Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sd/108/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201238 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201238.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky T. J. Z. D. G. C. P. Q. Y. , G.. T., bývajúcej P. W., Y. XXXX/X, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.06.2015 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 02.06.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 12.05.2015 z dôvodu, že navrhovateľka nie je invalidná, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 12.05.2015 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom odborného posudku o invalidite zo dňa 12.05.2015, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia, ktoré obsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie posudkového záveru. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia odporkyne. Namietala, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje a pri jeho posudzovaní boli použité staršie zdravotné záznamy z rokov 2010 až 2011, aj keď predložila aj záznamy z neskoršieho obdobia. Práve z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu žiadala o jeho opätovné posúdenie s tým, že dodatočne dokladuje aj ďalšie zdravotné záznamy z imunoalergologického a neurologického vyšetrenia. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky doručený odporkyni dňa 15.07.2015 nie je dôvodný. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte: „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 12.05.2015, pretože podľa posudkového záveru lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Košiciach zo dňa 12.05.2015 navrhovateľka nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odborného posudku o invalidite z toho istého dňa vyplýva, že posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky považoval choroby dýchacej sústavy zaradené do kapitoly VIII., oddiel B, položka 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, následkom ktorých u navrhovateľky bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 35 % a za iné zdravotné postihnutia zvýšenie percentuálnej miery nebolo priznané. Na tomto závere, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky zotrval aj druhostupňový posudkový orgán Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko v Košiciach vo svojom posudku zo dňa 26.10.2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval choroby dýchacej sústavy zaradené do kapitoly VIII, oddiel B, položka 3, písm. c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Iné zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár nehodnotil. Z posudku ďalej vyplýva, že ide o opakovane zhodnocovaný zdravotný stav, naposledy dňa 12.05.2015, kedy navrhovateľke bola priznaná 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. dolná hranica príslušného percentuálneho rozpätia (35 až 50 %). Funkčné postihnutie z posudkového hľadiska u navrhovateľky je krátkodobým klimatickým pobytom výrazne subjektívne zlepšený, objektívne bez patologického nálezu bola prepustená domov. Takýto zdravotný stav u navrhovateľky z hľadiska dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pre toto rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej nezdôvodňuje invaliditu. Postihnutia vyplývajúce z ostatných chorobných zmien, a to pohybového ústrojenstva popisované a udávané v odborných lekárskych nálezoch, aj na základe vlastného vyšetrenia posudkovým lekárom sú posudkovo menej významné a nezdôvodňujú vyššie percentuálne stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Navrhovateľka na pojednávaní pred súdom konanom dňa 11.01.2016 trvala na opravnom prostriedku. Uviedla, že aj keď v období od 17.09.2015 do októbra 2015 bola v kúpeľoch a jej zdravotný stav sa zlepšil, tak tento sa znova vracia do horšieho stavu a má zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú tak, že sa jej veľmi ťažko dýcha, dusí ju, kašle, má piskot na pľúcach, preto aj najmenšia námaha je pre ňu veľmi problematická. Zároveň potvrdila, že pri poslednom preskúmavaní zdravotného stavu ( v rámci konania o opravnom prostriedku) bola osobne prítomná a predložila posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky zdravotné nálezy, správy a potvrdenia, ktoré mala k dispozícii. V súčasnosti nedisponuje žiadnymi lekárskymi správami, potvrdeniami a ani nálezmi, ktoré by preukazovali iný zdravotný stav, než je zachytený v tejto lekárskej správe a v odbornom posudku o invalidite zo dňa 26.10.2015. Na otázku sudcu uviedla, že závery posudkového lekára o stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % spochybňuje iba výslovne z dôvodu subjektívneho názoru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená nesprávne, pretože sa cíti zle a jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje. Zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na zhodné hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi sociálneho poistenia, podľa ktorých miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky nedosahuje 40 %, preto navrhovateľka nie je invalidná, keď nespĺňa zdravotné kritérium pre priznanie invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatku lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním, telesnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe : a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4,5,6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení, vrátane navrhovateľkou predložených lekárskych správ a nálezov pri preskúmavaní jej zdravotného stavu. Navrhovateľka v konaní pred súdom napriek jej tvrdeniu v opravnom prostriedku, že doloží ďalšie lekárske správy preukazujúce iný zdravotný stav než pred posudkovými lekármi sociálneho poistenia, v rámci konania o opravnom prostriedku pred súdom nepredložila žiadne ďalšie lekárske správy a nálezy a neuviedla ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Navrhovateľka vo svojej účastníckej výpovedi výslovne uviedla, že závery posudkových lekárov spochybňuje iba z dôvodu, že podľa jej subjektívneho názoru miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená nesprávne, pretože sa cíti veľmi zle a jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje. Zdravotné poškodenia navrhovateľky však v priebehu konania o jej nároku na invalidný dôchodok boli zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa platných posudkov posudkových lekárov a podľa ich posudkových záverov jej pracovnú schopnosť neznižujú natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí spočívajúcom v chorobách dýchacej sústavy zaradených do kapitoly VIII, oddiel B, položka 3, písm. c/ prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % oproti zdravej fyzickej osobe. Navrhovateľka teda nie je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnila jednu zo základných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti v opravnom prostriedku ako aj vo výpovedi pred súdom nie sú spôsobilé spochybniť jednoznačne závery posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia a nie sú ani právne významnou skutočnosťou z pohľadu splnenia zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Súd v priebehu konania o opravnom prostriedku navrhovateľka zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 02.06.2015, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 12.05.2015 ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní nebola úspešná a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.