Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/122/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201085 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201085.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej, v právnej veci žalobcu R. Š., bytom X. XX, W., zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Vrátna 28, Košice, za ktorého koná JUDr. Vladislav Vašiv, konateľ a advokát, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1048355/2015 zo dňa 29.06.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 21.09.2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.09.2015, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1048355/2015 zo dňa 29.06.2015 a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4571555/2014/Kar zo dňa 13.10.2014 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal žalobca o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného v spojitosti s rozhodnutím Daňového úradu Košice až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Daňový úrad Košice rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane č. 9801402/5/4571555/2014/Kar zo dňa 13.10.2014 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu: R. Š., DIČ 102 063 1590, IČO 33 696 683, IČ DPH SK1020631590, X. XX, XXX XX W. - T.. Č.. U.. Ť. rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 rozdiel dane v sume 17 002,88 Eur, ktorú je daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Košice, vedený v Štátnej pokladnici č. ú. SK71 8180 5002 0880 2046 5784, variabilný symbol XXXXXXXXXX. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Daňového úradu Košice je obsah podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice žalobca žiadal, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vo výške 17 002,88 Eur vydaného Daňovým úradom Košice, Rozvojová 2, pod číslom 9801402/5/4571555/2014/Kar zo dňa 13.10.2014. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4571555/2014/Kar zo dňa 13.10.2014 korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4571555/2014/Kar zo dňa 13.10.2014, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 v sume 17 002,88 Eur daňovému subjektu R. Š., X. XX, XXX XX W., IČO 33 696 683, DIČ 102 063 1590, IČ DPH SK1020631590, potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4571555/2014/Kar zo dňa 13.10.2014 a uviedol, že daňový subjekt v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 uviedol príjmy z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) vo výške 109 194,- Eur a výdavky vo výške 103 334,- Eur. Poukázal na to, že správca dane vykonal daňovému subjektu kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 9801402/5/4907713/2013/Kar zo dňa 04.11.2013. Protokol z daňovej kontroly, v ktorom správca dane na základe výsledkov dokazovania vyčíslil rozdiel dane vo výške 17 002,88 Eur bol daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 05.11.2013, doručený dňa 07.11.2013. Daňový subjekt zaslal k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadrenie dňa 22.11.2013. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt zahrnul do daňových výdavkov, ktoré zaúčtoval v peňažnom denníku, platby v hotovosti v celkovej výške 85 463,17 Eur (bez DPH) ako úhrady faktúr, ktoré žalovaný špecifikoval pre dodávateľa P.. Predmetom fakturácie boli prevažne sadrokartónové práce na objektoch O. P., T. D., W., N. W. X., P. Ú., G. D. W., Q. V., Y. O., W., B. Y. - G., W., C. S. X. S., K. D.. W., G. Y. O. W. H. C. N.. Správca dane pri preverovaní hodnovernosti uvedených faktúr zistil, že práce uvedené na faktúrach, vyhotovených P. P., pre daňový subjekt, mala vykonať spoločnosť INTERGIPS Slovakia, s.r.o.. Podľa výpisu z obchodného registra však uvedená spoločnosť neexistuje, s identifikačným číslom uvedeným na faktúrach je v obchodnom registri zapísaná spoločnosť AZ-INTERGIPS Slovakia, s.r.o., O.. Žalovaný poukázal na to, že správca dane preveroval faktúry vystavené spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o. (opečiatkované pečiatkou s označením INTERGIPS Slovakia, s.r.o., O., IČO 36 248 409, IČ DPH: SK2020166819 pre P. P., medzi ktorými boli aj faktúry, na základe ktorých P. P. ďalej fakturoval stavebné práce daňovému subjektu. Za účelom preverenia prác, uvedených na faktúrach, aj ich zaplatenia, zaslal správca dane Daňovému úradu Trnava dožiadanie zo dňa 14.02.2012, ktorým ho žiadal preveriť, či spoločnosť INTERGIPS Slovakia, s.r.o. vystavila