Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/143/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201248 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201248.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne O. U., bytom C. XXX, S., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti pribratých účastníkov do konania M. G. a O.D.K. G., obaja bytom C. XXX, S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2015/032539 zo dňa 24.08.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Pribratým účastníkom do konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 29.10.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.11.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 24.08.2015, č. OU-KE-OVBP2-2015/032539 a rozhodnutia Obce Valaliky zo dňa 19.06.2015, č. 291/2045/2015-Va a vrátenia veci na ďalšie konanie. Obec Valaliky rozhodnutím č. 291/2045/2015-Va zo dňa 19.06.2015 povolila v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu označenú ako: „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu rodinný dom S., C. XXX, Z.-XX Terénne úpravy“ na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, katastrálne územie S., stavebníkovi M. G. a manželke O.D.I. G. Z., obaja bytom C. XXX, XXX XX S., podľa stavebným úradom overenej projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. Róbertom Mergeščíkom, v apríli 2015. Členenie stavby na stavebné objekty: Z.-XX: Terénne úpravy, Z.-XX: Vjazd na pozemok (nie je predmetom tohto rozhodnutia). Technické údaje stavby SO-01 Oporný múr 1 (OM1) Oporný múr 2 (OM2) Zastavaná plocha: 11,28 m2 Dĺžka OM1: 35,10 m Dĺžka OM2: 7,60 m ±0.000 = úroveň podlahy v dome výška OM1 a OM2: od úrovne - 1,500: + 1,50 m Pre uskutočnenie stavby Obec Valaliky určila podmienky pod bodmi 1. až 27., ktoré podrobne špecifikovala. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Obce Valaliky ako správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu Obce Valaliky č. 291/2045/2015-Va zo dňa 19.06.2015 žalobkyňa uviedla, že na predložených námietkach a pripomienkach zo dňa 03. júna 2015 trvá v ich pôvodnom znení a pre bližšie vysvetlenie dopĺňa nasledovné konštatovania: k pripomienke 2: väčšina terénnych úprav bola už zrealizovaná - o čom svedčí aj potreba vytvorenia oporných múrov v rámci predmetného stavebného objektu v inak rovinatom okolitom teréne (rovinatosť je uvedená v projektovej dokumentácii). Doteraz nebola účastníkom konania, v ktorom by sa povoľovali terénne úpravy v takom rozsahu, kde je potrebné zrealizovať oporné múry; k pripomienke 3: trvá na konštatovaní, že terénne úpravy menia odtokové pomery územia. Pri zavodnení územia je potrebné zohľadniť nielen formu zrážok, ale aj vodu vo forme vsakovania vypúšťaných odpadových vôd z ČOV z rodinného domu. Konštatovala, že predmetná stavba s názvom „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu rodinný dom S., C. XXX, Z.-XX Terénne úpravy“ nie je jednoduchou stavbou. Vo vydanom stavebnom povolení na strane 6 je mylne konštatované, že účastníci konania nepodali žiadne námietky ani zásadné pripomienky proti realizácii predmetnej stavby. V závere podaného odvolania žalobkyňa uviedla, že účelom týchto pripomienok je snaha o minimalizáciu možnej budúcej škody na jej majetku. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy aj pre úsek stavebného poriadku, podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v spojení s § 118 stavebného zákona, rozhodujúc podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), o odvolaní O. U., bytom C. XXX, XXX XX S., proti rozhodnutiu stavebného úradu - Obce Valaliky č. 291/2045/2015-Va zo dňa 19.06.2015, ktorým bolo v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním podľa § 39 a § 66 stavebného zákona, v súlade s § 4 a § 10 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vydané stavebné povolenie na stavbu označenú ako „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu, rodinný dom S., C. XXX, Z.-XX Terénne úpravy“ na pozemku KN-C par. č. 152/1, k. ú. Valaliky, stavebníkovi Jurajovi G. a manželke O. G. Z., obaja bytom C. XXX, XXX XX S., za podmienok uvedených v rozhodnutí, podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu - Obce Valaliky č. 291/2045/2015-Va zo dňa 19.06.2015 potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj na odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Uviedol, že preskúmaním doloženého spisového materiálu zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa 04.05.2015 podal stavebník žiadosť o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní na stavbu „Oporného múra“ na pozemku KN-C par. č. XXX/X a par. č. XXX/X, k. ú. S.. K návrhu boli primerane k povahe stavby doložené doklady v zmysle § 3, § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Listom č. 291/1615/2015-Va zo dňa 22.05.2015 stavebný úrad oznámil začatie spojeného územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním a súčasne nariadil k predloženému návrhu ústne pojednávanie na deň 05.06.2015. Zároveň stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Dňa 03.06.2015 boli stavebnému úradu doručené námietky a pripomienky odvolateľky ako účastníčky konania. Na ústnom pojednávaní dňa 05.06.2015 boli prítomní oboznámení s návrhom stavby. Výsledkom vykonaného konania bolo rozhodnutie stavebného úradu č. 291/2045/2015-Va zo dňa 19.06.2015, ktorým bolo v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním vydané stavebné povolenie na stavbu označenú ako „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu, rodinný dom S., C. XXX, Z.