Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201075 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201075.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa X.. A. B., bytom W. č. XX, W. D., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.10.2015. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.07.2015, odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 19. marca 2015, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 a 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca citoval § 65 ods. 1 a 2, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol, že vzhľadom na to, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení navrhovateľ získal iba 4 151 dní, t.j. 11 rokov a 136 dní, nárok na starobný dôchodok mu podľa uvedených podmienok dovŕšením 55 rokov veku, t.j. k 22. októbru 2009 nevznikol. Odporca ďalej citoval § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a konštatoval, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného ustanovenia je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Uvedenú podmienku navrhovateľ nespĺňa, vzhľadom na to, že zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie bolo ukončené 22. januára 1992. Konštatoval, že podľa potvrdenia Rudných baní, š.p., Banská Bystrica, zo dňa 29. mája 2015 navrhovateľ bol zaradený do I. pracovnej kategórie v rokoch 1980 až 1992 z toho dôvodu, že nevykonával funkciu so stálym zaradením v podzemí. Funkcie samostatný energetik a revízny technik nie sú zaradené ako funkcie so stálym pracoviskom v podzemí, preto nie je možné v jeho prípade zaradiť vykonávanú prácu do zvlášť zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórie. Uviedol, že ako doba zamestnania v I. alebo II. pracovnej kategórie pred 01. januárom 2000 sa podľa § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu a za podmienok podrobnejšie určených v rezortnom zozname. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že v súlade s § 14 a § 16 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa zamestnanie I. a II. pracovnej kategórie hodnotí zamestnancom, ktorí toto zamestnanie vykonávali v štátnych podnikoch a v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takéhoto hodnotenia zamestnania je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Nakoľko navrhovateľ v období od 28. januára 1992 do 31. decembra 1999 nebol zamestnancom štátneho podniku, ani obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla zo štátneho podniku, uvedené obdobie bolo započítané v III. pracovnej kategórii. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 22. októbra 2016. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že predovšetkým nesúhlasí s tým, ako bol zaradený v období od roku 1992 do roku 2008 (a teda vrátane obdobia od 28.01.1992 do 31.12.1999). Poukázal na to, že z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia vyplýva, že v rokoch 1980 až 1992 bol zaradený do A. I. kategórie, čo korešponduje aj s uvádzaným potvrdením Rudných baní, š.p., Banská Bystrica, zo dňa 29.05.2015, kedy vykonával funkcie samostatný energetik a revízny technik. Konštatoval, že od roku 1992 (až do roku 2008) vykonával vlastne tie isté funkcie, to isté zaradenie, ktoré malo takú istú pracovnú náplň, a to napriek tomu, že to nevykonával v pracovnom pomere s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom - Železorudnými baňami, š.p.. Ďalej uviedol, že v roku 1992 po vykonaných organizačných zmenách a opatreniach u jeho dovtedajšieho zamestnávateľa - Železorudných baní, bol nútený prejsť na živnosť a práce vykonávať v rámci živnosti. Na jeho pracovnom zaradení a na vykonávanej práci, pracovnej činnosti a pracovnej náplni sa však nič nezmenilo a naďalej vykonával tieto isté pracovné činnosti ako predtým a na tých istých pracoviskách v podzemí. Konštatoval, že teda nepretržite vykonával práce a pracoval ako revízny technik elektrických zariadení a ťažných strojov v podzemí a tieto práce vykonával na tom istom pracovisku ako predtým, a to závode SIDERIT Nižná Slaná, ktorý prešiel v rámci svojho vývoja a transformácií rôznymi právnymi formami, čo však nič nemenilo na ním vykonávanej práci. Poukázal na § 14 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedol, že práve s ohľadom na uvedené citované ustanovenie nevidí najmenší dôvod, prečo by sa mu odpracovaná doba od roku 1992 nemala započítať práve tak, ako je mu započítaná doba do roku 1992, keďže aj od roku 1992 vykonával presne tú istú pracovnú činnosť ako do roku 1992, pričom rozdiel je iba v tom, že nie z jeho viny, ale z objektívnych dôvodov, túto činnosť nemohol vykonávať v pracovnom pomere. Uviedol, že ním vykonávaná pracovná činnosť aj po roku 1992 presne zodpovedala opisu pracovnej činnosti vedeného v rezortnom zozname príslušného ústredného orgánu a bola vykonávaná za podmienok určených v rezortnom zozname