Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/68/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200612 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200612.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne F. A., bytom Ž. XX, X., proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28923-4/2015-BA zo dňa 20. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 28923-4/2015-BA zo dňa 20.04.2015, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 49904-40/2015-KEM zo dňa 22.01.2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania. Nárok žalobkyne na majetkovú a nemajetkovú ujmu vo výške 40 000 eur p o s t u p u j e Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 21.05.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21.05.2015 a doplnenou dňa 10.02.2016 sa žalobkyňa domáhala mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade oboch úrazov, ako aj nároku na majetkovú a nemajetkovú ujmu vo výške 40 000 eur. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 28923-4/2015-BA zo dňa 20.04.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, rozhodnutím č. 49904-40/2015-KEM zo dňa 22.01.2015 podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že pani F. A., nar. XX. G. XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX X., nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05. novembra 2012. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, žalobkyňa uviedla, že dôvod, ktorý uvádza posudkový lekár na zamietnutie jej nároku na náhradu je subjektívny. Poukázala na to, že po doplnení všetkých dokladov a potvrdení odborných lekárov o pretrvávajúcej liečbe a problémoch s rukou od úrazu 2012 sa posudkový lekár napriek tomu rozhodol zamietnuť nárok na náhradu, vraj pretrvávajúce problémy nesúvisia s uvedeným úrazom. Neakceptoval absolútne nálezy, vyšetrenia a liečbu u odborných lekárov, pritom nikdy pred úrazom nemala uvedené problémy s rukou a ani sa neliečila. Žalobkyňa ďalej v podanom odvolaní namietala, že po predvolaní k posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, v podstate nebola ani vypočutá, pričom ak sa pokúsila o argument, bola hneď jednoducho od stola zamietnutá, pričom posudkového lekára absolútne nezaujímali jej pretrvávajúce problémy od úrazu v roku 2012. Uviedla, že doložila všetky vyšetrenia, poúrazové vyšetrenia USG, kde je potvrdený aj problém so šľachami po úraze. Poukázala na to, že všetky dokumenty sú v Sociálnej poisťovni, a preto vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím posudkového lekára, ktorý od stola rozhodol o jej osude po 35 odpracovaných rokoch. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie pani F. A., nar. XX. G. XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX X., podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 49904-40/2015-KEM zo dňa 22. januára 2015, vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05. novembra 2012, v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a poukázal na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že poškodená dňa 05. novembra 2012 pracovala ako zdravotná laborantka, v bioptickom laboratóriu a pri zazvonení budíka sa otočila s preparátmi za účelom preložiť ich a udrela si lakeť pravej ruky do bočnej steny digestora. Žalovaný uviedol, že spolu so žiadosťou poškodenej bol doručený do pobočky lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vyhotovil dňa 17. júla 2014 MUDr. Marek Tomčo, ortopéd Železničného zdravotníctva Košice (ďalej len „posudzujúci lekár“), v ktorom bodovo ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej podľa položky č. 335b - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa, v rozsahu 120 bodov a podľa položky č. 338b - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia stredne ťažkého stupňa v rozsahu 100 bodov, t.j. spolu 220 bodov (ďalej len „lekársky posudok“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že posudkový lekár pobočky dňa 13. januára 2015 vyhotovil kontrolu bodového ohodnotenia (KBO) pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uvedeného v lekárskom posudku (ďalej len „KBO zo dňa 13. januára 2015“), v ktorej uviedol, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nie je v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý utrpela dňa 05. novembra 2012, pretože podľa jeho názoru fisúra ulnárneho epikondylu vpravo a kontúzia lakťa vpravo, ktoré boli u poškodenej zistené po pracovnom úraze, nesúvisia s obmedzením pohyblivosti pravého lakťového kĺbu. Žalovaný poukázal na to, že po podaní odvolania poškodenou pobočka listom zo dňa 17. februára 2015 opätovne požiadala posudkového lekára pobočky o vyjadrenie sa k odvolaniu poškodenej, či trvá na záveroch uvedených v KBO zo dňa 13. januára 2015. Posudkový lekár pobočky listom č. 500/2015 zo dňa 19. februára 2015 pobočke oznámil, že nevyhovel odvolaniu poškodenej v plnom rozsahu a predložil posudkovú dokumentáciu na ďalšie posúdenie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach (ďalej len „posudkový lekár ústredia“). Žalovaný konštatoval, že posudkový lekár ústredia vyhotovil dňa 31. marca 2015 KBO na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorej sa v celom rozsahu stotožnil s medicínskym názorom posudkového lekára pobočky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k právnemu záveru, že pobočka pri vydaní rozhodnutia vychádzala z vykonaného dokazovania (zdravotnej dokumentácie poškodenej), zo skutočného stavu veci a v súlade so všeobecne platnou právnou a internou úpravou. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 99 zákona v spojení s § 83 zákona má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej citoval § 4 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., § 153 ods. 4 písm. c/ zákona a uviedol, že v predmetnej veci ústredie malo za preukázané zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, ako i v zmysle § 153 ods. 4 písm. c/ zákona z vykonaných KBO posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, že v dôsledku pracovného úrazu poškodenej, ktorý utrpel dňa 05. novembra 2012, došlo k poškodeniu jej zdravia, a to udretie pravého lakťa. Podľa názoru žalovaného v predloženom lekárskom posudku bodové ohodnotenie poškodenia zdravia uvedené pod položkami č. 335b - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa, v rozsahu 120 bodov a č. 338b - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia stredne ťažkého stupňa v rozsahu 100 bodov, nie sú v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré poškodená utrpela pracovným úrazom dňa 05. novembra 2012, ale sú v súvislosti s iným ochorením poškodenej (s ochorením šliach). Žalovaný konštatoval, že na základe vyššie vykonaného dokazovania, po posúdení žiadosti poškodenej o priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou, po posúdení skutkového a právneho stavu veci, vyjadrení posudkového lekára pobočky v KBO a posudkového lekára ústredia a vychádzajúc z právnej úpravy posudzovania nároku na úrazovú dávku - náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, dospel žalovaný k právnemu názoru, že poškodená nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe doloženého lekárskeho posudku. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom v zmysle § 227 ods. 3 zákona je poškodený povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Vzhľadom na preukázaný právny a skutkový stav danej veci, žalovaný ako odvolací orgán, dospel k právnemu záveru, že odvolanie poškodenej nie je dôvodné v celom rozsahu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z obsahu včas podanej žaloby doplnenej dňa 10.02.2016 vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na svoj zlý zdravotný stav a uviedla, že posudkový lekár na komisii, kde bola predvolaná konštatoval, že obodovaný zdravotný problém nesúvisí s úrazom, ale vraj s dlhodobým zaťažovaním končatiny. Uviedla, že ak by aj akceptovala tento názor, je tu zákon, podľa ktorého sa kráti o 25 % bodové hodnotenie, v prípade, ak bol zdravotný problém v minulosti v mieste pracovného úrazu. Konštatovala, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a bodové poníženie za bolesť oboch úrazov nepovažuje za primerané s ohľadom na dôsledky pracovných úrazov ako celku, prípad hodný osobitného zreteľa, ktoré jej závažným spôsobom zasiahli do pracovného, spoločenského aj rodinného života. Uviedla, že v dôsledku pracovných úrazov v produktívnom veku sa jej zdravotný stav neustále zhoršuje, dlhodobo pretrvávajúcimi bolesťami rôzneho charakteru, taktiež nespavosťou, čo má výrazne negatívny vplyv aj na jej zhoršujúci sa psychicko duševný stav a navyše má znemožnené mnohé aktívne činnosti aj v súkromnej oblasti. Uviedla, že je zrejmá, náhla a trvalá zmena osobného, rodinného, pracovného, aj spoločenského života spojená s výkonom bežných každodenných úkonov po zvyšok jej života bez prognózy zlepšenia. Poukázala na to, že posúdenie, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované individuálne, bez ohľadu na to, či jej spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu, či politiky alebo viedla tzv. bežný život. V podanej žalobe žalobkyňa namietala, že rozhodnutia a názory Sociálnej poisťovne sú diametrálne odlišné od skutočného zdravotného stavu, s obštrukciami voči výsledkom, vyšetreniam a správam odborných lekárov. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2015 navrhol, aby krajský súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. Na pojednávaní súdu dňa 01.06.2016 žalobkyňa nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2016, žalobkyňa oznámila súdu, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu zhoršenia jej psychického zdravotného stavu, avšak súhlasila s pojednávaním bez jej prítomnosti. Z uvedeného dôvodu súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobkyne. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že MUDr. Boris Lisanský, ktorý bol prizvaný k vyšetreniu žalobkyne ako odborný lekár z odboru ortopédia, je súdny znalec, a preto podľa názoru žalovaného v tomto konkrétnom posudzovanom prípade bolo jeho vyjadrenie postačujúce a nebolo potrebné doplňovať znalecké dokazovanie. Ďalej poukázala na to, že súčasná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tieto vyjadrenia súdnych znalcov pri posudzovaní kontroly bodového ohodnotenia považuje ako dostatočné, a teda relevantné. Zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že žaloba žalobkyne nie je konkrétna, je zmätočná a navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 60a) Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z., na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia. Z citovaného ustanovenia vyplýva jednoznačne určenie posudzujúceho lekára, t.j. lekára, ktorý je oprávnený spracovať lekársky posudok a určiť v ňom počet bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila. Takým lekárom nie je posudkový lekár uvedený v § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Lekárska posudková činnosť, ktorú vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia podľa § 153 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení zahŕňa a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku, môže poskytovateľ náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (§ 7 ods. 4 a 6 zákona č. 437/2004 Z. z.