Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/108/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201092 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., Národná trieda č. 39, Košice, IČO: XXX XX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, Advokátska kancelária so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1319399/2015 z 21. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 21.08.2015 č. 1319399/2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 623614/2015 zo dňa 29.05.2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 125.376,35 Eur daňovému subjektu VISK, s.r.o., Košice, potvrdil. Podkladom rozhodnutia bolo vykonanie u platiteľa dane z pridanej hodnoty VISK, s.r.o. daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 695/321/89580/2008/Šál zo dňa 02.11.2008 a jeho Dodatok č. 1 zo dňa 03.12.2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 695/231/94042/2008/Dub zo dňa 05.12.2008, ktorý znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 125.376,35 Eur a priznal nadmerný odpočet v sume 5.026,26 Eur. Správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 3.777.088,00 Sk (125.376,35 Eur) z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava za rýdze zlato Au - rýdzosť 999/1000 - jedná o faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 09.05.2007 (základ dane 4.279.831,60 Sk, DPH 813.l168,00 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa 16.05.2007 (základ dane 5.231.987,10 Sk, DPH 994.077,50 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2007 (základ dane 5.185.352,70 Sk, DPH 985.217,00 Sk) a č. XXXXXXXX zo dňa 30.05.2007 (základ dane 5.182.240,68 Sk, DPH 984.625,70 Sk). Správca dane z dokladov predložených ku kontrole zistil, že predmetné zlato mal žalobca nadobudnúť na základe Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/., zo dňa 15.01.2007, uvedených faktúr, objednávok, protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, príslušných certifikátov od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava. Správca dane z predložených vystavených faktúr č. H. - dátum dodania 09.05.2007, č. H. zo dňa 16.05.2007, č. H. zo dňa 23.05.2007 a č. H. zo dňa 30.05.2007 zistil, že žalobca mal v tom istom zdaňovacom období predať zlato českému odberateľovi EURO AD s.r.o., Vinohradská 164, Praha. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v tomto prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane po preskúmaní rozhodnutia a spisového materiálu zistil, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2007 a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonom získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátov pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Konštatuje, že ak si daňový subjekt - žalobca v zdaňovacom období máj 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., musel byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie tovaru - zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie tovaru nepreukázal. Predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstali len za situácie, že obchodné transakcie nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže deklarované zdaniteľné obchody nezodpovedali bežným obchodným podmienkam, správca dane mal oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca a vyzýval ho k preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikanie. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu chýbali, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku boli oprávnené. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v tomto prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane zistil, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2007 a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov žalobcu. Finančné riaditeľstvo konštatuje, že ak si žalobca v zdaňovacom období máj 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. musel byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené. Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane v zdaňovacom období máj 2007 vychádzal z konkrétnych faktúr a z dokladov, ktoré k ním žalobca predložil, z dôkazov, ktoré správca dane zabezpečil v spolupráci s inými správcami dane, s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, s nazeraním do spisov, ktoré v rozhodnutí uviedol. Ako jeden z dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. F. C., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a to v zápisnici o výsluchu svedka ČVS: PPZ-191/NKA-FP-VY-2012 z 24.07.2014 spísanou Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície expozitúra Východ, Košice, bez prítomnosti správcu dane, ako aj žalobcu, výpovedi tohto svedka, ktoré už vykonal správca dane dňa 19.09.2014 a 23.08.2013, pričom svedok vo svojej výpovedi dňa 19.09.2014 uviedol, že v celom rozsahu trvá na výpovedi, ktorú učinil 24.07.2014 a že obchody tak, ako ich popísal v uvedenej zápisnici prebiehali vo všetkých obdobiach a v prípadoch, kde bola dodávateľom spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o., UNION STEEL s.r.o. a odberateľom bola spoločnosť VISK, s.r.o. (žalobca). K námietkam týkajúcim sa hodnotenia, resp. nehodnotenia výpovedí svedka F. C. sú neopodstatnené, lebo závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej pravdy, pričom výpovede tohto svedka boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom zabezpečeným a hodnoteným správcom dane. