Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/89/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200869 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200869.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu RELAXI s.r.o., so sídlom Jánošíkova č. 9, Košice, IČO: 36 592 480, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/184897/2015/4897 zo dňa 04.05.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 17.06.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/184897/2015/4897 z 04.05.2015 a rozhodnutia DÚ Košice č. 9800302/5/371818/2015 z 27.02.2015 a žalobe vyhovieť alebo alternatívne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/184897/2015/4897 z 04.05.2015 a rozhodnutia DÚ Košice č. 9800302/5/371818/2015 z 27.02.2015 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70 eur a súčasne vydať uznesenie, ktorým krajský súd odloží vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/184897/2015/4897 z 04.05.2015 v spojení s rozhodnutím DÚ Košice č. 9800302/5/371818/2015 z 27.02.2015 do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 9800302/5/371818/2015 z 27.02.2015, podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov určil žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty RELAXI s.r.o., IČO: 35 592 480, DIČ: 2022008076, Jánošíkova 9, 040 01 Košice - m. č. Juh, zábezpeku na daň z priadnej hodnoty vo výške 157 000 eur na obdobie 12 mesiacov. Žiadateľ o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia, a to: - zložením peňažných prostriedkov na účet Daňového úradu Košice, číslo účtu J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Štátnej pokladnici, variabilný symbol XXXXXXXXXX alebo - bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žiadal žalobca jeho odvolaniu vyhovieť v plnom rozsahu a zrušiť nezákonné rozhodnutie č. 9800302/5/371818/2015 zo dňa 27.02.2015. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800302/5/371818/2015 zo dňa 27.02.2015, ktorým správca dane podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov určil na obdobie 12 mesiacov zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 157 000 eur daňovému subjektu RELAXI s.r.o., Jánošíkova 9, 040 11 Košice, IČO: 36 592 480, DIČ: 2022008076, IČ DPH: SK2022008076, potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty vo výške 157 000 eur uviedol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí je uvedené IČO: 35 592 480, ktoré nie je identifikačným číslom spoločnosti RELAXI s.r.o. - táto podstatná chyba robí rozhodnutie vadným, neúčinným, nevykonateľným, neplatným a bezpredmetným. Žalobca namieta, že uložená zábezpeka je bezdôvodná, pretože došlo k zníženiu počtu obchodných vzťahov s doterajšími obchodnými partnermi a je veľká pravdepodobnosť, že plánovaný objem hrubých výnosov na budúcich 12 mesiacov nebude naplnený. Žalobca ďalej uvádza, že žiadateľom o registráciu daňového subjektu RELAXI s.r.o. je jediný majiteľ a spoločník T.. E. T. a že tento daňový subjekt nemá, ani nikdy nemal žiadne nedoplatky, ani dlhy voči daňovému úradu. Konateľku spoločnosti RELAXI s.r.o. p. T. T. nemôže správca dane považovať za rizikovú len preto, že je matkou T.. E. T. (majiteľky spoločnosti RELAXI s.r.o.) a presúvať na spoločnosť RELAXI s.r.o. záležitosti týkajúce sa spoločnosti RELAX s.r.o., ktorá nie je jej majiteľkou, ani spoločníčkou, ani tichou spoločníčkou a nemá s ňou nič spoločné. T. T. je majiteľkou spoločnosti RELAX s.r.o., za ktorú si aj zodpovedá. Trestať dcéru (jej spoločnosť RELAXI s.r.o.) za matku je nemorálne, protiústavné a nezákonné. Súdne konanie spoločnosti RELAX s.r.o. nemá nič spoločné so spoločnosťou RELAXI s.r.o., ktorá je riešená v registračnom procese, a ktorá nemá byť trestaná formou zábezpeky, pretože má všetko vyplatené, nemá žiadne dlhy na daniach, žiadne nedoplatky, daňové priznania a účtovné výkazy podáva pravidelne a načas a nemala žiadne exekučné konania. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal o zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane č. 9800302/5/371818/2015 zo dňa 27.02.2015. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností zistil tento skutkový stav: Daňový subjekt RELAXI s.r.o. dňa 20.01.2015 elektronicky podal správcovi dane Daňovému úradu Košice žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), pretože za posledných 12 predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov dosiahol obrat 50 273 eur. Správca dane po preverení opodstatnenosti podanej žiadosti zistil, že ide o povinnú registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. - podľa predložených dokladov bol zákonom stanovený obrat pre povinnú registráciu prekročený v decembri 2014. Správca dane zaregistroval daňový subjekt RELAXI s.r.o. pre daň z pridanej hodnoty k 01.04.2015. Žalovaný uviedol, že správca dane ďalším preverovaním zistil, že daňový subjekt spĺňa jednu z podmienok na určenie zábezpeky (§ 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), keďže konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty (T. T.) je konateľom a spoločníkom v prepojenej spoločnosti, ktorej celková výška evidovaných daňových nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty, vzniknutých v období, v ktorom bol konateľom a spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu neboli zaplatené, je 92 275,09 eur. Správca dane zistil, že spoločnosť, v ktorej je konateľnom a spoločníkom T. T. - (zároveň aj konateľ spoločnosti RELAXI s.r.o.), podáva daňové priznania nepravidelne, nepodáva účtovné výkazy a začalo sa u neho daňové exekučné konanie. Na základe týchto zistení a s prihliadnutím na riziko vzniku nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty, správca dane vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým v zmysle § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov určil zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške 157 000 eur. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že správca dane vychádzal a postupoval v zmysle § 4 ods. 1, § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že legislatívna úprava zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov nedáva správcovi dane možnosť rozhodnúť, či žiadateľovi o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, uloží povinnosť zložiť zábezpeku na daň, alebo nie v prípade, ak zistí, že žiadateľ o registráciu naplnil podmienku na zloženie zábezpeky v zmysle § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Konštatoval, že správca dane musí pri výpočte rizika vzniku nedoplatku na dani z pridanej hodnoty postupovať objektívne, ale pretože preskúmať riziko vzniku nedoplatku na dani je zložitý proces, pre zníženie rizika subjektívnosti pri určení výšky zábezpeky na daň je správca dane povinný vychádzať z údajov, ktoré má k dispozícii zo špeciálne vytvoreného programu, ktorý hodnotí daňový subjekt objektívne podľa množstva kritérií. Súčasne stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky na daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a daňový úrad nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane pri určení výšky zábezpeky na daň v súlade so zákonom (§ 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) prihliada na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Informačný systém hodnotí daňový subjekt objektívne podľa viacerých kritérií, medzi ktoré patrí aj zisťovanie, či konateľ alebo spoločník spoločnosti žiadajúcej o registráciu, nie je alebo nebol aj konateľnom alebo spoločníkom spoločnosti, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola jej konateľnom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt RELAXI s.r.o. dosiahol zákonom stanovený obrat pre registráciu dane z pridanej hodnoty v mesiaci december 2014. Zároveň vyplynulo, že konateľom žiadateľa o registráciu je pani T. T., ktorá je aj konateľom a spoločníkom v prepojenom daňovom subjekte, ktorého celková výška evidovaných nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty je vo výške 92 274,09 eur, teda vyššej ako 1 000 eur, ktoré vznikli v období, v ktorom T. T. bola (a stále je) konateľom a spoločníkom v tejto spoločnosti, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty neboli zaplatené. Spoločnosť, v ktorej je T. T. konateľom a spoločníkom podáva daňové priznania nepravidelne, nepodáva účtovné výkazy a začalo u nej daňové exekučné konanie. Tomuto zisteniu zodpovedá aj výška zábezpeky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že tým, že bola splnená podmienka na určenie zábezpeky v zmysle ustanovenia § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca dane bol povinný v zmysle ustanovenia § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov určiť daňovému subjektu zábezpeku na daň. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval pri určení zábezpeky na daň podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalovaný námietky žalobcu, že uložená zábezpeka je bezdôvodná, lebo daňový subjekt RELAXI s.r.o. nikdy nemal a nemá voči správcovi dane nedoplatky, za neopodstatnené. Žalovaný považoval taktiež za neopodstatnené aj námietky týkajúce sa vzťahov T.. E. T. - spoločníka spoločnosti RELAXI s.r.o. a T. T. - konateľa spoločnosti RELAXI s.r.o. a zároveň spoločníka a konateľa spoločnosti RELAX s.r.o., pretože z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: J., Vložka číslo: XXXXX/R., spoločnosti RELAXI s.r.o., je zrejmé, že spoločnosť navonok zastupuje a v jej mene koná samostatne konateľ, teda T. T.. V súvislosti s námietkou nesprávne uvedeného identifikačného čísla spoločnosti RELAXI s.r.o., žalovaný zistil, že správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí správne uviedol obchodné meno a sídlo spoločnosti RELAXI s.r.o. a identifikačné číslo daňového subjektu, ale nesprávne uviedol identifikačné číslo organizácie - keď namiesto IČO: 36 592 480 uviedol IČO: 35 592 480. Poukázal na to, že správcom dane uvedené identifikačné číslo organizácie nie je správne, ale žalovaný v Obchodnom registri Slovenskej republiky zistil, že neexistuje žiadna iná organizácia, ktorá by mala pridelené identifikačné číslo 35 592 480, t.j. uvedenému identifikačnému číslu nezodpovedá žiadny záznam v Obchodnom registri SR. Uvedená skutočnosť teda znamená, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nebolo vydané inej osobe. Žalovaný ďalej uviedol, že zrušením odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a vrátením veci na ďalšie konanie a rozhodnutie spočívajúce iba v oprave identifikačného čísla organizácie, by odvolávajúcemu sa nebol privodený priaznivejší výsledok. Žalovaný preto v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku v rámci odvolacieho konania pre plynulosť a efektívnosť konania vo veci odstraňuje chybu konania, spočívajúcu v porušení § 63 ods. 3 písm. c/ Daňového poriadku, podľa ktorého, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane. Žalovaný opravil chybu týkajúcu sa nesprávne uvedeného identifikačného čísla organizácie RELAXI s.r.o. tak, že správne identifikačné číslo organizácie je 36 592 480, preto je uvedené aj vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj na odvolacie námietky proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca ďalej uviedol, že z právneho hľadiska pri výkone práva a jeho aplikácii podľa právnej normy rozhodnutie autoritatívneho orgánu štátnej moci okrem základných náležitostí musí brať ohľad i na to, že ním uložená povinnosť, pokuta - daňová zábezpeka a iné má byť nemotivačná a nemá byť likvidačná pre firmy (daňové subjekty). Konštatoval, že rozhodnutie má byť vydané reálne, racionálne a nie v rozpore s podstatou a objektívnou realitou (reálnosť, objektívnosť, účinnosť, právoplatnosť, vykonateľnosť, vymožiteľnosť, etc.). Pokiaľ je rozhodnutie vydané v nereálnych rozmeroch, tak je i fiktívne, čo sa týka jeho vykonateľnosti, teda je nevykonateľné, lebo predmet jeho rozhodnutia bol určený nereálne a je de facto i de iure vadným nezákonným rozhodnutím, nemá a nespĺňa základné atribúty zákonného rozhodnutia, ústavnú dimenziu a je vo svojej podstate nulitné, a teda nielen nezákonné. Rozhodnutia, ako je všeobecne známe, sa podľa obsahu a foriem delia do rôznych skupín. Jednou z nich sú individuálne správne akty, preto individuálne, lebo sa týkajú jediného adresného subjektu. A v tomto prípade záväznej, t.j. výrokovej časti (nie inej časti vydaného