Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/123/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201218 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201218.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: HERKULES s.r.o., Bankov 5, Košice, práv. zast.: JUDr. Rastislav Lenart, advokát, Pollova 32, Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 09.09.2015 č. SK/0277/99/2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Košiciach zo dňa 19.03.2015 č. X., ktorým tento na základe kontroly, ktorú vykonal dňa 30.10.2014 a dňa 06.11.2014, uložil žalobcovi pokutu 400,- eur za porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, keď žalobca v Cenníku doplnkových služieb a v Ponuke doplnkových služieb uvádzal podmienku úhrady zálohy vo výške 500,- eur za rezerváciu svadobnej hostiny a súčasne s podmienkou, podľa ktorej záloha vo výške 500,- eur za rezerváciu termínu na svadbu je v prípade zrušenia svadby v celej sume nenávratná, bez vymedzenia časového obdobia v akom je rezervácia od rezervovaného termínu zrušená, bez ohľadu na celkovú predpokladanú, resp. dohodnutú kalkuláciu ceny poskytovaných služieb a ich rozsah, t.j. neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobilú založiť výraznú nerovnosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôvodoch žalovaného rozhodnutia žalovaný uviedol: „Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) so sídlom v Košiciach pre Košický kraj rozhodnutím uložil účastníkovi konania - HERKULES s.r.o. - peňažnú pokutu vo výške 400,- €, pre porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 30.10.2014 a 06.11.2014 v sídle Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach, ukončenej dňa 18.11.2014 prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu konateľovi kontrolovaného subjektu, zameranej na preverenie spotrebiteľského podnetu č. XXXX/XX zistené, že účastník konania porušil zákaz predávajúceho používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Preskúmaním veci v dovolacom (zrejme správne má byť „v odvolacom“) konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo nepoužívať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách; čo účastník konania porušil. Inšpektormi SOI bola za účelom prešetrenia spotrebiteľského podnetu č. XXXX/XX vykonaná dňa 30.10.2014 a dňa 06.11.2014 kontrola v sídle inšpektorátu SOI v Košiciach pre Košický kraj, ktorá bola ukončená dňa 18.11.2014 prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu v sídle inšpektorátu SOI za prítomnosti konateľa kontrolovaného subjektu, pri ktorej bolo zistené, že účastník konania v Cenníku doplnkových služieb a v Ponuke doplnkových služieb uvádzal podmienku úhrady zálohy vo výške 500 eur za rezerváciu termínu svadobnej hostiny a súčasne s podmienkou, podľa ktorej záloha vo výške 500 eur za rezerváciu termínu je v prípade zrušenia v celej sume nenávratná, bez vymedzenia časového obdobia v akom je rezervácia od rezervovaného termínu zrušená, bez ohľadu na celkovú predpokladanú resp. dohodnutú kalkuláciu ceny poskytovaných služieb. Uvedené bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) zákona č. 40/19964 Zb. (zrejme správne má byť „1964“) Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), nakoľko predávajúci požadoval od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku za poskytnuté služby, a teda podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedeným konaním účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Za zistené nedostatky účastník konania, ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa v plnom rozsahu zodpovedá. V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. V podanom odvolaní namieta, že v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní mu zákonným spôsobom nebolo doručené písomné opatrenie, proti ktorému má možnosť podať námietky, teda nikde v texte inšpekčného záznamu sa nenachádza upovedomenie o tom, že inšpekčný záznam mu bol doručený. Poukazuje na to, že na predmetnom inšpekčnom zázname sa nenachádzajú podpisy oboch inšpektorov SOI č. XXX a XXX, ale iba jeden nečitateľný podpis. Uvádza, že spotrebiteľka potvrdila dňa 11.03.2014 prijatie e-mailu a priložených informácií od spoločnosti HERKULES s.r.o. a teda súhlasila so všetkými podmienkami, dňa 31.03. bola suma ako záloha vo výške 500 eur uhradená, dňa 02.06.2014 boli spotrebiteľke zaslané 3 cenové kalkulácie a až dňa 12.06.2014 bola cez e-mail