Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sd/100/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201171 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201171.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa W. X. R. L. F. , bývajúceho Ž. XXX, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.06.2015 č. XXX XXX XXXX X v spojení s rozhodnutím zo dňa 28.08.2015 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( v ďalšom znení aj „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od 19.01.2015 invalidný dôchodok v sume 114,10 eur mesačne. Pri rozhodovaní vychádzala zo zistenia, že navrhovateľ bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves dňa 29.04.2015 uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a spĺňa aj ostatné zákonné podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že nesúhlasí so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % a žiada priznať celý invalidný dôchodok z dôvodu jeho zdravotného stavu, keďže trpí ťažkou depresívnou poruchou. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil výsledky psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.07.2015 a žiadal o prehodnotenie zdravotného stavu. Na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. Magdalénou Klincovou, ktorá v Lekárskej správe a zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 13.10.2015, súčasťou ktorej je Odborný lekársky posudok uviedla, že navrhovateľ je liečený psychiatrom pre depresívnu poruchu a syndróm závislosti na alkohole od roku 2010. Bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení a v liečebni dlhodobo chorých. Psychiater v súčasnosti stav u navrhovateľa hodnotí ako recidivujúcu depresívnu poruchu stredne ťažkú až ťažkú. Klinický obraz v doložených psychiatrických vyšetreniach popisuje ako prejav depresie, smútok, pesimizmus, podráždenosť, zmenu telesnej hmotnosti, spomalenosť, poruchy spánku, pocit vyčerpanosti a stratu energie. Takéto symptómy zodpovedajú stredne ťažkej depresii, ktorá bola v tomto prípade hodnotená v hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, t.j. 45 %. Navrhovateľ sa v konaní domáhal hodnotenia depresie v kategórii ťažkého stupňa, pri ktorej (tzv. psychotická depresia) sú prítomné psychotické symptómy v zmysle autoakuzačných bludov, ktoré sú sprevádzané halucináciami, prípadne až ochromením telesnej motoriky, tzv. stupor. Tieto príznaky však u navrhovateľa nie sú dokumentované ani v jednom psychiatrickom, resp. psychologickom vyšetrení, z ktorých dôvodov terajší stav u navrhovateľa nemožno považovať za depresiu ťažkého stupňa. Keďže u navrhovateľa je v súčasnosti dokumentovaná viacročná abstinencia nie je dôvod ani na samostatné hodnotenie porúch psychiky v súvislosti s nadužívaním etylu. K navrhovateľom predloženému psychiatrickému vyšetreniu so záverom recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov uviedla, že táto bola liečbou stabilizovaná a v súčasnosti nepredstavuje ťažký stupeň depresie s takými klinickými príznakmi, ako je uvedené vyššie. Naviac epizóda (čo je len prechodný stav liečbou ovplyvniteľný a zlepšený) ťažkej depresie je psychiatrom liečený polroka, čo nie je možné hodnotiť ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pretože tento stupeň depresie netrvá a nie je liečený dlhšie ako jeden rok. Z týchto dôvodov posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie nezistil u navrhovateľa zmenu v zdravotnom stave od posledného posúdenia posudkovým lekárom sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považoval predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. V priebehu odvolacieho konania tak posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie bolo zistené, že navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola stanovená v rozsahu 45 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchy nálad, stredne ťažkej formy zaradené do kapitoly V., položka 3 písm. a/ prílohy č.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom pre iné zdravotné postihnutie (poruchy psychiky a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu) navrhovateľovi zvýšenie percentuálnej miery priznané nebolo. Odporkyňa zmenovým rozhodnutím zo dňa 28.08.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa § 70 ods.1, § 112 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 19.01.2015 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 114,40 eur mesačne. Z odôvodnenia vyplýva, že suma invalidného dôchodku sa zvýšila po zistení správneho počtu dní náhradných dôb za obdobie od 1.januára 1988 do 31.decembra 1988 a od 1.januára 1989 do 31.decembra 1989. Odporkyňa ďalej uviedla, že suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný bod je pritom určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Navrhovateľ v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2014 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods.6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods.7 prvej vety zákona o sociálnom poistení rozšírené postupne pred 1.január 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods.6 zákona o sociálnom poistení. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné za dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č.3 k zákonu o sociálnom poistení a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2014 sa podľa § 11 ods.2 zákona o sociálnom poistení rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2013. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia odporkyňa uviedla v osobnom liste dôchodkového poistenia. Ďalej uviedla, že poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods.3 zákona o sociálnom poistení, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roku podľa § 255 ods.3 zákona o sociálnom poistení. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a získal dobu inej vojenskej služby alebo dobu civilnej služby v kalendárnom roku 1984, a to 92 dní, v kalendárnom roku 1986 273 dní, v kalendárnom roku 1987 10 dní, v kalendárnom roku 1988 29 dní, v kalendárnom roku 1989 21 dní, v kalendárnom roku 1991 8 dní, v kalendárnom roku 1993 237 dní, v kalendárnom roku 1995 190 dní, v kalendárnom roku 1996 136 dní, v kalendárnom roku 1997 117 dní, v kalendárnom roku 1999 201 dní, v kalendárnom roku 2000 224 dní, patrí navrhovateľovi za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky je 11,5331. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal úhrnom 7579 dní dôchodkového poistenia, t.j. 20,7644 rokov dôchodkového poistenia (podľa § 63 ods.1 zákona o sociálnom poistení). Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5555. Podľa § 63 ods.4 písm.c/ zákona o sociálnom poistení sa k priemernému osobnému mzdovému bodu hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným bola stanovená hodnota priemerného osobného mzdového bodu u navrhovateľa 0,6400. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. 19.januáru 2015 navrhovateľ získal 8796 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení navrhovateľ dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 23.03.2027. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľ získal 4446 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 13242 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 36,2795 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 19.01.2015 je 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 (10,2524 eur) a indexu 1,04234122, zaokrúhleného na 4 desatinné miesta. Suma invalidného dôchodku tak bola stanovená u navrhovateľa na 111,70 eur mesačne (priemerný osobný mzdový bod 0,6400x36,2795 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím krát aktuálna dôchodková hodnota 10,6865x45 % = 111, 70 eur). Takto určená suma invalidného dôchodku bola podľa § 82 zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania zvýšená o 2,70 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku stanovenú v § 1 písm.g/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 293/2014 Z.z. na sumu 114,40 eur mesačne. V závere odporkyňa uviedla, že rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 07.12.2015 vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že na podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne o priznaní invalidného dôchodku trvá a vzhľadom na zhoršený zdravotný stav predložil novú lekársku správu MUDr. Hamráka zo dňa 04.11.2015, ktorá nebola predmetom posúdenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia a žiadal, aby táto skutočnosť bola pri rozhodovaní súdu zohľadnená. Na základe osobitnej výzvy súdu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade MUDr. Mgr. Magdaléna Klincová v lekárskej správe a posudku zo dňa 20.01.2016 vo veci opravného prostriedku uviedla, že v doloženom lekárskom náleze z psychiatrickej ambulancie zo dňa 04.11.2015 sú popisované zväčša len výraznejšie subjektívne ťažkosti, ktoré majú skôr charakter agravačného chovania s rentovými účelmi. Pre výrazné zhoršenie zdravotného stavu nesvedčí ani liečba, ktorá je od marca 2015 bez zmien. Aj pri objektívnom vyšetrení sa uvádzajú tie isté ťažkosti v oblasti psychiky, ktoré sú uvádzané aj v predchádzajúcich psychiatrických vyšetreniach od marca 2015 s drobnými „slovnými úpravami“, ktoré však nedokumentujú, že by sa jednalo o zhoršenie zdravotného stavu v zmysle ťažkého stupňa depresie. Posudkový lekár preto zotrval na svojom pôvodnom hodnotení, že u navrhovateľa sa naďalej jedná o depresiu stredne ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je hodnotené v hornej hranici daného percentuálneho rozpätia, kde sú zohľadnené všetky zdravotné ťažkosti navrhovateľa. Následne na pojednávaní dňa 29.02.2016 po oboznámení sa s výsledkami doplnenia posúdenia zdravotného stavu navrhovateľ uviedol, že subjektívne sa cíti veľmi zle a jeho zdravotný stav sa naďalej zhoršuje. Odporkyňa v priebehu konania v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu ako aj v jednotlivých prednesoch na pojednávaniach žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím ako vecne správne potvrdiť, a to z dôvodu, že posudkovými lekármi sociálneho poistenia bol u navrhovateľa dostatočným spôsobom zistený zdravotný stav, bol priradený pod príslušné ustanovenia prílohy č.