Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/44/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200897 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom E. XX, W. D., XX-XX U. Y., Q. D. XBA, W. S. B. O. U. W. Í., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009. II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.07.2015 (č.l. 1 spisu), ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 27.07.2015, odvolal voči rozhodnutiu, ktoré v kópii priložil. Vo svojom odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky. K svojmu odvolaniu pripojil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009 (č.l. 3 spisu) odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení resp. ZoSP) a podľa článku 39 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkové činné osoby a členov ich rodín, pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva, zamietla jeho žiadosť o invalidný dôchodok z 30.01.2008. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky S. z 18.02.2009 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalej dodala, že posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojenej lekárskej správy z 18.02.2009, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2015 (č.l. 10 spisu) a v doplnenom vyjadrení zo dňa 08.01.2016 (č.l. 18 spisu) navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.11.2009 potvrdiť ako vecne správne. Poukazovala na znenie ustanovení § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako aj na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka S. zo dňa 18.02.2009, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok a z ktorého vyplýva, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona, lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do príslušnej kapitoly. Dodala, že zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia nie je na takej úrovni, ktorá by podľa ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení zakladala vznik invalidity a preto jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Poukazovala na to, že na základe jeho opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky S. zo dňa 11.11.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ústredie zo dňa 28.12.2015, pričom títo posudkoví lekári zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku, na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotila, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% v porovnaní so zdravou osobu, pričom navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z toho dôvodu sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok a odporkyňa mala za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Z Lekárskej správy zo dňa 02.09.2009 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporkyne), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky S. MUDr. B. W., súd z výroku zistil, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 35%. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30% boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 1, písmeno a) v rozmedzí od 30 do 45%. Posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 5% vzhľadom na iné zdravotné postihnutie, a to Choroby podporného a pohybového aparátu - kapitola XV, oddiel E, položka 3a, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Posudkový lekár vychádzal z choroby organický psychosyndróm (diagnóza F09) a dorzalgia (diagnóza M.54). Z celkového posudku ďalej súd zistil, že u posudzovaného bol diagnostikovaný organický psychosyndróm, ktorý podľa všetkého hranične dosahuje do kategórie stredne ťažkých foriem, preto v danej položke zvolil nižšiu hranicu, ktorú navýšil prítomnými ťažkosťami, vyplývajúcimi z degeneratívneho ochorenia chrbtice a podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 35%. Z Lekárskej správy zo dňa 11.11.2015 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporkyne), vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočka S. MUDr. B. W., súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 35%. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30% boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 1, písmeno a) v rozmedzí od 30 do 45%. Posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 5% vzhľadom na iné zdravotné postihnutie, a to dorzalgia, pričom pri posudku vychádzal zo stanovených chorôb, a to organický psychosyndróm diagnóza F09 a choroby dorzalgie. Z posudku zároveň súd zistil, že nakoľko navrhovateľ sa zdržiava na adrese v W. S. B. O. U. W. Í., z toho dôvodu bol posúdený v neprítomnosti. Ako choroby sú uvedené organický psychosyndróm diagnóza F09 a iné zdravotné postihnutie je uvedené dorzalgia. Z Lekárskej správy zo dňa 28.12.2015 (č.l. 16-17 spisu), vypracovanej posudkovým lekárom lekárom sociálneho poistenia ústredie MUDr. F. I.I., súd z výroku posudku zistil, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola určená vo výške 35%. Za Rozhodujúce zdravotné postihnutie vo výške 30% boli stanovené Duševné choroby a poruchy správania - kapitola V, položka 1, písmeno a) v rozmedzí od 30 do 45%. Posudkový lekár zvýšil percentuálnu mieru o 5% vzhľadom na iné zdravotné postihnutie, a to dorzalgia, pričom pri posudku vychádzal zo stanovených chorôb, a to organický psychosyndróm (diagnóza F09) a dorzalgia. Z celkového posudku súd zistil, že zdravotný stav bol posúdený na základe odborných vyšetrení z roku 2007 a 2008, pričom podľa odborného neurologického a rehabilitačného vyšetrenia z roku 2007 a 2008 bol posudzovaný liečený pre bolesti chrbtice. V objektívnom funkčnom náleze bola prítomná len mierna funkčná porucha chrbtice bez známok koreňového dráždenia na podklade ľahkých degeneratívnych zmien na chrbtici, pričom v apríli 2008 absolvoval psychologické vyšetrenie, ktoré je len pomocným vyšetrením pred odborným psychiatrickým vyšetrením. Podľa tohto špeciálneho psychologického vyšetrenia ide u neho o symplexnú osobu s podpriemerným intelektom a pozitívnymi testami na organicitu. Za účelom posúdenia psychického stavu u posudzovaného chýba odborné psychiatrické vyšetrenie. Na základe uvedených odborných vyšetrení zdravotný stav posudzované nespĺňa posudkové kritéria invalidity, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím je s porovnaním organický psychosyndróm bez základného psychiatrického vyšetrenia, ktorý sa zaraďuje naďalej do kapitoly V, položky 1, písmeno a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Pre iné posudkovo nevýznamné ochorenie - chronické bolesti chrbta bez akýchkoľvek známok koreňového dráždenia, navýšil rozhodujúce zdravotné postihnutie o 5%. - Navrhovateľ sa na pojednávanie, konané dňa 09.02.2016, nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil. Preto súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, na základe obsahu spisu a vykonaných dôkazov. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní konanom dňa 09.02.2016 navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že navrhovateľ vo veci nepredložil nové dôkazy a ani v ostatnom podaní nepredložil nové dôkazy, na základe ktorých by malo byť vydané nové rozhodnutie vo veci a ktoré by odôvodňovali posúdenie jeho zdravotného stavu inak, ako bolo posúdené posudkovými lekármi vo veci vypracovanými posudkami. Z týchto vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa dosiahla výšku 35%, čím nesplnil medicínsku podmienku pre priznanie nároku na invalidný dôchodok. § Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 17.07.2015 a doručený na tunajší súd dňa 27.07.2015 nie je dôvodný. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa článku 39 (Priznanie dávok) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkové činné osoby a členov ich rodín, pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva, 1. Inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňovali v čase, keď vznikla práceneschopnosť s následnou invaliditou, určí v súlade s týmito právnymi predpismi, či dotknutá osoba spĺňa podmienky vzniku nároku na dávky a, ak je to vhodné, zohľadnia sa ustanovenia článku 38. 2. Osoba, ktorá spĺňa podmienky uvedené v odseku 1, poberá dávky len od uvedenej inštitúcie v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje. 3. Osoba, ktorá nemá nárok na dávky podľa odseku 1, poberá dávky, na ktoré má ešte nárok podľa právnych predpisov iného členského štátu, pričom, ak je to vhodné, sa zohľadnia ustanovenia článku 38. 4. Ak právne predpisy uvedené v odseku 2 alebo 3 ustanovujú, že výška dávok sa určuje so zohľadnením existencie aj iných rodinných príslušníkov ako detí, príslušná inštitúcia zohľadní aj tých rodinných príslušníkov dotknutej osoby, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu tak, akoby mali bydlisko na území príslušného štátu. 5. Ak právne predpisy uvedené v odsekoch 2 alebo 3 umožňujú zníženie, pozastavenie alebo odňatie dávok v prípade súbehu s inými príjmami alebo dávkami iného druhu v zmysle článku 461 ods. 2, článku 46a ods. 3 a článku 46c ods. 5, tieto sa uplatnia primerane. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení - Kapitola V. (DUŠEVNÉ CHOROBY A PORUCHY SPRÁVANIA), položka č. 1 (Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia pri Creutzfeldtovej-Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.)), písmeno a/ (stredne ťažké formy) je uvedené percentuálne rozpätie 30-45%. Vzhľadom na odvolanie navrhovateľa voči rozhodnutiu odporkyne o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok z 30.01.2008, ktoré vykonala odporkyňa rozhodnutím zo dňa 24.11.2009 mal súd za to, že navrhovateľ nesúhlasil s tým, že nesplnil podmienku podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda že jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosiahla viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd zdôrazňuje, že k odvolaniu navrhovateľ a rovnako ani v priebehu nedoložil nové lekárske správy, ktoré by odôvodňovali iné posúdenie jeho zdravotného stavu ako tie, ktoré už boli súčasťou dávkového spisu odporkyne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od 01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 citovaného zákona). Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch zo dňa 02.09.2009, 11.11.2015 a 28.12.2015 vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení, pričom posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie konštatoval, že v objektívnom funkčnom náleze bola prítomná len mierna funkčná porucha chrbtice bez známok koreňového dráždenia na poklade ľahkých degeneratívnych zmien na chrbtici. Podľa absolvovaného (apríl 2008) špeciálneho psychologického vyšetrenia, ktoré je len pomocným vyšetrením pred odborným psychiatrickým vyšetrením, ide u neho o symplexnú osobu s podpriemerným intelektom a pozitívnymi testami na organicitu, pričom chýba odborné psychiatrické vyšetrenie. Na základe odborných vyšetrení posudkový lekár uzavrel, že zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa posudkové kritéria invalidity, pričom rozhodujúcim zdravotným postihnutím je s porovnaním organický psychosyndróm bez základného psychiatrického vyšetrenia (Kapitoly V, položky 1, písmeno a/) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Vzhľadom na iné posudkovo nevýznamné ochorenie - chronické bolesti chrbta bez akýchkoľvek známok koreňového dráždenia, navýšil rozhodujúce zdravotné postihnutie o 5%, čím miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa v percentách dosiahla výšku 35%. Súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z podaných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nesporne a jednoznačne vyplývajú skutočnosti, ktoré neodôvodňujú uznanie navrhovateľa za invalidného v zmysle citovaných právnych predpisov. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 3 O.s.p., napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.11.2009 ako vecne správne potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov konania, odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.