Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/64/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200672 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200672.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu Poľovnícke združenie „Pod Sokoliou skalou", Silická Jablonica, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Csákóom, Hviezdoslavova 4, Rožňava, proti žalovaným: 1/ Obvodná poľovnícka komora, Strelnica, Rožňava, zast. advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Námestie slobody 2, Revúca, 2/ Slovenská poľovnícka komora, Štefánikova 10, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jurajom Procházkom, Hollého 750, Senica o preskúmanie rozhodnutia žalovanej v prvom rade č. 47/2015 zo dňa 04.05.2015 a rozhodnutia žalovanej v druhom rade č. 572/2015 zo dňa 18.05.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods.2 písm.d/, e/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej v druhom rade č. 572/2015 zo dňa 18.05.2015 ako aj rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory v Rožňave č. 47/2015 zo dňa 04.05.2015 a v r a c i a vec žalovanej v druhom rade na ďalšie konanie. Konanie proti žalovanej v prvom rade z a s t a v u j e . Žalovaná v druhom rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi do rúk advokáta JUDr. Ladislava Csákóa, Hviezdoslavova 4, Rožňava, trovy právneho zastúpenia v sume 1.082,12 eur a 70,- eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v prvom rade nemá žiadny z nich právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 04.06.2015 podanou na Krajský súd v Košiciach toho istého dňa elektronickými prostriedkami sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej v prvom rade č. 47/2015 zo dňa 04.05.2015, ktorým bola žalobcovi oznámený zánik jeho členstva v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava. Ďalej sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej v druhom rade č. 572/2015 zo dňa 18.05.2015, ktorým nebolo vyhovené odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej v prvom rade. Žalovaná v prvom rade rozhodnutím č. 47/2015 zo dňa 04.05.2015 oznámila žalobcovi, že mu ako právnickej osobe zaniká členstvo v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava v zmysle ustanovenia § 6 ods.6 písm.c/ Stanov Obvodnej poľovníckej komory Rožňava. Zánik členstva žalobcu je na základe nesplnenia si povinnosti podľa § 6 ods.8 písm.e/ Stanov OPK Rožňava. Podaním zo dňa 13.05.2015 žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovanej v prvom rade. Namietal, že platobný výmer Obvodnej poľovníckej komory Rožňava o zaplatení členského príspevku za rok 2015 mu nebol doručený v zmysle stanov žalovaného na adresu jeho sídla - Silická Jablonica 33 a nebol doručený štatutárovi poľovníckeho združenia - predsedovi L.. L. Š.. Žalobca uviedol, že členský príspevok vo výške 655,- eur zaplatil poštovou poukážkou. Ďalej namietal, že oznámenie zo dňa 04.05.2015 nespĺňa podstatné znaky rozhodnutia v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podaním zo dňa 19.05.2015 žalobca doplnil dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím žalovanej v prvom rade. Svoje podanie žalobca kvalifikoval ako odvolanie proti oznámeniu o zániku jeho členstva Obvodnej poľovníckej komore. Oznámenie žalovanej v prvom rade zo dňa 04.05.2015 hodnotil ako rozhodnutie orgánu záujmovej samosprávy, voči ktorému žalobcovi prislúcha právo podať odvolanie, hoci v tomto smere žalobca nebol poučený. Namietal, že skutok, pre ktorý malo jeho zaniknúť členstvo v Obvodnej poľovníckej komore nie je popísaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej v prvom rade zo 04.05.2015 v rámci autoremedúry, resp. predloženie odvolania odvolaciemu orgánu za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní. Žalovaná