Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201081 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201081.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu Steel Maxx, s.r.o., so sídlom Štós 209, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou KRAUS & PARTNERS, s.r.o., Jasovská 23, P.O.BOX 64, Bratislava, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, Rozvojová 2, Košice, v konaní o žalobe na preskúmanie rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 06.08.2015 č. 20628251/2015, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo 06.08.2015 č. 20628251/2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol zo dňa 14.04.2015 č. 269911/2015, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 28.04.2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly žalovaný vo vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie z 15.06.2015 č. 20372976/2015, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 18.816,95 eur. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca zastúpený Advokátskou kanceláriou KRAUS & PARTNERS, s.r.o. odvolanie. 3. Žalovaný listom zo 06.08.2015 č. 2062825/2015 žalobcovi oznámil, že podľa § 73 ods.4 písm.a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu zo dňa 15.06.2015 č. 20372976/2015 zamieta, nakoľko toto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods.8 písm.b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov - nie je podané oprávnenou osobou. 4. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo 06.08.2015 č. 20628251/2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného z 15.06.2015 č. 20372976/2015. V žalobe žalovaný navrhol, aby súd obe rozhodnutia žalované ako nezákonné zrušil a uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 5. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný zahájil daňovú kontrolu dňa 17.06.2013, ktorú ukončil doručením protokolu zo dňa 14.04.2015 č. 269911/2015. Daňová kontrola bola podľa žalobcu ukončená viacej ako dva roky po jej začatí. Žalobca konštatoval, že žalovaný úmyselne a vedome porušil ustanovenia § 46 a § 61 Daňového poriadku. Poukázal na to, že žalovaný neinformoval žalobcu o tom, že by urobil právny úkon na predĺženie daňovej kontroly, i keď žalobca osobne žiadal o podaní informácie o postupe výkonu kontroly v súlade s § 44 ods.1 písm.b), c), d), e) a f) Daňového poriadku. 6. Žalobca v žalobe vytýkal žalovanému, že pri miestnom zisťovaní mal spísať podľa § 37 ods.4 Daňového poriadku zápisnicu a s jej obsahom oboznámiť žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 30Ca/395/2001, z ktorého vyplýva, že ak správca dane odmietne dôkazy predložené daňovým subjektom ako nevieryhodné, potom je na správcovi dane, aby túto nevieryhodnosť sám preukázal. Nemôže však tak urobiť dôkazom, ktorý získal v rozpore so zákonom, t.j. pri miestnom šetrení, o ktorom daňový subjekt nebol vyrozumený a nemohol klásť svedkom otázky. Žalovaný podľa žalobcu konal v rozpore s uvedeným ustanovením a arbitrárne bez vedomia žalobcu, ktorého ukrátil na jeho právach, zúčastniť sa na úkonu šetrenia a klásť svedkom v daňovom konaní otázky. 7. Žalovaný nerešpektoval ani ustanovenie § 47 písm.i) Daňového poriadku, pretože protokol neobsahuje vyjadrenie žalobcu podľa § 45 ods.1 písm.f) Daňového poriadku. 8. Žalobca uviedol, že v daňovom konaní splnomocnil zástupcu, pričom plnú moc vystavil podľa pokynov pracovníčky žalovaného p. N.. Plná moc bola žalovanému zaslaná dňa 07.05.2015 spolu s listom zn. 122/15/KM. Žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu, že je potrebné zaslať novú plnú moc. Žalobca zaslal žalovanému listom zo dňa 25.06.2015 zn. 180/15/KM ďalšiu plnú moc vypísanú podľa dispozície žalovaného. Žalobca poukázal na to, že žalovaný najprv akceptoval udelené plné moci v daňovom konaní, pričom žalobca v dobre vôli podal odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 15.06.2015 č. 20372976/2015. Žalovaný listom zo 06.08.2015 žalobcovi oznámil, že odvolanie zamieta, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné - nie je podané oprávnenou osobou. Žalovaný však žalobcovi ani jeho splnomocnenému zástupcovi neoznámil, že by plnomocenstvo vyradil zo systému daňového úradu alebo oznámil dôvod, prečo nie je akceptované, keď bolo urobené podľa dispozícií žalovaného. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo 07.01.2016 uviedol, že dňa 17.06.2013 začal žalovaný výkon daňovej kontroly u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013. Oznámenie tejto skutočnosti bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 10.06.2013. 10. Dňa 24.06.2013 sa konalo ústne pojednávanie s konateľom žalobcu, počas ktorého žalovaný zabezpečil vyjadrenie žalobcu a zapožičal časť účtovných dokladov. Následne boli zapožičané aj ďalšie účtovné doklady, dodávateľské faktúry žalobcu. 