, ktoré v konaní boli zistené.

13. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní právo na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a následne
nepreukáže, že boli splnené podmienky na takýto odpočet a že teda došlo k zdaniteľnému plneniu, je
dôvodný záver o tom, že zo strany daňového subjektu išlo o úmysel získať neoprávnenú výhodu od štátu.

14. Preto súd žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

15. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§
167 ods. 1 SSP).

16. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehote na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu ak sa rozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.