Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/21/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200412 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200412.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky: L. C. B., trvale bytom Y. XXX/X, B., zastúpenej JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, AK Pražská 4, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 06. marca 2015 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 06. 03. 2015 č. XXX XXXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 30. 10. 2012 s tým, že menovaná podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 18. 02. 2015 nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej určená v rozsahu 20 %. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Namietala, že odborný lekársky posudok zo dňa 18. 02. 2015 je nepreskúmateľný, nie je z neho zrejmé, kto ho vyhotovil a preto nemôže slúžiť ako podklad rozhodnutia. Považovala ho za účelový a uviedla, že tento mal byť v zmysle rozhodnutia odporkyne realizovaný v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 3Sd/10/2013-66 zo dňa 26. 11. 2014. Poukázala na to, že v správnom konaní žiadala, aby odporkyňa spolupracovala s jej dlhodobo ošetrujúcim lekárom v odbore nefrológia - MUDr. Capom, ktorý má najlepšie vedomosti o jej zdravotnom stave a ktorého názor je v rozpore s názorom posudkových lekárov i nefrológa MUDr. Kolesárovej. Najvyšší súd SR uložil odporkyni vysporiadať sa s odlišnými názormi nefrológov, ktoré rozpory však odporkyňa nezdôvodnila a neodstránila. Nie je jej zrejmé, prečo odporkyňa nemôže spolupracovať s odborníkom, ktorý jej roky poskytuje zdravotnú starostlivosť a má aktuálne informácie o jej zdravotnom stave, priebehu a vývoji ochorenia. Odporkyňa neprihliadala na jej komplexný zdravotný stav a v rámci uvedeného na to, že nemôže vykonávať svoje doterajšie zamestnávanie, pretože pracovný pomer bol s ňou ukončený výpoveďou zo zdravotných dôvodov. Odporkyňa nezdôvodnila rozpory odborného zdravotného posudku tak, aby jej závery boli preskúmateľné, zrozumiteľné a boli v súlade s jej liečebným procesom. Zdôraznila, že vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná vykonávať riadne zamestnanie bez obmedzení. Odporkyňa aj napriek jej dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu vyhodnotila, že môže vykonávať prácu fakticky neobmedzene, čo však nie je v súlade s jej výpoveďou z pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že sa dlhodobo lieči, má za to, že je potrebné, aby odporkyňa spolupracovala aj s odborom klinického pracovného lekárstva pri určení jej schopnosti ďalej vykonávať prácu. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 07. 2015 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože táto nespĺňa podmienku, stanovenú v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako to vyplýva z posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 02. 06. 2015, i posudku druhostupňového posudkového orgánu zo dňa 18. 02. 2015 a 23. 06. 2015, vypracovaného pre účely odvolacieho konania. Z týchto posudkov je zrejmé, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z čoho vyplýva, že jej zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, t. j. že nie je invalidná podľa citovaného zákonného ustanovenia. V konaní predloženými listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Keďže sa jej správnosť rozhodnutia nepodarilo spochybniť, odporkyňa má za to, že o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok bolo rozhodnutí v súlade s platnou právnou úpravou. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporkyne i spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3 Sp/10/2013 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko v Košiciach zo dňa 18. 02. 2015, menovaná nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U navrhovateľky bola zistená chronická fokálna a segmentálna glomeruskleróza, sekundárna hypertenzia, zmiešaná úzkostne - depresívna porucha, porucha glukózovej tolerancie metabolizmu lipidov v liečbe statínom, sekundárny imunodeficit v bunkovej a humorálnej imunite, vonkajšia tučnota a chronická žilová nedostatočnosť CEAP C1 - 2. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval choroby močovej sústavy, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly XI, odd. A, pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že zdravotný stav menovanej bol opakovane zhodnocovaný, keď 04. 02. 2013 bol stav hodnotený na základe vtedy dostupnej zdravotnej dokumentácie aj za prítomnosti prísediacej odbornej lekárky z odboru vnútorné lekárstvo, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie bola stanovená 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dňa 07. 