Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/126/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201232 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: X. J., J. XXXX/X, D., práv. zast.: JUDr. Ladislav Suchý, advokát, Letná 47, Košice proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.08.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-79/2015-P takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, ODI zo dňa 24.06.2015 č. F.-D.- F.-XXX/XXXX-Z.-XX, ktorým tento uznal žalobcu spoluvinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon“), lebo osobným motorovým vozidlom L. A. T. na Č. XX v D. neprispôsobil rýchlosť a narazil prednou ľavou časťou vozidla do zadnej časti v tom čase už stojaceho vozidla Š. F. T., ktoré viedol U.. X. D., pričom žalobca si nesplnil povinnosť účastníka škodovej udalosti a z miesta nehody odišiel, čím porušil ust. § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d) a e) a § 66 ods. 6 podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 500,-- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidla na dobu 18 mesiacov a povinnosť nahradiť trovy konania 16,-- eur. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 02.09.2015. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval, že cit.: „Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach začal dňa 11.08.2015 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 05.05.2015, záznamu o podaní vysvetlenia U.. X. D. zo dňa 25.03.2015, záznamu o podaní vysvetlenia X. J. zo dňa 03.04.2015, záznamu o podaní vysvetlenia M. A. zo dňa 25.03.2015, odpisu záznamu dopravnej nehody zo dňa 24.03.2015, odpisu zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 24.03.2015, odpisu záznamu dopravnej nehody zo dňa 03.04.2015, odpisu zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 03.04.2015, záznamu dopravnej nehody zo dňa 24.03.2015, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 24.03.2015, náčrtku, fotodokumentácie a plániku z miesta dopravnej nehody, zápisu o dychovej skúške U.. X. D. zo dňa 24.03.2015, odborného vyjadrenia č. XX/XXXX znalca U.. Y. I., znalca z odboru doprava cestná, evidenčnej karty X. J. zo dňa 03.04.2015, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 24.06.2015, rozhodnutia o priestupku zo dňa 24.06.2015, odvolania X. J. proti rozhodnutiu a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k odvolaniu. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že X. J. spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa ustanovenia § 3 vyššie citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa ustanovenia § 4 vyššie citovaného zákona, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) a g) vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. Podľa ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), d), e) vyššie citovaného zákona, účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, Podľa ustanovenia § 66 ods. 6 vyššie citovaného zákona, je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Z nazhromaždeného spisového materiálu vyplýva, že X. J. ako účastník dopravnej nehody si nesplnil povinnosti ustanovené v § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) cit. zákona, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K námietke X. J. uvedenej v odvolaní, cit.: „Úvodom môjho odvolania sa voči rozhodnutiu o priestupku F.- D.-F.-XXX/XXXX-Z.-XX K. XXXXXX si dovolím poznamenať, že na moju opätovnú účasť na vyšetrovaní vo veci priestupku v stanovenom termíne na deň: 24.06.2015 som sa nedostavil z dôvodu osobného omylu v dátume. Avšak ihneď, 25.06.2015, len čo som s hrôzou zistil, som sa obratom telefonicky skontaktoval s pracovníčkou PZ (p. O.E.) a ospravedlnil svoju neúčasť ako, dôvod neprítomnosti. V žiadnom prípade by som úmyselne nemaril vyšetrovanie svojou neúčasťou na objasňovaní okolností prípadu, a to z hlavného dôvodu, že som sám poškodený. V telefonickom rozhovore mi bolo povedané: „Nevadí, tak keď ste neprišiel, napísala som rozhodnutie, príde Vám poštou. “ “ odvolací správny orgán uvádza, že X. J. bol prvostupňovým správnym orgánom riadne predvolaný za účelom ústneho pojednávania na deň 24.06.2015 v čase o 09.00 hod., pričom uvedené predvolanie si prevzal dňa 10.06.2015 (čo potvrdil svojím podpisom na doručenke). Vzhľadom na skutočnosť, že sa X. J. dňa 24.06.2015 v čase o 09.00 hod. na ústne pojednávanie pred