Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201156 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201156.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: H. W. O. O., R. XX.XX.XXXX C. D., X. X. W. (Ď. Q. „.), X. Š. N., O. R., K.H. C. - I. C., Ž., N. N. C. U. D., K. Š. O.Q. I. XXX, B. XX, A. Č.. XX, X., toho času: B.O. I., D. XXX/X, XXX XX Ž. X, právne zastúpený: Mgr. Jarmila Karak Vargová, advokátka, Brečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-PO-37-62/2015-Ž zo dňa 31.08.2015, takto r o z h o d o l : I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-37-62/2015-Ž zo dňa 31.08.2015. II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-37-62/2015-Ž zo dňa 31.08.2015 podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle navrhovateľovi poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že na základe Dublinského dohovoru bol navrhovateľ dňa 04.03.2015 vrátený na územie Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z F., pretože v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle sa považoval za žiadateľa z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná SR. Následne bol zaslaný do U. T. C. H., kde s ním boli vykonané prvotné úkony. Dňa 04.03.2015 mu bol zadržaný občiansky preukaz X. W. Č.. XXXXXX, Osvedčenie o X. štátnom občianstve, volebný preukaz s čipom, vodičský preukaz, o pravosti ktorých správny orgán nepochyboval. Následne mu bol zadržaný aj X. cudzinecký pas č. I. XXXXXXX, pričom ide o pravý cestovný pas. Rovnako predložil aj fotokópiu vlastného cestovného pasu č. O. a originál potvrdenia o úmrtí otca a preukaz o mieste trvalého pobytu, zamestnanecký preukaz R. a preukaz zamestnanca z K. U., ktoré správny orgán nemohol podrobiť skúmaniu ohľadom pravosti s oficiálne vydávanými dokladmi v X. z dôvodu absencie porovnávacích materiálov, avšak aj napriek tomu ich považoval za vierohodné. Na základe týchto skutočností bola ustálená jeho totožnosť, ako je uvedená vo výrokovej časti. Počas pohovoru navrhovateľ uviedol, že - o udelenie azylu na území SR požiadal z obavy o svoj život, nakoľko ako K. I. vetvy bol prenasledovaný zo strany Š. militantných skupín, ktoré sú úzko prepojené s vládou. - od roku 2003 pracoval ako J. C. I. O. T. N.Í. C. P. N. R. C. D.. - koncom mája 2013 prišla do R., kde pracoval, sanitka s neznámym mužom, pravdepodobne postreleným Š. milíciami, pričom počas prevozu mal byť tento udusený vankúšom sanitármi sanitky F.. F. O. a H. F., o ktorých bolo známe, že spolupracujú so Š. milíciami. Svedkom bol vodič sanitky, ktorý mu nahlásil čo sa stalo a následne to on nahlásil zodpovednému Š. dôstojníkovi nemocnice. O týždeň na to bol zavraždený vodič sanitky a v rovnaký deň deväť členov Š. militantnej skupiny, ktorej názov nevedel uviesť, prišli do jeho domu, ktorý prehľadali a pýtali sa rodičov kde je. Keďže ho nenašli, odišli a o tom ho informovala jeho matka a odvtedy sa skrýval u tety v D. až do konca roku 2013, kedy vycestoval do J. v E., kde sa zdržiaval do septembra 2014. Počas pobytu v E. si vybavil E. cestovný pas a víza Slovenskej republiky. Dňa 08.08.2014 prišiel na návštevu k jeho rodičom bratranec, ktorý sa na neho podobá a po jeho odchode prišli k nim domov príslušníci neznámej Š. militantnej skupiny, hľadali ho, pričom jeho otec im oznámil, že nevie, kde sa nachádza a bol usmrtený strelou do hlavy. - koncom septembra 2014 opustil E. a cez K., W. a Č. W., R., A., Š. sa dostal až do F., kde dňa 05.10.2014 požiadal o medzinárodnú ochranu a bol umiestnený v azylovom zariadení v T., odkiaľ bol vrátený na územie SR. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva o svoj život a hrozby zo strany príslušníkov Š.T. militantných skupín. Iné dôvody svojej žiadosti o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany neuviedol. Správny orgán uviedol, že v súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov, za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Pritom musia preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru. Ohrozenie slobody alebo života z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore predstavuje perzekúciu, teda činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom štátnych orgánov alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, prípadne ak je táto úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť ochranu perzekvovaným. V súlade so Spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu utečenec zo dňa 04.03.1996 sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ predložil vyššie uvedené preukazy a potvrdenia, ktoré správny orgán jednotlivo vyhodnotil v spojitosti s jeho tvrdeniami. Konštatoval, že podľa vyjadrenia navrhovateľa nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol zadržaný, väznený, ani vypočúvaný, nemal problémy s armádou, políciou, súdnictvom, ani inými štátnymi orgánmi. Rovnako nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia, ani organizácie a jeho jediným dôvodom odchodu z krajiny pôvodu boli problémy zo strany Š. militantných skupín, ktoré sú úzko prepojené s vládou a preto boli predmetom skúmania správneho orgánu. V ďalšom správny orgán poukazoval na znenie ustanovenia § 8 zákona o azyle, ako aj na ozrejmenie pojmu prenasledovania, ktoré je vymedzené zákonom o azyle v ustanovení § 2 písm. d). Zároveň uviedol, že účelom posúdenia tvrdení žiadateľa, že ako K. I. vetvy čelí prenasledovaniu zo strany Š. milícií, správny orgán zabezpečil dostupné informácie Migračného úradu a zistil, že - X.