Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/96/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200901 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200901.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu F. B., bytom B. X, N., zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25987-9/2015-BA zo dňa 19.06.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 25987-9/2015-BA zo dňa 19.06.2015, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 28521/2014-KEM-DvN zo dňa 22.12.2014 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 366,27 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Anny Lacovej, advokátky, Pražská 4, Košice. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 24.07.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.07.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. j. 25987-9/2015-BA zo dňa 19.06.2015 a rozhodnutia č. j. 28521/2014-KEM-DvN zo dňa 22.12.2015 a vrátenia veci na nové rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, vydala dňa 22.12.2014 rozhodnutie č. 28521/2014-KEM-DvN, na základe ktorého pán F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX N. - E., podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, žalobca navrhol, aby v rámci odvolacieho konania boli zohľadnené a posúdené vo vzájomných súvislostiach všetky listinné dôkazy v súlade s platnými právnymi predpismi a aby bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 28521/2014-KEM-DvN zo dňa 22.12.2014 tak, že F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX N. podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia má nárok na dávku v nezamestnanosti. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamietol odvolanie, ktoré podal pán F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX N., zastúpený advokátkou JUDr. Annou Lacovou, a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č.: 28521/2014-KEM-DvN zo dňa 22.12.2014. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a uviedol, že proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ zastúpený advokátkou JUDr. Annou Lacovou, v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a v odvolaní uvádza, že preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti na území Írska. Uvádza, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, vôbec nezohľadnila predložené listinné dôkazy a jeho vyjadrenie obsiahnuté v zápisnici spísanej dňa 09. decembra 2014 a v odvolaní cituje čl. 61 ods. 1, čl. 61 ods. 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia. Ďalej uvádza, že trvalé bydlisko má od narodenia na území Slovenska a od 21. júna 2008 žije v spoločnej domácnosti s manželkou v jej byte. Náklady spojené s vlastníctvom bytu a užívaním bytu boli hradené z účtu manželky. Výpisy z účtu za roky 2010, 2011, 2012 a 2013 predkladá v prílohe odvolania. V roku 2006 uzatvoril životné poistenie, uzatvoril zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení a na území Slovenska má svojich lekárov. V roku 2010 absolvoval rekvalifikačný kurz v odbore masér, pričom jeho prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto na ekonomickom podklade. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 104 ods. 1, 7 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čl. 61 ods. 1, 2, čl. 65 ods. 5 písm. a/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Žalovaný ďalej uviedol, že podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, č.: KE2/ OPO/ZAM/2014/64838, zo dňa 14. októbra 2014, navrhovateľ bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 29. septembra 2014, pričom žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, dňa 22. októbra 2014. V období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 29. septembra 2011 do 28. septembra 2014, navrhovateľ nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti pán F. B. preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia, ktoré aj citoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že navrhovateľ bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu, by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Veľkej Británie a na území Írska, do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Žalovaný konštatoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, pri posúdení zachovania väzieb a bydliska navrhovateľa na území Slovenska, zhodnotila aj informácie a dokumenty týkajúce sa zamestnania vo Veľkej Británii, na ktoré nadväzovalo zamestnanie v Írsku. Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, b) situáciu navrhovateľa vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, jeho rodinného stavu a rodinných väzieb, jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotil všetky dostupné informácie súvisiace s uvedenými skutočnosťami. V tejto súvislosti žalovaný zároveň uviedol, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi, a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t.j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti zároveň žalovaný uviedol, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Uviedol, že v zmysle čl. 1 písm. j/ základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na základe všetkých dostupných informácií, na účely nároku na dávku v nezamestnanosti nie je možné považovať bydlisko navrhovateľa počas jeho zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky, nakoľko si vytvoril centrum záujmov na území Veľkej Británie a Írska. Žalovaný ďalej konštatoval, že nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v jednom členskom štáte Európskej únie nezakladá nárok na automatické priznanie dávky v nezamestnanosti v inom členskom štáte