prvostupňový správny orgán nedostavil, svoju neprítomnosť náležíte neospravedlnil, prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a prejednal priestupok v neprítomnosti X. J.. K námietke X. J. uvedenej v odvolaní, cit.: „S rozhodnutím o obvinení a udelení sankcie: pokuty vo výške 500,- € a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 18 mesiacov zásadne nesúhlasím. “ odvolací správny orgán uvádza, že osobitnú pozornosť venoval postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že X. J. bola uložená najnižšia možná sankcia, nakoľko v zmysle § 22 ods. 2 písm. a) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok podľa odseku 1 písm. b) možno uložiť pokutu od 300 eur do 1300 eur a zákaz činnosti od jedného do piatich rokov. Prvostupňový správny orgán druh a výšku uloženej sankcie odôvodnil v rozhodnutí o priestupku, kde uviedol, cit.: „Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom pri určovaní sankcie a jej výmery správny orgán v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, prihliadol na závažnosť priestupku, pričom prihliadal na skutočnosť, že obvinený svojím konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že ako vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy a najmä okolnostiam, ktoré možno predvídať, nesplnil si povinnosť účastníka škodovej udalosti a z miesta odišiel, zapríčinil vznik dopravnej nehody. Správny orgán podľa najlepšieho vedomia a svedomia, po vyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že obvinený sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustil. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch mohol správny orgán uložiť sankciu, a to pokutu od 300,- € do 1.300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu od 1 do 5 rokov. V zmysle zákona každé porušenie pravidiel cestnej premávky v dôsledku čoho dôjde k vzniku dopravnej nehody je podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov klasifikované ako závažné. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, pričom správny orgán tak učinil. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán dospel k záveru, že uložená sankcia je primeraná a bude dostatočne pôsobiť na osobu obvineného, hoci za uvedený skutok mohol správny orgán uložiť pokutu od 300,- € do 1.300,- € a zákaz viesť motorové vozidlo na dobu od 1 do 5 rokov. Držiteľom vodičského oprávnenia je od roku 2011 a v sledovanom období posledných dvoch rokov bol štyrikrát postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Je v prospech všeobecného záujmu, aby účastníci cestnej premávky rešpektovali a dodržiavali pravidlá cestnej premávky a tým sa vyhli prípadným kolíziám a následným sankciám v súvislosti s premávkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách.“ Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti, ako aj kritériá uvedené v § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a jej výšku za dostatočne odôvodnenú. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce, ako aj poľahčujúce. Zároveň chce odvolací správny orgán poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vydáva rozhodnutia aj za použitia správnej úvahy, ktorá je limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Aj určenie výšky sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Odvolací správny orgán by túto mohol zmeniť, len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona. K námietke X. J. uvedenej v odvolaní, cit.: „Bola mi spôsobená škoda na mojom mot. vozidle, na rozdiel od pána, ktorý vrazil do môjho auta a nemal žiaden viditeľný znak poškodenia auta. Auta boli odfotené i brzdné stopy. Moja rýchlosť, ako som už viackrát osobne vypovedal bola primeraná - rýchlosť som v žiadnom prípade neprekročil a vedeniu mot. voz. som venoval náležitú pozornosť. Na vyšetrovaní som pravdivo uviedol všetky okolnosti. " odvolací správny orgán uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritómeho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi prepismi. Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, ako aj ustanovenie § 34 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odvolací správny orgán má zato, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne rozpísal dôkazné materiály, z ktorých pri rozhodovaní o priestupku vychádzal, a ktoré sú súčasťou spisového materiálu. K námietke týkajúcej sa výšky škody, odvolací správny orgán uvádza, že výška škody bola odhadnutá príslušníkom Policajného zboru, ktorý danú dopravnú nehodu dokumentoval. Príslušník Policajného zboru postupoval v súlade s ustanovením § 67 ods. 2 písm. d) zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na účel vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za škodu ujma, ktorá vznikla na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou, ktorej výšku určí odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody. V danom prípade náhrada škody nebola predmetom správneho konania, nakoľko si poškodený pred správnym orgánom náhradu škody neuplatňoval. Preto na prejednanie priestupku prvostupňovému správnemu orgánu postačuje odhad výšky škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode policajtom, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody. K námietke X. J., cit.: ,Ja som spôsobom svojej jazdy nikoho neohrozoval, neohrozil, nepoškodil, nezrazil, nezranil, nespôsobil som ujmu majetkovú či nemajetkovú. Cítim sa byť poškodený - nie vinný, a preto vás láskavo žiadam o opätovné a dôsledné preskúmanie a prešetrenie celého prípadu“ odvolací správny orgán uvádza, že z nazhromaždeného spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že X. J. spoluzavinil dopravnú nehodu. Konkrétne zo záveru odborného vyjadrenia č. XX/XXXX, znalca U.. Y. I., znalca z odboru doprava cestná vyplýva, že motorové vozidlo L., ktoré viedol X. J. sa pred nehodou mohlo pohybovať rýchlosťou 41,5 km/h, pričom v úseku je dovolená maximálna rýchlosť jazdy 20 km/ h. Taktiež z nazhromaždeného spisového materiálu vyplýva skutočnosť, že X. J. si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti a z miesta odišiel, t.j. nesplnil si povinnosti účastníka škodovej udalosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 66 ods. 6 zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení neskorších predpisov, čím sám svojím konaním povýšil škodovú udalosť na dopravnú nehodu. Skutočnosť, že sa X. J. necíti byť vinným, neznamená, že sa priestupku nedopustil. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že X. J. svojím konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), e) s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“ Žalobca včas podanou žalobou, podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.10.2015 osobne, sa domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby ho súd zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu jeho nesprávnosti. V žalobe argumentoval tým, že v prejednávanom prípade išlo pri strete vozidiel o škodovú udalosť a nie o dopravnú nehodu, že žalovaný mal v pochybnostiach rozhodnúť v prospech žalobcu, že skutkové zistenia musia zodpovedať čo najviac skutočnosti s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8Sžo/87/2008, že možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa 24.06.2015 nevyužil z dôvodu omylu. Vytýkal žalovanému rozhodnutiu, že nezistil popis škodovej udalosti osobne a s poukazom na ust. § 64 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tvrdil, že škodová udalosť si nevyžadovala privolať políciu a že sa nezaoberá spoluzavinením vodiča U.. D.. Ďalej nesúhlasil s odborným vyjadrením U.. I. č. XX/XXXX z 26.04.2015 tvrdiac, že v mieste stretu vozidiel nebola obmedzená rýchlosť 20 km/h, lebo tam bola odporúčaná rýchlosť z dôvodu blízkeho retardéra a prechodu pre chodcov. Preto sa domnieva, že znalcom zistená rýchlosť 41,5 km/h bola rýchlosťou pod všeobecným limitom 50 km/h pre uzavretú obec. Toto žalobca vyvodil z textu odborného vyjadrenia znalca, čo podľa názoru žalobcu je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. Súčasne považoval výšku pokuty, ktorá mu bola uložená za neúmerne vysokú ku skutku, ktorý sa stal. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.12.2014, pričom k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu poukázal na záznam z výpovede žalobcu o podaní vysvetlenia zo dňa 03.04.2015, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že pri strete vozidiel išlo o škodovú udalosť a nie o dopravnú nehodu, k námietke žalobcu, že neúčasť na ústnom pojednávaní ospravedlnil z dôvodu omylu, uviedol, že postupoval v súlade s ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch tak, ako je to uvedené v žalovanom rozhodnutí, k námietke nezistenia popisu udalosti osobne žalovaný uviedol, že záznam o podaní vysvetlenia dňa 03.04.2015 žalobca podpísal osobne a