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. K námietkam týkajúcim sa rozporov vo výpovediach svedka F. C. uviedol, že namietané rozpory nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Týmito tvrdeniami sa žalobca snažil preukázať nesprávnosť hodnotenia správcu dane a spochybniť pravdivosť tvrdení svedka, ale tieto tvrdenia žalobcu nie sú schopné preukázať reálne dodanie fakturovaného tovaru. Svedok potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. zapojený od januára 2007 (je zrejmé, že odpočítanie dane s faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. si uplatňoval už v zdaňovacích obdobiach január až august 2007) a že zlato fakturované žalobcovi reálne neexistovalo (zlato, ktoré zabezpečil F. C. od Rakúskej spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH bolo dodávané spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o. a nie žalobcovi - VISK, s.r.o.). Žalobca spochybňuje pravdivosť tvrdení Milana Chovanca o úhradách a provízií pre žalobcu, pretože žalobcovi neboli vrátené nadmerné odpočty za zdaňovacie obdobie marec až august 2007, pričom žalobca uhradil spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. všetky faktúry v hotovosti, aj prevodom na účet z vlastných zdrojov, k čomu uviedol, že F. C. popísal spôsoby fakturácie a úhrad medzi spoločnosťami a uviedol, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúry za tovar, ktorý neexistoval a následne žalobca fakturoval dodanie fiktívneho tovaru Českej spoločnosti EURO AD s.r.o., pričom peniaze, ktoré žalobcovi uhradila spoločnosť EURO AD s.r.o., tejto spoločnosti poskytol práve on. Z týchto finančných prostriedkov žalobca uhrádzal fakturované čiastky spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Poukazovanie na úhrady spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. z „vlastných zdrojov“ žalobcu a na skutočnosť, že žalobca na týchto transakciách z dôvodu nevyplatených nadmerných odpočtov nezarobil, nie je opodstatnené a nepreukazuje nelogickosť tvrdení Milana Chovanca. Provízie medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom nemajú vplyv na na závery správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Za neopodstatnené považuje aj námietky týkajúce sa neuvedenia a nehodnotenia takého ťažiskového dôkazu, akým by podľa žalobcu mala byť výpoveď P.. Q.I.M., pretože ak sa aj zástupcovia spoločností stretávali v priestoroch tohto svedka, táto skutočnosť nepreukazuje, že v jeho priestoroch dochádzalo k reálnym obchodom s tovarom, ktorý bol uvedený na faktúrach. Z výpovedí svedkov vyplýva, že so zlatom sa malo obchodovať na rôznych miestach v Košiciach a v Bratislave. K námietkam ohľadne rozporov v tvrdeniach F. C. a V. Q. uviedol, že V. Q. vo svojich výpovediach potvrdil obchodovanie so zlatom a obchodné vzťahy so žalobcom aj so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o., ale z jeho výpovede a z ďalších dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že spoločnosť EURO AD, s.r.o. bola založená účelovo. K námietkam rozporov v tvrdeniach F. C. a Q. B. uviedol, že Q. B. bol konateľom spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., ktorá nebola zapojená do fakturačného reťazca týkajúceho sa tovaru fakturovaného v máji 2007 - konal na základe pokynov V. B., ktorý bol konateľom spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. a nepreukázal reálnu existenciu zlata, ani jeho prepravu do Českej republiky. Za neopodstatnené považuje aj spochybňovanie pravdivosti výpovedí svedka F. C. z 24.07.2014 a 19.09.2014 vo vzájomnej súvislosti s jeho predchádzajúcimi výpoveďami a v súvislosti so súčasťou jeho obhajoby, pretože správca dane výpovede svedka z 24.07.2014 a 19.09.2014 hodnotil ako dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach so všetkými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené počas daňovej kontroly a vyrubovacom konaní a opodstatnene dospel k záveru, že pri obchodovaní so zlatom sa jednalo o účelovú snahu o získanie daňovej výhody vo fakturačnom reťazci spoločnosti. Správca dane vo vyrubovacom konaní vychádzal z dôkazov podrobne uvedených v rozhodnutí, pri hodnotení ktorých prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Ak by tvrdenia F. C. vo výpovedi z 24.07.2014 a 19.09.2014 mali byť súčasťou jeho obhajoby, tým menej je spochybniteľná jeho pravdivosť. Správca dane neposudzoval výpovede tohto svedka ako člena zločineckej skupiny a ani jej neprikladal vyššiu hodnotu pravdivosti ako ktorejkoľvek inej výpovede svedkov V. A. k námietke, kde žalobca spochybňuje aj dodanie zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. spoločnosti ZLATOKOV SK, a.s. uviedol, že správca dane v súvislosti so skutočnosťami uvedenými