Európskej únie. Teda, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania (bez ohľadu na dôvody), a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný uviedol, že takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu, teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný k námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní, že na území Slovenskej republiky mal trvalý pobyt a v Írsku len pracoval, uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, v odvolacom konaní dňa 27.02.2015 oslovila príslušnú inštitúciu v Írsku, konkrétne Deparment of Social Protection, International Records Buncrana, Co. Donegal. Ireland o stanovisko k určeniu bydliska a centra záujmov navrhovateľa. Department of Social Protection dňa 09. júna 2015 (doručené Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 11. júna 2015) potvrdil, že pán F. B. podľa jeho záznamov na účely dávky v nezamestnanosti mal bydlisko na území Írska, kde sa zvyčajne zdržiaval až do augusta 2014. Žalovaný konštatoval, že z vyjadrenia írskej inštitúcie je teda tiež zrejmé, že navrhovateľ si počas posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie vytvoril centrum záujmov a mal bydlisko práve na území Írska. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na takéto jednoznačné vyjadrenie írskej inštitúcie zhodné so stanoviskom Sociálnej poisťovne, nebolo možné prihliadnuť na subjektívny úmysel navrhovateľa (čl. 11 ods. 2 nariadenia). V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že celková dĺžka pobytu na území Veľkej Británie a následne na území Írska, stabilita zamestnania, stabilné bývanie a skutočnosť, že sa na území Írska zdržiavala aj jeho najbližšia rodina (manželka), v porovnaní so skutočnosťami, ktoré navrhovateľ uviedol ako väzby k Slovensku, nasvedčujú v danom období bližší vzťah k Írsku. Existencia stabilného a trvalého zamestnania, celková prítomnosť na území iného členského štátu Európskej únie sú primárnym kritériom pre určenie bydliska a centra záujmov. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa záverov odvolacieho konania si navrhovateľ počas výkonu zárobkovej činnosti vo Veľkej Británii a v Írsku nezachoval bydlisko na území Slovenskej republiky. Naopak, zo spisového materiálu mal odvolací orgán za preukázané, že počas dlhodobého výkonu zamestnania v Írsku sa navrhovateľ dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný i mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že navrhovateľ nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie a Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. j. 25987-9/2015-BA zo dňa 19.06.2015 a rozhodnutia č. j. 28521/2014-KEM-DvN zo dňa 22.12.2014 a vrátania veci na nové rozhodnutie. V podanej žalobe žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že žalovaný okrem iných skutočností sa pri rozhodnutí riadil listom príslušnej inštitúcie v Írsku, konkrétne Department of Social Protection, ktorý vraj potvrdil, že žalobca podľa jeho záznamov na účely dávky v nezamestnanosti mal bydlisko na území Írska, kde sa zvyčajne zdržiaval. Žalobca uviedol, že uvedené rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné a v zákonom stanovenej lehote v súlade s ustanovením § 247 a nasl. žiada súd o jeho preskúmanie z týchto podstatných dôvodov. V podanej žalobe žalobca citoval čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia a uviedol, že na základe citovaných nariadení zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného nie je správne, a že splnil zákonný nárok na priznanie dávky v nezamestnanosti v súlade s platnou právnou úpravou na území Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že posúdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal zachovanie pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky nie je zákonné, ani správne, nie je ničím podložené a takýto záver nie je možné oprieť o zákonnú úpravu obsiahnutú v Nariadení Európskeho parlamentu. Ak sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia odvoláva na obsah listu Department of Social Protection zo dňa 09.06.2015, tak podľa názoru žalobcu uvedený postup nemá oporu v zákone z týchto podstatných dôvodov, že rozhodnutie o dávke podľa platného zákona prislúcha na základe zákona žalovanému a ten má rozhodovať na základe predložených listinných dôkazov a v žiadnom prípade nie na základe obsahu listu úradu cudzieho štátu, ktorého obsah nie je verifikovaný. V ďalšom žalobcovi nie je známy obsah listu žalovaného, na ktorý írska strana odpovedala, nie je mu známy obsah listu írskej strany a nie je mu známe, z akých podkladov írska inštitúcia vychádzala, ako ich zhromažďovala a či tieto informácie boli vôbec právne relevantné. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky nepretržite od narodenia, pričom od svadby, od 21.06.2008 zdieľal s manželkou spoločnú domácnosť v jej byte Košiciach na Považskej 8. Manželka žalobcu dňa 18.02.2008 uzavrela so svojím bratom zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k bytu a pre účely odkúpenia spoluvlastníckeho podielu k bytu sa rozhodli ešte podľa možnosti zamestnania v zahraničí na prechodnú dobu vycestovať do zahraničia a zarobiť si finančné prostriedky. Byt po svadbe aj zrekonštruovali, žiadosť zo dňa 19.10.2009 a oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác zo dňa 16.10.2009 predkladá v prílohe. Žalobca konštatoval, že počas celej doby zamestnania v Írsku od uzavretia manželstva mal svoje trvalé bydlisko v Košiciach na Považskej 8, v ktorom mali všetky svoje osobné veci, zariadenie a do ktorého sa na Slovensko pravidelne vracal. Náklady spojené s vlastníctvom a užívaním bytu boli