Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sd/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201083 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci navrhovateľa: P. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. D.. A. XXXX/XX, XXX XX K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19. augusta 2015. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2015 odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, a to z dôvodu, že navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom vyjadril nesúhlas s uvedeným rozhodnutím, nakoľko má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a zdravotné problémy, kvôli ktorým nemôže pracovať. Dlhodobo a trvalo sa lieči na respiračnú tuberkulózu, ktorá je nevyliečiteľná, pričom od roku 2009 je opakovane hospitalizovaný v NsP Trebišov pre zdravotné komplikácie a užíva drahé lieky. Počas hodnotenia pracovnej činnosti odpracoval 14 rokov a 354 dní, potom bol dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na ÚP a toho času je PN. Býva však v takom kraji, v ktorom je ťažké nájsť si prácu, a preto nemôže odpracovať ten 1 deň čo mu chýba do 15 rokov. Taktiež nevie, prečo mu nebola priznaná doba evidencie na Úrade práce. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žiada o opätovné preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní invalidného dôchodku. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2015 uviedla, že námietkam navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 28.07.2015 je navrhovateľ od 28.08.2015 invalidný podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok teda splnil. Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 28.08.2015 dosiahol vek 47 rokov, a preto splnenie zákonom stanovenej podmienky získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok je v súlade so zákonom o sociálnom poistení podmienené získaním najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Z obsahu evidenčného a spisového materiálu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ pred vznikom invalidity získal celkovo 5464 dní, t. j. 14 rokov a 354 dní dôchodkového postenia, čiže navrhovateľ nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhla odporkyňa preskúmavané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2015 ako vecne správne potvrdiť. Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O.s.p. (ust. § 250l a nasl.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s jej dávkovým spisom a písomným vyjadrením, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. V danej veci bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľ splnil podmienky pre priznanie invalidného dôchodku stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedených v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ust. § 72 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia (§ 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení). Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity (ust. § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Podľa ust. § 255 ods. 1 prvá veta cit. zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z., doba nezamestnanosti získaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov platných v období, v ktorom táto doba bola získaná. Navrhovateľ ku dňu vzniku invalidity, t. j. ku dňu 28.07.2015 dovŕšil vek 47 rokov, z čoho u neho vyplýva potreba doby dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov dňa 28.07.2015 síce uznal navrhovateľa invalidným podľa ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % s dátumom od 28.07.2015, avšak navrhovateľ nesplnil ďalšiu zákonom požadovanú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, a to potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, keď namiesto potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia získala iba dobu 14 rokov a 354 dní dôchodkového poistenia, čo je dôvodom pre nepriznanie nároku na invalidný dôchodok navrhovateľovi. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nezapočítania doby evidencie na úrade práce súd považuje za potrebné uviesť, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01.01.2001 do 31.12.2003, počas ktorého nebola navrhovateľovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Do doby zamestnania sa na dôchodkové účely teda započíta v období pred 01.01.2001 aj doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Pretože vyššie uvedené obdobie u navrhovateľa trvalo aj po 31.12.2000 a počas neho nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľ získal pred vznikom invalidity celkovo 14 rokov a 354 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil zákonom stanovenú podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, odporkyňa správne jeho žiadosť o invalidný dôchodok preskúmavaným rozhodnutím zamietla. Pre úplnosť súd poznamenáva, že podľa ust. § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Poukazujúc na hore uvedené skutkové a právne dôvody súd preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.08.2015 podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania, keďže v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.