vo výpovedi F. C. 24.07.2014 zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti ZLATOKOV SK, a. s., ktorá je právnym nástupcom spoločnosti ZLATOKOV spol. s.r.o. a z odpovede zistil, že v období január 2007 až november 2007 obchodovala s komoditou „rýdze zlato AU, rýdzosť 999/1000“ so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. v zmysle došlých faktúr, pričom certifikáty od výrobcu zlata neboli doložené. Táto odpoveď potvrdila skutočností, ktoré uviedol F. C. vo výpovediach z 24.07.2014 a 19.09.2014, t. j., že zlato, ktoré spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nadobudla prostredníctvom F. C. a V. L. od spoločnosti Schoeller Munzhandell GmbH predala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o.. Preberacie protokoly sú prílohou k jednotlivým faktúram a spoločnosť ZLATOKOV, spol. s.r.o. má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. aj v období pred aprílom 2007. Správca dane preveroval existenciu zlata daňovými kontrolami a následných vyrubovacích konaniach za zdaňovacie obdobie január až august 2007 vychádzal z dôkazov, ktoré v tom čase mal k dispozícií a až následným dlhodobým šetrením zistil skutočný pohyb zlata, ktorý nezodpovedá zisteným fakturačným reťazcom. K námietke argumentácii správcu dane rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 „Halifax plc“ bez preukázania, že skutkový stav danej daňovej transakcie mal prvky uvedeného rozsudku uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že z vykonaného dokazovania a zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločností bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Bolo zistené a preukázané, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD, s.r.o. neboli reálne uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Rýdze zlato, ktoré bolo predmetom karuselového obchodovania a ktoré na základe šetrenia správcu dane malo slúžiť na účely odpočítania daní a získania daňovej výhody a to vzhľadom na skutočnosť, že zlato z fakturačného reťazca malo svoj začiatok u spoločnosti PNEU - VAN, s.r.o., pričom konečný predaj v rámci zisteného reťazca na území SR bol do iného členského štátu EÚ - ČR spoločnosti EURO AD, s.r.o., ktorý pri splnení podmienok uvedených v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. je oslobodený od dane a následne predmetný tovar touto spoločnosťou bol predaný na Slovensko spoločnosti C &T, s.r.o.. Z výpisov z obchodného registra je zrejmé, že spoločnosť PNEU - VAN, s.r.o. je od 16.03.2010 ex offo vymazaná z obchodného registra, spoločnosť UNION STEEL, s.r.o. bola dňa 16.05.2012 ex offo vymazaná z obchodného registra a spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. je od 31.10.2010 bez konateľa. Začlenenie nekontaktnej spoločnosti PNEU - VAN, s.r.o. do fakturačného reťazca svedčí o účelovosti s cieľom získania daňovej výhody. Deklarovaním nákupu od tejto spoločnosti si spoločnosť UNION STEEL, s.r.o. odpočítala daň, pričom nebola splnená podmienka § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., kde právo na odpočítanie dane vzniká, ak je splnená podmienka vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru alebo služby. Nákup zlata deklarovaný spoločnosťou UNION STEEL, s.r.o. od spoločnosti PNEU - VAN, s.r.o. mal súžiť spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. pre účely odpočítania dane a získania daňovej výhody. Z výpovedí konateľov spoločností UNION STEEL, s.r.o., EURO AD, s.r.o. a tiež vzhľadom k zisteniam správcu dane v rámci vykonávaných šetrení formou dožiadaní pri kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 a v rámci vyrubovacieho konania je zrejmé, že spoločnosť PNEU - VAN, s.r.o. žiadne zlato fyzicky nikdy nedodala spoločnosti UNION STEEL, s.r.o.. Táto skutočnosť týkajúca sa spoločnosti EURO AD, s.r.o. bola potvrdená odpoveďou na medzinárodné dožiadanie zaslané do Českej republiky v júni 2007. To dokazuje a potvrdzuje účelovo deklarované obchodov v celom reťazci za účelom získania daňovej výhody formálnym dodržaním podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. K námietkam žalobcu, kde poukazuje a odvoláva sa na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že z § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vo vyrubovacom konaní bol správca dane povinný hodnotiť všetky dôkazy, ktoré za obstaral v súlade so zákonom, súčasťou ktorých boli aj dôkazy zabezpečené Finančným riaditeľstvom SR, odborom boja proti podvodom, oddelením koordinácie. Aj tieto dôkazy z dôkazných prostriedkov pri správe daní správca dane vyhodnotil. V závere rozhodnutia uviedol, je zrejmé, že žalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom, na tento druh a obsah daňovej povinnosti, ktorú deklaruje, nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu tovaru deklarovaného faktúrami vystavenými spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. pre žalobcu - VISK, s.r.o. skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane. Doklady, ktoré boli predložené nemali takú výpovednú hodnotu aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení. Včas