faktúry predložené daňovým subjektom a prijala úhrady za tieto faktúry. Daňový úrad Trnava vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti AZ-INTERGIPS Slovakia, s.r.o. (čo je podľa prideleného identifikačného čísla správne a presné označenie spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra), ktorú zastupoval splnomocnený zástupca Ing. G. V., Tomáškovičova 8, Trnava, z ktorého vyhotovil zápisnicu č. 9200402/5/677299/12 zo dňa 29.03.2012. Ing. G. V. do zápisnice uviedol, že spoločnosť predložené faktúry nevystavila a s P. P. ani neobchodovala. Na faktúrach nesúhlasí podpis konateľa spoločnosti a spoločnosť nemá povinnosť používať pečiatku a ani ju nepoužívala. Spoločnosť neprijímala žiadne platby v hotovosti, len prevodom na účet a nesprávne je aj označenie spoločnosti uvedené na dodávateľských faktúrach, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane oboznámil P. P. s výsledkami preverovania uvedených faktúr a požiadal ho o vyjadrenie k predmetnému zisteniu. P. P. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.05.2012 uviedol, že faktúry mu osobne doručil T. Š., ktorý vystavoval doklady a prijal aj úhrady v hotovosti. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05.03.2013 P. P. uviedol, že do 18.04.2013 preukáže, kto zo spoločnosti INTERGIPS Slovakia, s.r.o. fakturované práce vykonal. Tento prísľub P. P. nesplnil a do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.04.2013 uviedol, že s pánom Š. zo spoločnosti INTERGIPS Slovakia, s.r.o., od ktorého osobne prevzal dodávateľské faktúry a prevedené práce, sa nevie skontaktovať. Dňa 21.05.2013 správca dane oboznámil daňový subjekt (za prítomnosti P. P.) s uvedenými zisteniami, týkajúcimi sa P. P. a spoločnosti INTERGIPS Slovakia, s.r.o., pričom P. P. pri ústnom pojednávaní vo veci vykonania fakturovaných prác a úhrad za práce uviedol, že peniaze dal p. Š. na základne príjmového pokladničného dokladu, p. Š.É., ktorý sa predstavil ako šéf INTERGIPS Slovakia, s.r.o. pozná zo spoločnej zákazky z L., skontaktoval sa s ním telefonicky, ale teraz už na neho nemá telefonický kontakt. Na základe uvedených zistení správca dane považoval za preukázané, že stavebné práce, ktoré daňovému subjektu fakturoval P. P., neboli skutočne vykonané dodávateľom P. P., ani spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorá stavebné práce fakturovala P. P.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že daňový subjekt aj napriek uvedenému zisteniu správcu dane naďalej tvrdil, že predmetné stavebné práce vykonal P. P. a P. P. boli práce aj riadne zaplatené. Ako dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenie daňový subjekt dňa 29.10.2013 predložil čestné prehlásenie konateľa firmy GIPS-art, s.r.o., Y. V., v ktorom menovaný uviedol, že firma R. Š. spolupracovala na montážnych prácach na stavbách s podsubdodávateľom P. P. a jeho pracovníkmi a tiež čestne prehlásenie T. T., trvale bytom W., I. X, ktorý vyhlásil na svoju česť, že v roku 2010 pri stavebných prácach na objektoch, na ktorých vykonávala činnosť firma R. Š., vykonávala práce aj firma P. P.. Správca dane predložené čestné prehlásenia neakceptoval ako dôkazy preukazujúce, že stavebné práce, ktorému daňovému subjektu fakturoval P. P., boli skutočne realizované P. P.W.. P. P. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili realizovanie fakturovaných stavebných prác spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o. (ako to tvrdil), pričom podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť INTERGIPS Slovakia, s.r.o. s IČO 36 246 409 v roku 2010 neexistovala. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane opätovne uskutočnil dňa 11.03.2014 ústne pojednávanie so svedkom P. P. za prítomnosti daňového subjektu a jeho splnomocneného zástupcu, pri ktorom svedok uviedol, že jemu fakturované stavebné práce vykonal pán, ktorého pozná ako pána Š.É., ktorý sa predstavil ako konateľ spoločnosti INTERGIPS Slovakia, s.r.o.. Stavebné práce preberal od p. Š.É. a to tak, že premeriaval metre štvorcové. Stavebný materiál na stavbách vykonávaných pre p. Š.Č. zabezpečoval p. Š.. Prítomný daňový subjekt do uvedenej zápisnice tvrdil, že stavebný materiál dodávala spoločnosť GIPS-Art, s.r.o. a preto sa stavebný materiál neobjavoval vo fakturácií. Práce prevzaté od P. P. odovzdal svojmu odberateľovi, ktorý od neho uvedené práce prevzal a vystavené odberateľské faktúry uhradil v hotovosti. Až následne daňový subjekt preplatil fakturované práce P. P., a to na základe vystavených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, ktoré sú riadne zaúčtované v jeho účtovníctve. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane za účelom zabezpečenia stavebného denníka, ako dôkazu preukazujúceho subjekt (osobu), ktorý stavebné práce skutočne realizoval, požiadal Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, o preverenie obchodných vzťahov spoločnosti MV staving, a.s., Hviezdoslavova 2, Prievidza a spoločnosti GIPS-art, s.r.o. v súvislosti so stavbou O. P. W. - L. J.P. X. X. J., T. X/A“. Uvedené dokazovanie vykonal správca dane z dôvodu, že spoločnosť GIPS-art, s.r.o. (ktorej daňový subjekt fakturoval práce dodané P. P.), ďalej fakturovala sporné stavebné práce spoločnosti MV staving, a.s., Hviezdoslavova 2, Prievidza. Zástupca spoločnosti MV staving, a.s. do zápisníc o miestnom zisťovaní zo dňa 30.07.2014 uviedol, že nemá povinnosť viesť menovite osoby subdodávateľov, ktorí na diele pracovali. Čo sa týka vlastných zamestnancov spoločnosti MV staving, a.s., tých si spoločnosť eviduje v „smenovkách“. Dňa 16.06.2014 predložil svedok Y. V., konateľ spoločnosti GIPS-art, s.r.o. správcovi dane k nahliadnutiu zmluvu o dielo č. 29/09/2010 zo dňa 13.10.2010 uzavretú medzi objednávateľom MV staving, a. s. a zhotoviteľom GIPS-art, s.r.o., kde v časti V. Podmienky vykonania diela, bod 5.3 je uvedené, že zhotoviteľ t. j. spoločnosť GIPS-art, s.r.o. je povinný viesť o vykonaných prácach denné zoznamy - stavebný denník. V stavebnom denníku, v časti úvodné listy, majú byť zaznamenané základné údaje o účastníkoch výstavby, stavbe, zmluvách, skúškach, prehľad objednávok subdodávateľov, pričom Y. V. stavebný denník ku kontrole nepredložil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane spochybnil výkon prác fakturovaných P. P. aj z toho dôvodu, že nezamestnával žiadnych zamestnancov a podľa predložených faktúr a jeho vyjadrenia, stavebné práce mali byť vykonané subdodávateľsky - spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorá v roku 2010 neexistovala. Na faktúrach vyhotovených pre P. P. bola použitá iba adresa, IČO a DIČ spoločnosti s úplne iným obchodným názvom, a to AZ- INTERGIPS Slovakia, s.r.o.. Spoločnosť INTERGIPS Slovakia, s.r.o. (názov uvedený na pečiatkach), ktorá od 30.08.2000 mala sídlo na adrese Na Hôrke 21, 949 11 Nitra a IČO 36 186 597, zmenila od 30.07.2001 obchodné meno na MATRA - SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom na Pražskej ul. č. 4 v Košiciach a dňa 25.05.2006 bola vymazaná z obchodného registra. Kontrolou príjmových pokladničných dokladov, vystavených spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o. pre dodávateľa P. P. bolo zistené, že adresa na výdavkových dokladov O. P. XX, O. a na pečiatke, ktorou sú opečiatkované príjmové, výdavkové doklady a dodávateľské faktúry je uvedená adresa INTERGIPS Slovakia, s.r.o., O. P. XX, O., teda odlišná adresa. Vzhľadom na uvedené správca dane skonštatoval, že údaje uvedené na faktúrach, príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch vyhotovených P. P. (ďalej fakturované daňovému subjektu) nie sú pravdivé, pretože v čase ich vyhotovenia vykonávateľ stavebných prác INTERGIPS Slovakia, s.r.o. právne neexistoval. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nepredložil dôkaz (stavebný denník alebo iný písomný dokument) preukazujúci, že práce skutočne vykonal dodávateľom P. P.. Na základe uvedených skutočností správca dane vykonal záver, že daňový subjekt tým, že uplatnil do daňových výdavkov výdavky, vynaloženie ktorých nepreukázal, porušil § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z.. Daňový subjekt zároveň porušil aj § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je preukázané. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval ustanovenia § 3 ods. 1, 3, 6, § 24 ods. 1, § 45 ods. 2. písm. e/ Daňového poriadku, § 2 písm. i/, § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. a konštatoval, že vychádzajúc z citovaných ustanovení a uvedeného skutkového stavu zistil, že postup správcu dane pri neuznaní výdavkov zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z hľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Žalovaný poukázal na dôkazy vykonané správcom dane a uviedol, že tvrdenie daňového subjektu, že práce uvedené na faktúrach vystavených P. P. menovaný aj skutočne realizoval, nebolo preukázané ani pri dokazovaní vykonanom správcom dane, v spoločnosti MV staving, a.s. a spoločnosti GIPS- art, s.r.o., v súvislosti so stavbou O. P. W. - L. J. X. X. J., T. X/A. Stavebný denník, v ktorom mali byť zaznamenaná základné údaje o účastníkoch výstavby, stavbe, zmluvách, skúškach, prehľad objednávok subdodávateľov spoločnosť MV staving, a.s., ani Y. V. - konateľ spoločnosti GIPS-art, s.r.o. správcovi dane ku kontrole nepredložili. Žalovaný konštatoval, že z dokumentácie, predloženej k odvolaniu je nesporné, že správca dane pri výkone daňovej kontroly poskytol daňovému subjektu dostatok možnosti na predloženie relevantných dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že práce vykonal subjekt uvedený na faktúrach, na základe ktorých daňový subjekt vynaloženie výdavkov zaúčtoval vo svojom účtovníctve. Daňový subjekt nepredložil k daňovej kontrole žiadne doklady, ktorými by preukázal, že fakturované práce reálne vykonal P. P.. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že práce, ktoré P. P. fakturoval na základe sporných faktúr daňovému subjektu, nevykonal P. P. a nevykonala ich ani spoločnosť INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorá v roku 2010 právne neexistovala. Žalovaný uviedol, že samotná skutočnosť, že daňový subjekt disponuje faktúrami, výdavkovými a príjmovými dokladmi, bezchybnými po formálnej stránke, ešte nie je dôvodom pre ich akceptovanie do daňových výdavkov, najmä ak správca dane zistil a preukázal, že vecné plnenie subjektom (osobou) uvedenou na faktúrach nebolo reálne vykonané. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt tým, že zaúčtoval do daňových výdavkov úhrady faktúr, ktoré vyhotovil dodávateľ P. P., ktorý práce reálne nevykonal, znamená, že uplatnil do daňových výdavkov výdavky, na základe dokladov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Poukázal na to, že v zmysle uvedených právnych predpisov daňový subjekt musí poskytnúť pri preukazovaní daňových výdavkov také daňové doklady, resp. dôkazy, ktorými preukáže, že k prijatiu prác (služby) aj reálne došlo a práce boli poskytnuté subjektom uvedeným na dokladoch, na základe ktorých daňových subjekt zaúčtoval výdavky vo svojom účtovníctve. V závere odôvodnia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., pretože daňový subjekt nepreukázal, že P. P. dodal práce tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi, pričom túto povinnosť daňový subjekt nesplnil ani pri uplatnenom odvolaní. Žalovaný považoval z uvedených dôvodov námietky o nepravdivom, neobjektívnom, lživo stručnom opísaní veci, neobjektívnom vyhodnotení a ďalšieho obviňovania správcu dane neopodstatnené a bez reálneho podkladu. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1048355/2015 zo dňa 29.06.2015 a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9801402/5/4571555/2014/Kar zo dňa 13.10.2014 a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodnutie Daňového úradu Košice a uviedol, že žalobca vykonával stavebné práce na objektoch O. P. W., T. D.. N.. B..L.., N. W. X. C. P., G. D.., W., Q. V., Y. O.. W. - B. G. W., C. S. X. S., K. D.. W.Š., Č. A., G. Y. O.. W., C. C. N. - C. U. H. S. ako subdodávateľ spoločnosti GIPS-art, s.r.o.. Zároveň bol jeho subdodávateľom na predmetných stavbách P. P.. Žalobca poukázal na to, že realizácia prác bola riadne zdokumentovaná, a to preberacími protokolmi od subdodávateľa P. P., ktoré tvorili súčasť vystavených faktúr, ktoré aj citoval a ktoré boli následne odovzdané odberateľovi spoločnosti GIPS-art, s.r.o.. Žalobca uviedol, že správny orgán sa pri svojej argumentácii opiera o skutočnosť, že subdodávateľ P. P. si objednal výkon týchto prác u iného subdodávateľa spoločnosti AZ- INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorá nebola doteraz identifikovaná a teda nevie zistiť, kto v skutočnosti tieto práce vykonával. Správca dane však zároveň vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.10.2014 nepopiera, že fakturované práce neboli vykonané. Žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že nepredložil daňovej kontrole žiadne doklady, ktorými by preukázal, že fakturované práce reálne vykonal P. P. na základe sporných faktúr. Ako dôkazy podporujúce tvrdenia žalobcu boli predložené správcovi dane faktúry, kde prílohy tvoril podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodávaných tovarov a služieb. Ako ďalší dôkaz predložil žalobca