Á. ústava zaručuje slobodu myslenia, svedomia, náboženského presvedčenia a praxe pre moslimov a nemoslimov, - podľa dostupných správ sa v roku 2013 nevyskytli žiadne správy o vládnom porušovaní náboženskej slobody, ale vyskytli sa správy o obmedzení a diskriminácii na základe náboženstva, pričom vláda pokračovala v rešpektovaní práva drvivej väčšiny občanov praktizovať ich náboženstvo, avšak sektárske zneužitie úradnej moci bolo naďalej problémom. - I. moslimovia hovoria o všeobecnej diskriminácii, vychádzajúcej z pokračujúcej kampane pomsty Š. väčšinou v odplate za zvýhodnené postavenie I. a zneužívanie Š. v rámci bývalého režimu a tiež vyhlasujú, že trpia diskrimináciou kvôli vnímaniu zo strany verejnosti, nakoľko väčšina I. populácie sympatizovala so I. extrémistami a živlami bývalého režimu. - V D. existuje štátna P. N. R. a pôsobí v rámci O. J. K. X. a nachádza sa v blízkosti O. F. K. P.. Počas bojov bola používaná ako všeobecná nemocnica, kde bolo niekoľko dospelých osôb liečených a hospitalizovaných pre vojnové zranenie. - Menovaným prezentované usmrtenie zraneného muža nebolo publikované. - V X. pôsobí viacero militantných skupín milícií, ktoré prislúchajú k I., ale tiež Š. etniku. - Mnoho jednotlivcov zo všetkých etnických a náboženských skupín bolo terčom útokov z dôvodu ich náboženskej identity a činy spáchané proti nim zahrňovali obťažovanie, zastrašovanie, krádež, únos a vraždu, pričom cieľom prevažnej väčšiny útokov s vysokým počtom obetí bola väčšinová Š. populácia. - Z dostupných zdrojov možno dospieť k záveru, že fyzické útoky medzi I. a Š. sú vykonávané väčšinou medzi ozbrojenými skupinami, ktoré sa hlásia buď k I. alebo Š. a nie medzi civilným obyvateľstvom, pričom správny orgán nevylúčil, že týmito útokmi môže byť postihnuté aj civilné obyvateľstvo. Vzhľadom na udalosti, ktoré navrhovateľ v priebehu konania uviedol a či sa skutočne udiali, bolo potrebné zo strany odporcu skúmať, či v jeho prípade išlo skutočne o prenasledovanie, a to neštátnymi aktérmi. Správny orgán konštatoval, že skutočnosť, že navrhovateľ čelil údajným problémom s príslušníkmi neznámej Š. militantnej skupiny v rámci psychického násilia, napĺňa určité znaky prenasledovania, avšak rozhodne nekorešponduje s definíciou utečenca v zmysle Ženevského dohovoru a ani zákona o azyle. Tá v sebe zahŕňa jednak subjektívne, ale aj objektívne prvky, pričom subjektívne sa týkajú strachu jednotlivca z ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu a objektívne prvky sa týkajú odôvodnenosti strachu žiadateľa z prenasledovania, avšak tento sa musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951, t.j. rasy, náboženstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru. Okrem subjektívneho prvku jeho strachu z domnelého prenasledovania - pred príslušníkmi neznámej Š. militantnej skupiny - chýba v jeho prípade objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru. Ten je pre posúdenie možnosti udelenia azylu najpodstatnejší a v prípade menovaného tento v priebehu konania nebol preukázaný. Pokiaľ by chcel menovaný zakladať svoju žiadosť na prenasledovaní, musel by preukázať priamu súvislosť opodstatnenej obavy prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, národnosťou, sociálnou skupinou, či politickým názorom. Keďže toto v konaní nebolo preukázané, nemožno ho v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951 považovať za utečenca. Správny orgán pritom vychádzal z jeho výpovede, z ktorej vyvodil, že od roku 2003 pracoval ako J. C. I. O. T. N.J. C. P. N. R. C. D., pričom na základe incidentu z mája 2013 mal čeliť problémom s neznámymi príslušníkmi Š. militantnej skupiny, nakoľko mal vedomosť o tom, že dvaja pracovníci nemocnice - sanitári, usmrtili prevážajúceho postreleného pacienta. Týždeň od incidentu bol neznámymi Š. militantmi zavraždený vodič sanitky a v rovnaký deň bol hľadaný aj on sám v mieste svojho bydliska. Taktiež dňa 08.08.2014 mal byť usmrtený jeho otec, pričom dané konanie príslušníkov neznámej Š. skupiny navrhovateľ považoval za prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k I. etniku, s čím správny orgán nesúhlasil. Ako dôkaz jeho problémov so Š. militantmi predložil úmrtný list otca, ktorý však nepotvrdzuje, z akého dôvodu bol jeho otec zabitý, ani kým. Správny orgán zdôraznil, že ak by navrhovateľ chcel požadovať štatút utečenca v zmysle udalostí, ktoré v konaní uviedol, musel by objektívne preukázať, že zo strany štátnych orgánov mu bola odopretá vnútroštátna ochrana. Menovaný však nepožiadal o pomoc políciu, pretože sa domnieval, že na polícii pracujú príslušníci Š. vetvy a I. nepomáhajú, čo však ničím nebolo preukázané. Nepreukázal ani to, že polícia v prípade jeho požiadania o pomoc by mu nebola ochotná alebo schopná pomôcť. Smrť otca rodina nahlásila na polícii, ktorá vykonala formálne vyšetrovanie. Podľa jeho výpovede je zrejmé, že navrhovateľ, ani jeho rodina, nikdy osobne nečelili žiadnym problémom z dôvodu príslušnosti k I. etniku v mieste bydliska, pričom zdôraznil, že navrhovateľove problémy s príslušníkmi neznámej Š. militantnej skupiny nesúviseli s jeho etnikom, o čom svedčí ich konanie. Ak by mali o neho záujem, ako uvádza, zaujímali by sa o neho skôr, už pred incidentom, čo sa však nestalo. Takisto by ho snažili sa kontaktovať skôr a nie po roku od spomínaného incidentu, čo sa tiež nestalo. Uvedené konanie príslušníkov neznámej Š. militantnej skupiny odporca vyhodnotil