-XX Terénne úpravy“ na pozemku KN-C par. č. XXX/X, k. ú. S., pre stavebníka, za podmienok uvedených v rozhodnutí. Uvedené rozhodnutie je predmetom tohto odvolacieho konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preskúmaním spisového materiálu dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a s jeho vykonávacími predpismi a v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní. Žalovaný citoval ust. § 39a ods. 4, § 66 ods. 1 stavebného zákona, § 32 ods. 1 správneho poriadku a uviedol, že preskúmaním predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že stavebný úrad v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku náležite zistil skutkový a právny stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Stavebný úrad v odvolaním napadnutom stavebnom povolení určil záväzné podmienky uskutočňovania a užívania stavby, stavbu umiestnil a rozhodol o námietkach účastníkov konania. Žiadosť o stavebné povolenie stavebný úrad preskúmal v súlade s § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním a zistil, že uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a projektová dokumentácia stavby zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. V konaní boli predložené kladné stanoviská dotknutých orgánov, ktorých podmienky pre ďalší postup stavebný úrad zapracoval do svojho rozhodnutia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej citoval § 10 ods. 1 písm. i/ vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška“), § 46 správneho poriadku, § 139b ods. 1 písm. d/ stavebného zákona, v zmysle ktorého jednoduché stavby sú oporné múry. Žalovaný poukázal na to, že v podanom odvolaní odvolateľka poukázala na konštatovanie stavebného úradu v závere odôvodnenia rozhodnutia o tom, že účastníci konania nepodali žiadne námietky ani zásadné pripomienky proti realizácii predmetnej stavby. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia žalovaný dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie má obligatórne náležitosti v zmysle § 10 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., stavebný úrad rozhodol o námietkach odvolateľky ako účastníčky konania a v dôvodovej časti rozhodnutia náležite a zrozumiteľne odôvodnil, prečo podaným námietkach nevyhovel. Uviedol, že konštatovanie stavebného úradu o nepodaní námietok, je zrejmou chybou, ktorá nemá vplyv na skutkový a právny stav a zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 46 správneho poriadku. Konštatoval, že z predloženého odvolania je zrejmé, že odvolateľka trvá na námietkach podaných dňa 03.06.2015, ktoré pre bližšie vysvetlenie dopĺňa. Žalovaný považoval vysporiadanie sa s námietkami odvolateľky za zrozumiteľné a dostačujúce a s jeho rozhodnutím sa stotožňuje. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (47 ods. 3 správneho poriadku). Považoval za nutné uviesť, že odvolateľka si môže ako účastník konania chrániť jedine svoje subjektívne práva, vyplývajúce jej z postavenia účastníka konania a v predložených námietkach a pripomienkach nie je obsiahnuté žiadne relevantné tvrdenie o tom, ako by uskutočnenie stavebných objektov „Oporný múr 1 (OM1)“ a „Oporný múr 2 (OM2)“ mohlo spôsobiť škodu na majetku odvolateľky, či inak zasiahnuť do jej práv a právom chránených záujmov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že predmetom posúdenia stavebného úradu bola stavba označená ako „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu, rodinný dom S., C. XXX, Z.-XX Terénne úpravy“ na pozemku KN-C par. č. XXX/X, k. ú. S., pozostávajúca v zmysle predloženého projektu stavby zo stavebných objektov „Oporný múr 1 (OM1)“ a „Oporný múr 2 (OM2)“. V zmysle predloženej dokumentácie stavby dôvodom výstavby predmetných stavebných objektov je zabezpečenie výškovej nerovnosti. Stavbu oporného múru, ktorej účel spočíva v zabraňovaní zosuvu terénu alebo vyrovnávaní terénu, zaraďuje stavebný zákon v zmysle § 139b ods. 1 písm. b/ medzi jednoduché stavby, preto je námietka odvolateľky, že v danom prípade nejde o jednoduchú stavbu neopodstatnená. Žalovaný k námietkam odvolateľky týkajúcich sa vykonaných terénnych úprav a ich charakteru zhodne s konštatovaním stavebného úradu uviedol, že tieto nie sú predmetom konania, výsledkom ktorého bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie. Terénne úpravy boli súčasťou stavby „Rodinného domu“, na pozemku KN-C par. č. XXX, XXX/X, k. ú. S., v zmysle stavebným úradom rozhodnutím č. 139/1114/2010- Va zo dňa 10.03.2010 schválenej a overenej projektovej dokumentácie stavby. Ak terénne úpravy tvoria súčasť stavby, prejednávajú sa v stavebnom konaní, v ktorom v danom prípade účastníci konania, vrátane odvolateľky, nepodali žiadne námietky a pripomienky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúmava najmä či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Poukázal na to, že rozsah projektovej dokumentácie stavby v zmysle § 9 vyhlášky je vymedzený z hľadiska potrieb orgánov štátnej správy pre riadne posúdenie stavby a tento posudzuje výlučne stavebný úrad v rámci stavebného konania. Uviedol, že stavba musí spĺňať základné požiadavky v zmysle § 43d a podľa týchto kritérií musí byť aj projektová dokumentácia predložená na stavebné konanie a posúdenie dotknutým orgánom. Podľa § 9 ods. 4 vyhlášky, je pri jednoduchých stavbách stavebný úrad oprávnený projektovú dokumentáciu