Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/35/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200315 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200315.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateliek 1./ J.. G. T., U. D. XXX, 2./ E. R., U. D. XXX, 3./ A. S., U. D. XXX, 4./ Z.. W. N.D., U. D. XXX, právne zastúpených v konaní JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, proti odporcovi: Obec Drienovec, zastúpený v konaní JUDr. Jozefom Sotolářom, advokátom so sídlom Južná trieda č. 1, Košice, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a. Navrhovateľom nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Návrhom z 10.03.2015, doručeným do podateľne Krajského súdu v Košiciach 18.03.2015 sa navrhovatelia v 1./ až 4./ rade prostredníctvom právnej zástupkyne domáhali proti odporcovi - Obci Drienovec, stavebnému úradu uloženia povinnosti konať v konaní vedenom pod č. ÚZSP 434/2013-2/2013 vo veci stavebného povolenia pre stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v spojenom územnom a stavebnom konaní pre stavebníka: Slovak Telekom, a.s. Bajkalská 28, Bratislava, v zastúpení CASSTEL s.r.o., Ružová 29, Košice navrhli, aby súd uznesením v predmetnom administratívnom konaní uložil odporcovi konať a doručiť navrhovateľom 1./ až 4./ rozhodnutie č. ÚZSP 434/2013-2/2013 z 21.10.2013, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Návrh z 10.03.2015 navrhovatelia opreli o ustanovenia § 34 ods. 1, 2, § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v znení neskorších predpisov, argumentujúc tiež ustanovením § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Tvrdili, že odporca s nimi nekonal ako s účastníkmi konania, hoci vychádzajúc z dikcie hore uvedených zákonných ustanovení a tiež z ustanovenia § 139 ods. 2 stavebného zákona upravujúceho definíciu „susedných pozemkov a stavieb na nich“ a „susednej stavby“ mali byť považovaní za účastníkov administratívneho konania v spojenom stavebnom a územnom konaní v danej právnej veci. Navrhovatelia ďalej poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na účastníctvo v administratívnom konaní a tvrdili, že sú presvedčení o tom, že ich Ústavou SR garantované práva a právom chránené záujmy môžu byť predmetným rozhodnutím priamo dotknuté. V tejto súvislosti poukazujúc na znenie článku 19 ods. 2, § článku 20 ods. 3, článku 40 a článku 44 ods. 1 Ústavy SR tvrdili: „Postupom Obce Drienovec ako stavebného úradu nemali navrhovatelia možnosť riadne sa oboznámiť s projektovou dokumentáciou navrhovanej stavby, so stanoviskami ostatných účastníkov konania, ako aj záväznými stanoviska dotknutých právnických osôb a štátnych orgánov. Predmetná stavba nepriaznivo zasiahla do ich práva na priaznivé životné prostredie (estetika okolia, výhľad na prírodu), na ochranu zdravia (nepretržitá emisia elektromagnetického žiarenia hluku z trafostanice, strach z možných zdravotných dôsledkov vystavenia tomuto žiareniu) ako aj na ochranu majetku (hodnota nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov obnovy konania sa podľa ich názoru znížila v dôsledku bezprostrednej blízkosti predmetnej stavby). V zmysle základných zásad Správneho poriadku bola Obec Drienovec ako stavebný úrad povinná postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Predovšetkým bola povinná postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“ Ako to ďalej vyplýva z návrhu navrhovateľov z 10.03.2015, bezprostredne o tom, ako sa dozvedeli o realizácii predmetnej stavby priamo na mieste samom, podali na Obecný úrad Drienovec žiadosť o informáciu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, na základe ktorej im boli obcou podľa uvedeného zákona dňa 29.10.2014 poskytnuté fotokópie dokumentov zo spisu v predmetnom stavebnom konaní. Následne zaslali navrhovatelia Okresnému úradu Košice - okolie žiadosť o prešetrenie predmetného stavebného konania, na ktoré však dostali zamietavé odpovede v otázke ich účastníctva v stavebnom konaní. Dňa 1.12.2014 podali navrhovatelia podnet na podanie protestu prokurátora na Okresnú prokuratúru Košice - okolie a 29.1.2015 podali Obci Drienovec ako stavebnému úradu návrh na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 stavebného poriadku. Poukazujúc na zákonné ustanovenia § 250t až § 250u O. s. p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) navrhovatelia