ako kriminálne správanie počas zhoršenej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, ktorá v roku 2013, podľa dostupných informácií, bola spôsobená dôsledkom zvýšenia násilia a bombových útokov ilegálnych milícií. Násilie prinieslo nevýslovné straty a utrpenie civilného obyvateľstva s rozsiahlym zabíjaním, zraneniami, ako aj stratami na majetkoch a preto správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľove problémy možno jednoznačne pripísať na vrub nepriaznivej všeobecnej situácii v X. zapríčinenej uvedeným konfliktom v krajine. Uviedol, že Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany osôb podľa medzinárodných kritérií, má slúžiť ako nevyhnutná ochrana zachovania života a slobody ľudí, ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Ženevský dohovor v žiadnom prípade nemá za cieľ nahrádzať vnútroštátne normy jednotlivých štátov stanovujúce si vlastné podmienky na udeľovanie pobytov, napríklad za účelom práce, podnikania alebo štúdia. Preto hľadanie lepších životných podmienok v zahraničí možno z hľadiska udelenia azylu, ako dôvodov žiadosti o azyl, považovať za relevantné. Odporca mal za to, že ani všeobecná nepriaznivá situácia v krajine sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je chápané ako vážne porušovanie ľudských práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva. V zmysle voľného prekladu UNHCR „Kritériá a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov“ osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, sa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle uvedeného Dohovoru. Takýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov, čo správny orgán v prípade menovaného zohľadnil pri posudzovaní doplnkovej ochrany. Podotkol, že zaoberal sa aj stanoviskom právnych zástupkýň, ktoré vo svojich stanoviskách zopakovali dôvody navrhovateľa, ktoré napĺňajú znaky prenasledovania z náboženských dôvodov, ktorým mal čeliť v krajine pôvodu. Mal by mu byť poskytnutý azyl na území SR, s čím správny orgán nesúhlasil, vzhľadom na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Preto mal za to, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu na území SR, keďže v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Nakoľko dôvody pre udelenie azylu neboli naplnené, bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom právne zástupkyne uviedli, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu hrozí reálne riziko vážneho bezprávia z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine, s čím sa správny orgán stotožnil. V priebehu azylového konania odporca zisťoval, či menovaný podľa § 13a a § 13b zákona o azyle spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich bolo (z dôvodu taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/77/2010 zo dňa 12.10.2010). Keďže v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jeho život alebo nedotknuteľnosť z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie, respektíve že by nebol vystavený nediskriminačnému násiliu vzhľadom na pretrvávajúci vnútroštátny ozbrojený konflikt, pričom tento konflikt súčasnou mierou nerozlišujúceho násilia je taký závažný, ktorý vystavuje väčšinu obyvateľstva riziku trvalého nerozlišujúceho násilia. A berúc do úvahy tento nepredvídateľný vývoj konfliktu, ktorý je charakterizovaný neustálym bojom o kontrolu územia medzi stranami tohto konfliktu a výbuchu násilia aj v oblastiach, ktoré ešte neboli zasiahnuté, môže akýkoľvek človek, ktorý sa na tomto území nachádza, byť vystavený riziku vážneho bezprávia. Na základe týchto skutočností odporca dospel k záveru, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, berúc do úvahy bezpečnostnú situáciu v D., v X. a tiež princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nebol vystavený navrhovateľ reálnej hrozbe vážneho bezprávia a preto mu bolo potrebné poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR. Záverom správny orgán podčiarkol, že navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle, neudelil mu azyl, ale zároveň podľa § 13a zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na území SR. * V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, podal voči rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť v časti neudelenia azylu a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V podanom opravnom prostriedku právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na profil navrhovateľa a dôvody, na ktorých založil svoju žiadosť o udelenie azylu. Zhrnula, že navrhovateľ je I., príslušník menšiny, ktorá je prenasledovaná zo strany Š. militantných skupín, pričom tento bol terčom prenasledovania, kedy sa ho príslušníci Š. milícií pokúšali zabiť z dôvodu, že sa týmto osobám neskôr nepodarilo nájsť navrhovateľa, zabili jeho otca, o čom svedčí úmrtný list otca. Podotkla, že Š. milície sú podporované vládou a vláda v X. je rovnako Š. a I. sú dlhodobo vystavení porušovaniu ľudských práv zo strany Š. milícií, pričom prenasledovanie navrhovateľa má svoj pôvod nielen v náboženstve, či v jeho etnickej príslušnosti, ale je aj individuálne poukázanie na trestný čin spáchaný príslušníkmi Š. militantnej skupiny. Pokiaľ ide o ISIL uviedla, že táto nemá byť považovaná z hľadiska jeho povinností rešpektovania ľudských práv, osobitne samotného práva na život a zákaz mučenia, krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania za neštátny subjekt na území X., ale za štátny subjekt. Navrhovateľ pritom vykonával