tento je súčasťou spisového materiálu, k námietke týkajúcej sa popisu vzniku dopravnej nehody žalovaný uviedol, že pokiaľ by žalobca zotrval na mieste škodovej udalosti, jednalo by sa o škodovú udalosť, ale pretože z miesta škodovej udalosti odišiel a nesplnil si povinnosti podľa ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, uvedená škodová udalosť sa v súlade s ust. § 64 ods. 2 písm. a) cit. zákona považuje za dopravnú nehodu, k námietke týkajúcej sa výšky škody na vozidle U.. D. žalovaný uviedol, že správny orgán odhadol výšku škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, policajtom, ktorý vykonal obhliadku miesta dopravnej nehody a k námietke týkajúcej sa rýchlostného limitu v mieste dopravnej nehody žalovaný uviedol, že znalec z odboru cestná doprava U.. Y. I. pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zápisnice z obhliadky miesta dopravnej nehody zo dňa 24.03.2015, z ktorej vyplýva, že rýchlostný limit v mieste dopravnej nehody je 20 km/h. K poslednej námietke žalobcu týkajúcej sa výšky škody uviedol, že škoda bola odhadnutá príslušníkom Policajného zboru, ktorý postupoval v súlade s ust. § 67 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v zmysle ktorého na účel vedenia záznamov o evidencii dopravných nehôd sa považuje za škodu ujma, ktorá vznikla na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou, ktorej výšku určí odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody. Dodal, že náhrada škody však nebola predmetom správneho konania, pretože poškodený si pred správnym orgánom náhradu škody neuplatňoval. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po vypočutí účastníkov konania, po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzický alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovení zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.) V zmysle § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok), ak nie je v tomto, alebo v inom zákone ustanovený. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa ust. § 3 vyššie cit. zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa ust. § 4 vyššie cit. zákona priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) a g) vyššie cit. zákona priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa ust. § 64 ods. 2 písm. a) vyššie cit. zákona za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. Podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a), d), e) vyššie cit. zákona účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, Podľa ust. § 66 ods. 6 vyššie cit. zákona je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Pretože v preskúmavanom prípade žalobné námietky žalobcu boli obdobné ako žalobné námietky žalobcu uvedené v odvolaní a žalovaný sa s týmito námietkami podľa právneho názoru súdu dostatočne a podrobne vyporiadal, ako to vyplýva z vyššie citovaného odôvodnenia žalovaného rozhodnutia, súd sa s týmito tak, ako sú citované v dôvodoch žalovaného rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje a dodáva, že žalovaný sa s námietkami žalobcu vysporiadal kompletne a podrobne, preto si ich súd osvojil po zistení, že argumenty žalovaného sú súladné s obsahom administratívneho spisu žalovaného. Na pojednávaní súdu práv. zást. žalobcu uviedol: „Chcem len teda trochu napraviť tú skutočnosť, že tá odporúčaná rýchlosť je vo vzdialenosti asi 100 m od skutku, ktorý sa stal. V mieste stretu vozidiel nebola ani nie je obmedzená rýchlosť pod 50 km/ h, z toho dôvodu máme za to, že materiálna pravda v správnom konaní nebola preukázaná a konajúci prvostupňový aj druhostupňový správny orgán nerozhodol v zásade in dubio pro reo a z toho dôvodu navrhujeme v súlade s podanou žalobou, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie.“ Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu sa pridržiavala svojho stanoviska uvedeného vo vyjadrení z 10.12.2015, a preto navrhla žalobu zamietnuť. Ako vyplýva z odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava č. XX/XXXX, technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie prekážky v dráhe vozidla L. A., riadeného žalobcom, vozidlom Š. F., riadeného vodičom U.. D., ktorý vycúval do dráhy vozidla L. A. z oblasti zakrytého rozhľadu tvoreného v strede vozovky zaparkovaným neznámym červeným vozidlom. Taktiež vyjadrenie svedka A. svedčí tomu, že žalobca pred zrážkou brzdil, avšak vzhľadom k tomu, že vozidlo je vybavené systémom ABS toto zabránilo zablokovaniu kolies, a preto znalec z odboru cestná doprava sa priklonil k verzii žalobcu, že sa mohol pohybovať rýchlosťou asi 41,5 km/h. Zo záznamu o podaní vysvetlenia spísaného so svedkom dopravnej nehody M. A. jednoznačne vyplýva, že vozidlo žalobcu išlo dosť vysokou rýchlosťou, kde po pravej strane obchádzalo v strede tam zaparkované vozidlá, pričom vzápätí na to tento svedok dopravnej nehody videl ako uvedené vozidlo brzdí a hneď na to došlo k nárazu, pričom strieborné vozidlo sa až zatriaslo. Vodič vozidla zostal stáť a vzápätí s vozidlom cúvol, pričom z druhého vozidla Š. F. vystúpil vodič, ktorý podišiel k vodičovi vozidla, ktoré do neho narazilo, pričom mu niečo vysvetľoval. Vzápätí sa vodič F. otočil a podišiel k vozidlu, čo zrejme využil vodič vozidla L., ktorý z miesta vycúval a ušiel v smere na ulicu A.. Svedok dopravnej nehody M. A. sa ponúkol sám vodičovi Š. F., že zotrvá na mieste do príchodu polície a dosvedčí mu ako k udalosti došlo. Vychádzajúc z vyššie uvedenej výpovede priameho svedka dopravnej nehody podporenej odborným vyjadrením znalca súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca spoluzavinil dopravnú nehodu a že svojím konaním porušil ust. § 16 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s poukazom na závažné porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za čo bol uznaný spoluvinným a postihnutý žalovaným rozhodnutím v súlade so zákonom. Súd k žalobnej námietke žalobcu, že v preskúmavanom prípade nešlo o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť uvádza, že pokiaľ by žalobcom v žalobe citované ust. § 64 ods. 1, 2 a 3 zákona v spojitosti s ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke čítal pozorne, musel by logicky dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade ide jednoznačne o dopravnú nehodu. Pretože súd nemal absolútne žiadne pochybnosti, pre ktoré by sa malo, ako to tvrdí žalobca v žalobe, rozhodnúť v prospech žalobcu, táto námietka žalobcu sa súdu javí ako nenáležitá. Podľa právneho názoru súdu skutkové zistenia žalovaného zodpovedajú čo najviac skutočnosti s poukazom na odborný posudok znalca z odboru cestná doprava, ktorý vychádzal z výpovedi žalobcu, z výpovedi U.. D. a výpovedi svedka A.. Omyl žalobcu spočívajúci v tom, že nevyužil možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania je na ujmu žalobcu. Pokiaľ by sa žalobca bol pojednávania zúčastnil, bol by zistil, že za priestupok bol postihnutý aj U.. D., ktorý taktiež bol uznaný spoluvinným a bola mu uložená sankcia za priestupok podľa zákona. Námietka žalobcu, že škodová udalosť si nevyžadovala privolať políciu je vzhľadom na chovanie sa žalobcu po ním tvrdenej škodovej udalosti, v skutočnosti po dopravnej nehode, neprijateľná. Námietka žalobcu, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie sa nezaoberá spoluzavinením vodiča U.. D. súd uvádza, že spoluzavinením vodiča U.. D. sa zaoberá rozhodnutie, ktorým bol postihnutý za dopravnú nehodu U.. D. a žalovaný opravil svoje rozhodnutie, kde namiesto označenia žalovaného za vinného vo výrokovej časti a v odôvodnení opravil svoje rozhodnutie slovným tvarom spoluvinný v príslušnom slovnom tvare. K tvrdeniu žalobcu, v ktorom spochybnil odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná premávka č. XX/ XXXX, súd uvádza, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie najmä o toto odborné vyjadrenie a otázka povolenej rýchlosti 20 km/h, ktorú konštatuje znalec, nie je tou rozhodujúcou skutočnosťou, o ktorú žalovaný oprel svoje rozhodnutie, pretože už z ust. § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke jednoznačne vyplýva, že žalobca bol povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Súd ešte dodáva záverom, že subjektívne pocity žalobcu nemôžu viesť k zrušeniu žalovaného rozhodnutia, ktoré vydal nestranný správny orgán, ktorý bol povinný na základe dôkazov, ktoré si pre svoje rozhodnutie zabezpečil, vec žalobcu prejednať a spravodlivo rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania v správnom konaní. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky žalobcu, ktoré boli v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, neboli schopné privodiť iný záver súdu ako žalobu žalobcu v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. v medziach žaloby zamietnuť. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.