Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sp/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201212 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201212.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou v právnej veci navrhovateľa A. C. X. Q. X. N. K. E. Ý. , C. Ť. Č.. XXXX/X, E., proti odporcovi Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, Zádielska 1 Košice, za účasti Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor, Letná 27, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k. OU-KE-PLO-2015/01353-103 zo dňa 5. 10. 2015 t a k t o r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu - Okresný úrad Košice pozemkový a lesný odbor č. k. OU-KE- PLO-2015/01353-103 zo dňa 5. októbra 2015. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. o ochrane vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku ( ďalej „zákon o pôde“) rozhodol takto : navrhovateľ A. C. spĺňa podmienky uvedené § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o pôde a má status oprávnenej osoby na uplatnenie reštitúcie. 2. Navrhovateľovi a oprávnenej osobe A. C. sa nevydáva časť pozemku pôvodne zapísaná v PKV č. XXX ako parc. č. XXXX roľa o výmere XXXX m2 kat. úz. Ť., lebo vyvlastnená časť pôvodnej nehnuteľnosti bola zastavaná, pričom stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemku, tvoria kompletne zastavaný objekt a podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde takýto pozemok nie je možné vydať. 3. Navrhovateľ a oprávnená osoba A. C. spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde na priznanie práva na náhradu podľa § 11 ods. 2 - 8 a § 16 zákona o pôde : pôvodný pozemok v čase prechodu na štát : PKV č. XXX parc. č. XXXX druh pozemku roľa vo výmere XXXX m2 kat. úz. Ť., pôvodný vlastník U. C. ( podiel 2/9) súčasný stav C-KN: LV č. XXXX parc. č. XXXX/1 zastavané plochy, parc. č. XXXX/1 zastavané plochy, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy, kat. úz. Ťahanovce vlastník U. E., LV č. XXX parc. č. XXXX/XX zastavané plochy kat. úz. I. vlastník M. O., LV č. XXXX parc. č. XXXX/ X zastavané plochy, parc. č. XXXX/X zastavané plochy, parc. č. XXXX/X zastavané plochy, parc. č. XXXX/X ostatné plochy, kat. úz. Ť. vlastník B. - U. E., lebo vyvlastnená časť pôvodnej nehnuteľnosti bola zastavaná, pričom stavby bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemku tvoria kompletne zastavaný objekt a podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde takýto pozemok nie je možné vydať. 4. Oprávnená osoba A. C. získa do vlastníctva (§ 11 ods. 2 - 8 ) iný pozemok, alebo sa mu poskytne finančná náhrada takto : A. C., Ť. X, Košice podiel X/X. 5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovateľ A. C. je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o pôde a taktiež bolo preukázané, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená rozhodnutím Výst. č. XXXX/XXXX zo 6. 12. 1962, ktoré vydal Okresný národný výbor, odbor výstavby v Košiciach a bola vyvlastnená pre Čsl. štát - Vinárske závody, národný podnik Bratislava pod poradovým číslom XX je uvedená časť parcely č. XXXX roľa vo výmere XXXX m2 v podiele oprávnenej osoby 8/36. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola vyplatená finančná náhrada a preto bol splnený reštitučný titul vyvlastnenia bez poskytnutia náhrady oprávnenej osoby ( § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde). Písomnou a grafickou identifikáciou zo správy katastra bolo preukázané, že vyvlastnená časť pôvodnej parcely č. XXXX je dnes súčasťou CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a je vo vlastníctve fyzickej osoby vedenej na LV č. XXXX ako zastavané plochy a tvorí časť vnútorného komplexu budov ciest, je súčasťou CKN parc. č. XXXX/XX, vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá je vedená teraz na LV č. XXX ako zastavaná plocha, pričom tvorí rovnakú časť zastavaného objektu ako aj skôr uvedené parcely a je súčasťou CKN parc. č. XXXX/X vo vlastníctve právnickej osoby vedenej na LV č. XXXX ako zastavané plochy a to zastavané plochy komplexu budov, skladov a ciest ako skoršie nehnuteľnosti. Z toho dôvodu nie sú splnené podmienky na vydanie nehnuteľnosti ustanovené v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o pôde. Navrhovateľ ako oprávnená osoba však spĺňa podmienky na priznanie práva na náhradu podľa § 11 ods. 2 - 8 a § 16 reštitučného zákona a to buď formou náhradného pozemku, alebo formou finančnej náhrady. 6. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a uložiť odporcovi povinnosť odstrániť nedostatky a rešpektovať ústavné princípy bez zbytočných prieťahov. 