Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/47/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201176 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201176.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky O.. O. A., bývajúcej S. XX, O., proti odporcovi Centrum právnej pomoci Humenné, Lipová 1, Humenné, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 9437/2015-KaHE zo dňa 11.09.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 11.09.2015 sp. zn. 9437/2015-KaHE. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č. účtu SK36 6500 0000 0000 2054 5761 (BBAN: 20545761/6500), vedený v peňažnom ústave Poštová banka, a.s. Bratislava, súdny poplatok 35,-- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľke podľa zákona č. 327/2005 Z.z. nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka na odporcu obrátila, nebola vylúčená zrejmé bezúspešnosť sporu, čím nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci označenej ako „Podvodná výpoveď z pracovného pomeru a podpora podvodu zo strany všetkých stupňov súdov, mnou platených advokátov, polície, prokuratúry“. Navrhovateľka neskôr doplnila, že žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísania sťažnosti na Ústavný súd SR a právne zastúpenie v konaní pred Ústavným súdom SR. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci navrhovateľka uviedla, že všetky stupne súdov posudzovali výpoveď z organizačných dôvodov na základe toho, či zasadal alebo nie výbor neexistujúceho OZ. Ako dôkaz označila overenú kópiu kolektívnej zmluvy - nepodpísaná štruktúra školy zriaďovateľom, inšpekčnú správu ktorá je v rozpore s počtom prepúšťaných osôb na zápisniciach vedenia školy, rady školy, a neexistujúceho OZ. Na preukázanie skutkového stavu navrhovateľka predložila tieto dôkazy: - podania adresované Ústavnému súdu SR zo dňa 07.11.2013 označeného ako žaloba na štát Slovenská republika.V podaní uvádzala, že podáva žalobu na štát Slovenská republika z dôvodu, že kontrolné orgány všetkých stupňov (rada školy, odborový zväz L.. R. S. O., zriaďovatelia - dvaja primátori, Školská inšpekcia Košice, inšpektorát práce, Ministerstvo školstva SR, súdy všetkých stupňov, polícia) nepreverili trestné činy, ktoré uvádzala v sťažnostiach, žalobách a trestných oznámeniach. Tým jej bolo uprené právo na riadny súdny proces, kde chcela dokázať mobbing na pracovisku, diskrimináciu s ohľadom na vek, vyvrátiť organizačné dôvody, pre ktoré bola prepustená. Uviedla, že všetky orgány štátnej moci uplatnili voči nej klientelizmus, diskrimináciu, ignoráciu zákonov a základných občianskych práv tým, že jej dôkazy vôbec nepreverili a ignorovali. Týmto postupom bola poškodená už v školskom roku 2002/2003 ukradnutím 30 % pracovného úväzku, pričom na pracovisku sa rozdávali nadpočetné hodiny preplácané 150 %. Súdny proces trval 5 rokov a navrhovateľka bola pripravená o ušlý zárobok, vrátane platových postupov. Navrhovateľka ďalej uvádzala spisové značky 9C/167/2004 Okresného súdu Michalovce, ČVS: OPR-31/OEK-MI-2012 Okresného riaditeľstva, Odboru kriminálnej polície, Oddelenia ekonomickej kriminality, IV/1Gn1501/11-4, IV/1Gn1501/11-15, VI/2PZ439/13-5 Generálnej prokuratúry SR. - oznámenia Ústavného súdu SR zo dňa 19.03.2014 o odložení podania, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.11.2013 z dôvodu, že nespĺňa náležitosti požadované zákonom o Ústavnom súde SR. Z podania nie je zrejmé, aké základné právo alebo slobodu navrhovateľka namieta, postupom ktorého orgánu malo k porušeniu práva dôjsť, čo súdu navrhuje a aké je odôvodnenie návrhu, dôkazy, či boli vyčerpané všetky právne prostriedky, či je sťažnosť podaná v lehote a podobne. Nakoľko podanie nebolo návrhom na začatie konania, súd ho odložil. Navrhovateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedla, že sa domáha preplatenia nezákonného zníženia pracovného úväzku v školskom roku 2003/2004 o 30 %, mzdy od ukončenia pracovného pomeru ku dňu ukončenia pojednávania, vrátane platových postupov, úrokov z ušlej mzdy, poštovné a cestovné pri vybavovaní sporu vo výške 200,-- eur, emocionálnu a spoločenskú ujmu a duševnú smrť, preskúmať všetky dôkazy predložené navrhovateľkou na súde a vyvodiť voči vinníkom zákonné závery. Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka predložila rozsiahlu písomnú dokumentáciu týkajúcu sa jej právneho sporu. Okrem iného písomné odpovede na podnety žiadateľ navrhovateľky z Národného inšpektorátu práce, Inšpektorátu práce Košice, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Mesta Michalovce, Mestského úradu, Ministerstva školstva SR z obdobia rokov 2004 a 2005, písomnú korešpondenciu medzi navrhovateľkou a radou školy pri R. M.. V.. G. O. a medzi navrhovateľkou a Mestom Michalovce ako zriaďovateľom školy z roku 2004, písomné podanie navrhovateľky adresované Ministerstvu vnútra SR, Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, označeného ako žiadosť o preverenie trestných skutočností z trestných oznámení a vyvodenie záverov z roku 2014, písomné odpovede Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a OR PZ v Michalovciach z roku 2014. Podľa odpovedí Trestné oznámenia navrhovateľky boli odmietnuté. Navrhovateľka ďalej predložila písomnú korešpondenciu z Okresnej prokuratúry v Michalovciach, Krajskej prokuratúry v Košiciach a Generálnej prokuratúry SR z obdobia rokov 2011 - 2014, rozsudky Okresného súdu v Michalovciach, Krajského súdu v Košiciach a uznesenie Najvyššieho súdu SR. Z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľka sa žalobou zo dňa 23.08.2004 domáhala proti žalovanému R. Š. M.. V.. G. O. určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. O žalobe rozhodol Okresný súd Michalovce rozsudkom č.k. 9C/167/2004-128 z 23.03.2006 tak, že žalobu zamietol a zastavil konanie o nárokoch navrhovateľky na obnovenie 100 % pracovného úväzku podľa zmluvy z 13.11.1978 a o náhradu mzdy so spätnou platnosťou od 01.09.2003 ku dňu ukončenia výpovednej lehoty a o náhrade škody z ujmy na zdraví vzhľadom na sústavný psychický stres a uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Na odvolanie navrhovateľky rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18.10.2007 č.k. 2Co/290/2006-160 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v jeho napadnutej časti a vo výroku o trovách konania zrušil rozsudok a vec vrátil späť na ďalšie konanie. Rozsudok odvolacieho súdu bol doručený okresnému súdu dňa 28.11.2007. Navrhovateľka podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo 04.08.2008 č.k. 5Cbo/21/2008 tak, že dovolanie navrhovateľky odmietol. Dôvodom bola skutočnosť, že dovolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Z písomnej odpovedi Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 18.01.2012 vyplýva, že navrhovateľka podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania vo veci vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a mzdových nárokov. Prokuratúra v odpovedi uviedla, že neboli zistené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 9C/167/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/290/2006-160 zo dňa 18.10.2007. Krajská prokuratúra konštatovala, že zo súdneho spisu vyplynulo, že výpoveď z pracovného pomeru bola daná navrhovateľke z dôvodu organizačných zmien a nadbytočnosti, a súd neakceptoval tvrdenie, že dôvodom výpovede bol osobný záujem vedenia školy ako reakcia na jej kritické pripomienky k spôsobu riadenia školy. Napádaný rozsudok nadobudol právoplatnosť 03.12.2007, a lehota na podanie mimoriadneho dovolania uplynula dňa 03.12.2008. Podnet bol preto odložený. Odporca v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce zo 07.03.2012 č. 1Pn4/12-8 bola ako nedôvodná zamietnutá sťažnosť navrhovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľky Odboru kriminálnej polície OR PZ Michalovce zo dňa 05.02.2012 o odmietnutí veci oznámenia o podozrení z trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť riaditeľka L.. R. Š. S. O.. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 20.05.2013 č. VI/2Pz439/13-5 reagovala na opakovaný podnet navrhovateľky na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 9C/167/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 2Co/290/2006-160 zo dňa 18.10.2007. V liste konštatovala, že nie je dôvod na zaujatie iného stanoviska, než bolo oznámené listom krajskej prokuratúry zo dňa 18.01.2012. Listom z 25.07.2013 č. 1Kn425/11-12 Krajská prokuratúra Košice oznámila navrhovateľke vybavenie jej podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu a uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce č. 1Pn4/12 zo dňa 07.03.2012, ktorým bola sťažnosť navrhovateľky proti uzneseniu vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality z 05.02.2012 sp. zn. ORPZ-31/OEK-MI-2012 zamietnutá ako nedôvodná. Krajská prokuratúra došla k záveru, že napádané uznesenia sú zákonné. Navrhovateľkinej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci spísanej sťažnosti na Ústavný súd a právne zastúpenie v konaní pred Ústavným súdom SR, odporca okrem iného uviedol, že konanie pred Ústavným súdom SR upravuje zákon č. 38/1993 Z.z., pričom podľa § 53 ods.3 tohto zákona sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Sťažnosť vyvolávajúcu právny účinok možno podať iba v relatívne krátkom období. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom stanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (IV. ÚS 29/02. v Zbierkach nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - 2. polrok, s.953, zhodne IV. ÚS 96/02. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - 2. polrok, s.1013). Odporca poukázal na to, že z doložených písomností navrhovateľka sa domáhala ochrany svojich práv už podaním zo dňa 07.11.2013, ktoré bolo Ústavným súdom SR odložené. V tomto podaní uplatnila rovnaký nárok na ochranu práv, ako nárok, ktorý je predmetom žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Z doložených dokladov je zrejmé, že aj keby navrhovateľka naplnila všetky požiadavky zákona na obsah sťažností podľa § 127 ods.1 Ústavy SR, lehota na podanie sťažnosti už navrhovateľke márne uplynula (s poukazom na právoplatnosť súdnych rozhodnutí v právnej veci a časové obdobie, v ktorom jej boli doručované ďalšie namietané rozhodnutia, resp. oznámené opatrenia iných štátnych orgánov). Navrhovateľka navyše nekonkretizovala konkrétne ktorý orgán verejnej moci, proti ktorému má sťažnosť smerovať a uviedla, že to ponecháva na zvážení centra, či to bude sudca okresného súdu alebo štát. Povinnosť označiť konkrétny orgán, proti ktorému má sťažnosť smerovať, je však na sťažovateľovi. Pretože nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, a preto jej odporca nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Navrhovateľka v zákonnej lehote podala návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu, v ktorom uviedla, že sa odvoláva proti rozhodnutiu na základe práv a slobôd občanov, ktoré sú podľa Ústavy SR neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Dovoláva sa zastúpenia na Ústavnom súde SR, lebo porušené tieto jej práva a slobody: 1. ochrana pred svojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou, 2. právo domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom stanoveným spôsobom, 3. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, 4. právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Uviedla, že žaluje štát, lebo ju nedokázal ochrániť zákonným spôsobom pred politickými zlodejmi a dosadenými ľuďmi za situácie, keď morálka spoločnosti je pod bodom mrazu. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že štátnym zamestnancom zo zákona vyplýva povinnosť hlásiť rozkrádanie obecného majetku a jeho mrhanie, že nemôže by premlčané to, čo nebolo, keďže žiadny kontrolný orgán SR, vrátane všetkých stupňov súdov, polície i prokuratúry neriešil trestné veci zo žaloby, a pripustil tak, že ju štát okradol o prácu, dôstojnosť a postavenie v spoločnosti. Všetky rozhodnutia od súdov, polície, či prokuratúry len bez preskúmania potvrdili prvé rozhodnutie Okresného súdu v Michalovciach, ktoré je absurdné, pretože vyplýva z dokumentov, ktoré sú neplatné. Bol ignorovaný Zákonník práce, i zákon o štátnej správe. Odporca nevyhovel odvolaniu navrhovateľky a postúpil opravný prostriedok spolu so spisom súdu na rozhodnutie. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru mala troch advokátov, ktorých vymenila, pretože jej neposkytovali správne právne služby. Nepochopili, že k podaniu výpovede má predchádzať splnenie určitých zákonných podmienok. Súdy jej dôkazy nezohľadňovali ako objektívne a ignorovali ich. Uviedla, že súd pojednával s neexistujúcim odborovým zväzom, pretože kolektívnu zmluvu nik z odborového zväzu nepodpísal. Uviedla, že advokáti, ktorí ju zastupovali, ju nepoučili, že po rozhodnutí na Krajskom súde v Košiciach má právo podať ešte dovolanie na Najvyšší súd SR, pričom senát krajského súdu rozhodoval v nesprávnom zložení, na čo jej advokát nereagoval. Žiadala, aby súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci: a) v občiansko-právnych veciach, obchodno-právnych veciach, pracovno-právnych veciach, rodinno- právnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom SR (ďalej len „vnútroštátne spory“), b) v cezhraničných sporoch, v občiansko-právnych veciach, obchodno-právnych veciach, pracovno- právnych veciach a v rodinno-právnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom SR, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte, e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovno-právneho úkonu podľa osobitného predpisu, v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V preskúmavanej veci navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci pri napísaní sťažnosti na Ústavný súd SR a zastupovanie v konaní pred týmto súdom. Navrhovateľka tvrdí, že rozhodnutiami súdov všetkých stupňov jej pracovno-právnom spore boli porušené jej základné práva a slobody, a tiež ani iné štátne orgány - prokuratúra všetkých všetkých stupňov a polícia nepreverili jej dôkazy, ktoré odignorovali. Zo spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 23.03.2006 č.k. 9C/167/2004-128 bola žaloba navrhovateľky o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamietnutá. Krajský v Košiciach rozsudkom z 18.10.2007 č.k. 2Co/290/2006 vo výroku o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok Okresného súdu v Michalovciach nadobudol právoplatnosť 03.12.2007. Najvyšší súd SR uznesením zo 04.08.2008 č.k. 5Cdo/21/2008 odmietol dovolanie navrhovateľky ako neprípustné. Rovnako aj navrhovateľkin podnet Krajskej prokuratúre v Košiciach na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach a Krajského súdu v Košiciach bol odložený, pretože uplynula lehota na podanie mimoriadneho dovolania. Opakovaným podnetom navrhovateľky sa zaoberala Generálna prokuratúra, ktorá listom z 20.05.2013 č. VI/2Pz439/13-5 opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania odložila. Rovnako aj konanie o oznámeniach navrhovateľky o podozrení z trestných činov podvodu boli ukončené v roku 2012 a 2013. Navrhovateľka podala ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR v roku 2013, a toto podanie bolo oznámením Ústavného súdu SR zo dňa 19.03.2014 odložené z dôvodu, že nespĺňalo náležitosti požadované zákonom o Ústavnom súde SR. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že nedodržanie lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, je zákonným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o Ústavnom súde SR zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (IV. ÚS 28/02, IV. ÚS 96/02). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 121/03 vyplýva, že zákon o ústavnom súde neobsahuje ustanovenie upravujúce neprijmutie lehoty na podanie sťažnosti Ústavnému súdu SR počas konania a rozhodovania o inej sťažnosti, v ktorej sa uplatnil rovnaký nárok na ochranu základného práva ako v posudzovanej veci (IV. ÚS 121/03). Na základe uvedeného súd považuje záver odporcu, že aj keby navrhovateľka naplnila všetky požiadavky zákona na obsah sťažnosti podľa § 127 ods.1 Ústavy SR, lehota na podanie sťažnosti už navrhovateľke márne uplynula, s poukazom na právoplatnosť súdnych rozhodnutí a časové obdobie, v ktorom jej boli doručované ďalšie namietané rozhodnutia a oznámené opatrenia iných štátnych orgánov. Vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na odporcu, nebola tak vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, a preto nebola splnená jedna z podmienok pre vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ktoré sú uvedené v § 6 ods.1 písm.a), b), c) zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca preto rozhodol v súlade s týmto zákonom, keď navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na to, že súd považuje rozhodnutie odporcu za súladné so zákonom, rozhodnutie odporcu z 11.09.2015 sp. zn. 9437/2015-KaHE podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil. Navrhovateľka nemala v konaní úspech, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi toto právo zo zákona nepatrí. Pretože navrhovateľka nebola v konaní úspešná, súd jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35,-- eur na účet Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica č. účtu uvedené vo výrokovej časti rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.