prácu, ktorá zvyšovala jeho zraniteľnosť a záujem milícií na jeho usmrtení. Mala za to, že tieto skutočnosti mali byť rozhodujúce pre posúdenie prípadu navrhovateľa a odporca ich mal posúdiť tak jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a vychádzajúc zo zákonných podmienok mal rozhodnúť, akú formu medzinárodnej ochrany navrhovateľovi udelí. Poukazovala na dokumenty a identifikačné doklady, ktoré mal navrhovateľ u seba, konkrétne aj na úmrtný list otca žiadateľa, z ktorého prekladu vyplýva, že v úmrtnom liste sa ako dôvod smrti uvádza teroristický akt, strelné poranenie do hlavy, ktorý bol vystavený 09.08.2014. Zdôraznila, že na konzistentnosť všetkých výpovedí navrhovateľa predloženie viacerých dokladov a dokumentov, ktorých pravosť odporca nespochybňuje mala za to, že navrhovateľ je jednoznačne osoba dôveryhodná. Konštatovala, že azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátne ochrana tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda má opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie (prípadne sú príslušníkom určitej sociálnej skupiny), a to buď zo strany štátu alebo strany neštátnych pôvodcov. Mala za to, že navrhovateľ napĺňa všetky pojmové znaky, aby mu mohol byť priznaný status azylanta. Zdôraznila, že subjektívna stránka je nespochybniteľná a preukázaná, avšak odporca namieta absenciu preukázania objektívnej stránky, teda odôvodnenosti strachu z prenasledovania. Uviedla, že navrhovateľ má v prípade návratu obavy pred prenasledovaním, spočívajúcom v použití fyzického alebo psychického násilia a oprávnenosť týchto obáv potvrdzujú informácie o krajine pôvodu, ktoré sú založené v administratívnom spise. Do popredia dávala fakt, že navrhovateľ už čelil prenasledovaniu zo strany Š. milícií, ktoré ho opakovane hľadali v mieste jeho trvalého pobytu a dokonca zabili jeho otca. Spochybňovala tvrdenia odporcu, že ako dôkaz navrhovateľ predložil problémy so Š.T. militantmi úmrtný list, ktorý nepotvrdzuje z akého dôvodu bol jeho otec zabitý, ani kým. K tomu uviedla, že je pravdou, že v úmrtnom liste nie je uvedené kto a z akého dôvodu navrhovateľovho otca zabil, avšak je v ňom uvedené, že dôvodom smrti je teroristický akt - strelné poranenie do hlavy. Je nepochybné nad rozumné očakávanie požadovať, aby úmrtné listy boli vydávané v súlade s požiadavkou slovenského Migračného úradu a aby obsahovali uvedenie osoby, kto smrť spôsobil, obzvlášť ak orgán vydávajúci úmrtný list zrejme nemá kompetenciu posudzovať trestné činy, pričom úmrtný list je jediným dôkazom, ktorý navrhovateľ má k dispozícii a vychádzajúc z dôveryhodnosti a z faktu, že jeho výpoveď je celý čas konzistentná, nie je logicky dôvod pochybovať o jeho vysvetlení a o pravdivosti jeho tvrdenia. Tento presne popísal a presne uviedol priamy súvis medzi svojim strachom a jeho príslušnosťou k I. a nie je možné argumentovať, ako tvrdí odporca, že by dôvodom prenasledovania bola jeho príslušnosť k I. etniku, boli by sa militantné skupiny o neho zaujímali omnoho skôr pred incidentom, čo sa nestalo, pričom okamihom, kedy sa začali o jeho osobu zaujímať je, keď do nemocnice bola privezená osoba práve ich bojovníkmi. Táto skutočnosť im dala podnet na to, aby sa pokúsili navrhovateľa zabiť, avšak pôvod tohto zamýšľaného násilia bol v jeho príslušnosti k nie Š. (neboli potrestaní tí, ktorí sa trestného činu dopustili, pretože boli Š.), ale začalo sa prenasledovanie voči osobe navrhovateľa, ktorý bol I.. Mala preto za to, že odporca nesprávne právne vyvodil neexistenciu súvislosti medzi strachom navrhovateľa a jeho príslušnosťou. K pôvodcovi prenasledovania K danej námietke uviedla, že odporca vyhodnotil pôvodcu prenasledovania ako neštátneho aktéra - Š. milície a požadoval preukázanie skutočností, že navrhovateľ sa obrátil na štátne inštitúcie, čo však nie je možné od neho požadovať, aby o pomoc žiadal štátne inštitúcie. Nesúhlasil s tvrdením odporcu na strane 5 rozhodnutia, že nepožiadal o pomoc políciu, pretože sa domnieval, že na polícii pracujú príslušníci Š. vetvy, nakoľko navrhovateľ keď sa dozvedel o vražde v sanitke, okamžite to nahlásil nadriadenému, ktorý bol Š. a tento pravdepodobne informoval mužov zo sanitky, že sa vie, že zavraždili postreleného muža v sanitke. O týždeň na to bol zavraždený vodič sanitky a je pochopiteľné, že sa navrhovateľ obával obrátiť na štátne inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za útoky proti I., čo potvrdzuje množstvo správ založených v spise. Pokiaľ sa týka pôvodcu prenasledovania, namietal aj tvrdenie, že pôvodcami prenasledovania boli neštátne subjekty, nakoľko ISIL je skupina, ktorá ovláda podstatnú časť územia X., sama sa vyhlásila za štát a disponuje civilnou i armádnou správou, dokonca zriadila systém vlastného súdnictva a ide o pôvodcov prenasledovania podľa § 2 písm. e) bod 1 a 2 zákona o azyle. K dôvodu prenasledovania Pokiaľ sa týka danej odvolacej námietky uviedla, že dôvodom prenasledovania navrhovateľa je jeho príslušnosť k I. vetve a rovnako jeho vedomosť o vražde, ktorá sa stala v jednej zo sanitiek, ktoré mal navrhovateľ na starosti. Základom celého jeho problému je práve jeho príslušnosť k I. vetve a skutočnosť, že vraždu postreleného muža v sanitke spáchali muži spolupracujúci so Š. militantnými skupinami a preto je nesprávne tvrdenie odporcu, ktorý v rozhodnutí uviedol, že „menovaný, ani jeho rodina, nikdy osobne nečelili žiadnym problémom z dôvodu príslušnosti k I. etniku v mieste bydliska, pričom