a bola vykonávaná v podzemí. Skutočnosť, že aj po roku 1992 až do roku 2008 vykonával práce v podzemí, preukazoval jeho prehlásením, pričom pravdivosť tohto jeho prehlásenia potvrdili aj všetci vedúci zamestnanci podniku. Zamietavé stanovisko odporcu považoval za prílišnú tvrdosť zákona s prílišným formalizmom, ktorý podľa jeho názoru nemôže obstáť. Žiadal, aby zamietavé rozhodnutie odporcu bolo zmenené tak, že mu starobný dôchodok bude priznaný. Následne odporca dňa 30.10.2015 vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok z 19. marca 2015 zamietol, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 a 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 o 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedeným rozhodnutím odporca zmenil jeho rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. júla 2015 v časti odôvodnenie po doplnení skutočností, na základe ktorých bol posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok. Odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 08. júla 2015 odporca doplnil o citáciu § 17, § 18 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a uviedol, že rezortný zoznam zamestnaní používa zamestnávateľ a zariadenie zamestnaní vykonávaných jednotlivými zamestnancami do zvýhodnených pracovných kategórií. Okruh zamestnancov zúčastnených na nemocenskom poistení je určený ustanovením § 2 zákona č. 54/1986 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov. Odporca ďalej uviedol, že zo zmyslu citovaných ustanovení vyplýva, že nie je možné zaradiť do preferovanej pracovnej kategórie a hodnotiť dobu zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii zamestnanie, ktoré nie je menovite uvedené v rezortnom zozname. Výkon zamestnania samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možné nikdy zaradiť do preferovanej pracovnej kategórie, nakoľko samostatne zárobkovo činná osoba nepatrila pod orgán, ktorý vydával rezortný zoznam, a teda výkon takejto činnosti nemôže byť zaradený do rezortného zoznamu. Poukázal na to, že dôkazom, jednoznačne preukazujúcim výkon zamestnania zaradeného do niektorej zo zvýhodnených pracovných kategórií, je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia alebo príloha k žiadosti potvrdená zamestnávateľom. Konštatoval, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a podľa evidenčného listu dôchodkového poistenia navrhovateľ v období od 28. januára 1992 do 30. júna 2004 bol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení a dôchodkovom poistení ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie ako zamestnanec. Z uvedeného vyplýva, že medzi navrhovateľom a zamestnávateľom Železnorudné bane Spišská Nová Ves - PR. pracovisko SIDERIT, Nižná Slaná, nebol pracovnoprávny vzťah, ale dodávateľský, upravený Obchodným zákonníkom. V odôvodnení rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že z uvedeného vyplýva, že na zaradenie činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby do I. (II.) pracovnej kategórie nie je možné aplikovať žiaden z vydaných rezortných zoznamov a činnosť vykonávaná samostatne zárobkovo činnou osobou sa preto hodnotí vždy ako zamestnanie v III. pracovnej kategórii. Nakoľko navrhovateľ v období od 28. januára 1992 do 31. decembra 1999 nebol zamestnancom štátneho podniku, ani obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla zo štátneho podniku, uvedené obdobie bolo započítané v III. pracovnej kategórii. Podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok vznikne navrhovateľovi dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňom 22. októbra 2016. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že mu boli doručené neoverené čestné vyhlásenia o tom, že navrhovateľ od roku 1991 pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonával činnosť revízneho technika elektrických zariadení v podzemí banského závodu SIDERIT, Nižná Slaná. Odporca konštatoval, že s poukazom na uvedené tieto čestné vyhlásenia sú irelevantné na zaradenie činnosti vykonávanej ako samostatne zárobkovo činnej zhodnotenie do I. (II.) pracovnej kategórie. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporcu a oboznámení sa s dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 04.08.2015 nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 12.02.2016 navrhovateľ uviedol, že v roku 1991 zanikol podnik ŽELBA Železorudné bane Spišská Nová Ves, podnikové riaditeľstvo a z tohto dôvodu chcel prejsť pod závod Nižná Slaná, ktorý mal obchodný názov SIDERIT, pričom banský úrad trval na tom, aby práce, ktoré doposiaľ vykonával v tejto spoločnosti, ďalej vykonával ako živnostník a aby nezávisle pracoval ďalej. Poukázal na to, že ako živnostník vykonával tie isté práce a činnosti ako predtým, keď bol v pracovnom pomere, pričom živnostenský list mu bol vydaný v predmete činnosti na tie isté práce aké vykonával v pracovnom pomere. Bol toho názoru, že tie roky, kedy pracoval ako živnostník, mu mali byť zhodnotené v I. pracovnej kategórii. Zástupkyňa odporcu uviedla, že zotrváva na dôvodoch uvedených v napadnutých rozhodnutiach, pričom z odôvodnenia rozhodnutia odporcu zo dňa 30.10.2015 je preukázané, prečo navrhovateľ nespĺňa podmienky na predčasný starobný dôchodok, resp. aby mu bol priznaný skorší starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Z uvedených dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutia odporcu ako vecne správne potvrdiť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporcu o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 01. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. Ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí do 31. decembra 1999 aj zamestnanie vykonávané v obchodných spoločnostiach, ktoré vznikli zo štátnych podnikov. Podmienkou takého hodnotenia zamestnanca je, že štátny podnik používal rezortný zoznam zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patril. Ustanovenie § 14 ods. 5 platí obdobne (§ 16 zákona č. 100/1988 Zb.). Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, občan, ktorý vykonával pred 01. januárom 2000 zamestnanie v I. pracovnej kategórii, prípadne službu v I. alebo II. kategórii funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ bol zaradený v rokoch 1980 až 1992 do I. pracovnej kategórie, pričom v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, získal 4 151 dní, t.j. 11 rokov a 136 dní. Spornou zostáva otázka, či obdobie od 28.01.1992 do 30.06.2004, kedy navrhovateľ vykonával práce ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe živnostenského oprávnenia, možno hodnotiť vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, a teda či výkon činnosti vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie vekovej hranice pre vznik nároku na starobný dôchodok. Z obsahu evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia a evidenčného listu dôchodkového poistenia, ktoré sa nachádzajú v dávkovom spise odporcu vyplýva, že navrhovateľ v období od 28. januára 1992 do 30. júna 2004 bol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení a dôchodkovom poistení ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom medzi navrhovateľom a podnikom ŽELBA Železorudné bane Spišská Nová Ves, podnikové riaditeľstvo, závod Nižná Slaná, SIDERIT, nebol pracovnoprávny vzťah, ale navrhovateľ práce pre uvedenú spoločnosť vykonával na základe živnostenského oprávnenia. Podľa § 17 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ústredné orgány štátnej správy republík, v ktorých odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávajú po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí a príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky svojimi výnosmi rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Za ostatné ústredné orgány a organizácie republík, v ktorých odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. a II. pracovnej kategórie, vydáva tieto zoznamy svojim výnosom príslušné ministerstvo práce a sociálnych vecí republiky po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí. Osobitné zákony ustanovia, ktoré zamestnanie vykonávané v odboroch pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, ostatných ústredných orgánov a organizácii federácie sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórie. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti zamestnania uvedeného v príslušnom rezortnom zozname zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľ v období od 28.01.1992 do 30.06.2004 nebol zamestnancom zamestnávateľa, ktorý by podľa druhu a rozsahu vykonávanej pracovnej činnosti viedol evidenciu na účely dôchodkového zabezpečenia, na základe ktorej by mohol byť podľa príslušného rezortného zoznamu zaradený do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Hodnotenie samostatnej zárobkovej činnosti vo zvýhodnenej kategórii neumožňoval zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ani pred zrušením pracovných kategórií. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa, že nevidí dôvod, prečo by sa mu odpracovaná doba od roku 1992 nemala započítať tak, ako mu bola započítaná doba do roku 1992, keďže vykonával presne tú istú pracovnú činnosť ako do roku 1992, pričom rozdiel je iba v tom, že po roku 1992 už nemohol túto činnosť vykonávať v pracovnom pomere, ale ako živnostník. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a mal za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia od 28.01.1992 do 30.06.2004 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Rozhodnutia odporcu z tohto dôvodu považoval súd za súladné so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 08.07.2015 v spojení s rozhodnutím zo dňa 30.10.2015 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.