Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/129/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201259 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201259.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu Q. Q., bývajúceho v K., C. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Anton Hencovský a spol., Košice, Františkánska 3, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 18.09.2015 č. 50975-1/2015-BA, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice svojím rozhodnutím z 22.06.2015 č. 12774-61/2015-KEM rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20.04.2011. 2. V odôvodnení uviedla, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 08.03.2013, pričom súčasťou jeho žiadosti boli vystavené a predložené lekárske posudky o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 19.11.2012 posudzujúcou lekárkou V.. F. E., lekárskeho posudku zo dňa 23.10.2012 posudzujúcim lekárom V.. W. R., lekárskeho posudku zo dňa 18.12.2012 posudzujúcim lekárom W.. V.. R. M., W.., ktorým bolo určené bodové hodnotenie v celkovom počte 4640 bodov. 3. Kontrolou bodového hodnotenia na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 04.06.2013 vyplynulo, že posudkový lekár pobočky nesúhlasil s bodovým hodnotením z dôvodu, že všetky tri posudky vypracované odbornými lekármi nie sú v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zdravia zo dňa 20.04.2011. Posudkový lekár ústredia zotrval na svojom stanovisku, že nesúhlasí s bodovým hodnotením posudzujúcich lekárov aj v odvolacom konaní. 4. Sociálna poisťovňa, pobočka rozhodnutím zo dňa 10.06.2013 č. KEM-56443-37/2013-KEM v spojení s rozhodnutím žalovaného z 15.08.2013 č. 36635-2/2013-BA nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia titulom pracovného úrazu zo dňa 20.04.2011. 5. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 19.02.2014 č.k. 7S/207/2013 boli obidve rozhodnutia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd vyslovil právny názor, že posudkoví lekári nemohli vykonať opravu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré sú obsiahnuté v záveroch lekárskych posudkov posudzujúcich lekárov, nakoľko takýmto postupom by dochádzalo k absolútnemu popretiu hodnoty znaleckého posudku. Konštatoval, že ak posudkoví lekári dospeli k inému názoru, žalovaný mal podľa § 7 ods.6 zákona č. 437/2004 Z.z. požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z.z.). 6. Správny orgán rešpektujúc vyslovený právny názor krajského súdu požiadal o vypracovanie znaleckého posudku F.. V.. M. F., E.., súdneho znalca pre odbor zdravotníctvo a odvetvie neurológia. Pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu pribral súdny znalec konzultantov W.. V. N. K., znalkyňu pre odbor klinická psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a V.. D. K., znalkyňu v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. 7. V lekárskom posudku posudzujúci lekár V.. R. hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia nasledovne: položka č. 304d - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovými príznakmi 520 bodov zvýšené na 1040 bodov, položka č. 251b - kostný defekt po laminektómii C7 TH2 100 bodov zvýšené na 200 bodov, spolu 1240 bodov. 8. V lekárskom posudku zo dňa 19.11.2012 posudzujúci lekár V.. E. hodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu položkou č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií na 950 bodov zvýšené na dvojnásobok 1900 bodov z dôvodu obmedzenia straty a možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti, a položkou č. 320b3 - strata obidvoch semenníkov nad 60 rokov 400 bodov zvýšené o 50 % na 600 bodov, z dôvodu straty sexuálnych funkcií. 