napadnutého daňového rozhodnutia) individuálneho správneho aktu o zábezpeke 157 000 eur bol zaviazaný IČO: 35 592 480 niekto iný a nie žalobca RELAXI s.r.o., IČO: 36 592 480. Žalobca konštatoval, že v tomto je podstata vady vydaného prvostupňového rozhodnutia a jeho nezákonnosť. Žalobca uviedol, že konvalidácia nezákonného prvostupňového rozhodnutia druhostupňovým úradom je neprípustná, voluntaristická, neodstraňuje nezákonný stav a nesprávny úradný postup žalovaného (I. stupňového DÚ - lebo uvedenú presnú adresnosť IČO musí obsahovať už prvostupňové rozhodnutie). Podľa názoru žalobcu druhostupňový orgán - žalovaný mal teda zrušiť prvostupňové rozhodnutie DÚ Košice, vec vrátiť na nové konanie a v ňom prvostupňový DÚ mal vydať nové rozhodnutie o zaviazaní správneho daňového subjektu, t.j. žalobcu na povinnosť splatiť zábezpeku. Konštatoval, že uvedený postup by bol správny, lebo v opätovnom novom prvostupňovom konaní a novom vydanom rozhodnutí DÚ Košice, by mal žalobca opätovne právo odvolať sa, tým by mu podľa Ústavy SR bolo umožnené účinne brániť sa. Avšak toto právo druhostupňovým DÚ mu reálne bolo odňaté a procesne neumožnilo mu ho uplatniť, lebo urobil druhostupňovú konvalidáciu a v tom vidí žalobca porušenie zákona, nesprávny úradný postup a nedodržanie nezákonnosti. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že jedinou majiteľkou a jedinou spoločníčkou firmy RELAXI s.r.o. je len T.. E. T. a nie T. T., ako to subjektívne tvrdí žalovaný v rozhodnutí. O žiadnej inej spoločníčke majiteľka nevie ... Konateľku si stanovila ona, áno je T., ale firmu riadi sama a nespolupracuje s pani T. T. v iných firmách vôbec a nemá dôvod, aj účtovníčky si tiež plnia svoje povinnosti načas! Takže nechápe o čo vlastne ide a o čo žalovanému ide ... chce firmu RELAXI s.r.o. zlikvidovať len preto, že meno T.. E. T. má meno ako T. T.? Žalobca konštatoval, že to, že niekto má spoločné meno alebo je len menovec, neznamená to, že je aj v nejakom prepojení aj s iným subjektom a spolupracuje s ním s jeho firmami. Žalobca uviedol, že kategoricky nesúhlasí a taktiež vyvracia názor žalovaného, že žalobca (RELAXI s.r.o.) T.. E. T. a (konateľka T. T.) nepodáva pravidelne daň. priznania, účtovné doklady a začalo sa u neho exekučné konanie a má vraj aj nedoplatky na dani. Konštatoval, že firma RELAXI s.r.o. si riadne účtovne plní všetko načas, aj v predstihu a nemá žiadne dlhy, mesačné výkazy aj mzdové si podáva včas aj dane si platí načas, nedoplatky nemá žiadne, ani exekučné konanie sa u neho nezačalo, lebo nemá ani dôvod ho mať. V podanej žalobe žalobca namietal, že žalovaný prezrádza otvorene informácie, ktoré sa netýkajú subjektu RELAXI s.r.o. slečne (majiteľke T.. E. T.), ktorá o ničom nevie ani nechce vedieť a ju už vonkoncom ani vôbec nezaujímajú a nechcú ani zaujímať nejaké uvedené čísla údajného nedoplatku iného / de iure cudzieho subjektu, považuje za porušenie daňového tajomstva. Taktiež konateľka žalobcu vôbec nikdy neposkytla žiadne informácie o cudzom daňovom subjekte žalobcovi, lebo nemala dôvod ani prečo. Poukázal na to, že tu vidieť, že nereálne prepojenie medzi žalobcom (RELAXI) a cudzím subjektom je len subjektívny názor niekoho z daňového úradu, majiteľka to berie ako vedomé ublíženie žalovaného, ohováranie bezúhonnej spoločnosti (žalobcu), aj ako cielenú násilnú bezdôvodnú likvidáciu jej firmy. Žalobca videl nezákonný postup v tom, že novelou zákona č. 218/2014 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, bola skrátená lehota na vykonanie registrácie správcu dane z 30 dní na 21 dní (viď § 4 ods. 3) najneskôr ... až 60 dní - lehota odo dňa doručenia žiadosti o registráciu. Poukázal na to, že konkrétne žalobca podal registráciu u žalovaného 20.01.2015 a žalovaný mu kartičku (osvedčenie o registrácii DPH) vydal až 01.04.2015, t.j. po zákonnom stanovenej lehote. Žalobca videl porušenie i podľa § 4c ods. 5 zák. o DPH a zábezpeku považoval za bezpredmetnú a bezdôvodnú. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 4c./ ods. 7./ cit. zákona daňový úrad vráti zábezpeku ... V tomto prípade nemusí vracať, lebo nie sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky, a preto sa ani nemusí dávať. V tomto smere žalobca videl pochybenie žalovaného. Žalobca poukázal na to, že z hľadiska časového tým, že sa stal ex lege platiteľom DPH, všetkých doterajších klientov, ktorých mal, stratil, logicky preto, lebo oni (neplatcovia DPH) nebudú obchodovať s platiteľom DPH (žalobcom), lebo sa ním ex lege stal, lebo pre neplatcov - klientov, by to bolo nevýhodné, predražovanie ich obchodov (vyššie o 20 %). Konštatoval, že vyzerá to tak, že z temporálneho hľadiska v čase 08-12/2015 žalobca nenaplní ani žiadny obrat, aby zostal ex lege platcom DPH od 01.04.2016. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona žalovaný mal zrušiť registráciu pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Žalobca by bol povinný do 10 dní od zrušenia registrácie odovzdať DÚ osvedčenie o registrácii pre DPH (kartičku). Žalovaný, keď už kartičku vydal, následne mohol postupovať i podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona zrušením registrácie pre daň z úradnej moci (ex offo). V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, že má za to, že žalovaný nedodržal literu zákona, postupoval nezákonne, porušil tak práva a právom chránené záujmy žalobcu bezdôvodne, vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré je likvidačné pre žalobcu, videl len naplnenie fiškálne naplnenie štátneho rozpočtu. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.08.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, za splnenia podmienok uvedených v 250f O.s.p. bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Podľa § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z., zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky, ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené. Podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné: K žalobnej námietke týkajúcej sa vady vydaného prvostupňového rozhodnutia, a to konkrétne nesprávne uvedeného identifikačného čísla žalobcu a následný nesprávny postup žalovaného súd uvádza, že ustanovenie § 63 ods. 3 Daňového poriadku taxatívne vymenúvava náležitosti, ktoré musí rozhodnutie obsahovať. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento v rozhodnutí nesprávne uviedol identifikačné číslo žalobcu, a to IČO: 35 592 480 a nie správne IČO: 36 592 480. Z obsahu spisu vyplýva, že po preverení identifikačného čísla 35 592 480 v Obchodnom registri SR žalovaný zistil, že pod týmto identifikačným číslom sa nenachádza žiadny záznam, teda neexistuje žiadna iná organizácia, ktorej by bolo pridelené IČO: 35 592 480, a teda nemôže ísť o zámenu s iným právnym subjektom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný postupom v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku opravil identifikačné číslo žalobcu tak, že vo výroku svojho rozhodnutia uviedol správne identifikačné číslo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým správca dane určil zábezpeku je žalobca ako žiadateľ o registráciu pre daň z pridanej hodnoty dostatočne a nezameniteľne identifikovaný, v dôsledku čoho nemôže dôjsť k zámene s iným právnym subjektom, pričom ako už bolo uvedené neexistuje žiadna organizácia, ktorej by bolo pridelené IČO: 35 592 480. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný mal v dôsledku tejto chyby prvostupňové rozhodnutie DÚ Košice zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, takýto postup žalovaného by výsledok rozhodnutia správcu dane nezmenil, a teda žalobcovi by nebol privodený priaznivejší výsledok. Preto podľa názoru súdu nejde o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú odôvodnenosti zábezpeky súd uvádza, že zábezpeka na daň ako nový inštitút bola zavedená do zákona č. 222/2004 Z. z. od 01.10.2012 ako súčasť procesu registrácie a aplikuje sa na žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podané daňovému úradu, či už ide o povinnú alebo dobrovoľnú registráciu pre daň. Žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, ktorý splní minimálne jedno kritérium pre uloženie zábezpeky, určí správca dane v zmysle ustanovenia § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. výšku zábezpeky, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Zábezpeka na daň z pridanej hodnoty sa určuje obligatórne zo zákona, t.j. správca dane je povinný určiť žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku, ak zistí, že žiadateľ o registráciu naplnil minimálne jednu z podmienok uvedených v ust. § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správca dane v danom prípade mal za preukázané, že bola splnená podmienka pre uloženie zábezpeky uvedená v ustanovení § 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto bol správca dane povinný uložiť žalobcovi zábezpeku. Pri výpočte výšky zábezpeky sa v prípade, ak daňový subjekt naplnil jednu z podmienok uvedených v ustanovení § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., posudzujú viaceré ukazovatele ako napr. to, či prepojený subjekt nepodáva daňové priznania alebo účtovné výkazy alebo ich podáva nepravidelne, či sa u prepojeného subjektu nezačalo daňové exekučné konanie, či má prepojený subjekt nález z daňovej kontroly alebo mu bola určená daň podľa pomôcok, či na prepojený subjekt nebol vyhlásený konkurz alebo likvidácia, pričom vplyv na výšku určovanej zábezpeky má práve výška nedoplatku prepojeného subjektu. V danom prípade mal správca dane, ako aj žalovaný, za preukázané, že jediná konateľka spoločnosti žiadajúcej o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bola personálne prepojená na iný daňový subjekt, a to spoločnosť RELAX s.r.o., Grúň 30, Medzev, IČO: 36 571 423, ktorá mala ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nedoplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 92 274,09 eur, ktorý vznikol v období, v ktorom bola konateľka žalobcu jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti RELAX s.r.o. a ku dňu podania žiadosti žalobcu o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený, spoločnosť RELAX s.r.o. podávala daňové priznania nepravidelne, nepodávala účtovné výkazy a začalo sa u nej daňové exekučné konanie. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že firma RELAXI s.r.o. si riadne účtovne plní všetko načas, aj v predstihu a nemá žiadne dlhy, táto žalobná námietka je irelevantná, nakoľko správny orgán prvého stupňa a taktiež žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli, že žalobca nepodáva daňové priznania, účtovné doklady, začalo sa u neho exekučné konanie a má nedoplatky na dani, pretože tieto skutočnosti boli uvedené v súvislosti s prepojenou spoločnosťou bez uvedenia bližšej identifikácie tejto spoločnosti. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že jedinou majiteľkou a jedinou spoločníčkou firmy RELAXI s.r.o. je len T.. E. T. a nie T. T., ako to subjektívne tvrdí žalovaný, pričom o žiadnej inej spoločníčke majiteľka nevie, k tomu súd uvádza, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: J., Vložka číslo: XXXXX/R., vyplýva, že spoločníčkou v obchodnej spoločnosti RELAXI s.r.o. je E. T. a konateľom spoločnosti T. T., pričom z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: J., Vložka číslo: XXXXX/R., vyplýva, že v obchodnej spoločnosti RELAX s.r.o. je spoločníčkou T. T. a konateľom taktiež T. T.. Z uvedeného vyplýva, že konateľka žalobcu a žiadateľka o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je konateľkou a spoločníčkou v prepojenej spoločnosti, ktorej celková výška evidovaných daňových nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty vzniknutých v období, v ktorom bola konateľkou a spoločníčkou, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu neboli zaplatené je 92 275,09 eur, čím žalobca spĺňa jednu z podmienok na určenie zábezpeky vyplývajúcu z ust. 4c ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. K námietkam žalobcu o porušení daňového tajomstva súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného nie je konkretizovaný žiadny iný daňový subjekt, len vo všeobecnosti sú uvádzané skutočnosti, ktoré ovplyvnili výšku zábezpeky. Celková suma nedoplatku bez uvedenia daňového subjektu, teda nie je porušením daňového tajomstva. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.