Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sd/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200686 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200686.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa Z.. Z. Š. I. Á. G. M. , G. N. XXX, N. K., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.02.2015 č. XXX XXX XXXX X . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.02.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 21a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 21.01.2014. Rozhodnutie odôvodnila tým, že Krajský súd v Košiciach predchádzajúce rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.03.2015 č. XXX XXX XXXX - F.. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím tak bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sd/53/2014 - 15 zo dňa 19.12.2014. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že navrhovateľ žiadal o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 21.01.2014, po dosiahnutí zníženého dôchodkového veku 59 rokov a to od 30.10.2012. Pri rozhodovaní vychádzala zo skutočností, že navrhovateľovi rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-42.391-4/SZ-2009 z 27.03.2009 bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2008 podľa § 143h ods.1 a ods.2 v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1972 do 28.02.1973 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v policajnom zbore od 01.03.1973 do 31.12.1988 v I. kategórii funkcií, spolu 16 rokov a 3 mesiace. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku 59 rokov odporkyňa vychádzala z ustanovenia § 65 ods.1, 2, § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. (v ďalšom texte „zákon o sociálnom poistení“), § 21 ods. 1, § 14 ods. 1,2, 4 a § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších zmien a doplnkov (v ďalšom texte : „zákon o sociálnom zabezpečení“) a konštatoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je pritom 62 rokov veku poistenca, ak zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie zákona tak stanovuje dve podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok, ktoré je potrebné splniť súčasne, a to preukázanie obdobia dôchodkového poistenia (túto podmienku navrhovateľ splnil) a súčasné dovŕšenie dôchodkového veku. Ďalej uviedla, že navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek dňa 30.10.2015, preto podmienky nároku na starobný dôchodok navrhovateľ k 30.10.2012 nespĺňa. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že vznik nároku na dôchodkovú dávku so zohľadnením zvýhodnenej pracovnej kategórie upravuje § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórie (podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o sociálnom zabezpečení) je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Odporkyňa v súlade s týmto ustanovením posúdila nárok navrhovateľa na starobný dôchodok aj s prihliadnutím na ustanovenie § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa uzavrela, že výkon služby u navrhovateľa v I. kategórií funkcií netrval k 31.12.1999, preto podmienku stanovenú v § 174 zákona o sociálnom zabezpečení navrhovateľ nesplnil, a preto nárok na starobný dôchodok k 59. roku veku mu nevznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že dobu služby I. kategórii funkcií navrhovateľ získal v rozsahu 16 rokov a 96 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodu uvedeného v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona o sociálnom zabezpečení, navrhovateľ nesplnil podmienku stanovenú v § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení a nárok na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku mu k 30.10.2012 nevznikol ani v zmysle tohto ustanovenia zákona. Z týchto podstatných dôvodov (t.j. pre nesplnenie zákonom stanovených podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok v zníženom dôchodkovom veku) odporkyňa žiadosť navrhovateľa o zo dňa 21.01.2014 zamietla. Proti označenému rozhodnutiu odporkyne podal včas opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku poukázal na predchádzajúce rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.03.2014 č. XXX XXX XXXX - F.., ktoré na základe ním podaného odvolania bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sd/53/2014-15 zo dňa 19.12.2014 zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie, že keď súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia odporkyne nekorešponduje s jeho výrokom. Navrhovateľ v opravnom prostriedku konštatoval, že rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 č. XXX XXX XXXX, ktoré mu bolo doručené dňa 12.03.2015 odporkyňa opätovne zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku vo veku 59 rokov, s tým, že nebude posudzovať, či a v akom rozsahu odporkyňa v novom rozhodnutí akceptovala právny názor súdu. Nesúhlasil s právnym názorom odporkyne v napadnutom uznesení, že „výkon služby v I. kategórii funkcií netrval k 31.12.1999, preto podmienku stanovenú v § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ste nesplnili a nárok na starobný dôchodok k 59. roku veku Vám nevznikol“. Opakovane zaujal stanovisko, že označené ustanovenie zákona ( t.j. § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení) nič nehovorí o výkone služby v I. kategórii funkcií trvajúcej k 31.12.1999, pretože z uvedeného ustanovenia výslovne vyplýva iba to, že : „zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999......