9. V lekárskom posudku zo dňa 18.12.2012 vystavenom posudzujúcim lekárom W.. V.. M., W.. bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené položkou č. 316c - porucha močenia následkom poranenia močového mechúra 300 bodov zvýšené na 600 bodov a položkou č. 318 - chronický zápal močových ciest - 150 bodov zvýšené na 300 bodov. Bodové hodnotenie bolo zvýšené z dôvodu obmedzeného uplatnenia sa v živote a v spoločnosti, ktorým mal žalobca vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. 10. Znalkyňa z oblasti psychológie vo svojom znaleckom posudku č. 1/2015 zo 04.03.2015 okrem iného uviedla, že u žalobcu aktuálnym psychologickým vyšetrením neboli zistené ani priekazné žiadne psychopatologické poruchy, ktorých podkladom je psychotrauma. Na otázku či udalosti ktoré žalobca uvádza vo svojej výpovedi, sú udalosťami ktoré prežil, a či tieto vierohodným spôsobom popísal, a či nemal tendenciu klamať, či nenadsadzoval, znalkyňa uviedla, že vzhľadom na zistenú tendenciu žalobcu javiť sa v čo najlepšom svetle, vyššiu podozrievavosť ako i jeho nižšiu mentálnu diferencovanosť, predpokladá zníženú všeobecnú vierohodnosť výpovede. Celkovo výpoveď žalobcu nepovažovala za dostatočne vierohodnú. 11. Znalkyňa z oblasti psychiatrie uviedla, že nezistila v minulosti, ani v čase vyšetrenia posttraumatickú stresovú poruchu, ani inú psychickú poruchu, ktorej podkladom je psychotrauma. Sociálne fungovanie žalobcu je zo psychiatrického hľadiska prakticky plnohodnotné. 12. Za znaleckým posudkom č. 3/2015 zo dňa 26.04.2015 bol posúdený celkový zdravotný stav žalobcu pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý subsumoval aj čiastkové znalecké posudky č. 1 a č. 16/2015. V časti „posúdenie“ na strane 30 - 38 posudku znalec uviedol podrobný popis mechanizmu úrazového deja s tým, že z dostupnej dokumentácie vyplýva, že dňa 20.04.2011 V. Š.C. narazila v kolóne svojím vozidlom Renault Clio rýchlosťou 26 km/hod. do zadnej časti osobného vozidla značky Octavia, v ktorom na prednom sedadle mal sedieť aj žalobca. Bezprostredne po tejto udalosti sa nikto necítil zranený, žiaden z účastníkov dopravnej nehody nehlásil poškodenie zdravia. 13. Skutočnosť, že žalobca nemal po úraze zdravotné problémy, dosvedčujú aj prepúšťacie správy z neurologickej kliniky, podľa ktorej 4 dni po úraze žalobca nemal žiadne ťažkosti. Na základe týchto zistení nesúhlasí so znaleckým posudkom V.. D. A., ktorý bol poverený vypracovaním posudku v trestnom konaní. Rýchlosť, ktorú nameral J.. A., nemohla spôsobiť také poškodenie zdravia, ako je to deklarované v samotnom posudku, t.j. udretie hlavy do prístrojovej dosky. Znalec vyslovil nesúhlas s tým, že v danej veci ide o ťažký úraz, ale na základe stupnice ľahký, stredný, ťažký, ho hodnotil ako úraz ľahký. Znalec ďalej uviedol, že nemôže byť pravdou, že lekár z RTG vyšetrenia určil narazenie krčného stavca, pretože RTG vyšetrenie také hodnotenie neumožňuje a na druhej strane tvrdenie žalobcu nemá oporu v dostupnej zdravotnej dokumentácii. 14. Podľa znalca sú rozporuplné aj časové údaje, ktoré žalobca uviedol pri neurologickom vyšetrení zo dňa 24.02.2015 s tým, že tvrdil, že na druhý deň po nehode vyhľadal lekára, ktorý mu dal urobiť RTG vyšetrenie a o 3 dni mu začali tŕpnuť nohy. V sobotu sa nevedel postaviť z postele a prestalo mu fungovať močenie. V skutočnosti neurológa vyhľadal 5 dní po autonehode, k chirurgovi sa dostavil 8 dní po autonehode, a podľa prepúšťacej správy z neurochirurgickej kliniky až na 9. deň po autonehode spozoroval poruchy močenia. 