hradené z účtu manželky. Poukázal na to, že počas zamestnania v zahraničí býval v podnájmoch v jednej izbe spolu s ďalšími podnájomníkmi alebo v ubytovniach. Domov cestoval pravidelne a pravidelne navštevoval príbuzných na Slovensku a títo navštevovali jeho v Írsku. O tom, že dôvodom jeho práce v zahraničí bolo zabezpečenie si finančných prostriedkov a že nikdy nemal v úmysle dlhodobejšie, resp. trvalo bývať mimo územia Slovenskej republiky, dosvedčuje aj tým, že všetky svoje finančné úspory smeroval na Slovensko, napr. v roku 2006 uzavrel životné poistenie s poisťovňou Amslico na Slovensku, uzavrel zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení so spol. AXA, čo jednoznačne svedčí, že jeho bydliskom bolo Slovensko. Na území Slovenska má svojich lekárov a o návštevách u lekárov predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, doklady. Uviedol, že v zahraničí žil len z dôvodu, že na Slovensku nemal prácu, pričom v roku 2010 absolvoval aj rekvalifikačný kurz v odbore masér, no nakoniec finančné dôvody rozhodli o opätovnom vycestovaní do zahraničia za prácou. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že v Írsku nemal v úmysle zotrvať a žiť tam dlhodobo, jeho okruh známych bol len z pracovného kolektívu a nevytvoril mu tam zázemie, ktoré by sa dalo porovnať so zázemím známych a príbuzných, ktoré má na území Slovenska v mieste svojho bydliska a v blízkom okolí, keď aj preukázal, že na Slovensku je jeho manželka podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, v slovenských peňažných ústavov má vedené účty, na Slovensku uzavrel životné poistenie, dôchodkové poistenie. Jeho prechodný pobyt v zahraničí bol založený čisto na ekonomickom podklade, keď si potreboval zabezpečiť hotovosť na zabezpečenie bývania. Žalobca ďalej uviedol, že v Írsku býval na rôznych miestach a pracoval u rôznych zamestnávateľov, ktoré v podanej žalobe aj špecifikoval. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov inštitúcii dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie pre určenie centra záujmov dotknutej osoby musia zohľadniť povahu a osobitnú vlastnosť každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť vykonáva, trvalosť takejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, rodinného stavu a rodinných väzieb, stabilita bytovej situácie atď., pričom žalovaný uvedené neposúdil komplexne, nezohľadnil nestálosť pracovných miest žalobcu, ich neperspektívnosť, neustále sťahovanie sa za prácou a zmena bývania, ako aj celkové správanie sa žalobcu, ktorý počas pobytu v zahraničí mal trvalé bydlisko na území Slovenska. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2015 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho právneho názoru, žalobca počas výkonu zárobkovej činnosti na území Veľkej Británii a Írska si nezachoval bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaný považoval za preukázané, že počas dlhodobého výkonu zamestnania na území Írska sa žalobca dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný a mimopracovný čas, platil zákonné odvody a dane. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, nie je možné doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Veľkej Británie a Írska zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. V súvislosti s prípadom žalobcu žalovaný poukázal na skutočnosť, že fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné právne predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. Štát posledného zamestnania, t.j. štát, v ktorom bolo odvádzané poistené na sociálne poistenie, je teda miesto, kde by malo dôjsť k uplatneniu nároku na dávku v nezamestnanosti. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 24.02.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe a k písomnému vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalobca nikdy nemal v úmysle presťahovať sa do zahraničia a ani nikdy sa nepresťahoval, pretože jeho úmyslom bolo žiť na Slovensku. Ďalej poukázala na to, že z hľadiska pojmu „bydlisko“, je potrebné brať na zreteľ všetky relevantné skutočnosti, a to týkajúce sa väzieb, ktoré mal žalobca na Slovensku. Uviedla, že úkony, ktoré vykonával žalobca na Slovensku, a to s poukazom na jeho poistenia, ako aj vedenie účtov v bankách, preukazujú, že mal bydlisko na Slovensku. Pokiaľ ide o zamestnanie žalobcu na území Veľkej Británie, aj Írska, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že nikdy nebol nezamestnaný, a preto nemal dôvod na tomto území žiadať o dávku v nezamestnanosti, pričom až po príchode na Slovensko bol nezamestnaný, nakoľko sa mu nepodarilo nájsť zamestnanie a až na základe tohto dôvodu požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie dávky v nezamestnanosti. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla právna zástupkyňa žalobcu žalobe vyhovieť. Zástupca žalovaného uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2015. K úmyslu žalobcu poukázal na tú skutočnosť, že jeho väzby k Slovenskej republike boli vyhodnocované v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a vzhľadom na jednoznačné stanovisko írskej inštitúcie, ktoré sa týka väzieb, ako aj bydliska žalobcu na území Írska, ako aj vzhľadom na jednoznačné stanovisko Sociálnej poisťovne, ktoré je súladné so stanoviskom tejto inštitúcie, nebolo možné v danom prípade aplikovať čl. 11 ods. 2 nariadenia, a preto prihliadnuť na subjektívny úmysel žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov poverený zástupca žalovaného navrhol žalobu zamietnuť. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 104 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutej podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v čl. 65 ods. 5 písm. a/, sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete ods. 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia, „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Podľa čl. 11 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcii dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v ods. 1 nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska osoby, sa za rozhodujúce považuje úmysel tejto osoby tak, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju uviedli k presťahovaniu. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z dôkazov tak, ako boli špecifikované v napadnutých rozhodnutiach a ako sú obsiahnuté v administratívnom spise, podľa názoru súdu je potrebné vyvodiť záver, že žalobca v danom prípade preukázal v posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia. Uvedené vyplýva aj z príslušných formulárov U002 obsiahnutých v administratívnom spise. V danom prípade bolo teda povinnosťou správnych orgánov skúmať úmysel žalobcu a najmä dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu. Z čl. 1 písm. j/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 vyplýva, že „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Spôsob určenia bydliska je upravený v čl. 11 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009. Pokiaľ ide o spôsob určenia bydliska žalobcu, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol, že dňa 27. februára 2015 oslovil príslušnú inštitúciu v Írsku, konkrétne Department of Social Protection, International Records Buncrana, Co. Donegal. Ireland o stanovisko k určeniu bydliska a centra záujmov navrhovateľa, pričom táto inštitúcia dňa 09. júna 2015 potvrdila, že žalobca podľa jeho záznamov na účely dávky v nezamestnanosti mal bydlisko na území Írska, kde sa zvyčajne zdržiaval až do augusta 2014. Zároveň žalovaný konštatoval, že z vyjadrenia írskej inštitúcie je teda tiež zrejmé, že navrhovateľ si počas posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie vytvoril centrum záujmov a mal bydlisko práve na území Írska. Žalovaný dospel k záveru, že vzhľadom na takéto jednoznačné vyjadrenie írskej inštitúcie zhodné so stanoviskom Sociálnej poisťovne, nebolo možné prihliadnuť na subjektívny úmysel navrhovateľa v zmysle čl. 11 ods. 2 nariadenia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, v odvolacom konaní dňa 27. februára 2015 zasielala písomné podanie inštitúcii v Írsku Department of Social Protection, International Records Buncrana, Co. Donegal. Ireland, avšak z tohto písomného podania Sociálnej poisťovne, ústredie, nemožno zistiť, čo bolo jeho obsahom, a teda, či išlo o žiadosť k zaujatiu stanoviska tejto príslušnej inštitúcii v Írsku k určeniu bydliska a centra záujmu žalobcu, nakoľko uvedené písomné podanie Sociálnej poisťovne, ústredie, je písané v anglickom jazyku, ku ktorému nie je zabezpečený doslovný preklad v slovenskom jazyku. Taktiež písomné oznámenie uvedenej írskej inštitúcie zo dňa 09.06.2015, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, dňa 11.06.2015, je v anglickom jazyku, ku ktorému taktiež nie je zabezpečený doslovný preklad v slovenskom jazyku, v dôsledku čoho nie je možné zistiť a verifikovať obsah uvedených písomných podaní nakoľko sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu nemôže súd preskúmať tvrdenie žalovaného, že uvedená príslušná írska inštitúcia potvrdila, že žalobca podľa jej záznamov na účely dávky v nezamestnanosti mal bydlisko na území Írska, kde sa zvyčajne zdržiaval až do augusta 2014 a taktiež, že z uvedeného vyjadrenia je tiež zrejmé, že navrhovateľ si počas posledného zamestnania na území iného členského štátu Európskej únie vytvoril centrum záujmov a mal bydlisko práve na území Írska. Keďže žalovaným vyhodnotený spôsob určenia bydliska žalobcu podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť, nemohol preto žalovaný vysloviť jednoznačný záver, že vzhľadom na takéto jednoznačné vyjadrenie írskej inštitúcie zhodné so stanoviskom Sociálnej poisťovne, nebolo možné prihliadnuť na subjektívny úmysel navrhovateľa (čl. 11 ods. 2 Nariadenia). Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 366,27 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to: podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ......................... 64,53 eur, podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie zo dňa 30.01.2015 ............... 64,53 eur, podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd vo veci samej - zo dňa 30.03.2015 (predloženie listinných dôkazov na výzvu žalovaného) ....................................... 64,53 eur, podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 24.07.2015 ..................... 64,54 eur, podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - účasť na pojednávaní pred súdom dňa 24.02.2016................................................. 66 eur, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - režijný paušál za rok 2015 (4 x 8,39 eur) a 1 x režijný paušál za rok 2016(8,58 eur) Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 665/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právne služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. S poukazom na § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony tak, ako boli vyčíslené právnou zástupkyňou žalobcu zo dňa 24.02.2016, keď žiadala za jeden úkon za rok 2015 priznať 139,83 eur a za rok 2016 za jeden úkon priznať 143 eur. celkové trovy právneho zastúpenia predstavuje sumu ........................................ 366,27 eur Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.