stavby určiť v zmenšenom obsahu a rozsahu podľa konkrétnych miestnych podmienok, zložitosti stavby a jej vplyvu na životné prostredie. Doplnenie projektovej dokumentácie stavby o náležitosti v zmysle námietok a pripomienok odvolateľky, bodu 5, zo dňa 03.06.2015, nie je pre jej posúdenie v zmysle § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona, či zabezpečenie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania dôvodné. Stavba oporného múru neplní funkciu snehovej zábrany, či optickej a zvukovej zábrany. Ak je odvolateľka toho názoru, že optické a zvukové prejavy z terasy rodinného domu stavebníkov ju nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jej práv, môže sa domáhať na súde občianskoprávnej ochrany v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že úprava terénu pozdĺž pozemku KN-C par. č. XXX, k. ú. S., nie je predmetom konania stavebného úradu. Stavebné objekty „Oporný múr 1 (OM1)“ a „Oporný múr 2 (OM2)“, ktoré sú predmetom konania stavebného úradu, sa umiestňujú na pozemku KN-C par. č. XXX/X, k. ú. S., v zmysle predloženej situácie stavby, a to „Oporný múr 1 (OM1)“ vo vzdialenosti 4,1 m od hranice s pozemkom KN- C par. č. XXX. Úpravy na pozemku KN-C par. č. XXX, k. ú. S., ktorý je vo vlastníctve odvolateľky, rovnako nie sú predmetom konania stavebného úradu a pre uskutočnenie predmetných stavieb stavebný úrad neurčil v zmysle § 135 stavebného zákona ani žiadne opatrenia, aby tí ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle § 46 ods. 1 stavebného zákona projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 a za realizovateľnosť projektu. Predložená projektová dokumentácia stavby tak, ako uviedol stavebný úrad, rieši odvodnenie stavby zohľadňujúc odtokové pomery územia. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené sú námietky odvolateľky uvedené v bodoch 1. - 3. námietok a pripomienok zo dňa 03.06.2015 neopodstatnené. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmaním predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že procesný postup stavebného úradu v posudzovanej veci bol v súlade so zákonom, stavebný úrad dostatočne zistil skutkový stav veci, konal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím stavebný úrad postupoval v súlade s § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku a na základe výsledkov vo veci kvalifikovane rozhodol. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 24.08.2015, č. OU-KE- OVBP2-2015/032539 a rozhodnutia Obce Valaliky zo dňa 19.06.2015, č. 291/2045/2015-Va a vrátenia veci na ďalšie konanie. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na ústne pojednávanie konané dňa 05.06.2015, ktoré predchádzalo vydaniu stavebného povolenia, ako aj na svoje námietky. Uviedla, že aj napriek jej rozsiahlym námietkam Obec Valaliky vydala dňa 19.06.2015 stavebné povolanie pod č.: 291/2045/2015- Va v spojenom územnom a stavebnom konaní pre stavbu označenú ako „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu rodinný dom S., C. XXX, Z.-XX Terénne úpravy“. Poukázala na to, že voči vydanému stavebnému povoleniu sa v zákonom stanovenej lehote riadne odvolala, pričom Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodol o jej odvolaní rozhodnutím zo dňa 24.08.2015, č. OU-KE- OVBP2-2015/032539 tak, že jej odvolanie zamietol. Žalobkyňa konštatovala, že rozhodnutím žalovaného, ako aj stavebným povolením vydaným Obcou Valaliky a tiež postupom, ktorý im predchádzal, bola ukrátená na svojich právach, a preto žiadala, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. V podanej žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre okres Košice - okolie, Obec S., katastrálne územie S.. Konkrétne sa jedná o dom so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXX a pozemky parcely registra „C“ s parcelným č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a s parcelným č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku záhrady. Žalobkyňa mala za to, že vyššie uvedenými rozhodnutiami jej bola spôsobená ujma na právach, spočívajúca v obmedzení jej nadobudnutých práv, plynúca z porušenia ústavnej zásady rovnosti v právach podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR. Poukázala na nález Ústavného súdu PL. ÚS 38/95 a mala za to, že tým, že žalovaný jej odvolanie zamietol a teda stavebné povolenie Obce Valaliky zo dňa 19.06.2015 nadobudlo právoplatnosť, závažne ohrozuje predmet jej vlastníckeho práva a znižuje jeho kvalitu. Týmto konaním uprednostnil vlastnícke právo susedov a nadradil ho nad jej vlastnícke právo, pričom vlastniť majetok patrí tiež medzi základné práva a slobody zakotvené v Ústave SR. Domnievala sa, že postup stavebného úradu, keď vykonal spojené územné a stavebné konanie nebol správny a v súlade s platnou právnou úpravou, pričom poukázala na § 39a ods. 4 stavebného zákona, ktorý stanovuje, kedy môže dôjsť k spojeniu územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním. Žalobkyňa bola toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade došlo k terénnym úpravám, ktoré podstatne menia vzhľad krajiny a tiež odtokové pomery v území, inak by nevznikala potreba vôbec oporné múry do terénu umiestňovať. Uviedla, že pokiaľ ide o vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie, vyžaduje sa rozhodnutie o využívaní územia v zmysle § 39b ods. 3 písm. a/ stavebného zákona. Žalobkyňa konštatovala, že stavebný úrad mal v prvom rade vydať rozhodnutie o využití územia v zmysle § 39b