čestné vyhlásenia osôb (T. T. - Montáž sadrokartónu a kazetových podkladov, Y. V. - konateľ spoločnosti GIPS- art, s.r.o.) pracujúci na predmetných stavbách, ktoré prehlasujú, že práce boli vykonané subdodávateľom P. P. osobne. Žalobca poukázal na ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. a uviedol, že všetky podklady boli žalobcom v súlade s výzvami správneho orgánu predložené. Žalobca uviedol, že sa ďalej opiera aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3 Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva aj to, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodávaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o samotnú realizáciu prác, nemá žiadny dôvod skúmať, či jeho subdodávateľ vykonáva práce osobne alebo prostredníctvom iného subdodávateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že stavebné práce boli urobené v súlade s existujúcou objednávkou a boli riadne odovzdané a zaprotokolované priloženým súpisom vykonaných prác, žalobca nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že práce neboli vykonané dodávateľom, keď došlo k ich riadnemu a reálnemu odovzdaniu. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane pri získavaní a hodnotení dôkazov vychádzal predovšetkým z listinných dôkazov bez skúmania existencie samotného materiálneho plnenia, ktoré však v odôvodnení svojho rozhodnutia nepopiera. Konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že správny orgán nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, pretože žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a nemôže za správny orgán skúmať skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťaženia daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. V podanej žalobe žalobca citoval ust. § 2 písm. i/, § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. a uviedol, že s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/1/2011 má za to, že daňové výdavky, ktoré súviseli s jeho zdaniteľným príjmom boli dostatočným spôsobom preukázané a preto rozhodnutie správneho orgánu sa opiera o nesprávne právne posúdenie veci v spojení s nedostatočným zisteným skutkovým stavom. V závere podanej žaloby žalobca poukázal na to, že neuznanie daňových výdavkov žalobcu správcom dane má za následok okrem iného aj zvýšenie základu dane pre DPH o sumu 85 463,17 Eur, čo pri 20%-nej sadzbe DPH znamená nárast daňovej povinnosti žalovaného o 16 237,97 Eur. Ďalším následkom rozhodnutia správcu dane je zmena vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie. Žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe tak vznikne povinnosť uhradiť poistné za zdravotné poistenie vo výške cca 6 921,60 Eur a poistné za sociálne poistenie vo výške cca 16 389,36 Eur. Uviedol, že žalobca taktiež nedisponuje žiadnym osobným majetkom, ktorým by dokázal pokryť dostatočne vyrubenú daň a odvody a preto z vlastných prostriedkov, ani prípadných bankových zdrojov by ich nedokázal uhradiť. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalobca odvolával na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a uviedol niektoré právne závery v týchto rozsudkoch, žalobca nepreukázal, že skutkový stav jeho daňových vecí má prvky niektorého z týchto rozsudkov. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemal by na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Vo vzťahu k namietanému zisteniu skutkového stavu a k prenosu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že podmienky hmotnoprávnej povahy (§ 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z.), na splnenie ktorých sa viaže uplatnenie výdavkov do daňových výdavkov nie je možné nedodržať (zákon to neustanovuje), ani pri zodpovednosti inej osoby za preukaznosť dôkazov, na základe ktorých sú výdavky uplatňované. Pokiaľ žalobca uplatnil predmetné výdavky do daňových výdavkov, musí byť schopný preukázať, že práce uvedené na faktúrach boli aj reálne dodané a vykonané tak, ako to tvrdí na základe predložených faktúr. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade daňový subjekt nesplnil podmienku preukázateľnosti výdavku, pretože nepreukázal, že práce uvedené na faktúrach a ich prílohe boli dodávateľom uvedených na faktúrach aj reálne poskytnuté - vykonané. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom žalobcu, ktorý je zodpovedný za preukázanie skutočného stavu veci, že nemal žiadny dôvod skúmať, či jeho subdodávateľ vykonáva práce osobne alebo prostredníctvom iného subdodávateľa. Konštatoval, že vystavené doklady sú na daňové účely použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, teda sú hodnoverné a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal a za plnenia ktoré aj reálne uskutočnil. Žalovaný poukázal na to, že za týmto účelom mal daňový subjekt pred realizáciou úhrad skontrolovať pravdivosť údajov uvedených na dokladoch a prípadnú možnosť ich následného overenia. V uvedenej veci žalovaný poukázal na závery uvedené v rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojitosti s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva (aplikovateľné aj pre uplatnenie daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov), že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť výdavky, na základe zákonom stanovených podmienok a ktorý v danom prípade výdavky aj uplatnil a preto je jeho povinnosťou preukázať, že výdavky uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.03.2016 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s dôvodmi uvedenými v podanej žalobe. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalovaný vo svojom vyjadrení odvoláva na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, podľa názoru žalobcu nemožno v tomto konaní na neho prihliadať z dôvodu rozličného skutkového stavu. Uviedol, že sťažnosťou, podanou v tomto konaní, požadovala sťažovateľka preskúmanie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.04.2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/40/2009 a v tomto konaní sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno, keďže dostatočne nepreukázala, že činnosť, za vykonanie ktorej vznikol daňový výdavok, bola reálne uskutočnená. Žalobca poukázal na to, že v daňovom konaní preukázal, že stavebné práce za vykonanie ktorých vznikol daňový výdavok boli skutočne realizované, čo v konaní žalovaný nepopieral. Žalobca konštatoval, že zatiaľ čo v konaní vedenom Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 3Sžf/40/2009 nesplnila sťažovateľka vlastné dôkazne bremeno, v tomto konaní žiada správca dane aby žalobca, ako daňový subjekt, preukázal skutočnosti týkajúce sa iného daňového subjektu, za preukázanie ktorých zodpovedá iný daňový subjekt. Uviedol, že je presvedčený, že rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazuje v tomto konaní, sa s týmto konaním skutkovo zhodujú v tom, že v dôsledku vykonávania prác subdodávateľmi vzniká reťazová transakcia, do ktorej je zapojených viacero subjektov. Predmetné rozhodnutia skúmajú práve takéto transakcie a určujú v nich mechanizmus prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt a taktiež rozsah dôkazného bremena daňového subjektu. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 30.03.2016 právny zástupca žalobcu nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 30.03.2016 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami na Okresnom súde Košice I a zároveň oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci aj bez jeho účasti. Z uvedených dôvodov súd v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 O. s. p. prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj jeho písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2015 a z týchto dôvodov navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“), daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1/ daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a sním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t/, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval 1/ výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočné preukázané. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe dani vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ust. § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods. 3 O. s. p.). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné: Žalobca v podanej žalobe namietal, že správny orgán nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, pretože žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a nemôže za správny orgán skúmať skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľa. Poukázal na to, že stavebné práce boli urobené v súlade s existujúcou objednávkou a boli riadne odovzdané a zaprotokolované priloženým súpisom vykonaných prác a preto žalobca nemohol mať žiadnu pochybnosť o tom, že práce neboli vykonané dodávateľom, keď došlo k ich riadnemu a reálnemu odovzdaniu. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva aj to, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodávaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. Súd z obsahu predloženého administratívneho spisu mal preukázané, že v predmetnej preskúmavanej veci prvostupňový správny orgán pri výkone daňovej kontroly u žalobcu zistil, že zahrnul do daňových výdavkov, ktoré zaúčtoval v peňažnom denníku platby v hotovosti v celkovej výške 85 463,17 Eur ako úhrady faktúr pre dodávateľa P. P.. Prvostupňový správny orgán pri preverovaní hodnovernosti uvedených faktúr zistil, že práce uvedené na faktúrach, vyhotovených P. P. pre daňový subjekt mala vykonať spoločnosť INTERGIPS Slovakia, s.r.o., pričom podľa zistenia prvostupňového správneho orgánu podľa výpisu z obchodného registra uvedená spoločnosť neexistuje, s identifikačným číslom uvedeným na faktúrach je v obchodnom registri zapísaná spoločnosť AZ-INTERGIPS Slovakia, s.r.o., O. P. XX, O.. Prvostupňový správny orgán preveroval faktúry vystavené spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o. pre P. P., na základe ktorých P. P. ďalej fakturoval stavebné práce žalobcovi. Prvostupňový správny orgán na základe dožiadania Daňového úradu Trnava vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti AZ-INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorú zastupoval splnomocnený zástupca Ing. G. V. a do zápisnice zo dňa 29.03.2012 uviedol, že spoločnosť predložené faktúry nevystavila a s P. P.Á. ani neobchodovala. Na faktúrach nesúhlasí podpis konateľa spoločnosti a spoločnosť nemá povinnosť používať pečiatku a ani ju nepoužívala, pričom neprijímala ani žiadne platby v hotovosti, len prevodom na účet a nesprávne je aj označenie spoločnosti uvedenej na dodávateľských faktúrach, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov. Prvostupňový správny orgán oboznámil P. P. s výsledkami preverovania uvedených faktúr a požiadal ho o vyjadrenie k predmetnému zisteniu, ktorý na ústnom pojednávaní dňa 09.05.2012 uviedol, že faktúry mu osobne doručil T. Š., ktorý vystavoval doklady a prijal aj úhrady v hotovosti. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05.03.2013 P. P. uviedol, že do 18.04.2013 preukáže kto zo spoločnosti INTERGIPS Slovakia, s.r.o. fakturované práce vykonal, pričom tento prísľub P. P. nesplnil a do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.04.2013 uviedol, že s pánom Š. zo spoločnosti INTERGIPS Slovakia, s.r.o., od ktorého osobne prevzal dodávateľské faktúry a prevedené práce, sa nevie skontaktovať. Prvostupňový správny orgán spochybnil výkon prác fakturovaných dodávateľom P. P. aj z toho dôvodu, že nezamestnával žiadnych zamestnancov a podľa predložených faktúr aj jeho vyjadrenia, stavebné práce mali byť vykonané subdodávateľsky spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorá v roku 2010 neexistovala. Na faktúrach, vyhotovených pre P. P. bola použitá iba adresa, IČO a DIČ spoločnosti s úplne iným obchodným názvom, a to AZ-INTERGIPS Slovakia, s.r.o., pričom spoločnosť INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorej názov bol uvedený na pečiatkach, od 30.08.2000 mala sídlo na adrese Na Hôrke 21, Nitra a zmenila od 30.07.2001 obchodné meno na MATRA - Slovakia, s.r.o., so sídlom na Považskej ul. č. 4 v Košiciach a dňa 25.05.2006 bola vymazaná z obchodného registra. Prvostupňový správny orgán mal kontrolou príjmových pokladničných dokladov, vystavených spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o. pre dodávateľa P. P. preukázané, že adresa na výdavkových dokladoch a na pečiatke, ktorou sú pečiatkové príjmové, výdavkové doklady a dodávateľské faktúry, je uvedená adresa INTERGIPS Slovakia, s.r.o., O. P. XX, O., teda odlišná adresa. Na základe zisteného skutkového stavu mal prvostupňový správny orgán preukázané, že údaje uvedené na faktúrach, príjmových a výdavkových pokladničných dokladoch, vyhotovených P. P., fakturované žalobcovi nie sú pravdivé, pretože v čase ich vyhotovenia vykonávateľ stavebných práv INTERGIPS Slovakia, s.r.o. právne neexistoval, pričom žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nepredložil stavený denník alebo iný písomný dokument preukazujúci, že práce skutočne vykonal dodávateľom P. P.. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán nemohol akceptovať ako relevantný dôkaz toho, že sporné práce vykonal P. P., ani svedeckú výpoveď Y. V., konateľa spoločnosti GIPS-art, s.r.o., pretože ten vo svojej výpovedi dňa 16.06.2014 uviedol len to, že videl pána tmavej pleti, ktorý vykonával práce asi s tromi ľuďmi, čo nepreukazuje, že práce vykonával P. P. osobne aj so svojimi pracovníkmi. Tvrdenie žalobcu, že práce uvedené na faktúrach vystavených P. P. tento aj skutočne realizoval, nebolo preukázané ani v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ani pri dokazovaní vykonanom v spoločnosti MV staving, a.s. a spoločnosti GIPS-art, s.r.o. v súvislosti so stavbou O. P. W. - L. J. X. X. J., T. X/A. Stavebný denník, v ktorom mali byť zaznamenané základné údaje o účastníkovi stavby, stavbe, zmluvách, skúškach, prehľad objednávok subdodávateľov spoločnosť MV staving, a.s. a ani Y.B. V., konateľ spoločnosti GIPS-art, s.r.o. prvostupňovému správnemu orgánu ku kontrole nepredložili. Na základe dokazovania prvostupňovým správnym orgánom bolo preukázané, že stavebné práce, ktoré žalobcovi fakturoval P. P., neboli skutočne vykonané dodávateľom P. P., ani spoločnosťou INTERGIPS Slovakia, s.r.o., ktorá stavebné práce fakturovala P. P.. Z obsahu spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že tento pri výkone daňovej kontroly poskytol žalobcovi dostatok možností na predloženie relevantných dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, že práce vykonal subjekt uvedený na faktúrach, na základe ktorých žalobca vynaloženie výdavkov zaúčtoval vo svojom účtovníctve, pričom žalobca nepredložil daňovej kontrole žiadne doklady, ktorými by preukázal, že fakturované práce reálne vykonal P. P.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť, pričom všetky tieto podklady boli podľa žalobcu v súlade s výzvami správneho orgánu predložené, takéto konštatovanie žalobcu už vzhľadom na vyššie uvedené nemá oporu v dokazovaní vykonanom prvostupňovým správnym orgánom. Pokiaľ sa žalobca opieral o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžf/1/2011 z ktorého vyplýva aj to, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastne dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane, k tomu súd uvádza, že je pravdou, že v predmetnej veci dôkazné bremeno i dôkazná núdza prešla na správcu dane, ktorý však v rámci dôkazného bremena vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré už bolo vyššie uvedené a z ktorého vyplýva, že vecné plnenie subjektom (osobou) uvedenou na faktúrach nebolo reálne vykonané a tým, že žalobca uplatnil do daňových výdavkov výdavky, vynaloženie ktorých nepreukázal, porušil § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z., ako aj ust. § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) a uviedol niektoré právne závery v týchto rozsudkoch, k tomu je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav v predmetnej preskúmavanej veci má prvky niektorého z týchto rozsudkov, pričom jeho tvrdenia sú všeobecné. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd za neopodstatnenú námietku žalobcu, že jeho daňové výdavky, ktoré súviseli s jeho zdaniteľným príjmom boli dostatočným spôsobom preukázané a preto rozhodnutie správneho orgánu sa opiera o nesprávne právne posúdenie veci spojené s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že neuznanie daňových výdavkov žalobcu správcom dane má za následok okrem iného aj zvýšenie základu dane pre DPH, ako aj zmenu vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie, súd túto námietku považuje za irelevantnú, ktorá nemá súvis s predmetom preskúmavanej veci. Súd taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s nim predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Taktiež zo záverov rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojitosti s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť výdavky, na základe zákonom stanovených podmienok a ktorý v danom prípade výdavky aj uplatnil a preto je jeho povinnosťou preukázať, že všetky uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. K vyššie uvedeným rozhodnutiam považuje súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca sa k predloženiu dôkazov do 30.10.2013 zaviazal v zápisnici prvostupňového správneho orgánu č. 9801402/5/4722821/2013/Kar zo dňa 22.10.2014, ktorý však žiadne dôkazy nepredložil. Súd v konaní žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa alebo ich postup nie je v súlade so zákonom. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 zamietol. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.