Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200906 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015200906.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa M. N., bývajúceho v G., V. XX, proti odporcovi Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu z 12.06.2015 sp. zn. 6994/2015-KaKE, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 12.06.2015 sp. zn. 6994/2015-KaKE. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č. účtu SK36 6500 0000 0000 2054 5761 (BBAN: 20545761/6500), vedený v peňažnom ústave Poštová banka, a.s. Bratislava, súdny poplatok 35,-- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní („živnostenský zákon“) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej iba „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správcu dane v daňovom konaní“. V odôvodnení rozhodnutia odporca konštatoval, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 14.07.2014 č. B/2014/225766/00204062, ktorým Mesto Košice ako správca dane v konaní o námietke zaujatosti rozhodlo tak, že námietke navrhovateľa zo dňa 07.07.2014, ktorou navrhovateľ namietal zaujatosť zamestnanca správcu dane M.. A. L., v daňovom konaní nevyhovelo. V podaní žiadateľa označenom ako „žaloba v zmysle § 249 O.s.p. na začatie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správcu dane v daňovom konaní“, ktoré adresoval Krajskému súdu v Košiciach, navrhovateľ uviedol, že podaním zo dňa 07.07.2014 podal celkovo dve námietky - a to námietku voči postupu správcu dane v odvolacom konaní, a tiež námietku voči zamestnancovi správcu dane. Keďže v zmysle ustanovenia § 71 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) môže daňový subjekt podať námietku, ak to ustanovuje Daňový poriadok, je podanie námietky prípustné len v prípadoch, kde to Daňový poriadok priamo zakotvuje. Mesto Košice ako správca dane sa námietkou navrhovateľa „voči postupu správcu dane v daňovom konaní nezaoberalo“. Navrhovateľ ako účastník daňového konania túto námietku podal po právoplatnom skončení daňového konania (po oznámení o zastavení odvolacieho konania) Daňový poriadok však takúto námietku nepozná, a teda takáto námietka nie je v daňovom konaní prípustná. Správca dane vyhodnotil podanú námietku ako námietku zaujatosti zamestnanca správcu dane M.. A. L. v daňovom konaní, o ktorej následne rozhodol rozhodnutím zo 14.07.2014 č. D/2014/225766/00204062. Odporca ďalej v odôvodnení konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či je zamestnanec vylúčený z prejednávania a rozhodovania v určitej právnej, je v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.03.2010 sp. zn. 5Sž/2/2010 vždy rozhodnutím procesným a takéto rozhodnutie nie je preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom súdnictve. V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správcu dane v daňovom konaní navrhovateľ nežiadal preskúmanie rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania, ktoré mu bolo oznámené listom zo dňa 19.06.2014 č. B/2014/226089/00200532/6. K tomu odporca uviedol, že podľa vyjadrenia navrhovateľa mu bolo oznámenie o zastavení odvolacieho konania doručené dňa 28.06.2014, lehota na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania uplynula 28.08.2014, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Na základe priložených listinných dokladov odporca mal za preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienku, že spor nie je zrejme bezúspešný, ktorá je nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc má za následok negatívne rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci. Rozhodnutie odporcu bolo navrhovateľovi doručené do vlastných rúk 23.06.2015. V zákonnej lehote podal navrhovateľ proti rozhodnutiu odporcu odvolanie, ktoré odporcovi doručil dňa 08.07.2015 a jeho dôvody doplnil ďalším podaním z 13.07.2015. V odvolaní vyslovil svoj nesúhlas, že rozhodnutie, ktoré napadol na krajskom súde, je vylúčené z preskúmania súdu podľa § 248 O.s.p. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie je svojou povahou obdobné rozhodnutiu po odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku, o platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach, o úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70 a o úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa § 157 ods.1 písm.b) a c) zákona č. 567/2009 Z.z. o správe daní, teda ako osobitný zákon ho zo súdneho prieskumu výslovne nevylučuje, a preto nesúhlasil s tvrdením odporcu, že ide o rozhodnutie, ktoré je súdom preskúmateľné z hľadiska svojej procesnej povahy. Navrhovateľ ďalej vyslovil svoj právny názor, že je oprávnený podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti zamestnanca správcu dane z dôvodu, že osobitný zákon (Daňový poriadok) vo svojom ustanovení § 78 vyslovene neuvádza, že takéto rozhodnutie je z preskúmavania súdmi vylúčené. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je možné odkázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval vo svojom rozhodnutí odporca, pretože išlo o prípady, keď súdy rozhodovali o námietke zaujatosti ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že odporca vec nesprávne právne posúdil, navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa zo 16.09.2015 k odvolacím námietkam navrhovateľa uviedol, že ustanovenie § 248 taxatívne vymenúva, ktoré rozhodnutia sú podľa zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny poriadok) vylúčené zo súdneho preskúmavania. Písm.d) predpokladá, že aj osobitné zákony môžu obsahovať právnu úpravu vylúčenia súdneho preskúmavania. Z toho nie je možné vyvodiť záver o vylúčení aplikácie ustanovení § 248 písm.a), b), c) v prípadoch, kde osobitný zákon má tiež vlastnú úpravu vylúčenia zo súdneho prieskumu. Takáto osobitná úprava určuje len ďalšie rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu, pričom však aj na takéto osobitné správne konanie a rozhodnutia v nich vydané platí všeobecná úprava § 248 písm.a), b), c) Občianskeho súdneho poriadku. Preto odporca považuje za správny názor, že rozhodnutie Mesta Košice zo 14.07.2014 č. B/2014/225766/00204062 je procesným rozhodnutím v zmysle § 248 písm.a) O.s.p., ktoré nie je preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom súdnictve. Z uvedeného dôvodu považuje odporca za právne bezvýznamné aj tvrdenie navrhovateľa, že v jeho právnej veci nie je možné odkázať na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že sa týkali prípadov, kedy súdy rozhodovali o námietke