ods. 3 stavebného zákona, spojené s rozhodnutím o umiestnení stavby v zmysle § 39a ods. 1, až následne malo byť vydané stavebné povolenie. Neboli splnené podmienky na to, aby stavebný úrad rozhodoval v spojenom územnom a stavebnom konaní. Považovala za nelogické konštatovanie žalovaného, že terénne úpravy nie sú predmetom tohto konania, ale že boli súčasťou stavby rodinného domu. Uviedla, že samotná stavba v stavebnom povolení zo dňa 19.06.2015 je označená ako terénne úpravy. Aj keby sa stotožnila s tým, že časť terénnych úprav bola povolená už v rámci stavby rodinného domu, nemohli byť tieto úpravy povolené v takom rozsahu, aby vyžadovali výstavbu oporných múrov. Inak by aj oporné múry boli súčasťou už pôvodného stavebného povolenia, keďže bez nich by nebola zabezpečená statická stabilita. Do terénu museli byť vykonané závažné zásahy, ktoré odôvodnili uskutočnenie oporných múrov teraz, s odstupom piatich rokov. V prípade, ak časť terénnych úprav aj bola súčasťou stavby „Rodinného domu“, ostatné terénne úpravy, teda pravdepodobne neboli povolené stavebným úradom, keďže žalovaný v rozhodnutí zo dňa 24.08.2015 konštatuje, že terénne úpravy ako také boli súčasťou stavby „Rodinného domu“ a neboli predmetom tohto konania. Potom stavebník musel tieto závažné terénne úpravy, ktoré menia vzhľad prostredia a odtokové pomery, a ktoré vyžadujú výstavbu oporných múrov, uskutočniť bez stavebného povolenia. Žalobkyňa v podanej žalobe sa nestotožnila so záverom žalovaného, že stavebný úrad náležite zistil skutkový a právny stav veci v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre svoje rozhodnutie. Poukázala na to, že v tejto veci sa nemalo konať spojené územné a stavebné konanie a teda sa nemal aplikovať ani § 9 ods. 4 vyhlášky Ministerstva ŽP č. 453/2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a stavebný úrad sa nemal uspokojiť len s obmedzenou dokumentáciou. Konštatovala, že nepreskúmateľnosť projektovej dokumentácie v konečnom dôsledku spôsobuje aj nepreskúmateľnosť samotného rozhodnutia. Ďalej uviedla, že keď stavebný úrad mal naozaj za to, že jej námietky sú občianskoprávneho charakteru, mal ju v zmysle § 137 stavebného zákona odkázať s jej námietkami na občianskoprávne konanie a následne prerušiť vedené konanie v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku o predbežnej otázke. Žalobkyňa mala za to, že oporné múry by mali byť uspôsobené tak, aby vytvárali snehovú zábranu a aj to malo byť riešené projektovou dokumentáciou a preto z týchto dôvodov opätovne uviedla, že zjednodušenie projektovej dokumentácie v tomto prípade považuje za zrejme nedostatočné. Poukázala na to, že v konaní mala byť predložená ešte dokumentácia týkajúca sa pozdĺžneho a priečneho spádovania terénu v celej dĺžke susednej parcely, prispôsobenie oporného múru tak, aby chránil pred poveternostnými vplyvmi a tiež riešenie zvukového a optického oddelenia susedného pozemku. V závere podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že má za to, že napadnuté rozhodnutia trpia vadami uvedenými v § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p. a teda existujú dôvody na zrušenie týchto rozhodnutí správnych orgánov. V doplnení žaloby zo dňa 02.11.2015 doručenej tunajšiemu súdu dňa 03.11.2015 žalobkyňa uviedla, že uvedenú žalobu rozširuje, nakoľko má za to, že napádané rozhodnutia trpia vadami uvedenými v § 250j ods. 2 písm. c/, d/ a e/ O.s.p., ale aj vadou uvedenou v § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.03.2016 navrhol, aby po preskúmaní veci Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad sa zrozumiteľne vysporiadal s námietkami žalobcu uplatnenými v spojenom územnom a stavebnom konaní, rozhodnutie stavebného úradu vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a má dostatočný podklad v predloženom spisom materiáli. Uviedol, že preskúmaním spisového materiálu v odvolacom konaní dospel k názoru, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a s jeho vykonávacími predpismi a v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní. Žalovaný bol toho názoru, že nebolo dotknuté žiadne právo žalobcu, jeho subjektívny právny záujem, postupom ani rozhodnutím tunajšieho úradu, ani stavebného úradu. Pribratí účastníci do konania vo svojom vyjadrení zo dňa 29.02.2016 navrhli, aby súd žalobu zamietol. K námietke žalobkyne, ktorou namietala postup prvostupňového orgánu, keď tento stavbu povolil v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pričom podľa názoru žalobkyne sa malo najprv vydať rozhodnutie o využívaní územia podľa § 39b ods. 3 písm. a/ stavebného zákona, tento názor žalobkyne považovali za nesprávny a zjavne dokazujúci šikanóznosť podanej žaloby. Procesne poukázali na to, že uvedenú požiadavku - námietku žalobkyňa nevzniesla počas stavebného konania, a preto podľa ich názoru, nie je možné prihliadať na uvedenú skutočnosť, keďže bola vznesená prvýkrát pri podaní správnej žaloby. Uviedli, že z obsahu ustanovenia § 39b stavebného zákona vyplýva, že tento paragraf sa má vzťahovať na konania o novom využívaní „územia“. V kontexte týchto konkrétnych stavebných úprav len ťažko možno konštatovať, že časť pozemku par. č. XXX/X a XXX/X, ohradená dvoma opornými múrikmi, ktoré sú predmetom konania - stavbou, ktorá sa povoľuje možno nazvať „územím“ tak, ako ho chápe § 39b stavebného zákona. Považovali za zrejmé, že postup podľa § 39b stavebného zákona - vydanie nového rozhodnutia o využívaní územia sa má aplikovať