v druhom rade rozhodnutím č. 572/2015 zo dňa 18.05.2015 označeným ako usmernenie a adresovaným žalovanej v prvom rade podľa obsahu rozhodnutia odvolaniu žalobcu nevyhovela. Uviedla, že je dôležitou okolnosťou, či platobný výmer žalovaná v prvom rade doručila štatutárnemu zástupcovi žalobcu štandardným spôsobom. Poukázala na potrebu predvídateľnosti rozhodnutí aj samosprávnych orgánov. Žalovanú v prvom rade upriamila na fakt, že podľa vyjadrenia predsedu Poľovníckeho združenia - žalobcu nebol platobný výmer žalovanej v prvom rade doručený žalobcovi na adresu jeho sídla. Rozhodnutie žalovanej v druhom rade bolo doručené aj žalobcovi. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaná v prvom rade mu listom zo dňa 04.05.2015 oznámila, že členstvo žalobcu v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava zaniká z dôvodu nesplnenia si povinnosti podľa § 6 ods.8 písm.c/ Stanov OPK, teda v podstate pre nezaplatenie členského príspevku, hoci sa to v tomto liste neuvádza. Na tento list žalobca reagoval odvolaním zo dňa 13.05.2015 upresneným ďalším podaním. Toto podanie sa má v súlade s § 19 ods.2 zákona o správnom konaní kvalifikovať podľa jeho obsahu ako odvolanie proti rozhodnutiu žalovanej v prvom rade o vylúčení žalobcu z Obvodnej poľovníckej komory. Žalovaná v konaní nevydala klasické rozhodnutie, čím prejavila snahu, aby žalobca sa nemohol brániť voči jej postupu a rozhodnutiu. Žalobca zastáva jednoznačný názor, že predmetnú písomnosť žalovanej v prvom rade zo 04.05.2015 je potrebné považovať za rozhodnutie orgánu záujmovej samosprávy. Napadnutému rozhodnutiu žalovanej v prvom rade žalobca vytýka, že platobný výmer žalovanej nebol doručený žalobcovi, a preto sa žalobca nedopustil takého konania, ktoré by mohlo zakladať dôvodnosť rozhodnutia o zániku jeho členstva v OPK. Rozhodnutiu žalovanej v prvom rade vytýkal, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, skutok, pre ktorý malo zaniknúť ich členstvo v OPK nie je tak popísaný, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom, pretože neobsahuje žiadne informácie, kedy sa mal žalobca previniť, konkrétne v čom, kedy malo zaniknúť členstvo žalobcu a pod. Rozhodnutie žalovanej v prvom rade má zásadný dopad na práva a povinnosti žalobcu, pretože v dôsledku tvrdeného zániku členstva žalobcu v OPK by mohli skončiť ich nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých vykonáva žalobca právo poľovníctva, pretože takéto zmluvy môžu mať uzatvorené len členovia OPK. To by malo za následok, že žiaden z členov žalobcu by sa nemohol venovať poľovníctvu ako svojmu koníčku. Žalobca ďalej uviedol, že o jeho odvolaní žalovaná v druhom rade rozhodla pre nich nezrozumiteľným spôsobom. Rozhodnutím č. 572/2015 z 18.05.2015, hoci žalovaná v druhom rade ho nazvala „usmernením“, doporučila žalovanej v prvom rade vec doriešiť ústretovo a pragmaticky. Aj keď rozhodnutie žalovanej v druhom rade z právneho hľadiska je nezrozumiteľné, je možné z neho vydedukovať, že odvolaniu žalobcu nebolo vyhovené. Žalobca s poukázaním na ustanovenie § 79 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a ustanovenie § 47 ods.3 zákona o správnom konaní uviedol, že odôvodnenie každého rozhodnutia, teda aj rozhodnutia o zániku členstva v orgáne záujmovej samosprávy je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca namietal, že nie je mu zrejmé, v čom sa konkrétne vidí pochybenie žalobcu, keďže žalobcovi platobný výmer nebol doručený. Rozhodnutia žalovaných v prvom a druhom rade podľa jeho názoru trpia závažným nedostatkom, ktorý žalobcovi znemožňuje vecne sa proti nim brániť. Konkrétnosti previnenia žalobcu by mali vyplývať z napadnutého rozhodnutia žalovanej v prvom rade. Žalovanej v prvom rade vytýkal, že vo svojom rozhodnutí neuviedla