podanou žalobou žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 21.08.2015 č. 1319399/2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 623614/2015 z 29.05.2015 zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane titulom právneho zastúpenia. V dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Na riadne odôvodnenie rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku je predovšetkým právo na určitú kvalitu odôvodnenia, ktorá je zabezpečená radom inštitucionálnych a procesných záruk. Žalovaný namiesto toho, aby jasne a zrozumiteľne zodpovedal jeho námietky, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane sa obmedzil na reprodukciu výpovedí F.. C., z ktorých prijal finálny záver, že spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. zlato pre žalobcu nikdy reálne nedodala. Ostatné jeho námietky odmietol s tým, že nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Viackrát poukazoval na to, že postup správcu dane a hodnotenie dôkazov boli objektívne a že správca dane dôkazy hodnotil podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že ide o len formálne konštatovanie, ktoré nemá reálny podklad. V skutočnosti k žiadnemu hodnoteniu dôkazov zo strany správcu dane, ani žalovaného nedošlo, pretože išlo len o mechanické prevzatie a bezvýhradné akceptovanie výpovedí C., pri ktorom absentujú akékoľvek úvahy pri hodnotení ich pravdivosti a logický vzťah medzi skutkovým zistením a ich právnym posúdením. Sám žalovaný uviedol, že výpovede C. boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom zabezpečeným a hodnoteným správcom dane, ale správca dane, ani žalovaný pravdivosť výpovedí C. nehodnotili, ale len ich mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti, pretože „F.. C. sa rozhodol od novembra 2013 vypovedať pravdivo“. Už v odvolaní poukázal na to a zdôraznil, že pravdivosť výpovedí svedka a tým aj hodnovernosť svedka sa neoveruje iba mnohonásobným opakovaním jeho výpovede, ale najmä vysvetlením a odstránením všetkých nejasností, ktoré sa v týchto výpovediach vyskytujú a to najmä vo výpovediach uvedeného svedka z 24.07.2014, 19.09.2014 a 15.04.2015. Správca dane sa rozpormi vo výpovediach tohto svedka vôbec nezaoberal a zo vzájomne sa vylučujúcich výpovedí nevyvodil žiadne závery. Aj žalovaný sa so zásadnými jeho námietkami uvedenými v odvolaní vysporiadal len formálne, preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia dáva do pozornosti najmä rozpory v tvrdeniach F.. C. „pokiaľ si spomínam, prvý obchod sme realizovali v januári 2007, kde som ja dopredu zabezpečil 4 kg zlata s certifikátmi, ktoré som predtým nakúpil v Schoeller Munzhandell, Rakúsko...“. Z výpovede C. „sme realizovali“ vyplýva, že C. s ním prvý obchod spoločne realizoval v januári 2007. C. za týmto účelom zabezpečil 4 kg zlata. Uvedenú skutočnosť dokomentuje aj to, že toto zlato bolo v rovnakom objeme ďalej predané spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., rozpor je aj v tom, že podľa C. zlato bolo dodávané len spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o. a väčšinou v deň nákupu zlata z Rakúska sa tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOVE, spol. s.r.o.. Z obsahu spisu však vyplýva, že prvý preberací protokol bol pre ZLATOKOV, spol. s.r.o. vyhotovený až v apríli 2007. Ďalej rozpor vo výpovedi C. je v tom, že ak mal V.. A. vedieť o pravom účele a fiktívnosti týchto obchodov, potom by A. nemusel nič ozrejmovať a už vôbec nie to, že má problém s prefinancovaním fiktívnych nákupov zlata. Ak by V.. A. a Q.. B. vedeli o fiktívnosti obchodov, ako tvrdí C., potom je v rozpore s logikou, aby B. nechcel, aby sa A. dozvedel, že UNION STEEL, s.r.o. dodáva zlato spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., teda nechcel, aby sa žalobca dozvedel, že je súčasťou karuselových obchodov so zlatom. Žalovaný opomína, že C. poskytol spoločnosti EURO AD, s.r.o. sumu na úhradu žalobcom fakturovanej ceny bez DPH a žalobca uhrádzal spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. cenu s DPH. Potom tvrdenie C., že fyzicky sa získané financie, teda nadmerné odpočty DPH delili podľa dohody je potrebné interpretovať tak, že delili sa nie nadmerné odpočty DPH, ale delili sa zdroje žalobcu poukázané spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Z uvedeného záveru správcu dane vyplýva závažný logický rozpor, pretože je v rozpore s logikou, aby spoločnosť VISK, s.r.o. (žalobca) pri plnej úhrade faktúr pre TTC mala profitovať na provízii 4 % na základe dane z každého fakturovaného a ním zaplateného obchodu. Napriek uvedenej nespochybniteľnej skutočnosti žalovaný považuje tvrdenie C., že žalobca dostal 4 % zo základu dane z každého fakturovaného obchodu za pravdivé. Je zrejmé, že ak C. vedel, že daňový úrad otvára jemu kontroly nadmerných odpočtov a nadmerné odpočty mu nevracia, potom musel vedieť aj to, že on uhrádza DPH z vlastných zdrojov. Nejednalo sa o žiadne hypotetické a zavádzajúce dedukcie, ale o dôkaz, že výpoveď C. o vyplácaní provízie 4 % jemu z nadmerných odpočtov DPH trpí závažným