na väčšiu plochu, ktorej účel využitia sa má meniť - napr. výstavba novej obytnej zóny, výsadba sadu, resp. odstránenie záhrady, jednoznačne mal zákonodarca na mysli využitie časti územia krajiny, nie ohradenie 11 m2 oporným múrikom. Následne je námietka nezákonnosti postupu žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v tom zmysle, že nemal spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným povolením podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona zjavne neopodstatnená. Poukázali na to, že z obsahu projektu Ing. Mergeščíka a zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia je zrejmé, že aj keď projekt má názov „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu - RD S., C. č. XXX“, obsahom projektu a teda aj napádaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu je výstavba oporných múrikov OM1 a OM2, nie terénne úpravy ako také. Uviedli, že v zmysle ustanovenia § 139b ods. 1 písm. d/ stavebného zákona je stavba - oporný múrik jednoduchou stavbou a postup stavebného úradu, keď tento spojil územné rozhodnutie o umiestnení stavby s konaním o vydanie stavebného povolenia, považujú účastníci konania M. G. a O. G. Z. za správny. Pribratí účastníci do konania v písomnom vyjadrení ďalej uviedli, že najväčšia obava žalobkyne - že sa výstavbou oporných múrikov zmenia odtokové pomery je neadekvátna, nič také sa nestane a ani nehrozí. Múr pani žalobkyne vlhne v dôsledku toho, že má starý a neodizolovaný dom. Považovali za nelogické, ako môže výstavba oporného múrika, bez ďalších terénnych zmien (napr. navozenie hliny za oporným múrikom a jeho vyspádovanie smerom k domu žalobkyne) zmeniť odtokové pomery. Medzi múrikom a pozemkom žalobkyne sa žiadne zmeny v teréne diať nebudú, a preto sú obavy a námietky žalobkyne v tomto smere nedôvodné. K namietanej nepreskúmateľnosti projektovej dokumentácie pribratí účastníci do konania poukázali na to, že žalobkyňa neuvádza, ktoré konkrétne technické skutočnosti sa nedajú z projektovej dokumentácie vyčítať. Uviedli, že ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí Obce Valaliky pri časti Ad/2, súčasťou projektovej dokumentácie je Súhrnná technická správa, kde na strane 5, ods. B2.3, ako aj Technická správa a výkresová časť, z ktorej sú zrejmé žalobkyňou požadované informácie ohľadom členenia na jestvujúci a navrhovaný stav a údaje o rozsahu zemných prác. Poukázali na to, že žalobkyňa dňa 28.05.2015 na Obecnom úrade Valaliky do spisu správneho orgánu nahliadla a teda mala a má požadované vyššie uvedené informácie. Taktiež namietali, že žalobkyňa v správnom konaní nenamietala nepreskúmateľnosť projektovej dokumentácie, preto je táto jej námietka, uplatnená v rámci správneho súdnictva nedôvodná. Taktiež považovali za neopodstatnenú námietku žalobkyne, že navrhovaná výstavba oporných múrikov by mala zabezpečiť aj ochranu jej domu a pozemku pred snehom. Uviedli, že ak je žalobkyňa toho názoru, že sneh ohrozuje jej dom, nech si sama postaví snehovú zábranu; výstavba rodinného domu účastníkmi konania G. určite nespôsobuje hromadenie snehu na pozemku žalobkyne v blízkosti jej domu. Taktiež považovali za neopodstatnenú požiadavku žalobkyne, aby jej susedia - G. ponechali úpravu pozemku žalobkyne a dokonca jej vytvorili spevnené odnímateľné plochy tak, aby mohla udržiavať a prípadne vymeniť vodovodné a kanalizačné potrubie vedúce k jej domu. K námietke žalobkyne, že správny orgán mal v zmysle § 137 stavebného zákona odkázať žalobkyňu s jej námietkami na občianskoprávne konanie a stavebné konanie prerušiť, pribratí účastníci do konania uviedli, že správny orgán konanie vo veciach občianskoprávnych spomína v časti rozhodnutia, kde sa vysporadúva s námietkou žalobkyne, kde táto žiada doplnenie projektovej dokumentácie o riešenie optického a zvukového oddelenia zadnej terasy rodinného domu pre zachovanie pohody bývania v susedných rodinných domoch. Konštatovali, že je viac než zrejmé, že táto námietka žalobkyne (riešenie oddelenia terasy) nemá absolútne žiaden súvis s oporným múrikom, ktorí si chcú manželia G. pozdĺž domu vybudovať. Tento múrik s terasou nemá nič spoločné, vyriešenie tejto otázky nemožno teda považovať ako predbežnú otázku v predmetnom stavebnom konaní a už vôbec nemožno uvažovať o tom, že by bolo potrebné stavebné konanie prerušiť. Neakceptovanie tohto nedôvodného návrhu žalobkyne zo strany stavebného úradu žiadnym spôsobom nie je nezákonné a nezasiahlo do jej práv. V závere písomného vyjadrenia pribratí účastníci do konania uviedli, že žalobkyňa taktiež konkrétne neuvádza, ktoré skutkové dôvody subsumuje pod ktorý zákonný dôvod pre zrušenie napádaných rozhodnutí, iba vymenúva, že rozhodnutia nie sú v súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ O.s.p., čo však podľa ich názoru nepostačuje na jasné vymedzenie rozsahu žaloby, a preto považujú medze žaloby ako sú uvedené v žalobe nedostatočne vymedzené. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 27. apríla 2016 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvá na podanej žalobe a jej dôvodoch. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaného, ako aj pribratých účastníkov do konania, k tomu uviedla, že nie je zrejmé z čoho vyplýva ich stanovisko v uvedených vyjadreniach, že terénne úpravy už boli povolené, nakoľko to zo stavebného povolenia zo dňa 10.03.2010 nevyplýva. Ďalej poukázala na to, že terénne úpravy boli predmetom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom preukázanie, že týmto rozhodnutím boli povolené terénne úpravy nevyplýva len z názvu povolenej stavby, ale aj z odôvodnenia tohto rozhodnutia. Poukázala na to, že stavebný úrad nezistil presne a úplne skutkový stav veci, nakoľko nebolo vykonané miestne zisťovanie, resp. šetrenie. Konštatovala, že stavebný úrad svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil už aj vzhľadom na tú skutočnosť, že ako bude mať výstavba oporných múrov vplyv na okolie a životné prostredie. Z uvedených dôvodov považovala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného, za nepreskúmateľné, pretože žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa len v krátkosti zmienil k údajom týkajúcich sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žiadala, aby sa zástupkyňa žalovaného vyjadrila, či je možné, pokiaľ ide o stavbu dvoch oporných múrov, túto zrealizovať bez toho, aby došlo k terénnej úprave pozemkov. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania, vzal zreteľ na to, že žalobkyni bol priznaný nárok na právnu pomoc, a to centrom právnej pomoci, pričom podľa ustálenej judikatúry v tomto prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku čoho by žalobkyňa nemala byť zaviazaná k náhrade trov konania. Žalobkyňa poukázala na dôvody uvedené v žalobe a uviedla, že výstavbou stavebníkov jej bola spôsobená nie len škoda na majetku, ale aj na zdraví. Poukázala na to, že pri výstavbe domu bolo zo strany stavebníkov navezené množstvo hliny, zeminy a tým dochádza k poškodeniu jej domu. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Poukázala na to, že predmetom konania v stavebnom konaní boli oporné múry a nie terénne úpravy ako na to poukazuje žalobkyňa v podanej žalobe, a preto podľa jej názoru projektovú dokumentáciu je potrebné čítať, nakoľko z tejto dokumentácie vyplýva, čo je predmetom konania. Ďalej uviedla, že skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa sa týkajú predchádzajúceho konania a v prípade ak žalobkyňa nie je spokojná s týmito rozhodnutiami, ktoré už boli vydané v roku 2010, nemôže tieto námietky uplatňovať v tomto konaní. Ďalej poukázala na to, že projektovú dokumentáciu vypracováva oprávnená osoba, ktorá za ňu zodpovedá, pričom stavebný úrad len skúma, či sú splnené podmienky v súlade so stavebným zákonom, a to vzhľadom na stavbu, o ktorú bolo v stavebnom konaní požiadané. Uviedla, že výstavba dvoch oporných múrov v žiadnom prípade nemôže zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne. K námietke právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní uviedla, že v danom prípade sa nemôže jednať o terénne úpravy tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 71 stavebného zákona, pričom pri každej stavbe môže dôjsť k úpravám, ale nie tak, ako to má na mysli ustanovenie § 71 stavebného zákona. Právny zástupca pribratých účastníkov do konania uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 29.02.2016 a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g) Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Podľa § 10 ods. 1 písm. i/ vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, stavebné povolenie obsahuje okrem všeobecných náležitostí 10) rozhodnutie o námietkach účastníkov konania. Podľa § 139b ods. 1 písm. d/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú oporné múry. Podľa § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 4a) Podľa § 46 ods. 1, veta prvá a druhá, stavebného zákona, projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2. Projektant vypracovaného projektu stavby zodpovedá aj za jeho realizovateľnosť. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods. 3 O.s.p.). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Súd po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutiami žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s ich administratívnymi spismi uvádza nasledovné: Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu Obce Valaliky č. 291/2045/2015-Va zo dňa 19.06.2015 uviedla, že na predložených námietkach a pripomienkach zo dňa 03. júna 2015 trvá v ich pôvodnom znení a pre bližšie vysvetlenie dopĺňa nasledovné konštatovania: K pripomienke 2: Väčšina terénnych úprav bola už zrealizovaná, o čom svedčí aj potreba vytvorenia oporných múrov v rámci predmetného stavebného objektu v inak rovinatom okolitom teréne (rovinatosť je uvedená v projektovej dokumentácii). Doteraz nebola účastníkom konania, v ktorom by sa povoľovali terénne úpravy v takom rozsahu, kde je potrebné realizovať oporné múry; K pripomienke 3: Trvá na konštatovaní, že terénne úpravy menia odtokové pomery územia. Pri zavodnení územia je potrebné zohľadniť nie len formu zrážok, ale aj vodu vo forme vsakovania vypúšťaných odpadových vôd z ČOV z rodinného domu. Namietala, že predmetná stavba s názvom „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu rodinný dom S., C. XXX, Z.-XX Terénne úpravy“ nie je jednoduchou stavbou. V administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádzajú námietky a pripomienky žalobkyne zo dňa 03. júna 2015, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa predkladala nasledovné námietky a pripomienky: 1. Terénne úpravy (už vykonané spolu so stavbou rodinného domu a navrhované) sú terénnymi úpravami, ktoré podstatne menia vzhľad prostredia a najmä odtokové pomery. 