úvahy, ktorými bola vedená pri hodnotení dôkazov. V jej rozhodnutí sa nenachádza ani zmienka o žiadnom dôkaze, na základe ktorého žalovaná v prvom rade dospela k záveru, že sa mal žalobca previniť. Žalobca zdôraznil, že každé rozhodnutie musí byť zrozumiteľné najmä účastníkovi konania ako jeho adresátovi, ale aj nestrannému pozorovateľovi, v žiadnom prípade nepostačuje, že ho považuje za zrozumiteľné orgán, ktorý ho vydal, prípadne aj odvolací orgán. V napadnutých rozhodnutiach absentujú základné informácie potrebné pre posúdenie ich dôvodnosti a preskúmateľnosti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi závažné vady konania (odňatie možnosti účastníkovi konať pred správnym orgánom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Pod odňatím možnosti konať pred správnym orgánom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup orgánu, ktorým znemožní správny orgán účastníkovi vykonať v priebehu konania vykonať procesné práva priznanému príslušnými právnymi predpismi, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, predniesť svoje návrhy a navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom ako aj k právnej stránke veci. Rovnakými procesnými vadami trpí aj rozhodnutie žalovanej v druhom rade. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná v prvom rade písomným podaním zo dňa 27.07.2015. Uviedla, že v zmysle § 6 ods.8 písm.e/ Stanov OPK Rožňava člen OPK je povinný platiť členské príspevky na bežný kalendárny rok do 31.03. V stanovách sa neuvádza, že porušenie povinnosti nezaplatením členského sa má riešiť formou rozhodnutia. Toto oznámenie zo dňa 04.05.2015 už len deklaruje skutočnosť, že členstvo v OPK tejto právnickej osobe zaniklo v zmysle platných stanov. Podľa stanov sa forma rozhodnutia predstavenstva OPK vzťahuje na vylúčenie právnickej osoby z OPK, ak koná v rozpore s cieľmi a záujmami SPK alebo neplní úlohy vyplývajúce z členstva v SPK (§ 6 ods.6 písm.d/ Stanov OKP Rožňava). Nesúhlasila s tvrdením žalobcu o nedoručení platobného výmeru, pretože platobný výmer osobne prevzal v kancelárii OPK Rožňava dňa 02.03.2015 p. I. Y., poľovný hospodár žalobcu, ktorý je aj členom výboru a jedným zo štatutárov žalobcu. Adresa na platobnom výmere bola uvedená ako Z. M. XX, pričom túto adresu sám žalobca uvádza ako svoje sídlo. Členský príspevok bol uhradený na účet OPK Rožňava dňa 05.05.2015. Oneskorenú platbu žalovaná v 1.rade nemôže ospravedlniť tým, ž sa na to pozabudlo, a to z toho dôvodu, že už aj v minulosti bolo riešené neplnenie si povinnosti telefonickými a neskôr aj písomnými výzvami. V roku 2013 žalobca uhradil členské príspevky 26.11.2013 a v roku 2014 dňa 27.10.2014. Podľa žalovanej v prvom rade oznámenie o zániku členstva nemá charakter rozhodnutia, z čoho vyplýva, že Slovenská poľovnícka komora Bratislava v danom prípade nie je odvolacím orgánom a k a danému problému zaujala stanovisko formou usmernenia. Žalovaná v druhom rade v písomnom vyjadrení zo dňa 16.07.2015 navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Nesúhlasila s interpretáciou žalobcu, podľa ktorého OPK Rožňava vydala rozhodnutie o zániku členstva žalobcu v OPK Rožňava. OPK Rožňava nevydala rozhodnutie o zániku členstva žalobcu v OPK Rožňava, pretože podľa § 6 ods.6 písm.c/ Stanov OPK Rožňava a § 7 ods.6 písm.c/ Stanov SKP k zániku členstva právnickej osoby dochádza nezaplatením členských a účelových príspevkov v stanovenej lehote. Lehota na zaplatenie je stanovená do 31.03. bežného roka v zmysle § 6 ods.8 písm.e/ Stanov OPK Rožňava a § 7 ods.8 písm.e/ Stanov SPK. Forma rozhodnutia sa vzťahuje len na vylúčenie právnickej osoby z OPK, ak daná právnická osoba koná v rozpore s cieľmi a záujmami SPK alebo si neplní úlohy vyplývajúce z členstva v SPK. Platobný výmer OPK Rožňava č. 04/2015 zo dňa 11.02.2015 bol doručený žalobcovi 02.03.2015, pričom čiastka určená na platobnom výmere bola uhradená až 30.04.2015. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, podľa ktorého sa žalobca odvolal na SPK Bratislava ako druhostupňový odvolací orgán a že jej písomnosť č. 572/2015 má charakter rozhodnutia odvolacieho orgánu. Podľa žalovanej v druhom rade akt zaniknutia členstva vyplýva priamo zo stanov a netreba naň rozhodnutie, ktorého sa domáha žalobca. Tvrdila, že OPK Rožňava a ani žalovaná v druhom rade nemali povinnosť k uvedenej veci vydať rozhodnutie. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej v druhom rade a oboznámení sa s administratívnymi spismi obidvoch žalovaných dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca na pojednávaní dňa 25.02.2016 poukázal na vyjadrenie žalovanej v prvom rade, ktorá sama konštatovala, že k úhrade členského po lehote uvedenej v ich stanovách došlo aj v minulosti, pričom v uvedenom období sa nekonštatoval zánik členstva žalobcu v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava. Namietal doručenie platobného výmeru žalobcovi, pretože p. Y. nebol oprávnený prijímať písomnosti za žalobcu. Podľa jeho názoru na konanie žalovaných v prvom a v druhom rade sa vzťahuje zákon o správnom konaní, čo vyplýva aj zo súdnej praxe. Žalovaná v prvom rade na pojednávaní uviedla, že predmetom žaloby nie je správne rozhodnutie, ale iba oznámenie a nejedná sa ani o opatrenie, s ktorým by bol spojený vznik, zmena alebo zánik práv alebo povinností. Zánik členstva žalobcu v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava nastal na základe právnej skutočnosti, t.j. neuhradením členského v lehote stanovenej v Stanovách OKP. Konanie voči žalovanej v prvom rade navrhol zastaviť, pretože žaloba nesmeruje proti rozhodnutiu OPK. Uviedol, že Obvodná poľovnícka komora Rožňava bola v súlade so Stanovami SPK oprávnená upraviť otázku rozhodovania v tom smere, že Obvodná poľovnícka komora môže ako disciplinárne opatrenie využiť vylúčenie poľovníckeho združenia z obvodnej poľovníckej komory, a to formou rozhodnutia alebo môže postupovať na základe právnej skutočnosti uvedenej v § 6 ods.6 Stanov OPK, t.j. môže konštatovať zánik členstva z dôvodu nesplnenia povinnosti uvedenej v Stanovách OPK, t.j. neuhradenie členského príspevku v stanovenej lehote. Žalovaná v prvom rade bola oprávnená oznámiť žalobcovi zánik jeho členstva. Poukázal na skutočnosť, že pred vydaním tohto oznámenia bol žalobcovi doručený platobný výmer, v ktorom mu bola známa aj lehota na zaplatenie členského. O platobnom výmere sa žalobca dozvedel, pretože následne uhradil svoj členský príspevok. Platobný výmer prevzal poľovný hospodár, ktorý je štatutárom výboru poľovníckeho združenia a je oprávnený prijímať zásielky. Žalovaná v druhom rade namietala, že v zmysle článku 7 ods.8 Stanov SPK a § 43 zákona o poľovníctve nie je pasívne legitimovanou v tomto konaní. Nie je odvolacím orgánom oprávneným na rozhodovanie o vzniku, zániku alebo zmene práv alebo povinností fyzických alebo právnických osôb. Stanovy Slovenskej poľovníckej komory upravujú inštitút odvolania v ustanovení § 7 ods.4 a ods.6, pokiaľ ide o uplatnenie odvolania proti rozhodnutiu o neprijatí člena poľovníckeho združenia, resp. o vylúčení poľovníckej organizácie zo Slovenskej poľovníckej komory. V obidvoch prípadoch je odvolacím orgánom Predstavenstvo Obvodnej poľovníckej komory. Poukázala na skutočnosť, že k zániku členstva žalobcu nedošlo v dôsledku právnych úkonov žalovaných, ale v dôsledku nečinnosti žalobcu, ktorý si nesplnil povinnosť uvedenú v Stanovách OPK. Zo Stanov SPK ani zo samotného zákona o poľovníctve nevyplýva povinnosť pre Obvodnú poľovnícku komoru oznamovať zánik členstva v takýchto prípadoch, teda v prípadoch, keď k