treba zdôrazniť, že menovaného problémy s príslušníkmi neznámej Š. militantnej skupiny nesúviseli s jeho etnikom, o čom svedčí ich konanie. Na základe do spisu založených informácií sú tieto dôležité z hľadiska navrhovateľovej príslušnosti k I. vetve, nakoľko v atmosfére sektárskeho násilia vládnuceho v X. je v takomto prípade príslušnosť k I. vetve dostatočným dôvodom k prenasledovaniu. K objektívnosti obáv zdôraznila, že objektívnosť obáv je preukázaná verejne dostupnými informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa, a to jednak tými, ktoré sú zaradené v spise odporcu, ako aj inými dostupnými informáciami, ktoré sa vzťahujú na navrhovateľa. Opodstatnenosť navrhovateľových obáv potvrdzuje aj fakt, že vodič sanitky, ktorý bol svedkom vraždy v sanitke, bol týždeň na to zavraždený a rovnako aj smrť jeho otca, ktorý bol zavraždený Š. militantmi v ich dome, v ktorom hľadali navrhovateľa, čo potvrdzuje opodstatnenosť obáv navrhovateľa. V ďalšom poukazovala na citáty, že v roku 2014 civilisti nesmierne trpeli v konflikte ISIL a Š. milície porušovali ľudské práva civilistov, najmä I., pričom bolo vysídlených odhadom 2,1 milióna ľudí a vládne bezpečnostné sily a provládne milície vykonávali útoky na civilné obyvateľstvo v I. a zmiešaných Š.T.- I. oblastiach, vrátane únosov a hromadných popráv. Ako vládne sily, tak aj ozbrojené skupiny, boli zodpovedné za útoky, ktoré boli cielené alebo nevyberané a poškodili civilistov. V ďalšom poukazovala na článok z apríla roku 2015, kde sektárske napätie zostáva v celej krajine vysoké. Záverom zdôraznila, že odporca v rozhodnutí prípad navrhovateľa nesprávne právne posúdil, dospel k nesprávnemu právnemu vyhodnoteniu jeho prípadu, keď dôvody jeho azylovej žiadosti subsumoval iba pod dôvody, ktoré ho oprávňujú na poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom tieto dôvody sú postačujúce na to, aby bol navrhovateľovi udelený azyl, nakoľko v tomto prípade boli naplnené všetky podmienky pre jeho udelenie, o čom navrhovateľ do konania predložil množstvo originálnych dokumentov, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia. * Z Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 10.03.2015 (nachádzajúci sa v administratívnom spise odporcu), súd z výpovede navrhovateľa zistil, že tento v roku 2003 začal pracovať ako administratívny pracovník, presnejšie J. C. I. O. T. N. R. I. R. K. O. O., v preklade P. N. R., ktorá mala sídlo v D., sídlisko O., kde pracoval od začiatku roka 2003 do konca mája 2013. V bode 39 Dotazníka, ohľadne dôvodov, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo po poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľ uviedol, že o azyl na území SR žiada z dôvodu obavy o svoj život, je moslim I. vetvy, ktorá je prenasledovaná zo strany Š. militantných skupín, ktoré sú úzko prepojené s vládou. Ďalej uviedol, že koncom mája 2013 prišlo do nemocnice kde pracoval hlásenie o nehode, išlo o streľbu, pričom do nemocnice prišla sanitka s postreleným mužom, ktorého pravdepodobne postrelili Š. militantné skupiny. V sanitke s ním boli ešte dvaja muži menom F. O. a H. F., ktorí pracovali ako sanitári v nemocnici, pričom bolo o nich známe, že spolupracujú s militantnými skupinami a keď títo zistili, že tento postrelený muž ešte žije, tak ho udusili vankúšom. Vodič sanitky to videl a oznámil mu to, pričom on to následne oznámil dôstojníkovi v nemocnici menom I. R., ktorý bol Š.. Tento dôstojník pravdepodobne informoval mužov zo sanitky, že sa vie o tom, že zavraždili postreleného muža v sanitke. O týždeň neskôr bol zavraždený vodič sanitky a v ten istý deň ho hľadali členovia Š. militantnej skupiny, konkrétny názov udať nevedel, v mieste jeho trvalého bydliska, pričom doma boli len jeho rodičia a on bol v tom čase s rodinou na návšteve u svokrovcov. Tieto osoby prehľadali dom, a pýtali sa kde je a keď ho nenašli, odišli preč. Po ich odchode mu volala jeho mama na mobil čo sa stalo a že nemá ísť domov. Odvtedy sa schovával u svojej tety v D. a nikam nechodil, až do svojho vycestovania z X., do konca roka 2013. Uviedol, že dňa 08.08.2014 prišiel k jeho rodičom na návštevu jeho bratranec, ktorý sa na neho podobá a v ten istý deň k jeho rodičom vtrhli Š. teroristi a pýtali sa jeho otca, kde je, načo im on odpovedal, že nevie a títo ho strelou do hlavy zastrelili. V tom čase bol v E. a dozvedel sa o tom od svojej tety hneď v ten istý deň. Jeho ujovia - mamini bratia, boli smrť nahlásiť na polícii a poštou mu poslali úmrtný list otca, ktorý vo fotokópii predložil. Ďalej dodal, že celá vláda v X. je Š.Í. a I. nikto nepomáha. Svoj problém v X. nijako neriešil, ani sa nepokúsil, lebo by to nemalo žiaden zmysel. Neobrátil sa s žiadosťou o pomoc na oficiálne orgány v krajine pôvodu, prípadne na mimovládne organizácie, v kompetencií ktorých je ochrana ľudských práv, lebo takého organizácie nie sú, ktoré by mu pomohli. V E., aj keď býval v relatívne bezpečnej oblasti, sa necítil bezpečne. O poskytnutie medzinárodnej ochrany tam nechcel požiadať, lebo situácia tam je zlá, a on chcel ísť do Európy a aj prevádzač mu povedal, že v Európe mu bude lepšie. Rovnako potvrdil, že iné dôvody, ako uviedol vo svojej žiadosti, nemá. Potvrdil, že nemal problémy s políciou, ani s armádou alebo inými zložkami štátu odkiaľ prišiel, resp. by bol prenasledovaný. Zotrvával na tom, že sa obáva o svoj život pred Š. teroristami. Ohľadne smrti svojho otca uviedol, že tento bol zastrelený príslušníkmi Š. militantných