logickým pochybením, nie je pravdivá a išlo o jednu zo skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane. Keďže v jeho prípade sa nejednalo o fingované platby a dlh bol usporiadaný do 31.12.2007, mal aj C. preukázať, že mu z fiktívnych obchodov vyplatil províziu na základe pokladničných dokladov, pričom správca dane ani žalovaný od C. nežiadal predložiť pokladničné doklady o príjme a výdavku. Je otázne aj to, z akých dôvodov by sa C. viackrát nachádzal v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o., ak by v rámci obchodného vzťahu s ním zlato nikdy reálne neexistovalo a nikdy nebolo reálne dodané. Aj z toho vyplýva, že výpoveď C., že tovar pre neho nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry, nie je pravdivá a teda nemá žiadnu hodnotu. Nie je mu zrejmé komu v danom prípade mala Tatra Trade Corporation, s.r.o. na oko predstierať reálnosť jednotlivých obchodov, ak bol Q. zainteresovaný do týchto obchodov, na čo si C. už nevedel spomenúť, potom by nebolo potrebné pred ním predstierať reálnosť jednotlivých rozporov. Závažný logický rozpor vyplýva aj z tvrdenia C. vo výpovedi z 24.07.2014 a z výpovede V.. Q., konateľa spoločnosti EURO AD, s.r.o. z 08.07.2008. C. uviedol, že aj Q. vedel o pravom účele týchto obchodov a odplata pre neho bola 0,5 % zo základu dane. Q., ktorý podľa C. vedel, že pohyb zlata bol v reťazci Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD, s.r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o. a peniaze mu za týmto účelom poskytol Chovanej vo výpovedi z 08.07.2008 potvrdil predaj zlata spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a C. vo výpovedi 19.09.2014 uviedol, že všetky výpovede pred novembrom 2013 boli z jeho strany účelové tak, ako to mali s obchodnými partnermi dohodnuté pre prípad daňových konaní a vypočutí na OČTK. Z toho je možné prijať záver, že podľa C. so Q. bolo dohodnuté, že za odmenu 0,5 % zo základu dane dobrovoľne už 08.07.2008 pre prípad daňových konaní priznal svoju účasť na karuselovom obchode a teda aj účasť na podvodnom konaním. Žalovaný sa vôbec nezaoberal závažnými rozpormi vo vyjadrení C. ohľadne fyzického dodania tovaru - zlata z Rakúska spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o.. Má za to, že ak preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s.r.o. nie sú v súlade s evidenciou daňového subjektu, potom táto skutočnosť spochybňuje samotnú hodnovernosť výpovede C., aj prijatý záver týkajúci sa vzťahu medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Ak predaj zlata medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom a medzi žalobcom a EUROPA GOLD, s.r.o. a EURO AD, s.r.o. v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o. zhodne potvrdili svedkovia Q., A. a B. a aj C., ktorý sa obchodov osobne zúčastnil, potom jediným logickým záverom je, že zlato reálne existovalo a mohlo ísť len o zlato nakúpené od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., alebo UNION STEEL, s.r.o.. Tvrdenia F.. C., že zlato žalobcovi nebolo nikdy dodané sú v extrémnom rozpore s výsledkami rozsiahleho šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Svedok uviedol, že za účelom tohto obchodu najskôr zabezpečil obchodné spoločnosti a to nielen na území SR, ale v krajinách EÚ predstierajúc, že s týmito komoditami riadne obchodujú, zabezpečil skutočne existujúci tovar, ktorý bol predmetom obchodovania. Do reťazca medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o. a EURO AD, s.r.o. vložil spoločnosť VISK, s.r.o., ktorá mu mala zabezpečiť „prefinancovanie nákupu zlata na Slovensku s DPH“. Takýto medzičlánok medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. a odberateľmi v iných členských štátoch, resp. v tretích štátoch bol nielen v prípade predaja zlata, ale ako aj daňovým orgánom dobre známy z iných karuselových obchodov, u iných komodít, napr. dubové podlahy, oceľ atď.. V uvedenom medzičlánku sa muselo jednať o subjekt, ktorý bol vo vzťahu k správcovi dane bezproblémový, ale touto námietkou sa žalovaný vôbec nezaoberal. Žalovanému zrejme nie je známe, že osoba obvinená v trestnom konaní nemusí vypovedať pravdu. Výsluch obvineného v trestnom konaní je súčasťou jeho vlastnej obhajoby, môže zásadným spôsobom ovplyvniť hodnotu pravdivosti a tým aj samotnú dôkaznú hodnotu takejto výpovede pre účely daňového konania. Podľa neho správca dane mal povinnosť uviesť prečo a z akých dôvodov pripisuje výpovedi C., ktorý riadil činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti, ako výpovedi A.. Úvahou v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku nie je oznámenie finálneho záveru, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločností bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Poukazuje na zásadné rozpory vo výpovediach C., ktoré dokumentujú, že tieto výpovede sú nepravdivé a účelové. Odkaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 „Halifax plc“ je nezrozumiteľný, podľa správcu dane tovar reálne neexistoval, išlo o umelý a fiktívny charakter transakcií, bez reálneho plnenia, potom je zrejmé, že