zániku členstva dochádza v zmysle Stanov v dôsledku neuhradenia členského príspevku. K námietke žalobcu týkajúcej sa doručenia platobného výmeru štatutárnemu zástupcovi žalobcu uviedla, že zásielku s platobným výmerom prevzal poľovný hospodár A.. Y., ktorý má trvalé bydlisko na adrese Silická Jablonica 33 a jeho rodinný dom je sídlom žalobcu. Preto bol oprávnenou osobou na prevzatie zásielky určenej do vlastných rúk. Ďalej poukázala na samotné stanovy žalobcu, v zmysle ktorých podľa článku 9 je poľovný hospodár ako štatutár oprávnený konať samostatne za poľovnícke združenie, Z administratívnych spisov žalovaných súd zistil, že platobný výmer č. 04/2015 na členské príspevky užívateľa poľovného revíru podľa výmery a bonity na rok 2015 vydaný dňa 11.02.2015, ktorým bola stanovená celková výška členského príspevku 65,23 eur bola adresovaná na meno I. Y., Z. M. XX a bola prevzatá dňa 02.03.2015. Podľa § 6 ods.8 písm.e/ Stanov Obvodnej poľovníckej komory Rožňava člen OPK - právnická osoba je povinný platiť členské príspevky na bežný kalendárny rok do 31.03 a účelové príspevky v stanovenej lehote. Podľa § 6 ods.6 písm.c/ Stanov členstvo právnickej osoby v OPK zaniká nezaplatením členských príspevkov a účelových príspevkov v určenej lehote. Podľa podacieho lístka č. 04803 žalobca uhradil sumu 655,23 eur pre Obvodnú poľovnícku komoru Rožňava na pošte Rožňava 3 dňa 30.04.2015. Podľa § 244 ods.2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§244 ods.3 O.s.p.). Podľa § 250 ods.1, 4 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 1 ods.1,2 zákona o správnom konaní sa uvedený zákon vzťahuje na konanie, v ktorej oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 zákona o správnom konaní). Podľa § 47 ods. 1,3 rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 53 zákona o správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 58 ods.1,2 zákona o správnom konaní ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil. Podľa § 58 ods.3 zákona o správnom konaní ak nemožno odvolací orgán určiť podľa ods. 1a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Podľa § 41 ods.1,2,4,5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Slovenská poľovnícka komora ako právnická osoba sa člení na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode okresného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie, základné organizačné jednotky komory a držiteľov platných poľovných lístkov s miestom trvalého bydliska v tomto územnom obvode, ktorí nie sú členmi základných organizačných jednotiek. Základnou organizačnou jednotkou komory sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré v súlade s týmto zákonom vykonávajú právo poľovníctva v poľovných revíroch, ako aj právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti výkon práva poľovníctva, chovu zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie. Postavenie a úlohy obvodnej komory upravia stanovy komory. Súd sa v konaní v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej procesnej legitimácie Obvodnej poľovníckej komory Rožňava a Slovenskej poľovníckej komory v Bratislave. V súlade s ustanovením § 250 ods.4 O.s.p. svedčí pasívna procesná legitimácia ako žalovanému iba Slovenskej poľovníckej komore v Bratislave, ktorá rozhodovala ako správny orgán v poslednom stupni (dôvody, pre ktoré súd považuje žalovanú v druhom rade za správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a pre ktoré považuje jej rozhodnutie č. 572/2015 z 18.05.2015 za rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 244 ods.2 O.s.p. sú uvedené v ďalšej časti tohto rozsudku). Pretože žalovanej v prvom rade Obvodnej poľovníckej komore v Rožňave nesvedčí postavenie žalovanej v zmysle § 250 ods.4 O.s.p., súd konanie proti nej podľa § 250d ods.3 