15. Znalec hodnotenie V.. E., že pri úraze žalobcu išlo o posttraumatickú stresovú poruchu, považoval za neakceptovateľné. Uviedol, že po predmetnej autonehode žalobca vcelku chladnokrvne reagoval, nepodľahol panike, nebol v psychickom šoku. Racionálne využil čas, logisticky si organizoval odvoz na pracovné jednanie, na ktorom podľa vlastného vyjadrenia normálne fungoval a rokovanie nesprevádzali žiadne problémy. Práve z dôvodu neprimeranosti hodnotenia zdravotného stavu V.. E. znalec so súhlasil žalovaného pribral do znaleckého konania znalca z odvetvia psychiatrie a psychológie. 16. Znalec posúdením V.. R., ktorý stanovil u žalobcu flekčno-extenčný mechanizmus úrazu, nesúhlasil, pretože nárazová rýchlosť bola nízka a najmenej 5 dní po autonehode žalobca nedeklaroval žiadne klinické príznaky stanovenej diagnózy V.. R. nastupujú buď hneď po úraze, alebo sa môže prejaviť s oneskorením jedného, maximálne dvoch dní. Žalobca neprezentoval po autonehode žiadne z uvedených príznakov, a navyše vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa 30.04.2011 nedokázalo žiadne zmeny v mäkkých tkanivách. 17. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že znalec podrobne v posudku rozoberal problematiku epidurálneho abscesu krčnej miechovej oblasti, kde vysvetľuje, že zápal najčastejšie spôsobuje baktéria Staphylococcus aureus. Spinálny absces sa vyskytuje častejšie u pacientov s poruchami obranyschopnosti, u pacientov s diabetes melitus, dializovaných pacientov... Z podrobného popisu, ktorý znalec podáva na strane 35. - 36. vyplýva, že v prípade žalobcu existencia flegmóny 3. prsta ruky, resp. zubné fokusy môžu vysvetliť primárny zdroj infekcie krčného epidurálneho abscesu. V posudzovanom prípade u žalobcu ide o rizikovú osobu, pretože pred úrazom trpel diabetes melitus, ktoré ochorenie sa spája s poruchami obranyschopnosti. Charakter spinálneho abscesu znalec hodnotí ako pôvod hematogénneho rozsahu pri flegmóne prsta, resp. pri dentálnych fokusoch. Samotný mechanizmus klinických príznakov poškodeného, t.j. slabosť dolných končatín a poruchy močenia možno spoľahlivo vysvetliť tlakom spinálneho abscesu na miechové štruktúry v rozsahu medzistavcovej štrbiny C6/7 až po Th2, pričom miecha v najužšom mieste bola stlačená na 4 mm. Súčasný klinický nález žalobcu nie je prekvapivý aj s reziduálnym poškodením sfinxterových a sexuálnych funkcií, ktoré pretrvávajú až dodnes. Z toho pohľadu nemôže byť ohodnotenie sexuálnych funkcií úrazového pôvodu, a taktiež sa to týka aj urologického hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože príčina nebola v poranení močového mechúra, ako sa to uvádza v bodovom hodnotení, ale v tlaku zápalového neúrazového pôvodu na významné miechové štruktúry. K položke 304b - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice znalec uviedol, že žalobca nikdy nemal zdokumentované neurologické postihnutie s príznakmi koreňového dráždenia. 18. Na položené položené otázky znalcovi o tom, aký bol zdravotný stav žalobcu pred úrazom, znalec odpovedal, že podľa dostupnej dokumentácie bol zdravotný stav žalobcu relatívne dobrý, v období pred nehodou užíval lieky na vysoký tlak a antidiabetiká. Na otázku, či úraz mal jednoznačný vplyv na dokumentované poškodenie zdravotného stavu z neurologického hľadiska, znalec uviedol, že išlo o jednoduchý a nezávažný úraz, ktorý nemal vplyv na poškodenie zdravotného stavu z neurologického hľadiska. Napokon jednoznačne uviedol, že na základe neurologického nálezu nemožno dať do príčinného súvisu vznik a operáciu intraspinálneho abscesu C7-Th2 s posudzovaným úrazom zo dňa 20.04.2011. 19. Žalobca po oboznámení sa so znaleckým posudkom v správnom konaní vyslovil nesúhlas s jeho závermi bez bližšej konkretizácie. 20. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení konštatoval, že znalecké dokazovanie potvrdilo závery posudkových lekárov, ktorí nesúhlasili s bodovým hodnotením posudzujúcich lekárov V.. R.P., V.. E., V.. M., W.., ktorými bolo určené bodové hodnotenie v počte bodov 4640 z dôvodu absencie príčinnej súvislosti s poškodením zdravia. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že z hľadiska neurologického a urologického by poškodenie zdravia u žalobcu nastalo aj bez existencie protiprávneho úkonu, a z oblasti psychiatrie nebolo preukázané poškodenie zdravia. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia žalobcu a pracovným úrazom nie je daná, preto žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. 21. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že správny orgán pri svojom rozhodovaní prevzal konštatovanie odmietavého stanoviska znalca V.. F. bez vykonania potrebného vyšetrenia na posúdenie urologických následkov hodnotených prof. V.. R. M.P., W.., prednostom urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, a rovnako aj odmietnutie bodového hodnotenia sexuálnych porúch V.. E. bez akéhokoľvek vyšetrenia. Ďalej uviedol, že vychádzajúc z vyjadrenia V.. R. nesúhlasí so záverom správneho orgánu, že odstránenie abscesového ložiska v oblasti krčnej chrbtice jednoznačne nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Podľa názoru žalobcu práve odstránenie tohto abscesového ložiska odôvodňuje aj časovým harmonogramom vzniku flegmóny šľachy, úrazu a následného vzniku abscesového ložiska v oblasti krčnej chrbtice. Z uvedeného vyplýva, že ak bola flegmóna, a následne vznikne kdekoľvek v tele úrazové poškodenie tkanív, orgánov a pod. (t.j. krvácanie do týchto miest), tieto lokality vytvárajú oslabené miesto a zdroj vzniku infekcie, t.j. konkrétne v tomto prípade podvrtnutie a vznik abscesu chrbtice. 22. Žalobca v odvolaní poukázal aj na tú skutočnosť, že poisťovňa Alianz - slovenská poisťovňa, a.s. zo životného poistenia žalobcu odškodnila trvalé následky vzniknuté v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia pri pracovnom úraze zo dňa 20.04.2011. 23. Žalobca v odvolaní navrhol, aby odvolací orgán zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, a zároveň žiadal, aby mu bol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu vo výške zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu vyplývajúcemu z lekárskych posudkov o sťažení spoločenského uplatnenia. Na preukázanie správnosti bodového hodnotenia z uvedených lekárskych posudkov navrhol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. 24. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice potvrdil. 25. Na odvolacie námietky žalobcu žalovaný reagoval tak, že znalecké dokazovanie bolo vykonané objektívne s odbornou starostlivosťou, čo dokazuje samotný znalecký posudok, žalobca absolvoval aj ambulantné vyšetrenia jednotlivými znalcami za účelom zistenia objektívnej pravdy. Výsledky odborných záverov sú podrobne popísané v znaleckom posudku. Pri hodnotení dôkazov postupom podľa § 196 ods.7 zákona o sociálnom poistení žalovaný dospel k záveru, že závery znaleckých posudkov sú zrozumiteľné, jednoznačné, bez akýchkoľvek pochybností o ich správnosti a objektívnosti a maximálne presvedčivé. Zároveň žalovaný konštatoval, že ak žalobca považoval za potrebné posúdenie opodstatnenosti záverov súdneho znalca kontrolným znaleckým posudkom, mohol sám v súlade s ustanovením § 7 ods.6 zákona č. 437/2004 Z.z. osloviť ním vybraného súdneho znalca a požiadať o vypracovanie znaleckého posudku. Kontrolné znalecké dokazovanie nepovažuje žalovaný za opodstatnené. Naviac konštatoval, že žalobca v rámci nového konania nepredložil žiaden dôkaz spôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku. 26. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a), c), d) O.s.p., ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vzniknutých žalobcovi. 