nerozlišuje medzi daňovým podvodom a zneužitím práva. Vo veci C-255/02 „Halifax plc“ správca dane spochybnil umelý prostredný článok v reťazci, ktorý nemal žiadne ekonomické, ale len daňové opodstatnenie, ktoré bolo prostriedkom pre získanie daňovej výhody. Preto v danom prípade skutkový stav daňovej transakcie nemá prvky uvedeného rozsudku. Záver správcu dane, že tovar neexistoval a v spôsobe, akým správca dane zhodnotil dôkazy sa nejedná len o porušenie zásady uvedenej v § 3 ods. 3 daňového poriadku, ale ide o postup v rozpore so zásadou zákonnosti uvedenej v § 3 ods. 1 Daňového poriadku v konečnom dôsledku o úmyselné marenie účelu samotného daňového konania. Postup správcu dane a žalovaného vyznieva tendenčne v snahe prezentovať nové dôvody a dôkazy, ktoré po zistení, že argumentácia dodaním investičného zlata nebola spôsobilá odôvodniť neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. by aj za cenu porušenia dvojinštančnosti konania a spochybnenia všetkých doterajších zistení viedla k neuznania práva na odpočítanie dane. Cieľom odvolacieho konania nebolo nestranné a nezávislé využitie všetkých zákonom ustanovených prostriedkov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, resp. náprave vád, ale bez akýchkoľvek objektívnych limitov a zákonnosti postupu išlo len o neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o.. V spôsobe, akým daňové orgány „vyhodnotili“ dôkazy sa nejedná len o porušenie zásady uvedenej v § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ale ide o postup v rozpore so zásadou zákonnosti uvedenú v § 3 ods. 1 uvedeného zákona a v konečnom dôsledku o úmyselné marenie účelu samotnej správy dane. Správne orgány Daňový poriadok interpretovali v rozpore s jeho obsahom a natoľko sa odchýlili od jeho znenia, že zásadne popreli jeho účel a význam. V závere žaloby žalobca uviedol, že súčasťou základného práva na spravodlivé konanie obsiahnuté v základnom práve na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na zásadné, právne a skutkové relevantné otázky uvedené v odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí v podstate obmedzil len na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a na ich reprodukciu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vyvrátili relevantné jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Jednostranne obhajoval závery správcu dane a s námietkami a pripomienkami uvedenými v odvolaní sa vysporiadal len formálne bez požadovanej konfrontácie záverov správcu dane a jeho záverov. Z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a je nezlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše rozhodnutie je zjavne arbitrárne, pretože dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené sú zjavne protirečivé, popierajúce pravidlá formálnej a právnej logiky, tieto dôvody zjavne jednostranné sú v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo. Predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva. Jediným cieľom umelo vytvorených plnení bolo zníženie daňového zaťaženie a odpočítanie jednotlivých odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez faktúry za dodávky zlata, bez reálneho plnenia. K námietkam žalobcu uviedol, že postupoval v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, o čom svedčí aj odôvodnenie rozhodnutia, kde sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a teda aj s námietkami týkajúcimi sa výpovedí F. C. a ich hodnotenia. Spochybňovaním pravdivosti tvrdení F. C. a poukazovaním na „zásadné rozpory“ v tvrdeniach F. C. žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane a oslobodenie dane. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, nielen výpovede F. C., ale aj odpovede na dožiadania, odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, výpovede konateľov spoločností zapojených do fakturačné reťazca, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane o neexistencii zlata fakturovaného v reťazci spoločnosti PNEU - VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD, s.r.o.. V odôvodnení sa vysporiadal aj s námietkami týkajúcich sa dokladov o dodávkach zlata pre ZLATOKOV, spol. s.r.o. postavením žalobcu vo fakturačnom reťazci spoločností, ako aj s argumentáciou rozsudku Súdneho dvora EÚ. Postup správcu dane, ani jeho v danej veci nebol tendenčný, pretože ani správca dane, ani on neprezentovali nové dôvody a dôkazy, neporušili základné zásady správy dane, ani princíp dvojinštančnosti konania. Cieľom vyrubovacieho a následne aj odvolacieho konania bolo nestranné a nezávislé využitie zákonom stanovených prostriedkov vedúcich k správnemu určeniu dane. Žalobca tvrdil a faktúrami s prílohami preukazoval, že tovar nakúpil od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., ale šetrením správcu dane sa tieto tvrdenia nepotvrdili, lebo fakturované dodávky tovaru neboli preukázané, teda nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. Zo spisového materiálu správcu dane vyplýva, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmet fakturácie