Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201094 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201094.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcov: 1. X. S., X. X. Ú. XX.N., XXXX X., T., 2. T. O. O. I., H. Ú. XX, XXXX X., T., práv. zást.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., Mierové nám. 943/4, Galanta proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o žalobe žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 24.07.2015 č.k. Co 2/2015/Mad/10, sp.zn. OU-KE-OOP5-2015/026526/MAD takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru, pracoviska Moldava nad Bodvou zo dňa 18.05.2015 č. C.-W.-W.-S., ktorým tento o návrhu žalobcov podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol tak, že údaje schváleného registra zo dňa 19.11.2013 č. C.-W.-W.-S. v k.ú. L. sa nemenia. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ust. § 46, § 47 ods. 1, 2 a 3 zákona o správnom konaní uviedol, že „po preskúmaní a posúdení napadnutého rozhodnutia, ako aj príslušného spisového materiálu konštatuje, že sa stotožňuje s argumentáciou, ako aj so závermi prvostupňového správneho orgánu v predmetnej veci uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Zároveň konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia sú opísané všetky zistené skutočnosti, pričom rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie je vykonaný v dostatočnom rozsahu. Ku tvrdeniu odvolateľov, že parcela „Q.“ W. č. XXX/X nemala byť predmetom ROEP, odvolací správny orgán uvádza, že aj keď predmetná parcela nebola predmetom konania podľa § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z, tak patrila do rozsahu spracovania, pretože registre sa zostavujú pre celé dané katastrálne územie. V rámci spracovania registra pre k.ú. L. boli zhotoviteľovi registra zo štátnych archívov predložené jednotlivé výmery o vlastníctve pôdy, okrem iných aj Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 10.05.1949 týkajúci sa parcely č. XXX/X pôvodne evidovanej v PKV č. XXX. Predložené výmery o vlastníctve pôdy boli komisiou pre k.ú. L. posúdené ako spôsobilé na zapísanie do registra, preto ich zhotoviteľ registra v súlade so stanoviskom komisie zapracoval do registra pre dané k.ú.“ Žalovaný k výmeru uviedol, že „výmer o vlastníctve pôdy vydaný podľa nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej (poľnohospodárskej a lesnej) nehnuteľnosti; zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny význam. Výmery sa vzťahovali na nehnuteľnosti skonfiškované a následne pridelené podľa nariadenia SNR č. 104/1946 Zb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ich mohlo vydávať prídelcom aj pred zaplatením prídelovej ceny. Zaplatenie prídelovej ceny sa nezisťuje. Výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. V tomto prípade predložený Výmer o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 10.05.1949 spĺňal stanovené náležitosti, preto bol komisiou pre k.ú. L. posúdený ako spôsobilá verejná listina dokazujúca vlastnícke právo prídelcu Y. O. k pridelenej nehnuteľnosti. Pri zistení duplicity v evidovaných vlastníckych vzťahoch je zhotoviteľ registra povinný vyznačiť kód duplicitného vlastníctva a na dotknutom liste vlastníctva je potrebné z dôvodu zistenej duplicity v evidovaní vlastníckych práv k tej istej nehnuteľnosti v zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“) vyznačiť poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k predmetnej nehnuteľnosti bola spochybnená. V zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona okresný úrad vyznačí poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. V zmysle § 29 ods. 3 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti. Dotknutí vlastníci, resp. ich právni zástupcovia majú možnosť uzavrieť zmier, resp. dohodu alebo majú možnosť uplatňovať si svoje práva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení v občiansko-právnom súdnom konaní. Ku tvrdeniam odvolateľov, že zápis duplicitného vlastníctva na neznámu osobu je v rozpore s platným právnym poriadkom odvolací správny orgán zároveň poukazuje na ustanovenie § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „Q.“. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hodnovernými a záväznými údajmi katastra sú aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, ak sa nepreukáže opak. V tomto prípade sú dotknuté údaje o právach k nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. L. na základe schváleného registra, zapísané v súlade so spôsobilými právnymi listinami, preto nie je daný dôvod na zmenu údajov schváleného registra pre dané k.ú. Pri spracovaní ROEP sa postupuje v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z., pričom v zmysle § 6 ods. 1 podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Zhotoviteľ registra pre dané k.ú. postupoval v súlade s uvedeným ustanovením tým, že spracoval vlastnícke vzťahy evidované na dotknutom liste vlastníctva v súlade s podkladmi z katastrálneho operátu a zo štátnych archívov, ktoré mu boli poskytnuté na zostavenie registra pre dané k.ú. Na základe uvedeného odvolací správny orgán konštatuje, že dotknuté údaje katastra evidované na základe schváleného registra pre k.ú. L. sú v súlade s podkladmi, ktoré boli použité na zostavenie registra v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., t.j. sú evidované v súlade s daným právnym stavom, preto nie je dôvod na zmenu údajov schváleného registra pre dané k.ú. tak, ako to žiadajú odvolatelia vo svojej žiadosti o zmenu údajov schváleného registra, resp. vo svojom odvolaní.