2. Väčšina terénnych úprav na pôvodnej parcele č. XXX už bola vykonaná, v projektovej dokumentácii chýba členenie na jestvujúci a navrhovaný stav a chýbajú údaje o rozsahu zemných prác. 3. V projektovej dokumentácii chýba technické riešenie odtokových pomerov z územia - nie je zohľadnené zavodnenie územia okolo rodinného domu zo vsakovania a nie je zrejmá ochrana okolitej zástavby. 4. Vzhľadom na to, že na právnej hranici medzi parcelami XXX a XXX/X nie je v dĺžke cca 18 m pozdĺž zadnej časti domu oplotenie je táto časť parcely XXX vizuálne spojená s dvorom susediaceho pozemku, požaduje zachovať pôvodnú úpravu na parcele č. XXX a vytvorenie spevnených odnímateľných plôch v pásme potrebnom na údržbu, resp. opravy a výmeny podzemných potrubných vedení (vodovod a kanalizácia). 5. Žiadala doplniť dokumentáciu o riešenie: - pozdĺžneho a priečneho spádovania terénu v celej dĺžke susednej parcely č. XXX; - vyvýšenie oporného múru v prednej časti tak, aby vytváral snehovú zábranu; - riešenie optického a zvukového oddelenia zadnej terasy rodinného domu pre zachovanie pohody bývania v susedných rodinných domoch. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 291/OU/2015 zo dňa 05.06.2015 vyplýva, že žalobkyňa na tomto ústnom pojednávaní sa vyjadrila, že písomné pripomienky zostávajú v platnosti. Žalobkyňa v podanej žalobe okrem iných námietok namietala, že postup stavebného úradu, keď vykonal spojené územné a stavebné konanie nebol správny a v súlade s platnou právnou úpravou (§ 39a ods. 4 stavebného zákona) a že stavebný úrad mal v prvom rade vydať rozhodnutie o využití územia v zmysle § 39b ods. 3 stavebného zákona, spojené s rozhodnutím o umiestnení stavby v zmysle § 39a ods. 1, až následne malo byť vydané stavebné povolenie, a preto neboli splnené podmienky na to, aby stavebný úrad rozhodoval v spojenom územnom a stavebnom konaní. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť projektovej dokumentácie, čo v konečnom dôsledku spôsobuje aj nepreskúmateľnosť samotného rozhodnutia. Súd porovnaním vyššie uvedených žalobných námietok s odvolacími námietkami proti rozhodnutiu Obce Valaliky č. 291/2045/2015-Va zo dňa 19.06.2015, ktoré žalobkyňa uplatnila v námietkach a pripomienkach zo dňa 03. júna 2015, ako aj v podanom odvolaní zo dňa 01. júla 2015 zistil, že vyššie uvedené námietky žalobkyne vznesené v žalobe neboli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Obce Valaliky. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť. Súd tak preskúmava len právoplatnosť druhostupňového rozhodnutia. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania tohto druhostupňového rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom súd neprihliadne, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250 ods. 1, 3 O.s.p.). Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe (žalobné dôvody), ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov tak súd námietky neuplatnené žalobkyňou v podanom odvolaní nemohol skúmať ani na ne prihliadať. K žalobnej námietke, že vydané stavebné povolenie Obce Valaliky závažne ohrozuje predmet jej vlastníckeho práva a znižuje jeho kvalitu, čím uprednostnil vlastnícke právo susedov a nadradil ho nad jej vlastnícke právo, súd uvádza, že žalobkyňa v podanej žalobe nešpecifikuje akým spôsobom by mohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu alebo ohrozeniu jej vlastníckych práv tým, že sa uskutoční stavba pozostávajúca zo stavebných objektov „oporný múr 1 (OM1) a oporný múr 2 (OM2)“. Taktiež neuvádza o aký druh zásahu do jej vlastníctva ide, ako aj o možných negatívnych účinkoch povoľovaných stavebných objektov, ktoré by znižovali kvalitu jej vlastníckeho práva. Z podanej žalobnej námietky taktiež nie je zrejmé, ako dospela žalobkyňa k záveru, že boli uprednostnené vlastnícke práva susedov, ktoré boli nadradené nad jej vlastnícke právo. K žalobnej námietke, že rozhodnutiami Obecného úradu Valaliky a žalovaného a následnou realizáciou týchto rozhodnutí stavebníkmi, dochádza v konečnom dôsledku aj k poškodzovaniu jej zdravia a zdravia jej rodiny, a to nie len fyzického (plesne, zatekanie, vlhkosť), ale aj duševného, súd uvádza, že z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že uvedené námietky žalobkyňa namietala už v súvislosti s realizáciou stavby rodinného domu na pozemku KN-C par. č. XXX, XXX/ X, k. ú. S., súčasťou ktorej boli aj terénne úpravy, kde žalobkyňa videla príčinnú súvislosť medzi stavbou susedného domu a zvýšením vlhkosti jej nehnuteľnosti. Z takto podanej žalobnej námietky žalobkyne však nie je možné zistiť, akým spôsobom výstavba dvoch oporných múrov môže spôsobovať plesne, vlhkosť a zatekanie v jej rodinnom dome. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že projektová dokumentácia stavby rieši odvodnenie stavby. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Obce Valaliky vyplýva, že v rubovej časti oporných múrov OM1 a OM2 sú uvažované odvodňovacie drenážne rúry s vyústením v najnižšom bode nad upraveným terénom a s odôvodnením prípadnej vsakovacej vody na terén (viď Súhrnná technická správa str. č. 5, ods. B2.4 Technické zariadenie objektu). Technické riešenie drenáže je zrejmé z výkresu č. 3 Vzorový rez. Drenážne rúry budú uložené na vrstve ílu nad základovou konštrukciou oporného múru, ktorý bude na rubovej časti opatrený penetračným a sfaltovým náterom a nopovou fóliou do tvaru žliabku. Drenážna rúra bude obsypaná drenážnou vrstvou, na ktorej bude spočívať opäť tesniaca ílová vrstva a napokon vrstva humusu. Technicky sú oporné rúry navrhnuté tak, aby odvádzali vodu, ktorá vsiakne na pozemku pri rodinnom dome stavebníkov, smerom za rodinný dom na záhradu. Žalobkyňa v podanej žalobe taktiež namietala, že vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu Obce Valaliky sa týka terénnych úprav, pričom neuviedla o aké iné terénne úpravy okrem výstavby oporných múrov by sa malo jednať. K uvedenej námietke súd uvádza, že z obsahu projektu Ing. Mergeščíka a zo žiadosti o vydanie stavebného povolenia je zrejmé, že aj keď projekt má názov „Terénne úpravy a zriadenie vjazdu - RD S., C. č. XXX“, obsahom projektu a teda aj napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu Obce Valaliky je výstavba oporného múru 1 a oporného múru 2 a nie terénne úpravy, na aké poukazuje žalobkyňa, a teda jej domnienky o zrealizovaní ďalších terénnych úprav nemajú žiadny relevantný podklad. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď pri stavbe oporných múrov dôjde k určitým úpravám, avšak nie k takým, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Z predloženej dokumentácie stavby vyplýva, že dôvodom výstavby predmetných stavebných múrov je zabezpečenie výškovej nerovnosti. Terénne úpravy boli súčasťou stavby „Rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXX, XXX/X, k. ú. S., na základe stavebného povolenia č. 139/1114/2010-Va zo dňa 10.03.2010 vydaného Obcou Valaliky. Zároveň je potrebné uviesť, že stavbu oporného múru zaraďuje stavebný zákon v zmysle § 39b ods. 1 písm. b/ medzi jednoduché stavby, pri ktorých v zmysle § 39a ods. 4 stavebného zákona možno spojiť konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. K žalobnej námietke, že keď stavebný úrad mal za to, že námietky sú občianskoprávneho charakteru, mal ju v zmysle § 137 stavebného zákona odkázať s jej námietkami na občianskoprávne konanie a následne prerušiť vedené konanie v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku o predbežnej otázke, súd uvádza, že námietky žalobkyne týkajúce sa požiadavky na vybudovanie snehovej zábrany a zvukové a optické oddelenie zadnej terasy rodinného domu nemožno považovať za občianskoprávne námietky v zmysle § 137 stavebného zákona. Prvostupňový orgán Obec Valaliky konanie vo veciach občianskoprávnych spomína len v časti rozhodnutia, kde sa vysporadúva s námietkou žalobkyne, kde táto žiada o doplnenie projektovej dokumentácie o riešenie optického a zvukového oddelenia zadnej terasy rodinného domu pre zachovanie pohody bývania v susedných rodinných domoch. Keďže stavebný úrad nemôže nariadiť stavebníkovi vybudovanie optickej, zvukovej a snehovej zábrany podľa subjektívnych potrieb žalobkyne, z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán Obec Valaliky konštatoval, že sa žalobkyňa v oblasti občianskoprávnych vzťahov môže obrátiť na súd. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že táto námietka žalobkyne nemá súvis s výstavbou oporných múrov, pričom vyriešenie tejto otázky nemožno považovať ako predbežnú otázku v predmetnom stavebnom konaní, pre ktorú by bolo potrebné stavebné konanie prerušiť. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd žalobné námietky za neopodstatnené. Podľa názoru súdu v predmetnej preskúmavanej veci žalovaný postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a s jeho vykonávacími predpismi, ako aj v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní, pričom vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a má dostatočný podklad v predloženom spisovom materiáli. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobkyňa v konaní úspešná nebola, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). O trovách konania vo vzťahu žalobkyne k pribratým účastníkom do konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospel k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Ustanovenie § 150 O.s.p. má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda dosiahnutia spravodlivosti pre účastníkov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné pomery všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nie len pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. V predmetnej preskúmavanej veci bol žalobkyni rozhodnutím centra právnej pomoci sp. zn. 10937/2015, R. z. 60658/2015 zo dňa 30.09.2015 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia centra právnej pomoci vyplýva, že žalobkyňa spolu s jedným nezaopatreným dieťaťom preukázala, že je poberateľkou dávky a príspevkov k dávke hmotnej núdzi, a preto sa podmienka materiálnej núdze v zmysle § 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z. považuje za splnenú. Z uvedeného dôvodu súd pri posudzovaní podmienok hodných osobitného zreteľa v prvom rade prihliadol na majetkové, sociálne, osobné pomery žalobkyne a taktiež vzal do úvahy, že nepriznanie trov pribratým účastníkom do konania nemôže mať dopad a ovplyvniť ich majetkové pomery. Súd pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa, taktiež prihliadal aj na dôvody, pre ktoré žalobkyňa podala žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a ktorou sa domáhala ochrany svojich práv, pretože bola toho názoru, že postupom správnych orgánov pri vydávaní stavebného povolenia jej bola spôsobená ujma na právach, spočívajúca v obmedzení jej nadobudnutých práv, plynúca z porušenia ústavnej zásady rovnosti v právach podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR. Z vyššie uvedených dôvodov súd v zmysle § 150 O.s.p. nepriznal pribratým účastníkom náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.