11. Dňa 17.09.2013 žalovaný na podklade získaných podkladov za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení, dožiadal mu veci dodávateľa žalobcu na základe ustanovenia § 21 Daňového poriadku iného správcu dane, daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave. Dňa 14.10.2013 bolo žalovanému doručené vybavenie predmetného dožiadania. 12. Žalovaný v priebehu výkonu daňovej kontroly v súvislosti s preverovanými zdaniteľnými plneniami v zmysle nariadenia vlády EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a o boji proti daňovým podvodom v oblasti DPH, požiadal finančné správy iných členských štátov o medzinárodnú výmenu informácií. V dôsledku tejto skutočnosti žalovaný dňa 12.03.2014 na základe ustanovenia § 61 ods.1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 981403/5/934802/2014 prerušil výkon daňovej kontroly. V žiadosti o spoluprácu boli zaslané správcovi dane v Poľskej republike a v Českej republike. Všetky informácie vyžiadané od zahraničných finančných správ sa týkali spoločnosti obchodných partnerov žalobcu, ich stavu v danom členskom štáte, nakoľko žalobca v daňovom priznaní okrem iného deklaroval aj realizáciu trojstranných obchodov. 13. Dňa 27.03.2015 po zabezpečení úplných výsledkov z administratívnej spolupráce žalovaný oznámením č. 9801403/280272/2015 žalobcu oboznámil, že dňa 02.02.2015 pominuli dôvody na prerušenie výkonu daňovej kontroly. Toto oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 09.04.2015. 14. Dňa 14.04.2015 sa uskutočnilo so žalobcom ústne pojednávanie o priebehu a výsledkoch vykonanej kontroly, a zároveň mu boli vrátené zapožičané listinné dokumenty. Žalobca proti postupu a priebehu daňovej kontroly nenamietal, vyjadril súhlas s týmto postupom, čo je zaznamenané v zápisnici č. 268089/2015. 15. Žalovaný následne vyhotovil o výsledkoch daňovej kontroly protokol č. 269911/2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu zaslaný žalobcovi. K doručeniu písomností došlo dňa 28.04.2015. Odo dňa 29.04.2015 začala plynúť lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Žalovaný bol povinný rozhodnúť v lehote podľa všeobecného ustanovenia § 65 Daňového poriadku, t.j. v lehote 60 dní. 16. Dňa 12.05.2015 bola žalovanému doručená plná moc zo dňa 28.04.2015. Plné moci sú v mysle ustanovenia § 9 ods.4 Daňového poriadku účinné odo dňa doručenia správcovi dane. Žalovaný po preskúmaní obsahu plnej moci zistil, že táto neobsahovala také náležitosti, na základe ktorých žalovaný mohol pripustiť do konania zástupcu žalobcu, Advokátsku kanceláriu KRAUS & PARTNERS, s.r.o., ktorého si zvolil. Vzhľadom na túto skutočnosť bol žalovaný povinný v zmysle interných inštrukcií komunikovať so žalobcom. Interné inštrukcie boli vydané v medziach ustanovenia § 9 Daňového poriadku, ktorý priamo neupravuje postup správcu dane po doručení plnomocenstiev na zastupovanie s nedostatkami. 17. Dňa 12.05.2015 došlo k doručeniu vyjadrenia k protokolu zo dňa 14.04.2015 od advokátskej kancelárie mailovou a aj elektronickou formou. Predmetné podanie neobsahovalo žiadne prílohy. Podľa obsahu predmetného podania sa malo jednať o podanie vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu. Žalovaný v tom čase však nedisponoval takým plnomocenstvom, na základe ktorého mohlo byť doručené podanie účinne podané, t.j. mohol na seba viazať právne účinky podľa ustanovenia § 9 Daňového poriadku. 18. Dňa 02.06.2015 žalovaný písomne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov plnej moci zo dňa 28.04.2015, a následne žalobcu osobne usmernil na vykonanie zmien. 19. Dňa 15.06.2015 žalovaný vzhľadom na to, že opravená plná moc mu nebola doručená a vzhľadom na plynutie lehoty na vydanie rozhodnutia vydal rozhodnutie č. 20372976/2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane vo výške 18.331,86 eur a nebol uznaný neoprávnene uplatnený odpočet DPH vo výške 485,09 eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 06.07.2015, žalovaný teda konal a komunikoval priamo so žalobcom ako s daňovým subjektom, a nie s jeho zástupcom. 20. Dňa 29.06.2015 bola žalovanému doručená plná moc vystavená dňa 23.06.2015. Táto plná moc obsahovala ešte nedostatky, a to aj vo vzťahu k nejednoznačnému rozsahu zástupcovho oprávnenia, a tak následne dňa 10.07.2015 žalovaný, po interných konzultáciách, opätovne písomne vyzval žalobcu na ich odstránenie. Žalobca túto výzvu neprevzal a zásielku nevyzdvihol na pošte ani počas úložnej lehoty. 21. Následne bolo žalovanému od advokátskej kancelárie elektronickou formou aj písomne poštou doručené odvolanie proti rozhodnutiu č. 20372976/2015. Vzhľadom na to, že plné moci doručené žalovanému dňa 12.05.2015 a 29.06.2015 žalovaný vyhodnotil ako nesprávne, mali nedostatky, a teda neboli s nimi spojené právne účinky, predmetné odvolanie doručené žalovanému od advokátskej kancelárie nebolo akceptované. Žalovaný sa svojim postupom, konkrétne zaslaním výziev na odstránenie nedostatkov a ďalšou komunikáciou so žalobcom snažil o zabezpečenie plnej moci v takom rozsahu, aby žalobca mohol byť zastúpený zvoleným splnomocnencom. 