od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. existoval, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok sp. zn. 2 Sžf/28/2010 z 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu, napr. vo veciach 9 Afs/60/2012, 2 Afs/24/2007 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočností, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. V danom prípade správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom, ako aj jeho postup pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane upovedomil žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach a poskytol mu dostatok priestoru a príležitostí na predloženie takých dôkazov, ktoré by boli schopné preukázať dodanie predmetu fakturácie tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach a námietky uvedené v žalobe nemožno akceptovať. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s podanou žalobou žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z pripojených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol zo dňa 02.11.2008 č. 695/321/89580/2008/Šál a Dodatok č. 1 zo dňa 03.12.2008. Žalobcovi nebol priznaní nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej 125.376,35 Eur (377.088,00 Sk) a to z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava za rýdze zlato Au - rýdzosť 999/1000 a ide o faktúry č. XXXXXXXX z 09.05.2007 (základ dane 4.279.831,60 Sk, DPH 813.l168,00 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa 16.05.2007 (základ dane 5.231.987,10 Sk, DPH 994.077,50 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2007 (základ dane 5.185.352,70 Sk, DPH 985.217,00 Sk) a č. XXXXXXXX zo dňa 30.05.2007 (základ dane 5.182.240,68 Sk, DPH 984.625,70 Sk). Žalobca predmetné zlato mal nadobúdať na základe Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/., zo dňa 15.01.2007, uvedených faktúr, objednávok, protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, príslušných certifikátov od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava. Z predložený a vystavených faktúr č. H. - dátum dodania 09.05.2007, č. H.XXXX zo dňa 16.05.2007, č. H. zo dňa 23.05.2007 a č. H. zo dňa 30.05.2007 bolo zistené, že žalobca mal v tom istom zdaňovacom období predať zlato odberateľovi EURO AD, s.r.o., Q. Q., V. XXX, Praha, Česká republika. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a vo vyrubovacom konaní vychádzal z listinných dôkazov a vykonaných šetrení, Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2007 č. č. 695/321/89580/2008/Šál zo dňa 02.11.2008 a jeho Dodatku č. 1 z 03.12.2008, odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií - Schoeller Munzhandel GmbH - č: VAT SK 25097/14/Schm AT IND-14-0653 20140321:AF RI R7.7.2007, spisového materiálu žalobcu obsahujúceho výpovede konateľa žalobcu V. A., konateľa UNION STEEL, s.r.o. V. B., konateľa EURO AD s.r.o. V. Q., dôkazné materiály získané od orgánov činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č.: ČVS: PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, predtým ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011, zápisnice o výsluchu svedka F. C. z 23.08.2013, 24.07.2014, 19.09.2014, 15.04.2015, zápisnice o ústnom pojednávaní z 19.09.2014 so svedkom F. C., odpoveď Daňového úradu Trenčín na dožiadanie, uvedené výpovede svedka F. C. z 23.08.2013 a 24.07.2014 boli získané od orgánov činných v trestnom konaní, vyšetrovací spis č.: ČVS:PPZ-191/NKA-FP-VY-2012, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Podstatnou námietkou, ktorú uvádza žalobca v písomnej žalobe je poukázanie na nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania správcom dane a následne žalovaným, ktorý sa s hodnotením dokazovania správcom dane stotožnil. Predovšetkým poukázal na nesprávne zhodnotenie výpovede svedkov C., A., B. T. Q.. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od daní použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. K rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktorý je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci, čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 30/2014 zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom, stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaným a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodiť, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočností a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Z citovaných ustanovení Daňového poriadku, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd má za to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosť správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu je daňové konanie jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Je nesporné, že povinnosťou žalobcu bolo predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia a predloženie daňových dokladov zo strany žalobcu a to faktúry účtovníctvo same o sebe nie sú dôkazom o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako je deklarované faktúrami. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené. V danom prípade síce žalobcom bolo predloženými listinnými dôkazmi a to daňovými dokladmi, faktúrami a celkovým účtovníctvom bolo preukazované, že v danom prípade došlo k vecnému plneniu, ale ďalším vykonaním dokazovania zo strany správcu dane a to predovšetkým výsluchom svedkov C., A., B., Q., vyšetrovacím spisom č.: ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, č.: ČVS: PPZ-119/NKA-FP-VY-2012, dožiadaním z Daňového úradu Trenčín, žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií bol zistený reťazec nákupu a predaja rýdzeho zlata, nebol ale zistený výrobca zlata, zdroj jeho nadobudnutia, pôvod zlata, ani jeho konečný odberateľa, konečné použitie v reťazci spoločnosti PNEU -VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. (žalobca) - EURO AD, s.r.o., z ktorého vyplynulo, že žalobca porušil ustanovenie § 49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., keď neoprávnene odpočítal daň z faktúr za dodanie zlata. Došlo aj k porušeniu § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., poľa ktorého predmetom daní je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, pretože sa jednalo o dodanie tovaru bez reálneho opodstatnenia, a preto nemohlo vzniknúť ani jeho odberateľovi, t. j. žalobcovi - VISK, s.r.o. právo na odpočítanie dane. Došlo aj k porušeniu § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení vykonaného dokazovania nepostupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, v ktorej súvislosti poukazuje už na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Správny orgán, ako aj žalovaný podľa názoru krajského súdu v odôvodnení svojich rozhodnutí, kde hodnotili vykonané dokazovanie a teda aj výpovede svedkov C., B., Q., Q., postupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a záver hodnotenia všetkých dôkazov nielen výpovede, predovšetkým uvedených svedkov, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom daní preverovaných skutočností, pretože nie je vyhľadávacím konaním, ale hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti musí zodpovedať predovšetkým zásade logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. V danom prípade správca dane, ako aj žalovaný takto postupoval. Žalobca v podstate nesúhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania správcom dane, ale ani žalovaným, pričom nie je možné akceptovať to, čo žiada žalobca, aby správca dane, ako aj žalovaný vykonané dokazovanie hodnotili tak, aby bolo preukázané to, že splnil všetky zákonné podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, ktoré boli preverované pri daňovej kontrole. Žalobca v danom prípade okrem predložených listinných dôkazov a to kompletného daňového účtovníctva nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, ktorý by preukazoval, že došlo k reálnemu uskutočneniu obchodu a práve naopak ďalším preverovaním zo strany správcu dane bolo preukázané, že v danom prípade išlo o reťazec obchodu medzi spoločnosťami PNEU - VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. (žalobca) - EURO AD, s.r.o., Praha, Česká republika - C & T, s.r.o., Nová Dubnica. Ako už bolo uvedené, správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie, jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je teda procesný proces, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, ale je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím a správca dane je aj oprávnený rozhodnúť ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a vôbec či dokazovanie doplní a tiež o tom, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov, čomu zodpovedá aj ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ale tak, aby toto hodnotenie zodpovedalo logickému mysleniu a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Súd nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 18.11.2015 o vypočutie svedka P. Q., nakoľko tento svedok bol už vypočutý 29.05.2013, nebol konateľom žiadnej zo spoločností, medzi ktorými prebiehal realizovaný obchod rýdzeho zlata, iba mal poskytnúť pre niektoré obchody priestory svojej firmy MIKADO, s.r.o. a zrejme ďalšie iné skutočnosti v súvislosti s prebiehajúcim obchodom by neuviedol ako tie, čo už uviedol a ktoré by mohli zmeniť záver rozhodnutia. V hodnotení výpovede svedka F. C. správcom dane, ako aj žalovaným súd nezistil, aby tieto správne orgány posudzovali v súvislosti s tým, že voči nemu sa viedlo vyšetrovanie a bol vzatý v tejto súvislosti aj do väzby, pretože ako vyplýva z hodnotenia dôkazov, správne orgány výpovede aj tohto svedka hodnotili iba v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly a to najmä, či došlo k uskutočneniu reálneho dodania zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom aj z výpovede tohto svedka vyplýva, že bol vytvorený reťazec nákupu a predaja zlata medzi spoločnosťami PNEU - VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. (žalobca) - EURO AD, s.r.o., ktorá nakoniec mala toto zlato predať spoločnosti C & T, s.r.o. Nová Dubnica. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby bol v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. a č. 222/2004 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.