skupín, pričom prebehlo iba veľmi formálne vyšetrovanie, nakoľko vo vláde sú Š. a títo spolupracujú s týmito Š. militantnými skupinami a nemajú záujem o vyšetrenie úmrtí I.. Z výpovede navrhovateľa, urobenej do Zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 04.03.2015 (nachádzajúcej sa v administratívnom spise odporcu) na Oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru Košice-letisko súd zistil, že tento ohľadne dôvodov, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR uviedol, že o azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život, pričom keď ho nenašli v domovskej krajine tí, čo ho prenasledovali, tak mu zavraždili otca. §§ Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 ods. 1 písm. a), b) zákona o azyle, Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: 1. použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v časti konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. v konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia rozumie 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa vážnym bezprávím rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13a zákona o azyle, Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody sa domnievať, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. § Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že za použitia ustanovenia § 250q ods. 3 O.s.p. je napadnuté rozhodnutie odporcu potrebné potvrdiť ako vecne správne z nižšie uvedených dôvodov. Pokiaľ sa týka námietky nezohľadnenia tej skutočnosti, že navrhovateľ je I., teda príslušník menšiny, ktorá je prenasledovaná zo strany Š. militantných skupín a že bol preto terčom prenasledovania, pričom títo sa ho pokúšali zabiť a následne zabili jeho otca, súd uvádza: Ako dôvod svojej žiadosti o udelenie azylu navrhovateľ uviedol obavu o svoj život v krajine pôvodu, pričom udával prenasledovanie zo strany Š. militantných skupín ako moslima I. vetvy, ktoré sú podľa neho úzko prepojené s vládou. Preto predmetom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu zo strany správneho orgánu bola daná, navrhovateľom tvrdená skutočnosť. Navrhovateľ sám vo svojej výpovedi uviedol, že ako J. C. I. O. T. N. C. P. N. R. C. D. mu bolo oznámené koncom mája 2013 vodičom sanitky udusenie vankúšom počas prevozu postreleného muža priamo sanitármi, ktorých mená uviedol a o ktorých bolo známe, že spolupracujú so Š. milíciami. Túto skutočnosť oznámil dôstojníkovi v nemocnici, pričom následne bol usmrtený vodič sanitky a jeho samotného hľadali doma Š. milície a preto sa musel skrývať. Počas jeho pobytu v E., bol zastrelený v auguste 2014 jeho otec, ktorý týmto Š. milíciám odmietol oznámiť, kde sa skrýva. Rovnako bola potvrdená aj informácia, že v D. sa nachádza P. N. R., ktorá počas bojov bola používaná ako všeobecná nemocnica, teda aj pre dospelých. Z daného teda nepochybne vyplýva, že navrhovateľ, aj keď je I., nebol terčom prenasledovania pre svoje náboženstvo, ale preto, že mal vedomosť o usmrtení, o ktorom sa dozvedel od vodiča sanitky, keďže pracoval ako J. C. I. O. T. N. C. R. C. D.. Súd má zato, že z daného nevyplýva, že by mal byť navrhovateľ prenasledovaný v dôsledku svojej moslimskej viery I. vierovyznania zo strany Š. milícii (teda z náboženských dôvodov), ale vyplýva tá skutočnosť, že bol hľadaný ľuďmi, ktorí mali podiel na zavraždení muža v sanitke, o čom mal vedomosť, ako aj o tom, kto to urobil. Pokiaľ ide o usmrtenie otca navrhovateľa súd k tomu uvádza, že ak by aj úmrtný list otca navrhovateľa (usmrtenie v dôsledku teroristického aktu) potvrdzoval skutočnosť, že tento bol zavraždený príslušníkmi Š. militantných skupín, nepotvrdzuje to prenasledovanie navrhovateľa z dôvodu náboženstva, ako sa to snažil preukázať navrhovateľ. K usmrteniu otca navrhovateľa nedošlo v dôsledku toho, že tento bol I., resp. preto, že jeho syn bol I., ale v dôsledku toho, že tento odmietol uviesť kde sa skrýva jeho syn (navrhovateľ), ktorý mal vedomosť o vyššie uvedenom usmrtení postreleného muža počas prevozu. Pokiaľ by navrhovateľ nemal danú vedomosť, nedošlo by ani k záujmu tejto neznámej militantnej Š. milície o jeho osobu, keďže bol v ich záujme až po danom usmrtení, dovtedy z jeho výpovede nevyplýva, že by bol objektom ich záujmu. Navrhovateľ, ani jeho rodina, nikdy osobne nečelili žiadnym problémom z dôvodu príslušnosti k I. etniku v mieste bydliska, čo ani navrhovateľ netvrdil. To, že nemali o neho predtým záujem, ale až po určitej udalosti, svedčí ich konanie, na ktoré navrhovateľ poukazoval. Z daného vyplýva jednoznačne, že navrhovateľ bol centrom záujmu tejto neznámej militantnej I. milície nie kvôli tomu, že bol moslim I. vierovyznania, ale preto, že mal vedomosť o danom usmrtení. Súd a rovnako ani správny orgán nemal pochybnosti o výpovedi navrhovateľa a jeho výpoveď možno považovať za ucelenú a jednotnú dejovú líniu z ktorej možno vychádzať, čo aj správny orgán urobil a túto nespochybňoval, rovnako ani fakty z nej plynúce. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že navrhovateľ v dôsledku vedomosti o tomto usmrtení, dané neoznámil ani na polícii a ani nevyhľadal pomoc štátnych orgánov majúc za to, že tieto Š. milície sú prepojené s vládou. + Súd k odvolacej námietke, že Š. milície sú podporované vládou, pričom táto vláda je tiež Š. a že I. sú dlhodobo vystavení porušovaniu ľudských práv zo strany Š. milícii zdôrazňuje, že pokiaľ ide o Š. milície, ide o nelegálne ozbrojené skupiny, pričom rovnako v krajine pôvodu navrhovateľa pôsobia aj nelegálne ozbrojené milície zo strany I. a medzi týmito prebiehajú určité strety. Nemožno žiadnu z týchto ozbrojených skupín chápať ako skupinu, ktorú podporuje vláda a už vôbec nie, že ide o zložku, prostredníctvom ktorej legitímna vláda vykonáva svoju moc. Z hľadiska ponímania pojmu prenasledovanie treba sa touto ozbrojenou skupinou, na ktorú poukazuje navrhovateľ, zaoberať z pohľadu, či nedochádza k naplneniu pojmu prenasledovanie tzv. neštátnym aktérom, ako to má na mysli ustanovenie § 2 písm. e) zákona o azyle. Súd mal za preukázané, vzhľadom na dostupné informácie, že v X. je zabezpečená náboženská sloboda zo strany štátu a v roku 2013 sa nevyskytli žiadne správy o jej porušovaní zo strany vlády, aj keď sa vyskytlo sektárske zneužitie úradnej moci. Rovnako v X. pôsobia viaceré militantné skupiny, ktoré pôsobia či už v rámci etnika I., ako aj Š.. Zo strany I. etnika je udávaná všeobecná diskriminácia vzhľadom na jej preferovanie za bývalého režimu, pričom z dostupných zdrojov vyplývajú fyzické útoky medzi I. a Š.Í. vykonávané väčšinou medzi týmito ozbrojenými skupinami a nie medzi civilným obyvateľstvom, avšak v dôsledku ich stretov môže byť postihnuté aj civilné obyvateľstvo. Takisto, ak by malo byť zohľadnené jeho postavenie utečenca v zmysle dohovoru, muselo by byť objektívne preukázané, že navrhovateľovi bola odopretá vnútroštátna ochrana zo strany štátnych orgánov. Navrhovateľ však o túto pomoc nepožiadal, nakoľko sa domnieval, že tam pracujú príslušníci Š. vety a I. nepomáhajú. Dané však nebolo preukázané vzhľadom na jeho správanie, že polícia by mu bola nebola ochotná alebo schopná pomôcť. Teda nebola naplnená dikcia ustanovenia § 2 písm. e) zákona o azyle. Konanie tejto neznámej militantnej Š. milície možno vyhodnotiť ako kriminálne správanie počas zhoršenej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, ktorá v roku 2013, podľa dostupných informácií, bola spôsobená dôsledkom zvýšenia násilia a bombových útokov ilegálnych milícií, pričom v krajine pôvodu rovnako pôsobili v danom roku nielen militantné skupiny Š., ale aj I.. Tieto ozbrojené konflikty boli dôsledkom nepriaznivej všeobecnej situácie v X. zapríčinenej konfliktom v krajine. Správny orgán sa teda v napadnutom rozhodnutí náležite vyporiadal aj z posudzovaním pojmu prenasledovania tzv. neštátnymi aktérmi. Skutočnosť, že navrhovateľ čelil určitým problémom s príslušníkmi neznámej Š. militantnej skupiny, možno považovať za naplnenie určitých znakov prenasledovania, tzv. psychické násilie. Ak však má byť prípad navrhovateľa posudzovaný z hľadiska Ženevského dohovoru z roku 1951 a on posudzovaný ako utečenec, tak musia byť naplnené jednak subjektívne a jednak objektívne prvky tohto pojmu súčasne. Možno konštatovať, že v prípade navrhovateľa je tento subjektívny prvok naplnený v dôsledku určitej psychickej obavy z prenasledovania neznámou Š. militantnou skupinou, avšak v jeho prípade absentuje objektívny prvok, teda zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor. Existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná, pričom súd má za to, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná. K objektívnosti obáv namietaných navrhovateľom súd dodáva, že samotná Obava, ako určitá pocitová kategória jedinca, sama o sebe nepostačuje pre udelenie azylu a v konaní musí byť preukázané, že obava je opodstatnená a že ide o obavu z prenasledovania z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, pričom dôvody opisované navrhovateľom v opravnom prostriedku (ISIL) len odzrkadľujú všeobecnú nepriaznivú situáciu známu súdu z dostupných zdrojov, pričom tieto nie sú osobného charakteru, ale čelia im aj ostatní obyvatelia krajiny. Rovnako musí byť preukázaná aj kauzálna súvislosť medzi jeho opodstatnenou obavou z prenasledovania pre jeho rasu, národnosť, sociálnu skupinu alebo politické presvedčenie. Súd má za to, že dané nebolo preukázané a na navrhovateľa nemožno hľadieť ako na utečenca v zmysle daného dohovoru. Prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je chápané ako vážne porušovanie ľudských práv jednotlivca a nie celej skupiny obyvateľstva. Preto všeobecná nepriaznivá situácia v krajine pôvodu sama o sebe nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Súd poukazuje na Kritériá a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov vydaného UNHCR, v zmysle ktorého osoby, ktoré sú donútené opustiť rodnú krajinu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, sa obvykle nepovažujú za utečencov, pokiaľ tento konflikt neprechádza priamo do perzekúcie v zmysle uvedeného Dohovoru, čo sa v prípade navrhovateľa nestalo. Takýmto osobám je však zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných dokumentov. Dané správny orgán správne vyhodnotil pri posudzovaní poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Súd má za to, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Teda navrhovateľ nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Súd k námietke navrhovateľa uvedenej v opravnom prostriedku, že je potrebné zohľadniť pôsobenie ISIL zdôrazňuje, že zo strany navrhovateľa nebolo nikdy tvrdené, že mu hrozí prenasledovanie, resp. že má obavy o svoj život v dôsledku pôsobenia Islamského štátu v krajine pôvodu a o danú skutočnosť ani neopieral svoju žiadosť o udelenie azylu. Teda vzhľadom na tú skutočnosť, že netvrdil dané vo svojich výpovediach a z existencie tohto útvaru nevyvodzoval žiadne obavy o svoj život, nebolo potrebné z hľadiska správneho orgánu zaoberať sa daným pri posudzovaní jeho žiadosti o udelenie azylu. Navyše správny orgán pôsobenie ISIL celkovo zohľadnil v rámci pohľadu na krajinu pôvodu navrhovateľa ako na krajinu, kde prebieha určitý konflikt a v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí navrhovateľovi reálne riziko vážneho bezprávia z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine, s čím sa správny orgán stotožnil a dané náležite posúdil z pohľadu udelenia medzinárodnej ochrany navrhovateľa, a to poskytnutím doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle. K výroku o neudelení azylu navrhovateľovi súd konštatuje, že predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré zákon o azyle definuje ako prenasledovanie (§ 2 písm. d/), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v zákone o azyle a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle zákona o azyle. Správny orgán aplikoval náležitým spôsobom (aj keď nie odkazom na jednotlivé prípady) pri svojom rozhodovaní aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) a Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti poukazuje nato, že pokiaľ žiadateľ o azyl uceleným spôsobom popisuje priebeh jeho opustenia krajiny pôvodu až do krajiny v ktorej požiadal o medzinárodnú ochranu, uvádza skutočnosti, ktoré možno považovať za jednotiacu dejovú líniu a rovnako ak aj uvádza okruh skutočností z ktorých odvodzuje svoju žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany, treba dané skutočnosti považovať ako také za dôkaz v konaní a z nich vychádzať. Navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku, vzhľadom na nim uvádzané skutočnosti a jednotiacu líniu jeho výpovede mal za to, že je osoba dôveryhodná, pričom súd konštatuje, že dôveryhodnosť osoby navrhovateľa zo strany správneho orgánu nebola v konaní ani spochybňovaná. Tento považoval dokumenty, predložené navrhovateľom, za vierohodné a poukazoval na nich aj v napadnutom rozhodnutí. Súd ešte podotýka, že okruh skutočností, na základe ktorých navrhovateľ odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu, sa posudzuje s poukazom na § 32 Správneho poriadku iba v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania uviedol. Teda okruh dokazovania závisí od okruhu skutočností, ktoré žiadateľ o udelenie azylu uviedol na odôvodnenie svojej žiadosti. Možno len konštatovať, že správny orgán v plnom rozsahu rešpektoval dané zákonné ustanovenie (§ 32 SP) a vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami o ktoré žiadateľ o udelenie azylu (navrhovateľ) opieral svoju žiadosť o udelenie azylu. Všetky skutočnosti udávané navrhovateľom musel správny orgán a rovnako pri posudzovaní rozhodnutia správneho orgán brať do úvahy aj súd. Dôvodov na udelenie azylu sú striktne uvedené v § 8 a 10 zákona o azyle. Správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotil navrhovateľom uvádzané skutočnosti, ktorých okruhom bol správny orgán viazaný a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami posúdil, že žiadosť navrhovateľa vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie nespĺňa dôvody pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Správny orgán aplikoval správne právne ustanovenia na zistený skutkový stav, ktorý správny orgán s poukazom na tvrdené skutočnosti navrhovateľom zistil náležite, vyporiadal sa so všetkými navrhovateľom udávanými skutočnosťami ako aj jeho obavami z možného návratu, ktoré sa odrazili do výroku o poskytnutí medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Poskytnutím tejto formy medzinárodnej ochrany správny orgán náležite vyhodnotil možné obavy navrhovateľa prameniace z návratu do krajiny pôvodu vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu v X., ktoré by v prípade jeho návratu mu mohli spôsobiť vážne bezprávie, čím vyhodnotil náležite správny orgán aj danú skutočnosť v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle. Záverom súd len dodáva, že všeobecne nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu, na ktorú poukazoval navrhovateľ v opravnom prostriedku nie je dôvodom na udelenie azylu podľa platnej právnej úpravy. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z ním vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odporca teda postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle tento navrhovateľovi neudelil. Krajský súd nepovažoval námietky uvedené v opravnom prostriedku, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho vyhodnotenia správ z krajiny pôvodu, ako aj dôvodov uvádzaných navrhovateľom, ktoré podľa navrhovateľa postačovali nielen na poskytnutie doplnkovej ochrany, ale aj na udelenie azylu, čím naplnil všetky podmienky pre jeho udelenie, za spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Je zrejmé z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom dospel k záveru, že správny orgán dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu vychádzal aj pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle §§ 8 a 10 zákona o azyle a v zmysle príslušného zákonného ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle, azyl neudelil, teda odporca vec aj správne právne posúdil. Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci a súd preto jeho rozhodnutie v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p.. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania, odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.