O.s.p. zastavil. Súd pred samotným preskúmaním zákonnosti rozhodnutí obidvoch žalovaných posudzoval otázky, či na postup obidvoch žalovaných v konaní sa vzťahoval zákon o správnom konaní a či žalobou napadnuté rozhodnutia obidvoch žalovaných ako orgánov záujmovej samosprávy podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle piatej časti O.s.p. Žalovanú v druhom rade ako orgán územnej samosprávy, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, je potrebné považovať za správny orgán v zmysle § 1 ods.2 zákona o správnom konaní ( podľa § 42 ods.1 písm.d/,m/ zákona o poľovníctve komora okrem iného vydáva poľovné lístky, predlžuje platnosť poľovných lístkov a odníma ich a rieši disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov prostredníctvom disciplinárnej komisie). Preto sa v zmysle § 1 ods.1 zákona o správnom konaní na jej konanie, v rámci ktorého v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, vzťahuje zákon o správnom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V ustanovení § 1 ods.1 zákona o správnom konaní je zakotvený tzv. subsidiárny charakter správneho konania vo vzťahu k osobitným zákonom, ktoré upravujú rozhodovanie správnych orgánov. Znamená to, že vo veciach upravených osobitnými zákonmi treba v konaní postupovať prednostne podľa týchto osobitných zákonov, a len ak osobitné zákony nedávajú potrebnú úpravu na riešenie určitej procesnej otázky, použije sa príslušné ustanovenie Správneho poriadku. Zákon o poľovníctve, ani iný osobitný zákon, resp. stanovy žalovanej v druhom rade (rovnako aj stanovy žalovanej v prvom rade) neustanovujú, aby sa na rozhodovanie Obvodnej poľovníckej komory o zániku členstva právnickej osoby v Obvodnej poľovníckej komore nevzťahoval zákon o správnom konaní. Preto bolo povinnosťou obidvoch žalovaných postupovať v konaní podľa zákona o správnom konaní. Obidve žalované v konaní namietali, že ich listiny zo dňa 04.05.2015 a 18.05.2015 nemali charakter správneho rozhodnutia, pretože sa nimi iba deklarovala skutočnosť, že k zániku členstva žalobcu Obvodnej poľovníckej komore Rožňava došlo z dôvodu nezaplatenia členských príspevkov v stanovenej lehote. Je nesporné, že v rozhodnutiach obidvoch žalovaných sa konštatuje zánik členstva žalobcu v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava v dôsledku nezaplatenia členských príspevkov v stanovenej lehote. Rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory Rožňava zo dňa 04.05.2015 súd hodnotí ako deklaratórne rozhodnutie, ktorým sa odstraňuje stav právnej neistoty, t.j. či žalovanému trvá aj naďalej členstvo v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava. Ustanovenia piatej časti O.s.p. upravujúcej správne súdnictvo nevylučujú zo súdneho prieskumu ani takéto deklaratórne rozhodnutia. Preto súd hodnotí listinu Obvodnej poľovníckej komory Rožňava zo dňa 04.05.2015 ako rozhodnutie správneho orgánu podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle § 244 ods.2,3 O.s.p. V súvislosti s tzv. subsidiárnym charakterom Správneho poriadku vo vzťahu k osobitným zákonom súd poukazuje aj na právne názory vyslovené v judikatúre Najvyššieho súdu SR. Napr. v rozsudku č.k. 1Sžr/4/2013 zo dňa 28.01.2014 Najvyšší súd SR uviedol: „Odvolací súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní argumentoval tým, že Správny poriadok je všeobecným predpisom správneho konania a aplikuje sa v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, ktorá vylúči jeho pôsobnosť na vymedzený okruh právnych vzťahov, prípadne ak táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu“. V konaní nebolo sporné medzi účastníkmi, že žalobca si nesplnil povinnosť v zmysle § 6 ods.8 písm.e/ Stanov Obvodnej poľovníckej komore Rožňava zaplatiť členský príspevok na rok 2015 do 31.03.2015, keď tento členský