zrušená svadobná hostina zo zdravotných dôvodov jej priateľa. Poukazuje na to, že zo strany spotrebiteľky neboli žiadnym spôsobom preukázané zdravotné dôvody na strane jej priateľa a majú preto právo domnievať sa, že práve spotrebiteľka sa dopustila správania v rozpore s dobrými mravmi ako aj obchodnými zvyklosťami, keď si najprv nechala u spoločnosti vypracovať 3 cenové kalkulácie, no už cca za 10 dní nastal dôvod na zrušenie svadobnej hostiny. Pýta sa, kde je ochrana spoločnosti, keď boli blokovaní spotrebiteľkou a teda nemohli v uvedenom termíne vykonať iný výber či zmenu objednávky pre iných potencionálnych zákazníkov na daný termín. Poukazuje na to, že je bežnou praxou aj veľkých hotelových komplexov ako aj cestovných či realitných kancelárií, že zložené zálohy sa nevracajú v prípade stornovania či zrušenia služby nakoľko storno poplatok je jeden z prostriedkov ako dosiahnuť v tomto podnikateľskom prostredí ako tak náhradu strát pri výkone podnikania. Pokyn, ktorý bol účastníkovi Inšpektormi SOI v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 128/2002 Z. z. považuje za neurčitý, nevykonateľný a aj neprípustný a žiada SOI o poskytnutie právneho výkladu daných pokynov pre aplikačnú prax a zároveň žiada o odklad povinnosti v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. Písomné podanie spotrebiteľky považuje za absolútne neopodstatnené a vydané pokyny a opatrenia v priamom rozpore s výkonom podnikania. Má za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je iba nejasným zdôvodnením a subjektívnym postojom ďalšieho nespokojného spotrebiteľa. Zastáva názor, že orgán dozoru sa s podanými námietkami v celom rozsahu nevysporiadal, nevykonal všetky navrhované dôkazy, nevypočul navrhovaného svedka, ktorý môže objasniť správanie sa spotrebiteľky, ktorá mala okrem objednávky u účastníka konania rezervovať svadobnú hostinu v ten istý termín v inom zariadení. Účastník konania vnáša námietku zaujatosti oboch inšpektorov ako aj riaditeľky Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach a navrhuje ich vylúčiť z ďalšieho konania. Zároveň navrhuje preveriť, či spotrebiteľka a inšpektori SOI ako aj konajúca riaditeľka nie sú v príbuzenskom, či v priateľskom alebo inom obdobnom pomere, ktorý by mal za následok ich predpojatosť v uvedenej veci. Záverom navrhuje, aby odvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K tomu odvolací orgán uvádza, že Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave, ako príslušný správny orgán preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany SOI spoľahlivo zistený a preukázaný. Odvolací orgán má za to, že správny orgán v dostatočnej miere zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval relevantné právne ustanovenia. Rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené. Účastník konania nebol postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Odvolací orgán má za to, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom a námietky účastníka konania sú neopodstatnené. Prvostupňový správny orgán sa s účastníkom konania uvádzanými skutočnosťami riadne vysporiadal tak v Rozhodnutí o námietkach zo dňa 21.11.2014, ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Predmetom kontroly zo strany SOI nebolo zisťovanie dôvodov, pre ktoré spotrebiteľka od zmluvy odstúpila ani opodstatnenosť tohto odstúpenia od zmluvy. Predmetom kontroly v danej veci bolo len posúdenie samotného charakteru zmluvných podmienok účastníka konania z toho hľadiska, či sú spôsobilé vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda či ich možno z uvedeného hľadiska považovať za neprijateľné v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka. Odvolací orgán dáva do pozornosti, že postih účastníka konania bol uložený v súvislosti s podmienkou, ktorú obsahovali zmluvné podmienky v Ponuke doplnkových služieb účastníka konania, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná. Účastník konania teda nebol postihovaný v súvislosti s nevrátením zálohy spotrebiteľke z dôvodu zrušenia svadby, ktorá podala podnet (napokon, o uvedenom svedčí aj výrok napadnutého rozhodnutia). Z tohto dôvodu odvolací orgán nepovažuje dôkazy navrhované účastníkom konania (výsluch svedka, predloženie lekárskej správy o zdravotných dôvodoch zrušenia termínu...) za relevantné nakoľko tieto nemajú žiadny vplyv na to, či podmienka formulovaná tak ako ju uviedol účastník konania je neprijateľnou podmienkou