v návrhu tvrdili, že z dôvodu opatrnosti podávajú aj tento návrh na nezávislý a nestranný súd, keďže od súdneho konania očakávajú skutočnú ochranu svojich práv. V tejto súvislosti poukázali na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 317/04, a to v nadväznosti na nasledovné konštatovania v návrhu: „Navrhovatelia sú toho názoru, že aj keď stále prebieha správne konanie o obnove predmetného stavebného konania, ako aj konanie o ich podnetoch na podanie protestu prokurátora, nemôžu sa spoliehať na to, že výsledky týchto konaní im zabezpečenia adekvátnu ochranu ich práv a oprávnených záujmov, keďže poznajú názor starostu obce Drienovec aj druhostupňového správneho orgánu - Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky v rámci preskúmania stavebného povolenia mimo odvolacieho konania.“ Napokon navrhovatelia uviedli, že „navyše majú navrhovatelia dôvodnú obavu, že Obec Drienovec a Slovak Telekom a.s. (v zastúpení CASSTEL s.r.o. Košice) sa budú snažiť urýchlene dosiahnuť kolaudáciu predmetnej stavby a jej spustenie do tzv. komerčnej prevádzky, čím by mohlo byť akékoľvek zvrátenie právoplatnosti napadnutého stavebného povolenia zmarené a práva a právom chránené záujmy navrhovateľov úplne popreté, bez možnosti dosiahnutia nápravy. O prebiehajúcom kolaudačnom konaní svedčí dokument vydaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 23.01.2015 „Kolaudačné konanie stavby - „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec - 1. etapa (technológia GSM 900 a LTE 800) - záväzné stanovisko.“ Prebiehajúce kolaudačné konanie tak nasvedčuje tomu, že navrhovateľmi uplatnené prostriedky nápravy (návrh na obnovu správneho konania, podnet na podanie protestu prokurátora) za danej situácie s vysokou mierou pravdepodobnosti nebudú spôsobilé zabezpečiť účinnú ochranu ich práv. Táto skutočnosť, aj vo svetle vyššie citovaných súdnych rozhodnutí, preto podľa mienky navrhovateľov taktiež odôvodňuje nevyhnutnosť súdnej ingerencie v predmetnej veci, a to za súčasného naplnenia zákonnej podmienky vyčerpania iných prostriedkov nápravy, odrážajúcej princíp subsidiarity správneho súdnictva.“ Vychádzajúc z hore uvedených konštatovaní a citácie dotknutých právnych predpisov navrhovatelia navrhli postup súdu podľa § 250c ods. 1 O. s. p. (odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia) v spojení s ustanovením § 250t ods. 8 O. s.p. a vydanie uznesenia zaväzujúceho odporcu konať v hore uvedenom správnom konaní a doručiť navrhovateľom v 1./ až 4./ rade rozhodnutie z 21.10.2013 č. ÚZSP 434/2013-2/2013, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Podaním z 03.07.2015, doručeným Krajskému súdu v Košiciach 07.07.2015 navrhovatelia prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvali na pôvodnom návrhu (č.l.59-61 spisu). 2. V písomnom vyjadrení z 01.05.2015 odporca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedol: „Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhajú začať konanie proti nečinnosti stavebného úradu podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku, a to s poukazom na to, že v danej veci rozhodnutím stavebného úradu - sp.zn. ÚZSP 434/2013-2/2013 zo dňa 21.10.2013 bolo vydané stavebné povolenie a oni ako navrhovatelia neboli účastníkmi stavebného konania. Poukázali na to, že sú vlastníkmi pozemkov, resp. stavieb v blízkosti povolenej stavby. Ako základný argument v tomto konaní uvádzajú, že neboli prizvaní ako účastníci konania v správnom konaní a touto žalobou sa domáhajú nápravy - a priznania postavenia účastníka konania „postupom obce Drienovec ako stavebného úradu nemajú navrhovatelia možnosť riadne sa oboznámiť s obsahom spisu v rámci stavebného povolenia. Pritom uviedli, že podali samostatný návrh na obnovu konania v predmetnej veci, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. K tomu možno uviesť nasledovné právne relevantné okolnosti a skutočnosti: - V danom prípade stavebný úrad - obec Drienovec v riadnom konaní vydala rozhodnutie pod sp.zn. ÚZSP 434/2013-2/2013 a to dňa 21.10.2013. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie práve s poukazom na tie isté skutočnosti, ktoré sú obsahom žaloby. Odvolací orgán tieto dôvody neakceptoval a rozhodnutie obce Drienovec ako stavebného úradu potvrdil. Rozhodnutie je ku dnešnému dňu právoplatné a vykonateľné. To znamená, že obec v danej veci konala, pričom aj v príslušných lehotách bolo vo veci rozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že vec je právoplatne skončená - už v tejto veci obec nie je oprávnená ďalej konať (bola vyčerpaná zákonná kompetencia). - Podľa ustanovenia § 250t Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. S poukazom na zhora uvedené skutočnosti (právoplatné skončenie veci na správnom orgáne) a s poukazom na citovanú právnu úpravu možno konštatovať, že nemôže v žiadnom prípade ísť o nečinnosť orgánu verejnej správy - pretože obec Drienovec bola činná vo veci konala a vydala aj rozhodnutie, ktoré je právoplatné. - V skutočnosti sa navrhovatelia domáhajú priznania postavenia účastníka v správnom konaní, ktoré už bolo riadne ukončené a rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť. To ale právne nie je možné týmto spôsobom a týmto právnym prostriedkom - ten totiž smeruje výlučne voči nečinnosti správneho orgánu. Vzhľadom k tomu navrhujeme, aby krajský súd žalobu zamietol a priznal nám trovy konania.“ II. Krajský súd v Košiciach ako súd vecne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 246 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4, prvá veta O. s. p.) a dospel k záveru, že návrhu v právnom režime § 250t O. s. p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) nie je možné vyhovieť. Podľa § 250t ods. 1 O. s. p., o ustanovenie ktorého opreli svoj návrh z 10.03.2015 navrhovatelia v danej právnej veci, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4, prvá a štvrtá veta O. s. p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 7 O. s. p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250t ods. 8 O. s. p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Účelom konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je zabezpečiť rýchlu a účinnú nápravu nezákonného stavu spôsobeného nečinnosťou orgánu verejnej správy v tom zmysle, aby súd orgánu verejnej správy uložil povinnosť konať. Právne podmienky pre vydanie rozhodnutia súdu, ktorým návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy vyhovie, a vo výroku súdneho rozhodnutia uloží správnemu orgánu povinnosť konať v konkrétnej administratívnoprávnej veci, musia byť z dôkazného hľadiska podložené argumentáciou vyplývajúcou z obsahu administratívneho spisu, resp. iných dôkazov o tom, že správny orgán porušil svoju zákonom danú povinnosť konať, a je tak vo vzťahu k účastníkovi konania nečinný. Takéto zistenia však z obsahu spisovej dokumentácie v preskúmavanej právnej veci nevyplývajú. Správne konanie vedené pred Obcou Drienovec, stavebným úradom (odporcom) pod č.k. ÚZSP 434/2013-2/2013 bolo ukončené vydaním rozhodnutia z 21.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.11.2013 o vydaní stavebného povolenia stavebníkovi - spoločnosti Slovak Telecom a.s. Bratislava na stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“. Z obsahu administratívneho spisu odporcu, ale aj z obsahu tvrdení navrhovateľov uvedených pod bodom 4./ návrhu z 10.03.2015 vyplýva, že odporca ako stavebný úrad a taktiež Okresný úrad Košice - okolie konali a boli činní v zákonom stanovených lehotách, v konaní o právnych podaniach navrhovateľov nasledujúcich po právoplatnom skončení označeného správneho konania, za účastníkov ktorého však navrhovateľov nepovažovali. Odporca konajúci o návrhu navrhovateľov na obnovu konania z 28.01.2015 vydal zamietavé rozhodnutie č. 64/2015 z 13.04.2015, následne potvrdené v odvolacom konaní Okresným úradom Košice, odborom výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo 26.06.2015 č. OÚ-KE-OVBP-2015/025155. Obsahom predmetných rozhodnutí správnych orgánov bolo aj posúdenie právnych otázok súvisiacich s nepriznaním postavenia účastníkov konania navrhovateľom v konaní o vydaní stavebného povolenia v právoplatne skončenom rozhodnutím Obce Drienovec z 21.10.2013. Odporca bol činným vo vzťahu k navrhovateľom aj pri vybavovaní ich žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, ako aj v právnej komunikácii s Okresnou prokuratúrou Košice - okolie a Krajskou prokuratúrou v Košiciach v konaniach o podnetoch navrhovateľov na podanie protestu proti rozhodnutiu Obce Drienovec z 21.10.2013 o vydanie stavebného povolenia, ktoré v napadnutom rozsahu vzťahujúcom sa na nepriznanie účastníctva navrhovateľom v uvedenom stavebnom konaní, boli právne uzatvorené odložením podnetov