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 28923-4/2015- BA zo dňa 20.04.2015, ktorým bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 49904-40/2015- KEM zo dňa 22.01.2015 potvrdené. Krajský súd s ohľadom na obsah žaloby v danom prípade posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci aj s ohľadom na námietku žalobkyne, že rozhodnutia a názory Sociálnej poisťovne sú diametrálne odlišné od skutočného zdravotného stavu vzhľadom na výsledky, vyšetrenia a správy odborných lekárov. Krajský súd zisťoval, či konanie o nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok, a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Zo spisu nesporne vyplýva, že žalobkyňa spolu so žiadosťou doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vyhotovil dňa 17. júla 2014 MUDr. Marek Tomčo, ortopéd Železničného zdravotníctva Košice, v ktorom bodovo ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa položky č. 335b - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa, v rozsahu 120 bodov a podľa položky č. 338b - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia stredne ťažkého stupňa v rozsahu 100 bodov, t.j. spolu 220 bodov. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného, žalobkyni nebol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05. novembra 2012, nakoľko podľa názoru žalovaného v predloženom lekárskom posudku bodové ohodnotenie poškodenia zdravia uvedené pod položkami č. 335b - obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu stredného stupňa, v rozsahu 120 bodov a č. 338b - obmedzená pronácia a supinácia predlaktia stredne ťažkého stupňa v rozsahu 100 bodov, nie sú v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré poškodená utrpela pracovným úrazom zo dňa 05. novembra 2012, ale sú v súvislosti s iným ochorením poškodenej. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako aj žalovaný, dospeli k tomuto záveru na základe posudkov posudkových lekárov, a to posudkového lekára pobočky zo dňa 13.01.2015 a posudkového lekára ústredia zo dňa 31.03.2015, ktorí vykonali kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 uvedeného zákona, len požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. S ohľadom na uvedené je súd toho názoru, že lekárska posudková činnosť žalovaného podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, zahŕňa len kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Z tohto kontrolného oprávnenia nemožno však vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na vyhodnotenie správnosti vydania lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou, ktorou je zákon č. 437/2004 Z. z.. V prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vyhotovil dňa 17. júna 2014 MUDr. Marek Tomčo, ortopéd Železničného zdravotníctva Košice, žalovaný ako poskytovateľ náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 2 ods. 3 písm. c/ zákona č. 437/2004 Z. z.), podľa názoru súdu iba mohol a mal požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že pri kontrole bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol prítomný súdny znalec MUDr. Boris Lisanský, a preto v tomto konkrétnom prípade bolo jeho vyjadrenie postačujúce a nebolo potrebné doplňovať znalecké dokazovanie, k tomu súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vôbec nevyplýva, že pri kontrole bodového ohodnotenia bol prítomný súdny znalec MUDr. Boris Lisanský. Taktiež je potrebné uviesť, že ani z kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola vypracovaná dňa 31.03.2015 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, nevyplýva, že MUDr. Boris Lisanský je súdny znalec, v dôsledku čoho jeho krátke vyjadrenie v uvedenom bodovom hodnotení nemôže napĺňať znaky a charakter znaleckého posudku, ako to vyplýva z ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v súlade s § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Pretože žalobkyňa si výšku trov konania neuplatnila a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Žalobkyňa v podanej žalobe si uplatnila nárok na majetkovú a nemajetkovú ujmu vo výške 40 000 eur. Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len zákon č. 99/1963 Zb.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Podľa § 85 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na prejednanie a rozhodnutie o nároku žalobkyne na majetkovú a nemajetkovú ujmu vo výške 40 000 eur je vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd v Košiciach nárok žalobkyne na majetkovú a nemajetkovú ujmu vo výške 40 000 eur postupuje Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.