alebo nie je. Skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, vrátane zodpovednosti účastníka konania za protiprávne konanie, je dostatočne zistený a preukázaný, preto nie je účelné a pre posúdenie veci významné vykonanie účastníkom konania navrhovaných dôkazov. Odvolací orgán dodáva, že oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie, ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Správneho poriadku určenie rozsahu a spôsobu dohľadania, pripustenia a vykonania dôkazov je výsadou Správneho orgánu a to napriek skutočnosti, že účastník konania z dôvodu zásady aktívnej súčinnosti napomáha správnemu orgánu v procese dokazovania. Rozhodujúca nie je kvantita dôkazov preukazujúcich protiprávne konanie, ale ich zhromaždenie v nevyhnutne potrebnom rozsahu tak, aby bolo porušenie zákona dostatočne preukázané. Rovnako je legitímne brať do úvahy požiadavku hospodárnosti a efektivity konania tak, aby konanie prebiehalo čo najrýchlejšie s čo najmenšími nákladmi, aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu jeho subjektov. V rozpore s uvedením by nesporne bolo aj vykonávanie ďalších dôkazov vtedy, keď je skutkový stav spoľahlivo zistený a ktoré tak nemôžu prispieť k ďalšiemu objasneniu veci. Treba uviesť, že podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu bol inšpekčný záznam, ktorý predstavuje základný dokument informujúci o výsledku kontroly, v ktorom je presne popísaný skutkový stav, všetky kontrolou zistené nedostatky a ktorý nesporne preukazuje protiprávne konanie zo strany účastníka konania - použitie neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, a ako upretie tohto práva orgán dozoru hodnotí už samotné dojednanie neprijateľnej podmienky v zmluvných ustanoveniach, s ktorými spotrebiteľ mal možnosť sa pred podpisom zmluvy (resp. vyjadrením súhlasu s ňou) oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Pre posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je rozhodujúce, že podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán, ako ani skutočnosť, či takáto podmienka už bola zo strany účastníka konania voči konkrétnemu spotrebiteľovi využitá. Cieľom kontrolnej činnosti SOI je zisťovanie a zabezpečenie súladu plnenia povinností stanovených zákonom so skutočným stavom. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Pričom uvedené ustanovenie priamo odkazuje na § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Úprava inštitútu spotrebiteľských zmlúv uzatváraných medzi dodávateľom a spotrebiteľom je teda zabezpečená v právnej úprave Občianskeho zákonníka ako lex generalis a v rámci zákona o ochrane spotrebiteľa ako lex specialis. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou ie každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V šetrenej veci sa teda jednalo o posúdenie podmienok účastníka konania vykonávajúceho o. i. organizovanie svadieb, uskutočňované na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktoré tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Porušenie povinnosti účastníka konania spočíva v tom, že v spotrebiteľskej zmluve uviedol podmienku, ktorá je svojím charakterom neprijateľná nakoľko záloha vo výške 500 eur za rezerváciu termínu je v prípade jeho zrušenia v celej sume nenávratná a to bez vymedzenia časového obdobia, v akom je rezervácia od rezervovaného termínu zrušená a bez ohľadu na celkovú predpokladanú resp. dohodnutú kalkuláciu ceny poskytovaných služieb. Takto formulovaná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa nakoľko v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok (t.j. zrušil dohodnutý termín svadby) požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (t.j. paušálne 500 eur a to bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ od zmluvy odstúpil rok alebo len týždeň pred rezervovaným termínom a bez ohľadu na celkovú hodnotu svadobnej hostiny). Je pravdou, že s takto formulovanou podmienkou sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť ešte pred uzatvorením zmluvy avšak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Informácie o predmetných zmluvných podmienkach boli navyše spotrebiteľovi poskytnuté neštandardným spôsobom, keďže tieto boli uvedené v rámci ponuky doplnkových služieb. Za neprijateľné podmienky sa považujú všetky dojednania obsiahnuté v zmluve, ktorých zámerom je obmedziť práva a rozšíriť povinnosti spotrebiteľa voči právam a povinnostiam dodávateľa. Cieľ zákonnej úpravy neprijateľných podmienok nespočíva v obmedzovaní predávajúceho pri spracovaní obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ale v zabezpečení ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými praktikami dodávateľov. Správny orgán nespochybňuje tvrdenie účastníka konania, ktorým namieta potrebu náhrady ujmy vzniknutej odstúpením od zmluvy s poukázaním na zaužívanú prax cestovných či realitných kancelárií avšak podmienka, akú zvolil účastník konania a síce nenávratnosť zálohy v paušálne stanovenej výške 500 eur bez ohľadu na moment, kedy došlo k zrušeniu rezervovaného termínu je nepochybne spôsobilá založiť výraznú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Výška sankcie za nesplnenie záväzku by mala teda zohľadňovať časové obdobie, v akom bola rezervácia zrušená ako aj celkovú kalkuláciu ceny poskytovaných služieb tak aby nespôsobovala výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca zveril SOI ako orgánu dozoru do pôsobnosti kontrolu vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, kde ustanovenie § 2 zákona č. 128/2002 Z. z. vymedzuje rozsah kontrolnej činnosti zverenej SOI (pričom v zmysle písm. a) cit. ust. zákona SOI o. i. zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi s odkazom na bod 1), ktorý tieto predpisy uvádza, kde ako prvý v poradí je uvedený práve Občiansky zákonník), ako aj ustanovenie § 20 zákona o ochrane spotrebiteľa zveruje SOI dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone o ochrane spotrebiteľa, pričom jednou z týchto povinností predávajúceho je aj zabezpečenie ochrany spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) cit. zákona v tom smere, aby nepoužíval neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. A teda zákonodarca zakotvil ochranné mechanizmy proti neprijateľným podmienkam, ktoré je SOI oprávnená uplatňovať a aplikovať. Správny orgán v intenciách zákona vo vyššie zmienenej časti vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, ktoré ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa bolo porušené, pričom slovne je jasne ozrejmené, že sa jedná o porušenie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. Odvolací orgán má za to, že s námietkou účastníka konania týkajúcou sa nejednoznačnosti, neurčitosti a nevykonateľnosti pokynov sa správny orgán riadne a dostatočne vysporiadal v Rozhodnutí o námietkach zo dňa 21.11.2014. Vzhľadom na zistené nesúladu niektorých zmluvných podmienok s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, bolo zo strany Inšpektorov SOI odôvodnené uloženie opatrenia na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu, ktorým bola kontrolovanej osobe záväzným pokynom nariadená povinnosť odstrániť uvedené nedostatky a v určenej lehote uviesť podmienky do súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z obsahu inšpekčného záznamu je jednoznačne zrejmé, v čom spočívali vytýkané nedostatky a z formulácie záväzných pokynov, aké povinnosti vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa majú byť predávajúcim dodržiavané. Účastník konania namieta skutočnosť, že mu nebolo písomné opatrenie zákonným spôsobom doručené, avšak v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 128/2002 Z. z. inšpektor nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (zákon nehovorí o doručovaní opatrenia na mieste). Uvedené opatrenie je súčasťou inšpekčného záznamu, účastník konania s ním bol riadne oboznámený o čom svedčí aj fakt, že inšpekčný záznam podpísal. Skutočnosť, že inšpekčný záznam bol podpísaný len jedným z prítomných inšpektorov nemá vplyv na zistený skutkový stav ani zákonnosť rozhodnutia nakoľko zákon neukladá povinnosť, aby bol inšpekčný záznam podpísaný oboma pri kontrole prítomnými inšpektormi. Odvolací orgán považuje za nedôvodné účastníkom konania uvádzané pochybnosti ohľadom zaujatosti inšpektorov SOI vykonávajúcich kontrolu, ako aj riaditeľky Inšpektorátu SIU so sídlom v Košiciach pre Košický kraj. V zmysle ustanovenia § 9 Správneho poriadku je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci zamestnanec správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. V zmysle § 10 cit. zákona účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu len čo sa o nich dozvie. Oznámenie účastníka konania je podaním, ktoré vyžaduje aj podrobnejšie zdôvodnenie a uvedenie konkrétnych skutočností nasvedčujúcich vylúčenie zamestnanca. Nakoľko účastník konania