príspevok uhradil poštovým poukazom až 30.04.2015. Nesplnenie tejto povinnosti zakladá dôvod zániku členstva právnickej osoby v Obvodnej poľovníckej komore v zmysle § 6 ods.6 písm.c/ Stanov Obvodnej poľovníckej komory Rožňava. Napriek týmto nesporným skutočnostiam bolo povinnosťou žalovanej v 1.rade vydať deklaratórne rozhodnutie, ktorým by na základe zistených skutkových okolností deklarovala zánik členstva žalobcu v Obvodnej poľovníckej komore Rožňava. Jej rozhodnutie malo zodpovedať zákonným požiadavkám kladeným na rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 47 zákona o správnom konaní. Povinnosťou žalovanej v prvom rade bolo v odôvodnení rozhodnutia uviesť, na základe akých skutkových zistení dospela k svojmu rozhodnutiu, ako hodnotila tieto skutkové zistenia a aplikovala príslušnú právnu úpravu. Žalovaná v prvom rade sa vo svojom rozhodnutí prakticky obmedzila iba na konštatovanie nesplnenia si povinnosti (bližšie nešpecifikovaných) žalobcom, čo bolo dôvodom zániku jeho členstva v Obvodnej poľovníckej komore a v tomto smere iba špecifikovala príslušné ustanovenia Stanov Obvodnej poľovníckej komory Rožňava upravujúcej tieto otázky. Pretože na konanie, v rámci ktorého bolo vydané deklaratórne rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory Rožňava zo dňa 04.05.2015 sa vzťahoval zákon o správnom konaní, žalobca bol oprávnený proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie a domáhať sa tak odvolacieho konania podľa oddielu 1 štvrtej časti zákona o správnom konaní. V tejto súvislosti sa súd zaoberal otázkou kto mal o odvolaní žalobcu rozhodnúť ako odvolací orgán v zmysle § 58 zákona o správnom konaní. Podľa § 41 ods.4 zákona o poľovníctve Slovenská poľovnícka komora sa člení na obvodné komory, ktoré pôsobia spravidla v územnom obvode okresného úradu a ktoré združujú poľovnícke organizácie a ďalšie tam uvedené subjekty. Z uvedenej formulácie podľa názoru súdu vyplýva, že obvodné poľovnícke komory sú súčasťou Slovenskej poľovníckej komory. Pretože obvodná poľovnícka komora je súčasťou Slovenskej poľovníckej komory, pri identifikácii odvolacieho orgánu vo vzťahu k rozhodnutiu obvodnej poľovníckej komory je potrebné aplikovať ustanovenie § 58 ods.3 zákona o správnom konaní, a preto o odvolaní proti rozhodnutiu obvodnej poľovníckej komory by mal rozhodovať prezident Slovenskej poľovníckej komory, ktorý je jej štatutárnym orgánom („vedúci správneho orgánu“ v zmysle § 58 ods.3 zákona o správnom konaní). Rozhodnutie žalovanej v prvom rade súd kvalifikuje ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozhodnutie žalovanej v druhom rade naviac aj z dôvodu nezrozumiteľnosti. Obidve žalované v konaní nepostupovali podľa zákona o správnom konaní, čo predstavuje závažné procesné pochybenie, ktoré ovplyvňuje zákonnosť ich rozhodnutí. Preto súd podľa § 250j ods.2 písm.d/, e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej v druhom rade ako aj rozhodnutie žalovanej v prvom rade ako správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanej v druhom rade na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods.7 O.s.p.). Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania proti žalovanej v druhom rade v zmysle § 250k ods.1 O.s.p. Trovy konania predstavovali trovy právneho zastúpenia v sume 1.082,12 eur a suma 70,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo sumy 667,37 eur ako odmeny advokáta za úkony právnej služby (§ 13a vyhl.