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcom dňa 28.07.2015. Včas podanou žalobou, podanou na poštovú prepravu dňa 23.09.2015 prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcov a došlou Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.09.2015, sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu z 18.05.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnili právo na náhradu trov konania spojených so zaplatením súdneho poplatku vo výške 66,- eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 175,01 eur. V dôvodoch žaloby uviedli, že rozhodnutie žalovaného považujú za svojvoľné, nelogické už aj z dôvodu, že duplicitné vlastníctvo bolo zapísané na neznámu osobu. Ďalej argumentovali, že „rozhodnutie, na základe ktorého bolo po 47. rokoch spochybnené vlastníctvo, je nezákonné, a preto s poukazom na ust. § 7 ods. 6, v spojení s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. v platnom znení, žiadam o zmenu tohto rozhodnutia ohľadne duplicitného vlastníctva, t.j. o odstránenie vlastníctva neznámeho vlastníka O. Y., r. O. a o odstránenie poznámky, že „hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená“. Rozhodnutie o odvolaní je obsažné, má 5 strán, z čoho ale 3 predstavuje opis predchádzajúceho obsahu prvostupňového rozhodnutia, ako aj nášho odvolania a znenia zákonných ustanovení, ale zdôvodnenie samotného rozhodnutia je uvedené veľmi stručne, bez adekvátnej argumentácie, pričom odvolací orgán sa s našou obranou vôbec nevyporiadal. Nezohľadnil, že do danej situácie sa navrhovatelia dostali bez vlastného pričinenia a už vôbec nie zavinenia. Navrhovatelia a ich právny predchodca od roku 1967 sú dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti a v užívaní neboli a doposiaľ nie sú nikým rušení. Pokiaľ na strane 4. napádaného rozhodnutia sa tvrdí, že dotknutí vlastníci, resp. ich právni nástupcovia majú možnosť uzavrieť zmier, resp. dohodu alebo majú možnosť uplatňovať si svoje práva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení v občianskoprávnom súdnom konaní, tak navrhovatelia takúto možnosť nemajú, keďže duplicitným vlastníkom je neznámy vlastník a s neznámym vlastníkom nie je možné uzatvoriť ani zmier, resp. dohodu ani ho žalovať, hlavne aj z dôvodu, že pravdepodobne už je nebohý, a teda nie je osobou spôsobilou na podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené, touto žalobou napádané rozhodnutie žalovaného považujeme za nezákonné, nesprávne a neodôvodnené. Z rovnakých dôvodov považujeme za nezákonné, nesprávne a nepresvedčivo odôvodnené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Napriek tomu, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia a že teda odôvodnenie má teda poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia, z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, len zistenia, prečo došlo k zápisu duplicitného vlastníctva. Z napádaného rozhodnutia je teda zrejmé, že žiadna skutočnosť tvrdená navrhovateľmi nebola zo strany správneho orgánu zohľadnená a že žalovaný sa s tvrdeniami a so skutočnosťou vyporiadal iba formalisticky.“ V závere dôvodoch žaloby tvrdili, že rozhodnutiami žalovaného boli porušené ich práva a oprávnené záujmy a s poukazom na čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky tvrdili, že rozhodnutie žalovaného narúša princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcov, predovšetkým právo v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka predmet svojho vlastníctva zdržať (správne má byť zrejme „držať“ poznamenáva súd), užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním. K žalobe žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.10.2015, ktoré vyjadrenie súd doručil právnej zástupkyni žalobcov dňa 11.11.2015. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcov uviedol, že tvrdenia žalobcov nemajú oporu v žalobou napadnutom rozhodnutí a v podstate zopakujúc obsah odôvodenia žalovaného rozhodnutia navrhol žalobu žalobcov zamietnuť z dôvodov uvedených v žalovanom rozhodnutí, keďže žalobné námietky žalobcov boli obdobné, ako v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p, podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, postupom podľa ust. § 250f O.s.p. za súhlasu účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcov nemožno priznať úspech, preto dňa 21.01.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcov zamietol z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Predmetom preskúmacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s končenou platnosťou o ich návrhu, ktorým žiadali odstrániť evidovanie duplicitného vlastníctva k parcele „Q.“ W. č. XXX/X vedenej po zápise ROEP pre k.ú. L. na LV č. XXX, teda odstrániť zápis vlastníctva neznámeho vlastníka Y. O., r. O. a súčasne sa domáhali odstránenia poznámky o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená, ktoré podľa obsahu žaloby žalobcov je nelogické už aj z dôvodu, že duplicitné vlastníctvo bolo zapísané na neznámu osobu. Úlohou súdu v predmetnom preskúmavacom konaní bolo teda posúdiť, či evidencia duplicitného vlastníctva k predmetnej parcele a poznámka na predmetnom liste vlastníctva bola vykonaná zákonným spôsobom. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Katastrálne územia, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoční konanie, uvedú sa v harmonograme konaní (ďalej len „harmonogram“); to neplatí pre zjednodušený register podľa § 1 ods. 2 a 3 (§ 2 ods. 1 zákona). Podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci (§ 6 ods. 1 zákona). Podľa ust. § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej len „katastrálny zákon“) okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. Podľa ust. § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona). Kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník“) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba“), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, e) sídelné a nesídelné geografické názvy (§ 7 katastrálneho zákona ). Podľa ust. § 29 ods. 3 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti. Podľa ust. § 29 ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky poznámka, ktorá obmedzuje vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, je najmä poznámka zapísaná na základe, okrem iného, rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav. V preskúmavanom prípade z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že register obnovenej evidencie pozemkov pre k.ú. L. bol schválený rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 19.11.2013 č. C.- W.-W.-S. a do katastra nehnuteľností bol zapísaný dňa 23.01.2014. Žalobcovia dňa 19.03.2015 doručili Okresnému úradu Košice - okolie, katastrálnemu odboru, pracovisku Moldava nad Bodvou návrh, v ktorom sa domáhali zmeny rozhodnutia ohľadom duplicitného vlastníctva a vyslovene sa domáhali odstránenia vlastníctva neznámeho vlastníka Y. O., r. O. a odstránenie poznámky, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej vyplynulo, že návrh žalobcov bol dňa 30.04.2015 prerokovaný v komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, ktorá komisia na svojom zasadnutí o posúdení podaného návrhu a preverení príslušných podkladov jednohlasne odhlasovala, aby sa návrhu na zmenu údajov schváleného registra nevyhovelo. K tvrdeniu žalobcov uvedenom v žalobe súd uvádza, že aj keď predmetná parcela nebola predmetom konania podľa § 1 ods. 2 zákona, tak patrila do rozsahu spracovania, pretože registre sa podľa vyššie citovaného ust. § 2 ods. 1 zákona zostavujú vždy pre celé katastrálne územie, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoční konanie a uvedú sa v harmonograme konaní, čo neplatí len pre zjednodušený register podľa § 1 ods. 2 a 3 zákona. Ďalej z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že pre spracovanie registra pre k.ú. L. bol zhotoviteľovi registra zo štátnych archívov predložený Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 10.05.1949 č. XXXX/XX týkajúci sa predmetnej parcely č. XXX/X pôvodne evidovanej v L. vložke č. XXX v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona. Predmetný výmer o vlastníctve pôdy bol komisiou pre k.ú. L. posúdený ako listina spôsobilá na zapísanie do registra, preto ho zhotoviteľ registra v súlade so stanoviskom komisie zapracoval do registra pre dané katastrálne územie. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že výmer o vlastníctve pôdy vydaný podľa nariadenia SNR č. 104/1946 zb. je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej (poľnohospodárskej a lesnej) nehnuteľnosti, pričom výmery sa vzťahovali na nehnuteľnosti skonfiškované a následne pridelené podľa uvedeného nariadenia, tieto výmery o vlastníctve pôdy mohlo vydávať prídelcom povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a že výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Nakoniec ani žalobcovia predmetný výmer o vlastníctve pôdy nespochybňujú, pretože podľa názoru súdu tento spĺňa stanovené náležitosti, a preto bol komisiou pre k.ú. L. správne posúdený ako spôsobilá verejná listina dokazujúca vlastnícke právo prídelcu Y. O., r. O. k pridelenej nehnuteľnosti. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ust. § 39 ods. 2 katastrálneho zákona, pri zistení duplicity evidovaných vlastníckych vzťahov je zhotoviteľ registra povinný vyznačiť duplicitné vlastníctvo na liste vlastníctva a na dotknutom liste vlastníctva je potrebné z dôvodu zistenej duplicity v evidencii vlastníckych práv k tej istej nehnuteľnosti vyznačiť aj poznámku o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k predmetnej nehnuteľnosti bola spochybnená. Z vyššie citovaného ust. § 29 ods. 3 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, vyplýva, že hodnovernosť údajov katastra podľa § 39 ods. 2 katastrálneho zákona je spochybnená, ak je v katastri zapísané duplicitné alebo viacnásobné vlastníctvo nehnuteľnosti. K žalobnej námietke žalobcov, že žalobcovia nemajú možnosť domáhať sa svojho práva k nehnuteľnostiam, keďže duplicitným vlastníkom je neznámy vlastník a s neznámym vlastníkom nie je možné uzatvoriť ani zmier, resp. dohodu, ani ho žalovať, hlavne z dôvodu, že je pravdepodobne už nebohý, teda nie je osobou spôsobilou na podanie žaloby, súd uvádza súhlasne s právnym názorom žalovaného, že podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. sa žalobcovia majú možnosť domáhať žalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem svojich práv proti právnym nástupcom fyzickej osoby, ak takáto osoba už zomrela. Podľa právneho názoru súdu žalovaný pri vydaní žalovaného rozhodnutia postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pretože žalovaný postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanovenia, neinterpretoval tieto zákonné ustanovenia izolovane ani mimo zmyslu a účelu zákona, ani mimo cieľa právnej regulácie, ktorý účel zákon sleduje. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uzatvára, že rozhodnutia a postup žalovaného (žalovanými treba rozumieť ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán) v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu žalobcov zamietol. Žalobcom ako neúspešným účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.