7. Uviedol, že rozhodnutie obsahuje závažné procesné vady vedúce tzv. zmetočného rozhodnutia ako napríklad nemožnosť účastníka konať v zmysle zák. č. 71/67 Zb. Rozhodnutie bolo vydané bez nariadenia ústneho pojednávania dotknutých osôb a to oprávnenej osoby a povinnej osoby B., ktorý je právnym nástupcom bývalých Vinárskych závodov, n.p. . Rozhodnutie podľa citovaného § 9 ods. 2 a 4 možno vydať, len ak nedošlo k dohode o vydaní nehnuteľnosti. Postup odporcu môže skončiť buď vydaním rozhodnutia o schválení dohody o vydaní nehnuteľnosti, alebo rozhodnutím o vlastníctve k nehnuteľnosti (§ 9 ods. 2, 4 ). Dohoda podlieha schváleniu správneho orgánu, t.j. OU-KE-PLO formou rozhodnutia v správnom konaní. Ak k dohode nedôjde, potom správny orgán vydá rozhodnutie o vlastníctve oprávnenej osoby k danej nehnuteľnosti. Postup odporcu ako správneho orgánu by mal vychádzať zo základných pravidiel správneho konania a to povinnosť poskytnúť oprávnenej osobe pomoc a poučenie, aby neutrpela ujmu. V období totality aj občiansky zákonník z r. 1950 vytvoril tzv. právo stavby, povoliť stavby na cudzích pozemkoch. Platí však základné pravidlo, že vlastníctvo k pozemku sa zachováva a príslušné predpisy vychádzajú z princípu ochrany vlastníctva. Chránia vlastnícke právo k pozemku, vlastnícke právo k stavbe. Preto riešenie reštitúcií je dvojstranná dohoda - kúpa, výmena, zámena. Preskúmavané rozhodnutie nemá pečiatku - OU-KE-PLO, od podania reštitučnej žiadosti 21. 12. 1992 uplynulo vyše 22 rokov, zbytočných prieťahov, čím bol porušený článok 48 ods. 2 Ústavy SR. Aj v písomnom podaní zo dňa 11. 11. 2015 navrhovateľ len poukazoval na skutočnosti, ktoré uviedol aj v opravnom prostriedku. Zdôrazňoval ochranu vlastníckeho práva, že preskúmavaným rozhodnutím bolo porušené jeho základné právo vlastniť majetok, ktoré mu priznáva aj Ústava SR ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, z ktorého dôvodu mu malo byť priznané vlastníctve právo aj na zastavanú časť pôvodnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX, pôvodne zapísanú v PKV č. XXX k.ú. Ťahanovce o výmere XXXX m2 . Na zastavanú plochu malo byť zriadené vecné bremeno až do majetkového vyrovnania, nakoľko časť nehnuteľnosti je zapísaná na LV č. XXXX, kde je vlastník B. - U. E.. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v podstate z tých dôvodov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 9. Opravný prostriedok zo dňa 20. 10. 2015 navrhovateľ doručil odporcovi dňa 20. 10. 2015. 10. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok a podľa § 492 ods. 1 uvedeného zákona, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Vzhľadom na to, že opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku, súd v tomto konaní postupuje podľa Občianskeho súdneho poriadku. 12. Na nariadenom pojednávaní súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, jeho ďalším písomným podaním, písomným vyjadrením odporcu, administratívnych spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podaním z 21. 12. 1992 doručeným dňa 31. 12. 1992 si uplatnil reštitučný nárok, t.j. žiadosť o vydanie nehnuteľnosti. Okrem iných aj nehnuteľnosti a pozemku pôvodne zapísanom v PKV č. XXX ako parc. č. XXXX roľa o výmere XXXX m2 kat. úz. Ť.. Navrhovateľ uviedol v žiadosti, že žiada navrátenie pozemkov, alebo vyplatenie ním určenej náhrady ako syn po pôvodnom vlastníkovi ( spoluvlastníkovi-otcovi U. C.). Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že pôvodný vlastník U. C. zomrel a jeho dedičom sa stal Ján Borovský, t.j. navrhovateľ, čím splnil podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o pôde. Pôvodnému vlastníkovi , t.j. U. C.Z. ( otcovi navrhovateľa) bola rozhodnutím Výst. č. XXXX/XXXX zo 6. 12. 1962 vydaným Okresným národným výborom - odbor výstavby v Košiciach vyvlastnená pre Čsl. štát Vinárske závody, n.p. v Bratislave, pod poradovým číslom XX časť parcely č. XXXX- roľa o výmere XXXX m2 v podiele X/XX. Teda pôvodný vlastník bol podielovým spoluvlastníkom danej nehnuteľnosti v podiele 2/9. Finančnú náhradu za vyvlastnený pozemok mali povinnosť vyplatiť Vinárske závody, n.p. Bratislava zložením do depozitu Okresného súdu v Košiciach, ale vykonaným dokazovaním od Okresného súdu Košice 1 bolo preukázané, že finančná náhrada vlastníkovi za vyvlastnenú nehnuteľnosť vyplatená nebola. Otcovi navrhovateľa podľa listinných dôkazov bola vyvlastnená orná pôda a to v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že vyvlastnená časť pôvodnej parcely č. XXXX je dnes už súčasťou CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, ide o zastavané plochy, ktorých vlastníkom je fyzická osoba U. E. a je zapísaná na LV č. XXXX. Súčasťou CKN je aj parcela XXXX/XX, ide o zastavanú plochu, ktorá je vo vlastníctve fyzickej osoby O. M. a je vedená na LV č. XXX. Súčasťou CKN sú aj parc. č. 1644/4, ide o zastavanú plochu, ktorá je vo vlastníctve právnickej osoby B. - U. E. a je vedená na LV č. XXXX. Uvedené zastavané plochy tvoria časť vnútorného komplexu budov ciest, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb, resp. právnickej osoby tak ako to vyplýva z uvedených listov vlastníctva. 