22. Dňa 06.08.2015 žalovaný po zabezpečení údajov, že žalobca neodstránil nedostatky plnej moci, na základe ktorej by mohla konať v mene a na účet žalobcu advokátska kancelária, vydal a doručil žalobcovi oznámenie o zamietnutí odvolania č. 20628251/2015. 23. Dňa 11.09.2015 boli žalovanému doručené dve plné moci zo dňa 31.08.2015 a 02.09.2015. Žalovanému bol rovnako doručený návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania s prílohami. Plná moc z 02.09.2015 mala všetky náležitosti správnej plnej moci, teda došlo k odstráneniu nedostatkov a žalovaný akceptoval a evidoval advokátsku kanceláriu za splnomocneného zástupcu žalobcu. O vybavení návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bol žalobca oboznámený listom Finančného riaditeľstva SR z 30.12.2015, v ktorom bolo konštatované, že správca dane postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. 24. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá 17.06.2013 a ukončená dňa 28.04.2015. Trvanie lehoty na výkon kontroly bolo podľa § 61 v nadväznosti na ustanovenie § 46 ods.10 Daňového poriadku prerušené v čase od 12.03.2014 do 02.02.2015. O tejto skutočnosti bol žalobca v zmysle zákona oboznámený, nakoľko rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly a rovnako aj oznámenie o pokračovaní vo výkone kontroly boli žalobcovi doručené do vlastných rúk na adresu jeho sídla. 25. K tvrdeniu žalobcu o ukrátenie jeho práva arbitrárnosti žalovaného počas daňovej kontroly žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce, žalobca nebol počas výkonu daňovej kontroly ukrátený o právo vyjadrovať sa k jej priebehu a k zisteným skutočnostiam a žalobca po ukončení výkonu kontroly na ústnom pojednávaní dňa 14.04.2015 nenamietal proti postupu a jej priebehu. 26. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o nerešpektovaní vyjadrenia jeho splnomocneného zástupcu zo dňa 11.05.2015 žalovaný uviedol, že v čase doručenia tohto vyjadrenia žalovaný nedisponoval takou plnou mocou žalobcu, ktorá by umožnila spájať s úkonmi splnomocnenca advokátskej kancelárie právne účinky pre splnomocniteľa, t.j. pre žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný doručoval svoje listinné písomnosti na adresu sídla žalobcu. Podľa interných a metodických pokynov výzvy na odstránenie nedostatkov plných mocí správca dane doručí na adresy daňových subjektov bez oboznamovania zvolených zástupcov. Ako následok nevyhovenia týmto výzvam správca dane pre ďalší možný postup koná následne s daňovými subjektmi. 27. Na základe uvedeného žalovaný zastáva názor, že svojím postupom neporušil žalobcom udávané ustanovenia § 45 ods.1 písm.f) Daňového poriadku a rovnako neporušil ani ustanovenie § 47 písm.h) Daňového poriadku (žalobcom mylne uvedeného písmena i). 28. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na postup ako žalobcu, tak aj advokátskej kancelárie, nadobudol dojem, že medzi stranami nebol v rozhodnom čase, t.j. v čase kedy sa jednalo o prvé úkony advokátskej kancelárie, vykonané na základe plnej moci zo dňa 28.04.2015, a následne zo dňa 23.06.2015 zabezpečený taký tok informácií, na základe ktorého obidve strany mohli predísť zisteným nedostatkom, resp. mohli tieto nedostatky bezodkladne odstrániť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol. K vyjadreniu žalovaného zaslal súdu svoje stanovisko zo dňa 26.01.2016. Vo svojom stanovisku poukázal na to, že lehota jedného roka pre vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Zákaz prekročiť zákonom stanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe dane. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 29.06.2010 sp. zn. III. ÚS 24/2010. 29. Žalobca ďalej uviedol, že v činnosti správcu dane sa začali objavovať trendy ako fakticky predĺžiť zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly cez inštitút prerušenia daňovej kontroly, konkrétne neúčelného a neprimeraného prerušenia daňovej kontroly za účelom zistenia skutočností z medzinárodnej výmeny informácií. 30. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods.1 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená aj to, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti a primeranosti a účelnosti. 31. Žalobca ďalej uviedol, že okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácie je potrebné posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tomto smere poukázal na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS. Slovné spojenie „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ (§ 61 ods.4 Daňového poriadku) treba podľa žalobcu vykladať v kontexte uvedenej smernice, t.j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené, nie je neobmedzená, správca dane v takomto prípade musí dôsledku posúdiť a zdôvodniť, či sú dané dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, a to nielen významné pre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly. Ak tieto limity výkonu daňovej kontroly nie sú zo strany správcu dane dodržiavané, dôsledkom toho je, že protokol z daňovej kontroly má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, a nemôže byť použitý ako dôkaz vo (vyrubovacom) konaní. 32. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok konania ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 33. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, je možné uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku). 34. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. O.s.p. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 35. S poukazom na ustálenú judikatúru súdom (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL.ÚS 21/08, I. ÚS-354/08, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/1/2011) predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Súdna prax ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu byť i podania, listy, oznámenia, s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia, alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Nie sú pochybnosti o tom, že oznámenie žalovaného zo dňa 06.08.2015 č. 20628251/2015 o zamietnutí odvolania žalobcu má taký charakter, pretože týmto oznámením žalovaný zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods.8 písm.b) Daňového poriadku - nie je podané oprávnenou osobou. 36. Podľa § 9 ods.2 prvá veta Daňového poriadku daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. 37. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát, konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupca jej štatutárny orgán, alebo osoba, ktorú tento orgán poveril (§ 9 ods.3 Daňového poriadku). 38. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane (§ 9 ods.4 Daňového poriadku). 39. Podľa § 13 ods.8 Daňového poriadku ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho použil o následkoch spojených s ich neodstránením. 40. Podľa § 72 ods.8 písm.b) Daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak nie je podané oprávnenou osobou. 41. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 02.06.2015 vyzval žalovaný žalobcu na odstránenie nedostatkov plnej moci zo dňa 07.05.2015 doručenej žalobcovi dňa 12.05.2015. Vo výzve sa ďalej uvádza, že poučenie, že ak žalobca nedostatky plnej moci neodstráni, správca dane bude konať len s daňovým subjektom. Z pripojenej plnej moci však vyplýva, že toto bolo udelené advokátskej kancelárii dňa 28.04.2015, a nie 07.05.2015, tak ako sa uvádza vo výzve. 42. Dňa 29.06.2015 bola žalovanému doručená plná moc udelená konateľom žalobcu Advokátskej kancelárii KRAUS & PARTNERS, s.r.o. Žalovaný výzvou z 09.07.2015 opätovne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov plnej moci s poučením, že ak v lehote nedostatky neodstráni správca, bude konať len s daňovým subjektom. Ani v tejto výzve žalobca neuviedol, čo má presne žalobca doplniť, resp. aké nedostatky má odstrániť. Napokon v spise sa nachádzajú ďalšie plné moci zo dňa 10.08.2015 a 02.09.2015 udelené žalobcom Advokátskej kancelárii KRAUS & PARTNERS, s.r.o., ktoré podľa žalobcu už v daňovom konaní akceptoval. 43. Z obsahu administratívneho spisu, ani z obsahu žalobou napadnutého oznámenia žalovaného zo 06.08.2015 nie je zrejmé, z akých dôvodov správca dane nepovažoval udelené plné moci z 28.04.2015, a najmä z 23.06.2015 za úplné a v daňovom konaní za akceptovateľné, keďže vo výzvach na odstránenie nedostatkov v rozpore s ustanovením § 13 ods.8 Daňového poriadku neboli uvedené. Z toho dôvodu je preto podľa názoru súdu nepreskúmateľné ani oznámenie žalovaného zo 06.08.2015 č. 2062825/2015 o zamietnutí odvolania z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Je tu teda daný dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.d) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude preto potrebné doplniť oznámenie o zamietnutí odvolania o dôvody, pre ktoré považoval žalovaný plnú moc udelenú žalobcom za neúplnú, eventuálne predložiť vec na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu orgánu. 44. Z ustanovenia § 7 písm.a) Správneho súdneho poriadku (pred účinnosťou tohto zákona podľa § 247 ods.2 O.s.p.) vyplýva, že správny súd bude preskúmavať rozhodnutie orgánu verejnej správy len vtedy, ak účastník konania pred jeho právoplatnosť vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých umožňuje osobitný právny predpis. Z uvedeného dôvodu v tomto konaní súd nepreskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydané vo vyrubovacom konaní. 45. Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní. Rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku. 46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.