08. 2013 bol opakovane zhodnotený zdravotný stav menovanej za prítomnosti prísediacej lekárky z odboru nefrológia, kedy bolo konštatované, že u posudzovanej rozhodujúce zdravotné postihnutie je stabilizované pri liečbe a zodpovedá kritériám postihnutia ochoreniu obličiek bez ohľadu na etiológiu s normálnym resp. ľahkým obmedzením obličkových funkcií podľa kapitoly XI, odd. A, pol. 3, písm. a). Konštatoval, že zdravotný stav posudzovanej na základe nových lekárskych nálezov nezdôvodňuje invaliditu. Bola ponechaná 20% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na tomto zasadnutí bol znova prehodnotený zdravotný stav menovanej, aj na základe novodoložených odborných nálezov, doložených už krajskému súdu v počte 58, na dnešnom zasadnutí doložila ďalších cca 20 odborných nálezov, z ktorých niektoré už boli duplicitné, aj tie boli zhodnotené počas zasadnutia s tým, že bolo konštatované, že rozhodujúce zdravotné postihnutie u posudzovanej naďalej vyplýva z choroby obličiek. Ide o biopticky overenú chronickú fokálnu segmentálnu glomerusklerózu, s ľahkou až stredne ťažkou proteinúriou pod hranicou nefrotického syndrómu, s ľahkou redukciou glomerulovej filtračnej plochy na úrovni CKD 2. stupňa (KDIGO) so zníženými hladinami albumínu a celkových hodnôt bielkovín, so sekundárnou hypertenziou. Reumatické ochorenia, resp. iné systémové ochorenie nebolo zdokumentované doterajšími vyšetreniami. Takýto zdravotný stav posudzovanej naďalej zdôvodňuje zatriedenie podľa kapitoly XI, odd. E, pol. 3, písm. a) so stanovením hornej hranice - 20 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav posudzovanej aj podľa novodoložených lekárskych nálezov v priebehu roka 2014, 2015 nevykazuje zhoršenie, ktoré by bolo dôvodom zmeny. V priebehu roku 2014 bola posudzovaná preliečená pre akútny zápal pravej obličkovej panvičky a pre akútny zápal žíl v oblasti podkolennej jamky a predkolenia vľavo pri chronickej žilovej nedostatočnosti CEAP C1 - 2, ktoré však z posudkového hľadiska nie sú významné. Všetky diagnostické závery ako aj objektívny zdravotný stav posudzovanej v priebehu rokov sme čerpali z predložených odborných lekárskych nálezov a na ich základe bol zhodnocovaný zdravotný stav posudzovanej a stanovovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Nemohlo teda prakticky ani teoreticky dôjsť k rozporu v objektívnych nálezoch ani v diagnostických záveroch. Schopnosť pracovať v doterajšom či inom konkrétnom zamestnaní je úlohou lekárskej zdravotnej služby. V rámci posudzovania invalidity podľa zákona o sociálnom poistení sa posudkový lekár vyjadruje k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pri priznaní invalidity navrhuje všeobecné pracovné typizácie, resp. kontraindikácie v pracovnom prostredí, resp. vyslovuje odporúčania všeobecného charakteru. Na tomto závere, pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zotrval tento posudkový orgán odporkyne aj vo svojom posudku zo dňa 23. 06. 2015, podanom pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľky charakterizoval diagnostickým záverom: chronická fokálna a segmentálna glomeruskleróza, sekundárna hypertenzia, zmiešaná úzkostne - depresívna porucha, porucha glukózovej tolerancie metabolizmu lipidov v liečbe statínom, sekundárny imunodeficit v bunkovej a humorálnej imunite a chronická žilová nedostatočnosť, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval choroby močovej sústavy, pričom toto postihnutie začlenil do kapitoly XI, odd. A, pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že zdravotný stav posudzovanej bol opakovane posúdený na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 11. 2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie SPÚ Bratislava zo dňa 19. 11. 2012 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR úlohou posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní je posúdiť zdravotný stav navrhovateľky na základe všetkých doložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadať sa s odlišným stanoviskom ošetrujúceho lekára a nefrológa navrhovateľky a najmä zaoberať sa schopnosťou navrhovateľky pracovať. Posudzovaná má základné vzdelanie. Pracovala ako strojníčka v U. S. STEEL v Košiciach od 10/2011- 15. 10. 