14. Navrhovateľ teda preukázal, že je oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o pôde, lebo je dedičom pôvodného podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 a preto má právo na vydanie nehnuteľnosti, ktorú žiadal. 15. Zákon o pôde v ustanovení § 11 ods. 1 ustanovuje, kedy pozemky alebo ich časti nemožno vydať a podľa písm. d/ uvedeného ustanovenia pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo po prevode do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok nemožno vydať ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. 16. V danom prípade ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu na časti nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená právnemu predchodcovi navrhovateľa je postavený komplex budov, sklady a cesty, teda ide o zastavanú nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve fyzickej, resp. právnickej osoby, z ktorého dôvodu túto nehnuteľnosť nemožno vydať podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde. 17. Ak pozemky alebo ich časti nemožno vydať, tak potom podľa § 11 ods. 2 zákona o pôde sa oprávnenej osobe prevedú bezodkladne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite ako boli jej pôvodné pozemky a to a/ v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, po b/ v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádza pôvodný pozemok alebo po c/ v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu ak aj jej bol rozhodnutím priznaný nárok za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m 2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. 18. Keďže nehnuteľnosti, ktoré žiada navrhovateľ vydať v rámci reštitučného konania sú zastavané plochy, ktoré nemožno vydať podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, preto v súlade s ust. § 11 ods. 2 - 8 má právo na náhradu o ktorej bude môcť správny orgán rozhodnúť až potom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie ohľadne uplatneného reštitučného nároku. 19. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). 20. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 21. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádza, alebo porušil niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy robia logicky vôbec možným skutkový stav, ku ktorému správy orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu tiež posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. 22. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup odporcu ako správneho orgánu , ktorým v rámci konania podľa zákona o pôde právnemu nástupcovi, t.j. žiadateľovi nevydal žiadne nehnuteľnosti ale mu priznal právo na náhradu za tieto nehnuteľnosti. 23. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989 dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami poľnohospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa nevzťahoval na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti včítane zastavaných pozemkov, obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu včítane zastavaných pozemkov, iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona o pôde). 24. V ustanovení § 6 zákona o pôde je uvedené, kedy oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti , ktoré prešli na štát, alebo na inú právnickú osobu, v dôsledku a podľa písm. n/ uvedeného ustanovenia ak aj prešli vyvlastňovacím konaním bez vyplatenia náhrady, pretože takýto reštitučný titul si uplatnil aj samotný navrhovateľ. V žiadosti zo dňa 21. 12. 1992, v ktorej uviedol uplatnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti okrem iných aj na nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX parc. č. XXXX kat. úz. Ť., ktorú doručil pozemkovému úradu dňa 31. 12. 1992. 25. Podľa § 9 ods. 1-7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 - tich dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. 26. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. 27. Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválenie dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak k dohode podľa ods. 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípade uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov. K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. b/ vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je rozhodnutie okresného úradu podľa ods.2. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa ods. 4 - 6 možno podať opravný prostriedok na súd. 28. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o pôde, oprávnenou osobou je štátny občan českej a slovenskej federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 osobitným spôsobom v § 6 ods. 1. 29. Osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe o 25.februára 1948 do 1.januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby, v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami pokiaľ sú štátnymi občanmi českej a slovenskej federatívnej republiky a majú trvalý pobyt na jej území fyzické osoby v poradí taxatívne ustanovenom pod písm. a/ - e/. 30. Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa § 9 zákona o pôde v spojení s § 5 ods. 5 písm. g/ zák. č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. 31. Pre konanie pozemkového úradu o navrátenie vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zák. č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní ( správny poriadok). 32. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav vec a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie . Je pritom viazaný nielen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správy orgán. 33. Správny orgán aj podľa názoru krajského súdu v danej veci postupoval v intenciach citovaných právnych noriem pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, skutkové okolnosti správne právne posúdil a preto jeho právny názor bol správny a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov bolo splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie o reštitučnom nároku navrhovateľa stanovené v zákone o pôde. 34. Zákon o pôde v ust. § 11 ods. 1 písm. a-g/ a v ods. 2 stanovuje, ktoré pozemky alebo ich časti nemožno vydať, ale zakladá oprávnenej osobe nárok na bezodkladný prevod pozemku vo vlastníctve štátu alebo na inú náhradu. 35. Podľa § 11 ods. 1 písm. a - g zákona o pôde pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade že : a/ pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania s výnimkou prípadov uvedených v § 8, b/ na pozemku sa nachádza cintorín, c/ pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, d/ pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, e/ na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zameraná na záchranu a zachovanie genofondu, alebo les určený na lesný výskum, alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, f/ na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, g/ pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť. 36. Podľa § 11 ods. 2 zákona o pôde v prípade uvedenom v ods. 1 sa oprávnenej osoby prevedú bezodkladne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, v akej boli jej pôvodné pozemky a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí. 37. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pôde náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda českej republiky a vláda slovenskej republiky svojim nariadením. 38. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, či navrhovateľ je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o pôde a takisto medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor výstavby v Košiciach Výst. č. XXXX/XXXX zo dňa 6.12.1962 bola vyvlastnená pre Československý štát - Vinárske závody, n.p. Bratislava, pod poradovým číslom XX časť parcely č. XXXX- roľa o výmere XXXX m2 v podiele X/XX právnemu predchodcovi žalobcu, t.j. jeho otcovi U. C. a že za túto nehnuteľnosť nebola vyplatená finančná náhrada. Spornou otázkou medzi účastníkmi bolo iba to, či je možné nehnuteľnosti vydať, prípadne ak sa nehnuteľnosť vydá, či je potrebné zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, ktorá na vydávaných nehnuteľnostiach je postavená. 39. Odporca ako správy orgán si zabezpečil písomnú a grafickú identifikáciu aktuálnu na súčasný stav, z ktorej jednoznačne vyplýva, že vyvlastnená časť pôvodnej parcely č. 2392 je dnes súčasťou CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, ktorá v súčasnosti je vo vlastníctve fyzickej osoby U. E. a je zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. Ť., ide o zastavané plochy a tvorí časť vnútorného komplexu budov a ciest. Súčasťou CKN je aj parcela č. XXXX/XX, ktorá je t.