navrhovateľov. V právnom režime § 250t O. s. p., o ktorý opreli navrhovatelia svoj návrh z 10.03.2015 v preskúmavanej právnej veci, preto nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľov na uloženie povinnosti odporcovi konať, keďže súd nezistil skutkové a právne podmienky preukazujúce dôvodnosť podania návrhu v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. Ako to však vyplýva z obsahu návrhu navrhovateľov z 10.03.2015, a tiež z ich doplňujúceho podania z 03.07.2015, právnym základom ich argumentácie tak v preskúmavanej právnej veci, ako aj v navrhovateľmi avizovanom súdnom preskúmavacom konaní o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky z 26.06.2015 č. OÚ-KE-OVBP-2015/025155 je tvrdenie navrhovateľov, že odporca ich mal považovať za účastníkov správneho konania v konaní vedenom pod č. ÚZSP 434/2013-2/2013 o vydanie stavebného povolenia spoločnosti Slovak Telekom a.s. Bratislava, a za účastníkov konania ich nepovažoval. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. však nie je tým typom konania, v rámci ktorého by sa navrhovatelia mohli úspešne domôcť nápravy v rámci ochrany ich subjektívnych práv, na ktorých sa cítia byť ukrátenými nepriznaním ich účastníctva v administratívnom konaní. Odporca nebol nečinným, ak navrhovateľov nepovažoval za účastníkov administratívneho konania a listom, resp. iným spôsobom, či už v priebehu daného administratívneho konania alebo po jeho skončení (zamietnutím návrhu na obnovu konania) zaujal konkrétne právne stanovisko, že navrhovateľov odmieta považovať za účastníkov administratívneho konania (územného, stavebného). Iným procesnoprávnym postupom právne korešpondujúcim s obsahom odôvodnenia návrhu navrhovateľov z 10.03.2015 by bola žaloba opomenutého účastníka konania podaná v súlade s ustanovením § 250b ods. 2 O. s. p. Navrhovatelia však svoj návrh v preskúmavanej právnej veci podriadili právnemu režimu štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je súdna kontrola verejnej správy zaručujúca vo všetkých typoch konania podľa piatej časti O. s. p. (§ 244 a nasl. O. s. p.) rovnosť účastníkov súdneho konania. Ide o Ústavou Slovenskej republiky garantovaný princíp rovnosti zbraní fyzických a právnických osôb na strane žalobcu (navrhovateľa), ale aj žalovaných správnych orgánov, ktorých rovnocenné postavenie vo vzťahu k žalobcom súd nemôže opomenúť. Dané konštatovanie súd uvádza v nadväznosti na právne úvahy o prípadnej možnosti opravy návrhu navrhovateľov z 10.03.2015 v naznačenom smere na prípadnú výzvu súdu. Vychádzajúc však z uvedenej zásady rovnosti účastníkov súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve, ako aj z ďalšej - dispozičnej právnej zásady ovládajúcej správne súdnictvo, považoval súd takýto postup za neakceptovateľný. Z návrhu z 10.03.2015 totiž jednoznačne vyplýva, že je koncipovaný na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku. Napokon aj odporca v písomnom vyjadrení z 01.05.2015 (článok I. bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku) uviedol, že „v skutočnosti sa navrhovatelia domáhajú priznania postavenia účastníka v správnom konaní, ktoré už bolo riadne ukončené a rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť. To ale právne nie je možné týmto spôsobom a týmto právnym prostriedkom - ten totiž smeruje výlučne voči nečinnosti správneho orgánu“. S predmetným konštatovaním odporcu sa súd právne stotožnil. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci, súd podľa § 250t ods. 4, posledná veta O. s. p. návrh navrhovateľov zamietol ako nedôvodný a neprípustný. Nedôvodnosť podaného návrhu pritom vyplýva z obsahu hore uvedenej argumentácie súdu a jeho neprípustnosť je zároveň daná samotným charakterom právnej argumentácie navrhovateľov, ktorí sa voči odporcovi nedomáhali vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis odstránenia jeho nečinnosti. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250t ods. 5 O. s. p. tak, že navrhovateľom, ktorí v konaní neboli úspešní, nepriznal právo na náhradu trov konania. K odporcom uplatnenému nároku na náhradu trov konania, podaním jeho právneho zástupcu z 01.05.2015 (č.l.52-53 spisu), súd aplikujúc ustanovenia § 250t ods. 8, § 250k O. s. p. konštatuje, že žalovaný správny orgán zo zákona nemá právo na náhradu trov konania. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods.7 O. s. p.).