2013, bola uznaná dlhodobo práceneschopnou pre ochorenie obličiek. Od roku 2008 je evidovaná a sledovaná internistom a nefrológom pre ochorenie obličiek s obmedzením funkcie ľahkého stupňa. Pre vyslovené podozrenie na systémové zápalové ochorenie bola opakovane kompletne vyšetrená reumatológom, vrátane vyšetrenia aj hospitalizácie v NÚRCH Piešťany, naposledy v roku 2014 s vylúčením systémového - zápalového ochorenia spojiva. Posudzovaná je viac rokov sledovaná aj v rôznych odborných ambulanciách - endokrinológom pre veľmi miernu hypotyreózu pri substitučnej liečbe dobre kompenzovanú s dokumentovaním ľahkej sekundárnej polyneuropatie pri neurologickom vyšetrení. Kardiológom je sledovaná pre sekundárnu hypertenziu, pri liečbe sú hodnoty tlaku krvi opakovane v norme. Cievnou ambulanciou bola vyšetrená v priebehu roku 2014 opakovane pre akútny zápal žily na pravom predkolení so zlepšením stavu po preliečení , hematologickým vyšetrením nebolo zistené závažné ochorenie krvi ani krvácavé stavy, urológom preliečená v priebehu roku 2014 pre akútny zápal obličky vpravo, po antibiotickej liečbe so zlepšením stavu. Imunoalergologickou ambulanciou je sledovaná pre sekundárny deficit imunity pri základnom ochorení obličiek. Pľúcne vyšetrenie opakovane s negatívnym nálezom bez obmedzenia pľúcnych funkcií. Viac rokov je sledovaná aj liečená psychiatrom pre neurotickú - anxiózne depresívnu poruchu stredne ťažkú formu aj s hospitalizačným preliečením na psychiatrickej klinike v 06/2013. Od roku 2011 opakovane bola vyšetrená aj astroenterologickou ambulanciou, objektívne laboratórne, gastroskopicky aj kolonoskopicky s normálnym nálezom. Sporadicky bola vyšetrená aj ortopédom pre bolesti chrbtice, v objektívnom funkčnom ortopedickom náleze je prítomná mierna porucha statodynamiky prevažne hrudnej chrbtice, bez známok koreňového dráždenia. Po opakovanom dôkladnom preštudovaní všetkých odborných vyšetrení od roku 2009 až do roku 2014, bolo zistené, že ani jedno z uvedených ochorení z posudkového hľadiska nespĺňa posudkové kritéria na vznik invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo aj naďalej stanovené chronické ochorenie obličiek podľa odborného nefrologického vyšetrenia s obmedzením funkcie ľahkého stupňa a v stabilizovanom stave pri súčasnej liečbe so zaradením do kapitoly XI, odd. A, pol. 3, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % naďalej. Po prehodnotení navrhovateľkou v priebehu konania predložených ďalších časovo aktuálnych odborných lekárskych nálezov tento posudkový lekár nezmenil svoje stanovisko. V dopĺňacom posudku zo dňa 16. 03. 2016, vypracovanom na základe požiadavky súdu so zameraním aj na podrobné odôvodnenie svojich záverov s prihliadnutím na námietky navrhovateľky vznesené v priebehu konania uviedol, že zdravotný stav navrhovateľky v priebehu správneho konania bol posudzovaný aj za prítomnosti odborného lekára z odboru nefrológie vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako to vyplýva z posudku zo dňa 18. 02. 2015, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 11. 2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie SPÚ Bratislava zo dňa 19. 11. 2012 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok. Podľa rozsudku tohto súdu úlohou posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní bolo posúdiť zdravotný stav navrhovateľky na základe všetkých doložených odborných lekárskych nálezov, vysporiadať sa s odlišným stanoviskom ošetrujúceho lekára a nefrológa navrhovateľky a najmä zaoberať sa schopnosťou navrhovateľky pracovať. Za účasti odborného lekára z odboru nefrológie bol zhodnotený zdravotný stav menovanej od roku 2009 do roku 2014 na základe všetkých odborných doložených vyšetrení navrhovateľkou. Bolo vysvetlené, že schopnosť pracovať v doterajšom či inom zamestnaní je úlohou lekárskej zdravotnej služby. V rámci posudzovania invalidity podľa zákona o sociálnom poistení sa posudkový lekár vyjadruje k miere schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a pri priznaní invalidity navrhuje všeobecné pracovné typizácie, resp. kontraindikácie v pracovnom prostredí, eventuálne vyslovuje odporúčania všeobecného charakteru. Záverom bolo stanovené za rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby močovej sústavy podľa kapitoly XI, odd. A, pol. 3, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Podľa aktuálne doložených kontrolných cievnych vyšetrení bolo zistené, že posudzovaná opakovane prekonala trombózu žíl dolných končatín v 07/2015, po preliečení so zlepšením stavu, podľa kontrolného USG vyšetrenia žíl dolných končatín v 09/2015 už bez USG známok flebotrombózy. Z posudkového hľadiska bolo ochorenie hodnotené ako akútne so zlepšením a úpravou stavu po preliečení. Kontrolné aktuálne gastroenerologické, imunoalergologické a neurologické vyšetrenia sú bez zmeny nálezu oproti predchádzajúcim nálezom. Novo doložené aktuálne odborné vyšetrenia naďalej nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu oproti predchádzajúcim posudkom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo aj naďalej stanovené chronické ochorenie obličiek podľa odborného nefrologického vyšetrenia s obmedzením funkcie ľahkého stupňa a v stabilizovanom stave pri súčasnej liečbe so zaradením do kapitoly XI, odd. A, pol. 3, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % naďalej. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Sd/10/2013 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 26. 11. 2014 bolo zrušené rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu aj v tomto konaní, vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vysloveného v jeho uznesení zo dňa 24. 09. 2014 č.k. 10So/79/2013-53, v zmysle ktorého bolo potrebné doplniť dokazovanie ohľadne posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky so zreteľom na odlišné stanoviská ošetrujúcej lekárky a nefrológa navrhovateľky so závermi posudkového lekára, ako aj ozrejmiť závery z toho vyplývajúce so zreteľom na schopnosť navrhovateľky pracovať v doterajšom, či inom zamestnaní. Na pojednávaniach dňa 22. 09. 2015 a 03. 05. 2016 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že dňa 23. 06. 2015 bol zdravotný stav navrhovateľky prehodnotený druhostupňovým posudkovým orgánom a to tým istým spôsobom, ako bol posúdený posudkovými lekármi predtým, s čím navrhovateľka ako to vyplýva aj z podaného návrhu nesúhlasí. Všeobecná lekárka navrhovateľky nie je stotožnená s posúdením zdravotného stavu navrhovateľky vyplývajúcim z jednotlivých posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov, ako by išlo o osobu, ktorá je zdravá a ktorá môže vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť bez obmedzení. Pri posudzovaní zdravotného stavu druhostupňovým posudkovým orgánom navrhovateľka nebola oboznámená s tým, či tento posudkový lekár má špecializáciu aj z pracovného lekárstva, pričom hlavná diagnóza navrhovateľky - porucha obličkového systému podľa názoru navrhovateľky nie je ľahká, ale stredne ťažká, tak ako to vyplýva aj z vyjadrení všeobecného lekára a odborného lekára v tomto smere. Zdôraznila, že z tohto základného ochorenia navrhovateľky vyplývajú aj ďalšie diagnózy a preto je potrebné celý zdravotný stav prehodnotiť komplexne. Poukázala tiež na to, že navrhovateľka prišla o prácu zo zdravotných dôvodov, pričom zamestnávateľ na základe odborného posudku posúdil jej neschopnosť vykonávať prácu vo svojom odbore a preto pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov. Poukázala tiež na to, že posudkový lekár má spolupracovať s klinikou pracovného lekárstva, ako aj so všeobecným lekárom a príslušným odborným lekárom, aby vedel vyhodnotiť celkový zdravotný stav s prihliadnutím aj na jednotlivé zdravotné postupy. Na uvedené poukazovala od začiatku predmetného správneho konania, tzn. že od času, kedy bolo po prvýkrát odporkyňou vydané v tejto veci rozhodnutie. Zastávala názor, že posudkový lekár by mal zdravotný stav navrhovateľky priamo v správnom konaní konzultovať s uvedenými lekármi. Nesúhlasila ani zo záverom obsiahnutým v dopĺňacom posudku zo dňa 16. 06. 2016. Zdôraznila, že posudkový lekár sociálneho poistenia mal navrhovateľke odporučiť, aké vyšetrenie by ešte mala absolvovať, alebo mal osloviť kliniku pracovného lekárstva, aby zaujala stanovisko k zdravotnému stavu navrhovateľky a k jej schopnosti vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť, o ktorej navrhovateľka tvrdí, že nie je schopná žiadnu vykonávať bez toho, žeby mohlo dôjsť k ohrozeniu jej zdravotného stavu, resp. k jeho zhoršeniu. Poukázala na to, že posudkového lekára nie je možné žiadnym spôsobom kontrolovať. Opakovane do pozornosti súdu dala, že navrhovateľka bola z pracovného pomeru prepustená zo zdravotných dôvodov a žiaden lekár jej nedá odporučenie na nástup do iného zamestnania. K stabilizácii zdravotného stavu došlo predovšetkým z toho dôvodu, že nepracuje a nie je vystavovaná žiadnej záťaži, čiže je v kľudovom režime a preto nedošlo k zmene zdravotného stavu v smere zhoršenia. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o jej cievne ochorenie, nálezy predložila súdu, pričom neustále si musí pichať injekcie, pretože bez toho by došlo opakovane k zhoršeniu zdravotného stavu. Poukázala na to, že všetci odborní lekári krútia hlavami, že ona nie je na invalidnom dôchodku. Zástupkyňa odporkyne navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na to, že vo veci konajúce posudkové orgány dospeli k zhodnému záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie je 20 %, tzn., že nesplnila podmienku invalidity v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, žeby jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu invalidity a preto nebolo možné jej návrhu vyhovieť. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia, vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie i vlastných vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich závery spochybniť. Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má menovaná stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. K námietke navrhovateľky, týkajúcej sa nespolupráce posudkového lekára s ošetrujúcimi lekármi navrhovateľky, a to tak jej všeobecným lekárom, ako aj nefrológom považuje súd za potrebné uviesť, že zdravotný stav posudzovaného pre účely invalidity sú oprávnení posudzovať iba posudkoví lekári (príslušnej pobočky, resp. ústredia Sociálnej poisťovne), ktorým toto oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V danom prípade títo posudzovali zdravotný stav navrhovateľky na základe im dostupnej zdravotnej dokumentácie navrhovateľky vrátane časovo aktuálnych odborných lekárskych nálezov, touto v značnom množstve predkladaných aj v priebehu súdneho konania, pričom pri jeho hodnotení vychádzali zo záverov týchto odborných lekárskych nálezov so zohľadnením posudkových kritérií, vyplývajúcich okrem iného aj z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Stanovisko všeobecných resp. odborných lekárov o spĺňaní resp. nespĺňaní podmienok invalidity preto pre posudkových lekárov nie je záväzné. V intenciách zrušujúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR i Krajského súdu v Košiciach, ako boli vyššie špecifikované, pre objektivizáciu posudzovania najmä rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkové orgány k posúdeniu prizvali odborného lekára z odboru nefrológie, ako to vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 02. 2015, ktorý sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a ktorý aj za prítomnosti navrhovateľky posúdil jej zdravotný stav v tom zmysle, že táto je pravidelne sledovaná nefrológom pre biopticky overenú chronickú fokálnu segmentálnu glomerusklerózu, s ľahkou až stredne ťažkou proteinúriou pod hranicou nefrotického syndrómu, s ľahkou redukciou glomerulovej filtračnej plochy na úrovni CKD 2. stupňa (KDIGO) so zníženými hladinami albumínu a celkových hodnôt bielkovín, so sekundárnou hypertenziou s tým, že doterajšími vyšetreniami nebolo dokázané systémové ochorenie a ani iné zápalové reumatické ochorenie, pričom v tomto smere považoval jej stav pri súčasnej liečbe za stabilizovaný. Uvedené nie je v rozpore so závermi vo veci konajúcich posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Tento postup je v súlade s ustanovením § 153 ods. 8 citovaného zákona. K ďalšej námietke navrhovateľky, že nebola oboznámená s tým, či posudkový lekár má špecializáciu aj v odbore pracovného lekárstva súd považuje za potrebné uviesť, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, čo v danom prípade bolo splnené. Takáto povinnosť odporkyne z platnej právnej úpravy nevyplýva. Z platnej právnej úpravy nevyplýva ani povinnosť posudkových orgánov poskytovať posudzovaným odporúčania, aké vyšetrenia by mali ešte absolvovať na preukázanie svojich tvrdení o zdravotnom stave. Ba práve naopak dôkazné bremeno v tomto smere, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je na účastníkovi správneho konania, ktorý je povinný predložiť, resp. navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovateľkou namietanú nespoluprácu odporkyne s príslušnou klinikou pracovného lekárstva. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Iba v prípade, že by dôkazy, obsiahnuté v spisovom materiáli, prípadne predložené resp. navrhnuté účastníkom konania neboli dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. V danom prípade odporkyňa považovala podklady, z ktorých vychádzala pri vydaní napadnutého rozhodnutia za postačujúce. Súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 250i ods. 1 O. s. p. je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ani dôkazy, ktoré boli vykonané následne v priebehu správneho i tohto súdneho konania nepotvrdili, žeby zdravotný stav navrhovateľky ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia odôvodňoval priznanie invalidity. Uvedené vyplýva najmä zo záverov obsiahnutých v posudkoch posudkových lekárov, ktoré boli podľa názoru súdu dostatočne odôvodnené. Z ich záverov tiež vyplýva, že posudzovanie schopnosti pracovať v doterajšom či inom zamestnaní je úlohou lekárskej služby. Povinnosťou posudkových orgánov zaoberať sa pracovnou rekomandáciou posudzovanej by bolo iba v prípade, keby táto bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 70 %. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p., aplikovaným na základe ustanovenia § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.