“. V opravnom prostriedku sa odvolal aj na odôvodnenie svojho odvolania zo dňa 05.05.2014 ( tvoriaceho prílohu opravného prostriedku), podľa ktorého ak by zákonodarca mal úmysel zakotviť, aby občan zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo službu I. alebo II. kategórie funkcií ku dňu 31.12.1999 skutočne aj vykonával, toto ustanovenie zákona by musel z hľadiska gramatického aj tak gramaticky naformulovať, čo však neurobil. V skutočnosti preto bol úmysle zákonodarcu taký, aby : „všetci občania bez rozdielu, ktorí vykonávali pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, mali po 31.12.1999, za podmienky trvania zamestnania (odpracovania) najmenej 25 rokov, nárok na skorší odchod do dôchodku, za podmienky, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, t.j. že toto zamestnanie, alebo služby boli ešte aj ku dňu 31.12.1999 zaradené do zvýhodnených pracovných kategórií, ktoré (zvýhodnené pracovné kategórie) sa po tomto termíne zrušili, a to bez ohľadu na to, či pracovný alebo služobný pomer ku dňu 31.12.1999 trval, alebo netrval.“ Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2015 žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. K námietkam navrhovateľa v opravnom prostriedku uviedla, že nárok na priznanie starobného dôchodku posudzovala ku dňu 30.10.2012. Zdôraznila, že navrhovateľ je výsluhový dôchodca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2008 rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.03.2009. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1972 do 28.02.1973 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v policajnom zbore od 01.03.1973 do 31.12.1988 v I. kategórii funkcií. Navrhovateľ dôchodkový vek 62 rokov dovŕši dňa 30.10.2015. Opätovne poukázala na právnu argumentáciu vyplývajúcu z ustanovenia § 274, § 259 ods.1 zákona o sociálnom poistení, § 21 ods.1, § 174 ods.1, 2, § 14 ods.4 zákona o sociálnom zabezpečení a skonštatovala, že dobu služby v I. kategórii funkcií navrhovateľ získal v rozsahu 16 rokov a 96 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods.3 písm. d/ a e/ zákona o sociálnom zabezpečení, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa uvedených podmienok k 30.10.2012 nevznikol. Zároveň navrhovateľ nesplnil ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods.2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko doba služby v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999, keď navrhovateľ vykonával službu v I. kategórii funkcie len do 31.12.1988. Navrhovateľ tak nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a ani podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom poistení, v zníženom dôchodkovom veku podľa § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Zároveň odporkyňa predložila rozhodnutie zo dňa 09.03.2015 č. XXX XXX XXXX 0, ktorým navrhovateľovi podľa § 67 ods.1 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 16.02.2015 bol priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 350,90 eur mesačne. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. K 16.02.2015 navrhovateľ získal 10.277 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 28 rokov a 57 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na nárok na predčasný starobný dôchodok a na určenie jeho sumy navrhovateľovi doba služby vrátane doby výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1972 do 28.02.1973 a od 01.03.1973 do 31.12.1988 nebola zhodnotená, pretože ustanovenie § 274 ods.2 zákona o sociálnom poistení sa na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nevzťahuje. Navrhovateľovi nevznikol ani nárok na zníženie dôchodkového veku v súlade s ustanovením § 274 zákona o sociálnom poistení, nakoľko dobu služby zaradenú do I. a II. kategórie funkcií nezískal v potrebnom rozsahu, v prípade navrhovateľa aspoň 20 rokov. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. (konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, opravného prostriedku navrhovateľa, obsahu pripojených listín a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa doručený odporkyni dňa 31.03.2015 nie je dôvodný. Podľa § 65 ods.1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia , ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 21 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b/, ak bol z toho zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov vedených v § 12 ods.3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. i/ a j/, alebo e/ 60 rokov. Podľa § 14 ods.1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31.12.1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 01.07.1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Podľa § 14 ods.2 zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. Podľa § 14 ods.4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 355/1999 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods.2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. Podľa § 174 ods.1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe v I. alebo II. pracovnej kategórii funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods.1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.1 a v § 6 ods.1 Nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok žiadosťou o dôchodok zo dňa 21.01.20014 a to od dňa 30.10.2012, t.j. k dosiahnutiu veku 59 rokov. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne je nesporné, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ - 42.391 - 4/SZ-2009 z 29.03.2009 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2008 podľa ustanovenia § 143h ods.1 a ods.2, v súlade s § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.10.1972 do 28.02.1973 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v policajnom zbore od 01.03.1973 do 31.12.1988 v I. kategórii funkcií, spolu 16 rokov a 3 mesiace. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne ďalej vyplýva, že navrhovateľ ku dňu 30.10.2012 získal dobu služby v I. kategórií funkcií v rozsahu 16 rokov a 96 dní. Navrhovateľ vykonával dobu služby v I. kategórií funkcií do 31.12.1988 a z tohto zamestnania (služby) nebol prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v ust. § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek 62 rokov dňa 30.10.2015 (podľa § 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení). Tieto skutočnosti, z ktorých odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok navrhovateľ v opravnom prostriedku nenamietal a medzi účastníkmi konania tak neboli sporné. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne - listiny označenej ako DK-KZ - priebeh dôchodkového poistenia s dátumom tlače 21.03.2014 vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia u navrhovateľa ku dňu získania nároku predstavuje 38 rokov a 135 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podstatou opravného prostriedku navrhovateľa je jeho tvrdenie o nesprávnom výklade ustanovenia § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení odporkyňou v napadnutom rozhodnutí, ak táto pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok vychádzala z názoru, že pre priznanie starobného dôchodku v zníženom dôchodkovom veku je nutné okrem dosiahnutia zákonom predpísaného obdobia dôchodkového poistenia (v zvýhodnenej pracovnej kategórii, rovnajúcej sa dobe služby) zároveň splniť podmienku, že výkon zamestnania I. pracovnej kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, teda, že výkon uvedeného zamestnania, resp. trvania služby u neho musel existovať aj k uvedenému dátumu. V súvislosti s rozhodovaním odporkyne o posudzovaní nárokov na dôchodkové dávky u tých poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a tiež dobu služby, ktorú vykonávali o. i. ako príslušníci Policajného zboru je potrebné zdôrazniť, že poistenec, ktorý ako policajt vykonával dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórií funkcií v požadovanom rozsahu (v nižšie uvedenom) a získal najmenej 25 rokov doby poistenia súčtom dôb poistenia (zabezpečenia) zo všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, má nárok na dôchodkovú dávku vo veku 59. rokov, ak získal dobu služby v I. a II. kategórií funkcií a doby služby v požadovaných kategóriách trvali do 31.12.1999. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení musí pracovný pomer (služba) trvať k 31.12.1999. Podmienka trvania pracovného pomeru (služby) sa nevťahuje iba na tých, ktorí majú odslúžených 20 rokov a viac v I. pracovnej kategórii. V okolnostiach danej veci je podstatným, že zníženie dôchodkového veku u navrhovateľa v súvislosti s pracovnými kategóriami (I. a II. pracovná kategória) je možné využitím dvoch ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a to : a/ § 21 ods. 1 písm. b/, v ktorom prípade musia byť splnené podmienky dosiahnutia veku aspoň 55 rokov a trvanie zamestnania najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, b/ § 174 ods. 1 písm. d/ v ktorom prípade musia byť splnené podmienky zamestnania najmenej 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie a podľa ods. 2 zároveň splnená podmienka, že služobný pomer trval k 31.12.1999. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu súd hodnotí námietku navrhovateľa v opravnom prostriedku, ktorá je vyššie špecifikovaná ako neopodstatnenú, pretože v prípade uplatnenia nároku navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku v zníženom dôchodkovom veku za použitia ust. § 174 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení musí byť zároveň splnená podmienka, že služobný pomer trval k 31.12.1999. V prípade navrhovateľa uvedená podmienka, t.j. trvanie služobného pomeru preukázateľne splnená nebola, keď služobný pomer ( výkon služby v I. kategórií funkcií ) trval len do 31.12.1988, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Navrhovateľovi nevznikol nárok na priznanie starobného dôchodku v zníženom dôchodkovom veku ani podľa ust. § 21 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože zo zamestnania ( služby) uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b/ nebol prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona o sociálnom zabezpečení. Súd vychádzajúc z daných skutkových a právnych záverov preto konštatoval, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zodpovedá príslušným zákonným ustanoveniam upravujúcim danú problematiku ako aj ustálenej súdnej praxi. Z týchto podstatných dôvodov preto podľa § 250q ods. 3 preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.