č. vo vlastníctve fyzickej osoby M. O. a je vedená na LV č. XXX kat. úz. Ťahanovce a ide o zastavanú plochu. Súčasťou CKN je aj parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve právnickej osoby B. - U. E. a je vedená na LV č. XXXX ako zastavané plochy kat. úz. Ťahanovce. Pod zastavanou plochou na uvedených parcelách treba mať zato, že ide o plochy, ktoré sú zastavané komplexom budov, skladov a ciest, ktoré sú prepojené medzi jednotlivými budovami. Pôvodná parcela č. XXXX v čase vyvlastnenia tvorila poľnohospodársku pôdu, ale z dôvodu, že časť vyvlastnenej z tejto nehnuteľnosti je zastavaná jednak komplexom budov, skladov a ciest, čím sú splnené podmienky stanovené v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, že danú nehnuteľnosť nemožno vydať z dôvodu, že ide o zastavanú nehnuteľnosť, ktorá skutočnosť bráni aj poľnohospodárskemu využitiu nehnuteľnosti. 40. Námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku, kde poukazuje na to, že odporca ako správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom o pôde ako aj správnym poriadkom, nie sú opodstatnené, pretože odporca v danej veci postupoval v súlade so zákonom o pôde , dôsledne zistil, či navrhovateľ je oprávnenou osobou, či sú splnené podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. n/ zákona o pôde ako to uviedol samotný navrhovateľ v súčinnosti s ním si zadovážil dostatok dôkazov aby mohol vo veci rozhodnúť. Námietka navrhovateľa, že správy orgán sa mal pokúsiť, resp. skôr rozhodovať o schválení dohody na vydanie nehnuteľnosti medzi ním a povinnou osobou nie je opodstatnená, pretože v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona o pôde nárok si uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti, teda navrhovateľ bol povinný vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou dohodu o vydaní nehnuteľnosti z čoho jednoznačne vyplýva, že nebolo úlohou správneho orgánu, aby ten vyzýval povinnú osobu k tomu, aby s oprávnenou osobou uzavrela dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Odporca ako správny orgán v súlade s ust. § 9 ods. 2, 3 mohol predloženú dohodu, ktorú uzavrela oprávnená osoba s povinnou osobou o vydaní nehnuteľnosti schváliť alebo neschváliť. Iba v prípade ak k dohode by nedošlo, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnostiam pozemkový úrad v danom prípade žalobca - navrhovateľ sám si uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti a vôbec neuvádzal , žeby povinnú osobu vyzýval na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľnosti, resp. , že k uzavretiu takejto dohody nedošlo. Dokonca na tejto žiadosti výzva na uzavretie dohody na vydanie nehnuteľnosti je aj prečiarknutá. Odporca ako správy orgán v zmysle § 9 ods. 5 zákona o pôde pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov, z čoho teda vyplýva, že odporca ako správy orgán mohol zriadiť vecné bremeno na prevádzanej nehnuteľnosti iba vtedy , ak by prevádzaná nehnuteľnosť bola vydávaná. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie nehnuteľnosti, preto nebolo možné, aby odporca ako správny orgán rozhodoval o zriadení vecného bremena. 41. Súd považuje za nedôvodné námietky navrhovateľa, kde poukazuje na občiansky zákonník z r. 1950 na ochranu vlastníckeho práva ako aj na skutočnosti, kedy a za akých podmienok bolo možné nehnuteľnosť vyvlastniť, pretože v tomto prípade správy orgán rozhodoval podľa zák. č. 229/1991, t.j. zákona o pôde. Tento zákon je osobitným zákonom a jeho účelom bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 - 1989, dosiahnúť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka ako aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Z obsahu tohto zákona nevyplýva, žeby správy orgán v rámci uplatnenej reštitúcie mal posudzovať, či boli splnené podmienky pre vyvlastňovanie v čase, kedy k vyvlastňovaniu nehnuteľnosti došlo a nemôže ani aplikovať občiansky zákonník ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho ochrany. V zmysle zákona o pôde ochrana vlastníckeho práva je zabezpečená tým, že nehnuteľnosť, ktorá bola odňatá z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o pôde vlastnícke právo sa prinavráti oprávnenej osobe a v prípade, že nie je možné nehnuteľnosť vydať, potom je tu zabezpečená možnosť poskytnutia náhradnej nehnuteľnosti, resp. náhrada finančná. V danom prípade odporca rozhodol aj o tom, že ak nie je možné navrhovateľovi vydať nehnuteľnosti z dôvodu podmienok stanovených v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o pôde, preto navrhovateľ má právo na náhradu za nevydanú nehnuteľnosť podľa § 11 ods. 2 - 8 a § 16 zákona o pôde. 42. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. l O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol. Odporcovi a pribratému účastníkovi v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, ale si ich ani jeden z nich neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom a toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.