zaujatosti ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Odporca konštatoval, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré považuje rozhodnutie odporcu za nezákonné. V prevažnej väčšine svojho odvolania sa zaoberal samotnou právnou vecou, v ktorej navrhovateľ žiadal o právnu pomoc. Odporca ďalej uviedol, že sa zaoberal posudzovaniu otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, pretože zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zákona č. 327/2005 Z.z. bolo zabezpečiť prístup súdu tým žiadateľom v materiálnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotno-právne a procesno-právne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú o priznanie, resp. o poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na osobitosti v jednotlivých prípadoch. Nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci pre zrejmú bezúspešnosť sporu nezaniká možnosť žiadateľa, aby uplatnil svoj nárok na súde, a súčasne požiadal súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, a prípadne zvážil, či sa neobráti na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o informáciu o advokátoch, ktorí poskytujú bezplatnú právnu pomoc v zmysle § 24 ods.4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 453/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci centrom znamená len to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude hradiť náklady na právne zastúpenie štát zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch (sp. zn. 6Sžo/36/2011, 5Sžo/56/2013, 8Sžo/59/2012 a uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.04.2013. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom a so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6S/114/2014 a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Rozhodol bez pojednávania za súhlasu účastníkov konania podľa § 250f ods.1 O.s.p. rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 16.02.2016. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou doručenou odporcovi 15.05.2015 žiadal o poskytnutie právne pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mesta Košice zo dňa 14.07.2014 sp. zn. B/2014/225766/00204062/7. Týmto rozhodnutím Mesto Košice ako správca dane podľa § 4 ods.1 Daňového poriadku vydal rozhodnutie v konaní o námietke zaujatosti zamestnanca správcu dane M.. A. L. v daňovom konaní. Správca dane námietke zaujatosti podľa § 60 ods.6 zákona č. 563/2009 Z.z. nevyhovel. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ namietal postup zamestnanca daňového úradu, ktorý zastavil daňové konanie po tom, čo navrhovateľ nedoplnil odvolanie na výzvu zamestnanca daňového úradu, ktorý ho vo výzve zároveň poučil aj o následkoch nedoplnenia odvolania v stanovenej lehote. K žiadosti bola predložená námietka navrhovateľa zo 07.07.2014, oznámenie Mesta Košice z 19.06.2014 o zastavení daňového konania, žaloba podaná na Krajský súd v Košiciach na preskúmanie rozhodnutia zo 14.07.2014 sp. zn. B/2014/225766/00204062/7. Z oznámenia Mesta Košice dňa 19.06.2014 č. B/2014/226089/00200532/6 vyplýva, že Mesto Košice vyrubil navrhovateľovi miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie s tým, že svoje odvolanie doplní. Doplnenie odvolania podľa § 72 ods.3 Daňového poriadku možno doplniť len do uplynutia lehoty, do ktorej možno podať odvolanie, preto daňový úrad list navrhovateľa z 28.04.2014 nemohol považovať za doplnenie odvolania, pretože lehota na doplnenie odvolania uplynula 25.03.2014. Správca dane vyzval navrhovateľa v zmysle § 72 ods.5 Daňového poriadku na doplnenie odvolania, ktorej navrhovateľ nevyhovel. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1/4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm.a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. Podľa § 6a ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnej služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom, alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.1 písm.b) a c) tým nie je dotknuté. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrom prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 244 ods.2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy, a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 244 ods.3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 248 súdy nepreskúmavajú: a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu veci, ak sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám, alebo fyzickým osobám, ak sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Podľa § 60 ods.1 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania môže mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený aj vtedy, ak sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánov iného stupňa (§ 60 ods.2 Daňového poriadku). Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozhodnutie o tom, či zamestnanec orgánu verejnej správy vylúčený z prejednávania a rozhodovania v určitej veci, je vždy rozhodnutím procesným. Preto rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení pracovníka je rozhodnutím, ktorým sa iba upravuje vedenie konania, a ktoré nie je preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom súdnictve. Takéto rozhodnutie musí predchádzať rozhodnutiu vo veci samej, aby prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov bolo možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 5Sž/2/2010, 3Sž/62/2007, 3Sž/77/2008). Rozhodnutie, ktoré navrhovateľ napadol žalobou na súde, nie je rozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby, a ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. V danom prípade vo veci samej bolo rozhodnuté rozhodnuté Mesta Košice zo dňa 07.02.2014 č. B/2014/226089/ B/2014/00069066/28, ktorým bol navrhovateľovi vyrubený miestny poplatok v spojení s oznámením Mesta Košice z 19.06.2014 č. B/2014/22686089/00200532/6, pretože týmito rozhodnutiami boli dotknuté práva a povinnosti navrhovateľa. Pretože súd v správnom súdnictve samostatne procesné rozhodnutia nepreskúmava, odporca neporušil zákon, keď z dôvodu zrejmej bezúspešnosti nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z uvedeného dôvodu preto považuje súd napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné, a preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil. Účastníkom trovy konania nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,-- eur, tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku (položka 10 písm.b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.