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pri jeho ochorení bola stanovená horná hranica percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% a navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom správnosť a úplnosť takéhoto záveru posudkových lekárov nespochybnil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane zmenového rozhodnutia odporkyne a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 20.07.2015 nie je dôvodný. Pôvodným rozhodnutím zo dňa 19.06.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi od 19.01.2015 priznala invalidný dôchodok v sume 114,10 eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves zo dňa 29.04.2015 je navrhovateľ invalidný, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z pripojeného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves, ktorý tvorí druhú časť lekárskej správy z 29.04.2015 vyplýva, že u navrhovateľa bolo hodnotené rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to poruchy nálad, stredne ťažké formy zaradené do kapitoly V., položka 3, písm.a/ prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení s tým, že za iné zdravotné postihnutia (poruchy psychiky a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu) navrhovateľovi zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť priznané nebolo. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľ spĺňa aj ostatné zákonom stanovené podmienky pre priznanie invalidného dôchodku, a preto invalidný dôchodok bol navrhovateľovi určený podľa §73 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 28.08.2015 č. XXX XXX XXXX X v priebehu konania o opravnom prostriedku odporkyňa podľa § 70 ods. 1, § 112 ods.1 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila navrhovateľovi od 19.01.2015 invalidný dôchodok na sumu 114, 40 eur mesačne, a to po zistení správneho počtu dní náhradných dôb za obdobie od 01.01.1988 do 31.12.1988, od 01.01.1989 do 31.12.1989, pričom podrobné odôvodnenie výpočtu invalidného dôchodku u navrhovateľa je uvedené vyššie. Odvolací súd konštatuje, že podstatou opravného prostriedku navrhovateľa je nesúhlas s hodnotením jeho zdravotného stavu, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u neho stanovená v rozsahu 45 %. V opravnom prostriedku a ani v priebehu konania nenamietal proti spôsobu výpočtu invalidného dôchodku a ani proti jednotlivým odporkyňou vykázaným obdobiam dôchodkového poistenia. V priebehu konania o opravnom prostriedku, vzhľadom na obsah navrhovateľom predložených lekárskych správ bol vypracovaný odborný lekársky posudok tvoriaci súčasť lekárskej správy Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade dňa 13.10.2015, kde posudková lekárka sociálneho poistenia Mgr. MUDr. Magdaléna Klincová konštatovala, že posudkový lekár nezistil zmenu v zdravotnom stave navrhovateľa od posledného posúdenia posudkovým lekárom sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považoval predchádzajúci posudok zo dňa 29.04.2015 za správne vypracovaný, s tým, že nie je dôvod na jeho zmenu. K takémuto záveru dospela posudková lekárka sociálneho poistenia Mgr. Magdaléna Klincová aj po predložení lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. Františka Hamráka zo dňa 04.11.2015, a to v doplnení posudku zo dňa 20.01.2016. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4,5,6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.). Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení, vrátane dodatočne predložených lekárskych správ a nálezov navrhovateľa v priebehu konania pred súdom. Podľa týchto posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré sú vyššie označené (odborné lekárske posudky zo dňa 29.04.2015, zo dňa 13.10.2015 vrátane doplnenia na výzvu súdu dňa 20.01.2016) navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 71/2003 Z.z. o sociálnom poistení pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u navrhovateľa stanovená v rozsahu 45 %, t.j. v hornej hranici percentuálneho rozpätia ( od 35% do 45%) pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - poruchy nálad, stredne ťažké formy, zaradené do kapitoly V. položka 3 písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich posudkoch pritom presvedčivo a podľa názoru súdu aj dostatočným spôsobom odôvodnili zaradenie navrhovateľa do príslušnej kategórie zdravotného postihnutia ako aj odôvodnili to, že u navrhovateľa sa nejedná o poruchy nálad, ťažkú formu, pretože zdokumentované príznaky ochorenia v takejto forme v zmysle ťažkého stupňa depresie tomu nenasvedčujú. Subjektívne ťažkosti navrhovateľa majú skôr charakter agravačného chovania s rentovými účelmi. Zdravotné poškodenie navrhovateľa zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových lekárov znižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % oproti zdravej fyzickej osobe a nie vo väčšom rozsahu, ako to v konaní žiadal navrhovateľ. Z uvedených dôvodov preto neprichádza do úvahy ani zmena, resp. zrušenie rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 28.08.2015, ktorými bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok v sume 114,40 eur mesačne vzhľadom na stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % ako vecne správny potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľovi nepriznal, pretože tento v konaní nebol úspešný a odporkyni podľa toho ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.