uviedol len všeobecnú námietku predpojatosti s odkazom na príslušné ustanovenie, odvolací orgán sa s ňou vysporiadal v rámci odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán podal k námietke zaujatosti vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vylučuje akúkoľvek predpojatosť pri prešetrovaní daného podnetu, ktorej dôvodom by mala byť niektorá z okolností vymenovaných účastníkom konania v jeho odvolaní. Správny orgán nemá žiadnu vedomosť o existencii príbuzenského, priateľského či iného obdobného vzťahu inšpektorov SOI vykonávajúcich kontrolu, ani riaditeľky Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, či iného zamestnanca zúčastneného v procese rozhodovania vo veci, k spotrebiteľka (pisateľke podnetu). Pri kontrole zameranej na prešetrenie podnetu spotrebiteľky, ako aj následne v správnom konaní postupoval orgán dozoru štandardne, nestranne a nezaujato v intenciách všeobecne záväzných právnych predpisov SOI. Odvolací orgán prehodnotil účastníkom konania namietanú výšku uloženej pokuty a má za to, že táto je adekvátna a zodpovedá charakteru a závažnosti porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Výšku pokuty odôvodňuje nielen závažnosť a rozsah zistených nedostatkov, ale aj predchádzajúca rozhodovacia prax správnych orgánov v súlade so zásadou materiálnej rovnosti ustanovenej v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku), v zmysle ktorej je nevyhnutné, aby správne orgány rozhodovali v skutkovo podobných prípadoch zhodne. Odvolací orgán má za to, že sankcia uložená iným podnikateľským subjektom za obdobné porušenie zákona, nevykazuje neodôvodnené rozdiely s pokutou uloženou účastníkovi konania. Správny orgán prihliadol i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia pričom ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení. V tejto súvislosti odvolací orgán dodáva, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, je správny orgán uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa pokutu až do výšky 66 400 EUR. Samotný zákon pritom neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - v uvedenom prípade zákon o ochrane spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že prvostupňový orgán bol povinný k uloženiu pokuty pristúpiť. Na základe hore uvedených skutočností odvolací orgán považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, a teda nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Výšku uloženej pokuty pokladá za primeranú zistenému skutkovému stavu. O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, uloží predávajúcemu za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 400 €. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že použitím neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, účastník konania porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Následkom protiprávneho konania bolo porušenie práv spotrebiteľa chránených dotknutými zákonnými ustanoveniami. Správny orgán vzal do úvahy skutočnosť, že účastník konania, ktorý určuje zmluvné podmienky, zneužil svoje zmluvné postavenie tým, že zakotvil do nich ustanovenie, ktoré spôsobuje výraznú nerovnosť zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a tak zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa. Správny orgán prihliadol pri určovaní výšky pokuty na obsah neprijateľnej podmienky a na mieru, v akej je spôsobilá ohroziť oprávnený záujem spotrebiteľa a jeho základné práva ustanovené v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán vzal do úvahy aj to, že účel právnych predpisov poskytujúcich spotrebiteľom, ktorí uzatvárajú spotrebiteľské zmluvy, zvýšenú ochranu, nebol z dôvodov porušenia zákazu práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, splnený. Z hľadiska posudzovania miery zavinenia za zistené protiprávne konanie správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na skutočnosť, že účastník konania ako predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov a poskytovania služieb, za dodržiavanie ktorých zodpovedá objektívne. Takisto správny orgán prihliadal na skutočnosť, že povinnosťou predávajúceho, ktorým je v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa najmä podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy, čo však vzhľadom k hore uvedenému nebolo splnené. Keďže v čase kontroly inšpektormi SOI boli preukázateľne zistené nedostatky a porušenie povinnosti stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, odvolací orgán je toho názoru, že uloženie pokuty bolo plne v súlade s danou právnou úpravou. Odvolací orgán má teda za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z presne, úplne a spoľahlivo zisteného stavu veci. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a postupoval v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby v zmysle § 24 ods. 1 vyššie cit. zákona, ktorú považuje za primeranú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolací orgán odvolanie zamieta ako nedôvodné.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 16.09.2015. Včas podanou žalobou, podanou na podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 27.10.2015, sa žalobca domáhal zrušenia len žalovaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť žalovaného rozhodnutia a neodôvodnenie výšky sankcie, pretože žalovaný, ako uviedol, síce v odôvodnení uvedeného rozhodnutia citoval časti z odvolania žalobcu, avšak absentuje konkrétne vyjadrenie sa ku všetkým odvolacím dôvodom a námietkam, ktoré podal žalobca vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného zo dňa 19.03.2015 č. X.. Ďalej v žalobe, citujúc odvolanie žalobcu, namietal, že v správnom konaní vzniesol námietku zaujatosti oboch inšpektorov SOI, ako aj riaditeľky Inšpektorátu SOI so sídlom v Košiciach, ktorá podpísala napadnuté rozhodnutie, a navrhol ich vylúčiť z ďalšieho konania na správnom orgáne z uvedeného konania z dôvodu, že nevykonali navrhované dôkazy a iba jednostranne posudzovali zistené skutočnosti, bez dôkladného prešetrenia a preskúmania, keď napríklad navrhli, aby spotrebiteľka predložila lekársku správu o tzv. zdravotných dôvodoch na strane jej priateľa a takisto žalobca navrhol, aby nadriadený orgán preveril, či spotrebiteľka aj inšpektori SOI, ako aj konajúca riaditeľka SOI Inšpektorátu v Košiciach nie sú osobami v príbuzenskom, či priateľskom alebo v inom obdobnom pomere, ktorý by mal za následok ich zaujatosť v uvedenej veci. Z uvedených dôvodov považovali napadnuté rozhodnutie za absolútne nepreskúmateľné. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 07.01.2016, pričom k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že žalobca v žalobe uviedol takmer identické námietky ako v odvolaní a s týmito námietkami sa žalovaný správny orgán riadne vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukázal. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože má za to, že dostatočne vymedzil predmet konania a následne podal zrozumiteľný výklad, z ktorých ustanovení zákona vychádzal a prečo pod ne podriadil zistený skutkový stav. Podrobne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, zdôrazňujúc, že žalobca na niektoré skutočnosti opakovane poukazoval vo všetkých svojich vyjadreniach adresovaných správnemu orgánu, a teda sa nimi zaoberal v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí o námietkach prvostupňový správny orgán. Poukázal pritom na predmet kontroly v danej veci, ktorej predmetom bolo len posúdenie samotného charakteru zmluvných podmienok žalobcu v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa z toho aspektu, či sú spôsobilé vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda či ich možno z uvedeného hľadiska považovať za neprijateľné v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca nebol postihovaný z dôvodu nevrátenia zálohy spotrebiteľke pre zrušenie rezervácie svadobnej hostiny, a preto nepovažoval žalobcom navrhované dôkazy za relevantné, pretože tieto nemali žiadny vplyv na to, či podmienka formulovaná tak, ako ju uviedol žalobca, je neprijateľnou podmienkou alebo nie je. K námietke zaujatosti vznesenej voči inšpektorom SOI, ako aj riaditeľke Inšpektorátu SOI žalovaný uviedol, že žalobca namietal zaujatosť týchto zamestnancov Inšpektorátu SOI, avšak neuviedol, z čoho vystáva pochybnosť o ich zaujatosti so zreteľom na ich pomer k veci alebo účastníkom konania a uvádzal ako dôvod len to, že nevykonali navrhované dôkazy a iba jednostranne posudzovali zistené skutočnosti, bez dôkladného preskúmania a prešetrenia. Dodal, že nemá žiadnu vedomosť o existencii príbuzenského, priateľského, či iného obdobného vzťahu inšpektorov SOI vykonávajúcich kontrolu, ako ani riaditeľky Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, či iného zamestnanca zúčastneného v procese rozhodovania vo veci k spotrebiteľke (pisateľke podnetu). Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov správnych orgánov prvého a druhého stupňa, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní súdu dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, a preto žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66.400,- eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166.000,- eur. Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Podľa ust. § 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa ust. § 10 Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu uviedol: „My navrhujeme zrušiť rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu SOI zo dňa 09.09.2015 č. SK/0277/99/2015 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov, ktoré sme popísali v našej žalobe a poukazujeme taktiež na inšpekčný záznam z kontroly zo dňa 30.10.2014 na str. 3, kde je uvedené, že z predložených písomností konateľom spoločnosti je zrejmé, že spotrebiteľka pred uhradením zálohy dňa 31.03.2014 bola riadne informovaná o tom, že záloha je v prípade zrušenia svadby v celej sume nenávratná. Podľa zistení inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako to vyplýva aj z inšpekčného záznamu, porušenie povinnosti informovať kvalifikovane a odborne zákazníka bolo spôsobené tým, že uvedená informácia o nenávratnosti nebola žiadnym spôsobom zvýraznená. Toto zistenie považujeme za nepreskúmateľné a takýto dôvod predloženej sankcie považujeme za tvrdý, pretože zvýraznenie textu nepreukazuje nesplnenie podmienky v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa.“ Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „V plnom rozsahu sa pridržiavam písomného vyjadrenia zo dňa 07.01.2016. Chcela by som zareagovať, čo predniesol pán žalobca. Dôvodom uloženia postihu v danom prípade neboli dôvody, pre ktoré vlastne požadoval žalobca od spotrebiteľky zaplatenie zálohy, resp. riešenie ich individuálneho vzťahu. Predmetom konania a dôvodom uloženia sankcie bola skutočnosť, že zmluvná podmienka, ktorá bola obsiahnutá v zmluvných podmienkach, ktoré vlastne poskytuje žalobca spotrebiteľom a spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, spĺňa znaky neprijateľnej obchodnej podmienky, resp. zmluvnej podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka. Preto táto podmienka bola vyložená ako neprijateľná a z toho dôvodu bola uložená sankcia. Ostatné je uvedené vo vyjadrení.“ Právny zástupca žalobcu na záver pojednávania uviedol: „Spotrebiteľka bola oboznámená so všetkými podmienkami, pri zložení zálohy s nimi súhlasila a v prvotnom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu sme poukázali na skutočnosť, že tzv. storno poplatky alebo nenávratné zálohy sú bežnou praxou, napr. v hotelových rezortoch, realitných kanceláriách, cestovných kanceláriách, a v podstate nemám vedomosť, že by v týchto prípadoch správny orgán konal podobne. Tam sa posudzujú tieto podmienky úplne inak ako v tomto prípade. Chceme uviesť, že svedkyňa C. bola dôležitým svedkom, pretože mala informáciu o tom, že spotrebiteľka okrem rezervácie v penzióne I. P.Ň. u žalobcu mala vykonať rezerváciu aj v reštaurácii Q. L., kde p. C. mala dodať kvety na svadobnú výzdobu. Týmto konaním postupovala sťažovateľka v rozpore s dobrými mravmi a máme za to, že toto konanie bolo porušením vo vzťahu k žalobcovi, pretože o tejto skutočnosti žalobca nevedel nič. Riešila svadobnú hostinu aj u iného subjektu ako u žalobcu. Chcem ešte uviesť, že v písomnej žiadosti o vrátenie zálohy zo dňa 16.07.2014 bol ako dôvod zrušenia svadobnej hostiny uvedený zdravotný dôvod zrejme na strane snúbenca sťažovateľky. Žiadnymi dôkazmi tento dôvod nebol preukázaný. Chcem ešte dodať, že niekoľkokrát za posledný rok právny zástupca sťažovateľky oslovil žalobcu za účelom vyriešenia vrátenia zálohy 500,- eur mimosúdnou formou, kde požadovali napr. aj polovičné plnenie. Máme za to, že podaná sťažnosť zo strany sťažovateľky smerovala hlavne k tomu, že činnosťou správneho orgánu malo byť „zabezpečenie vrátenia zálohy“.“ Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou o uložení sankcie žalobcovi za porušenie zákazu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Úlohou súdu bolo v predmetnej veci postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúce rozhodovanie o žalobách a postupoch správnych orgánov) preskúmať zákonnosť postupu a vyššie označeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.03.2015 č. X. o uložení pokuty žalobcovi za porušenie zákazu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona. K žalobnej námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a nepreskúmateľné, súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov podľa právneho názoru súdu dostatočným spôsobom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami správnych orgánov a ich úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. Iba v prípade, ak by boli právne závery správnych orgánov v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami žalovaného alebo by z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplývali také závery, bolo by možné rozhodnutia správnych orgánov považovať za nedostatočne odôvodnené a tým aj za nepreskúmateľné, a to v preskúmavanom prípade súd nezistil. Ako správne žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na opakované námietky žalobcu vo svojich vyjadreniach adresovaných správnemu orgánu, žalobca tieto svoje námietky uviedol rovnako aj v žalobe. S predmetnými námietkami žalobcu sa zaoberal už prvostupňový správny orgán a taktiež druhostupňový správny orgán na tieto námietky opakovane reagoval tak, ako ich žalobca vo svojich podaniach namietal. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že predmetom kontroly v preskúmavanej veci bolo len posúdenie samotného charakteru zmluvných podmienok žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda či tieto zmluvné podmienky sú spôsobilé vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a či ich možno preto považovať za neprijateľné v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 1 a 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Správne orgány v preskúmavanej veci správne vychádzali z listinných dôkazov, ktoré si pre svoje rozhodnutie zabezpečili a ktoré boli rozhodné pre vydanie ich rozhodnutia, a to pokiaľ ide o Cenník doplnkových služieb a Ponuku doplnkových služieb, kde žalobca uvádzal podmienky úhrady zálohy vo výške 500,- eur za rezerváciu svadobnej hostiny a kde uvádzal súčasne podmienku, podľa ktorej táto záloha vo výške 500,- eur za rezerváciu termínu na svadbu je v prípade zrušenia termínu svadby v celej sume nenávratná, bez ohľadu na celkovú predpokladanú, resp. dohodnutú kalkuláciu cien poskytovaných služieb a ich rozsah. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobilou založiť výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K námietkam žalobcu týkajúcich sa jeho návrhov na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, predložením lekárskej správy o zdravotných dôvodoch zrušenia termínu svadby súd zhodne s názorom žalovaného, vzhľadom na posledne vyššie uvedené, tieto návrhy považuje za právne irelevantné. K žalobnej námietke žalobcu spočívajúcej v návrhu žalobcu, aby žalovaný preveril, či spotrebiteľka a inšpektori SOI, ako aj konajúca riaditeľka SOI Inšpektorátu v Košiciach nie sú osobami v príbuzenskom, priateľskom alebo v inom obdobnom pomere, ktorý by mal za následok ich zaujatosť v uvedenej veci, súd uvádza, že žalobca neoznámil správnemu orgánu také konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, a preto žalovaný nebol povinný prešetrovať ním tvrdené domnienky o zaujatosti zamestnancov správneho orgánu, aj keď tak, ako to vyplýva zo žalovaného rozhodnutia, žalovaný urobil, a teda sa aj s touto námietkou žalobcu zaoberal a vysporiadal. K neodôvodneniu výšky uloženej sankcie tvrdenej žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu súd uvádza, že žalovaný sa s otázkou výšky uloženej pokuty osobitne zaoberal a túto odôvodnil predovšetkým charakterom protiprávneho konania, závažnosťou porušenia povinnosti žalobcom, ako aj spôsobom, akým sa žalobca protiprávneho konania dopustil, ako to je uvedené v odôvodnení žalovaného rozhodnutia. Preto ani táto v odvolaní tvrdená nezákonnosť rozhodnutia žalovaného zo strany žalobcu nie je dôvodná, lebo žalovaný sa s ňou náležite vysporiadal, a preto výška sankcie je v súlade s ust. § 24 ods. 1 a 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola podľa názoru súdu uložená v primeranej výške a v medziach zákona. Preto na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní žalovaného rozhodnutia a obsahu administratívneho spisu žalovaného dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci v ponímaní presnosti a plnosti zistení žalovaným a stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v žalovanom rozhodnutí podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.