č. 655/2004 Z.z.), sumy 42,14 eur predstavujúcich tzv. režijný paušál (§ 16 ods.3 cit. vyhlášky), sumy 79,14 eur ako náhrady preukázaných cestovných výdavkov (§ 16 ods.4 cit. vyhlášky), sumy 113,12 eur ako náhrady za stratu času (§ 17 cit. vyhlášky) a sumy 180,35 eur predstavujúcich daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % celkovej výšky trov právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby bola určená podľa ustanovenia § 11 ods.4 prvá veta cit. vyhlášky vo výške 1/6-iny výpočtového základu v roku 2015 v sume 139,83 eur a v roku 2016 v sume 143,- eur. Odmena advokátovi bola určená za nasledujúce úkony právnej služby: -prevzatie a príprava právneho zastúpenia (§ 13a ods.1 písm.a/ vyhl.) ..........139,83 eur, -podanie žaloby zo dňa 04.06.2015 (§ 13a ods.1písm.c/ vyhl.) ......................139,83 eur, -podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutí žalovaných zo dňa 17.06.2015 (§ 13a ods.2 písm.a/, ods.5 vyhl.) ................................................ 69,92 eur, -účasť na pojednávaní dňa 03.12.2015 (§ 13a ods.4 vyhl.) ............................. 34,96 eur, -účasť na pojednávaní dňa 25.02.2016 ............................................................143,-- eur. Režijný paušál v sume 8,39 eur bol priznaný za 4 úkony a v sume 8,58 eur za jeden úkon. Náhrada cestovných výdavkov advokáta bola poskytnutá v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach dňa 03.12.2015 a 25.02.2016. Advokát žalobcu použil na prepravu osobné motorové vozidlo značky NISSAN PATHFINDER, ev.č. RV 444BA z Rožňavy do Košíc a späť. Jedna cesta z Rožňavy do Košíc a späť meria 2x70 km, t.j. spolu 140 km na dve cesty. Spotreba vozidla je 9,8 l pohonných hmôt po 1,093 eur dňa 03.12.2015 a 0, 940 eur dňa 25.02.2016. Žalobcovi titulom amortizácie ďalej patrí po 0,183 eur za každý ubehnutý km (§ 16 ods.4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a § 7 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách). Výška cestovného tak predstavuje spolu 79,14 eur. Advokátovi žalobcu ďalej patrí náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 cit. vyhlášky v sume 113,12 eur. Náhrada za stratu času činí 4x13,98 eur za rok 2015 a 4x14,30 eur za rok 2016. Advokát žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty (osvedčenie o registráciu pre daň z pridanej hodnoty vydané Daňovým úradom Rožňava dňa 27.10.2008). Preto súd priznal advokátovi žalobcu sumu 180,35 eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 901,77 eur. Súd nepriznal žalobcovi odmenu advokáta za podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutí obidvoch žalovaných zo dňa 17.06.2015 uplatnenej v sume 139,83 eur, ale iba v sume 69,92 eur, pretože za použitia ustanovenia § 13a ods.8 cit. vyhlášky posúdil tento úkon právnej služby podľa § 13a ods.2 písm.a/ cit. vyhlášky. Súd nepriznal odmenu advokátovi ani za uplatnený úkon právnej služby - písomné podanie vo veci navrhovaného odkladu vykonateľnosti rozhodnutí zo dňa 22.06.2015, pretože jeho obsahom bola iba žiadosť o skoršie rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodnutí. Stanovisko žalobcu k vyjadreniam žalovaných k podanej žalobe, ktoré advokát žalobcu vyhotovil dňa 17.12.2015, súd kvalifikoval ako podanie nevyžiadané súdom a neúčelný úkon právnej služby, a preto nepriznal advokátovi odmenu ani za tento úkon právnej služby. Žalobca si uplatnil odmenu aj za ďalšie porady advokáta s klientom v zmysle § 13a ods.2 písm.d/, ktoré sa mali uskutočniť dňa 19.06.2015, 16.12.2015 a 24.02.2016, pretože ich účelom podľa záznamov advokáta malo byť „ďalšie prejednanie právnej veci“. Súd hodnotí tieto ďalšie porady advokáta s klientom ako neúčelné, pretože advokát nezdôvodnil potrebu ich uskutočnenia a po ich uskutočnení advokát žalobcu nerealizoval písomné podania, za ktoré by mu ako za úkony právnej služby bola poskytnutá odmena. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v prvom rade súd vyslovil, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods.1 písm.c/ za použitia ustanovenia § 246c ods.1 O.s.p.). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.