27. Žalobca v žalobe konštatoval, že tvrdenie žalovaného, že nebola potvrdená príčinná súvislosť s vystaveným bodovým hodnotením, je v rozpore so skutočnosťou, že vodička bola právoplatne odsúdená za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona. V právoplatnom trestnom rozkaze z 26.11.2012 č.k. 6T/109/2012 sa uvádza, že obvinená je vinná v dôsledku nesprávnej techniky jazdy a nedodržania bezpečnej vzdialenosti za pred ňou idúcim osobným motorovým vozidlom, narazila do zadnej časti motorového vozidla, v ktorom žalobca ako spolujazdec utrpel zlomeninu 5. rebra vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice s následným krvácaním do chrbticového kanála s komplikáciou vzniku infekcie poškodenej časti chrbtice, teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví. Táto skutočnosť je v rozpore s konštatovaním žalovaného, že vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania nebola potvrdená príčinná súvislosť s vystaveným bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia v posudkoch zo dňa 23.10.2012, 19.11.2012, 18.12.2012 a poškodením zdravia pracovným úrazom. 28. Proti záverom znaleckého posudku, na podklade ktorého žalovaný rozhodol, žalobca poukázal na obsah posudkov, ktoré vyhotovili posudzujúci lekári V.. E., V.. R. P. V.. R. M.P.R., W.. Konštatoval, že pred vykonaním hodnotenia psychických následkov V.. E. sa žalobca podrobil psychiatrickým vyšetreniam, z ktorých vyplýva zistenie, že u žalobcu je stiesnená nálada, pesimistická, depresívna a prejavujú sa úzkostné obsahy, pesimizmus. Prevláda strach z budúcnosti v dôsledku somatických obmedzení, ako je aj úzkosť a nepokoj v súvislosti s budúcnosťou. Žalobca nemôže realizovať plnohodnotný sexuálny život, pričom poruchy sexuálnych funkcií sú následkom poškodenia nervov, ktoré zabezpečujú kvalitnú a spoľahlivú erekciu. 29. K názoru znalca V.. F.C., že v prípade žalobcu existencia flegmóny 3. prsta ruky, resp. zubné fokusy môžu vysvetliť primárne zdroj infekcie krčného epidurálneho abscesu, žalobca poukázal na stanovisko V.. R., a to, že liečba flegmóny - prvé známky zápalu sa objavili 3 - 4 dni pred úrazom. Práve vznik tejto flegmóny, jej postupný vývoj pred a po úrazovom období bol zdrojom akútnej infekcie, ktorá sa metastatickým spôsobom preniesla krvnou cestou do úrazom postihnutej krčnej chrbtice (úrazom oslabená časť tela). 30. K stanovisku znalca, že nakoľko nárazová rýchlosť bola nízka a najmenej 5 dní po autonehode žalobca nedeklaroval žiadne zdravotné problémy, preto nemôže súhlasiť s posúdením V.. R., ktorý stanovil u žalobcu flekčno-extenčný mechanizmus úrazu, žalobca poukázal na stanovisko menovaného posudzujúceho lekára, že je jednoznačne jasné, že flekčno-extenčným mechanizmom pri náraze dozadu došlo k podvrtnutiu krčnej chrbtice, pričom podstatou boli traumatické zmeny na kĺboch a ligamentách, ktoré vytvárajú chrbticový kanál, pričom súčasne došlo aj k poraneniu drobných ciev a k zakrvácaniu do okolia. Z tohto pohľadu dáva V.. R. etiologickú (príčinnú) súvislosť vzniku spinálneho abscesu za jednoznačnú. 31. Žalobca nesúhlasí ani s rozhodnutím žalovaného, ktorý pri svojom rozhodovaní prevzal konštatovanie odmietavého stanoviska znalca V.. F. bez vykonania potrebného vyšetrenia na posúdenie urologických následkov hodnotených prof. V.. R. M., W.. a odmietnutie hodnotenia sexuálnych porúch bez akéhokoľvek vyšetrenia. 32. Žalobca opätovne poukázal na to, že poisťovňa Alianz - slovenská poisťovňa, a.s. zo životného poistenia žalobcu odškodnila jeho trvalé následky vzniknuté v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia pri pracovnom úraze zo dňa 20.04.2011 a žalovaný túto skutočnosť nebral do úvahy. 33. