Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201157 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľa: Y. Š.N., V. XXX, proti odporcovi: SOCIÁLNA POISŤOVŇA ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 43031-5/2015-BA zo dňa 13.7.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 43031-5/2015-BA zo dňa 13.7.2015. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporcu č. 43031-5/2015-BA zo dňa 13.7.2015 bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľ nemá právo na úrazovú rentu podľa ust. § 88 z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení nesk. predpisov, ďalej len „ZoSP“ z titulu choroby z povolania zistenej ku dňu 14.7.2014. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie, pri posudzovaní nárokov pána Y. Š. (ďalej len „poškodený“) vychádzala z nasledovných podkladov: žiadosť o priznanie úrazovej renty doručená Sociálnej poisťovni, pobočka G., dňa 31. marca 2015, oznámenie o predĺžení konania zo dňa 26. mája 2015, hlásenie choroby z povolania vystavené v mesiaci marec 2015, pracovná zmluva zo dňa 15. júla 1974, dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. marca 2013, zápisnica Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach zo dňa 15. októbra 2014 - prešetrenie podozrenia na chorobu z povolania poškodeného, lekárska správa zo dňa 11. júna 2015, oznámenie poistnej udalosti zo dňa 6. mája 2015, zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 29. júna 2015. Podľa § 153 ods.4 písm. a) zákona v znení neskorších predpisov lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania zákon neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sociálneho poistenia sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0 % až 100 %. Posudkový lekár pritom vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje: - stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, - pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali, - percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať a súčasne zistí percento ostatných, zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať, - zohľadnenie, či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, nie tú ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania, - možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia). Pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty skutočnosť, že zamestnávateľ nemá možnosť poškodeného zamestnávať iba na niektorých z pôvodne vykonávaných pracovných činností podľa profesiogramu, nie je z posudkového hľadiska rozhodujúca. Z uvedených zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom na priame následky choroby z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu práce (prevádzka, priestory, pracovné pomôcky), prípadne druh pracovných činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %. Reálna miera poklesu vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať, a ostatných posudkovo závažných skutočností tak, ako sú tieto vymenované vyššie. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodenému voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Z toho vyplýva, že pokles pracovnej schopnosti môže byť ohodnotený iným (vyšším alebo nižším) percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity na to isté zdravotné postihnutie. Poškodený je vyučený prevádzkový elektromontér. Od roku 1974 do roku 2013 pracoval v spoločnosti Holcim (slovensko) a.s., Rohožník a v jeho právnych predchodcoch (Cementáreň Turňa nad Bodvou) vo vyučenej profesii. Posledné štyri roky pracoval na čističke odpadových vôd - kontroloval funkčnosť čističky a musel rozbíjať kaly denne 10 až 30 minút trikrát denne, čiže celkovo maximálne 90 minút z pracovnej doby, čo je 20 % z pracovnej doby. Od júla 2014 je liečený pre tuberkulózu pľúc. Dňa 2. marca 2015 bol vyšetrený na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice W., kde podľa hlásenia choroby z povolania mu bola dňa 3. marca 2015 priznaná choroba z povolania - infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných chorôb a parazitárnych chorôb s dátumom prvého zistenia 14. júl 2014. Podľa odborných vyšetrení liečba TBC pokračuje. Nakoľko práca, ktorú poškodený vykonával za podmienok za ktorých choroba z povolania vznikla predstavuje 20 % z pracovnej doby, posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 20 %. Posudkový lekár pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty vychádzal aj zo skutočnosti, že poškodený dňom 30. apríla 2013 skončil pracovný pomer u zodpovedného zamestnávateľa z dôvodu § 63, ods. 1), písm.b) Zákonníka práce, t.j. zamestnanec sa stal nadbytočným. Zároveň bolo zohľadnené, že na tlačive „Hlásenie choroby z povolania“ vystavenom Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice v W. dňa 3. marca 2015, ktorým bola poškodenému priznaná choroba z povolania, infekčné choroby a parazitárne choroby okrem tropických infekčných a parazitárnych chorôb s dátumom prvého zistenia 14. júl 2014, v časti: „Schopnosť doterajšieho výkonu práce“ je uvedené 01 - áno, bez obmedzenia. Z uvedeného sa dá predpokladať, že keby poškodený nebol zodpovedným zamestnávateľom prepustený z dôvodu nadbytočnosti, v pôvodnej profesii - manipulant energetiky by bol schopný výkonu práce bez obmedzenia. Navrhovateľ dňa 3.8.2015 podal v zákonnej lehote opravný prostriedok proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odporcu. Nesúhlasil s určením 20 % poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, s poukazom na ust. § 88 ZoSP. K opravnému prostriedku sa vyjadril odporca dňa 13.7.2015. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného /navrhovateľa/ vychádzal z profesiogramu poškodeného, so skúmaním ďalšej pracovnej rekomandácie. Pri tomto posudzovaní neskúmal pokles pracovných schopností navrhovateľa voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale len voči jednému doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania. Navrhovateľ skončil pracovný pomer u zamestnávateľa dohodou ku dňu 30.4.2013. Klinika pracovného lekárstva priznala navrhovateľovi chorobu z povolania s dátumom prvého zistenia k 14.7.2014, uviedla tiež, že je schopný výkonu doterajšej práce. Odporca mal za to, že keby poškodený nebol zamestnávateľom prepustený z dôvodu nadbytočnosti, v pôvodnej profesii - manipulant energetiky, by bol schopný výkonu práce bez obmedzenia. Vyšší percentuálny pokles pracovnej schopnosti nemohol byť navrhovateľovi priznaný z dôvodov, ktoré odporca uviedol v napadnutom rozhodnutí. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. zistil, že opravnému prostriedku navrhovateľa nebolo možné vyhovieť, preto bolo rozhodnutie odporcu potvrdené podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p., v nadväznosti na ust. § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že nesúhlasí s výpočtom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenú na 20 %, teda podielu výkonu práce, z ktorej si navrhovateľ nárokoval úrazovú rentu podľa ust. § 88 ZoSP. Pojem „miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ sa používa pri určení rozpätia podľa prílohy č. 4 k ZoSP, teda pri kategorizácii druhu zdravotného postihnutia pre účely priznania - nepriznania invalidného dôchodku a s tým súvisiacim stanovením výšky percenta miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v konkrétnom zdravotnom postihnutí. Pre tieto účely sa vypracováva lekárska správa Sociálnej poisťovne, príslušnou pobočkou, po podaní opravných prostriedkov aj posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie. Hodnotenie podľa ust. § 70, 71 ZoSP, pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je totožné pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť podľa ust. § 88 ZoSP. Tento pokles u navrhovateľa by nevznikol v konkrétnom pracovnom zaradení v zaradení manipulant energetiky, keďže túto prácu vykonával v prevažnej miere. Podľa ust. § 88 ods. 1 ZoSP, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Zamestnávateľ navrhovateľa Holcim /Slovensko/ a.s. dňa 27.4.2015 potvrdil, že navrhovateľ pracoval ako prevádzkový elektromontér, podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.1974 ako údržbár silnoprúdu a neskôr aj v iných funkciách naposledy ako manipulant energetiky. Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočky v G. zo dňa 11.6.2015 vyplýva, že navrhovateľ pracoval ako prevádzkový elektromontér s kalmi v čistiarni odpadových vôd max. 90 min. z pracovnej zmeny, čo je 20 % z pracovnej doby. Túto prácu nie je schopný vykonávať, z uvedených dôvodov bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti 20 %. Inú prácu mohol vykonávať podľa jeho pôvodného zaradenia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie dňa 25.9.2015 v celkovom posudku uviedol, že navrhovateľ prácu s kalmi nesmie vykonávať, stanovený pokles pracovnej schopnosti bol v súlade s ust. § 88 ods. 1 ZoSP. V súlade s vyššie uvedeným záverom posudkového lekára SP súd zaujal stanovisko, že aj keď u navrhovateľa vznikla choroba z povolania priznaná Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie W. - Š., sám navrhovateľ v zápisnici č. 2014/04905 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Košiciach napísanou dňa 15.10.2014 uviedol, že činnosti na ČOV vykonával od 10 minút do 30 minút, jeden až trikrát počas jednej zmeny. Z ust. § 88 ods. 1 ZoSP je tiež možné vyvodiť, že ak poškodený vykonával prácu na ČOV iba v rozsahu 30 - 90 minút denne /so súhlasom zamestnávateľa/, tento úsek pracovného času zodpovedá poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť v 20 - tich percentách, ako to zhodne uviedli posudkoví lekári SP. Hlavnú činnosť práce z uzatvorenej pracovnej zmluvy mohol navrhovateľ vykonávať v plnom rozsahu. Podľa ust. § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 250l ods. 2, § 250k ods. 1 O.s.p., účastníkom žiadne trovy nevznikli, preto súd ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.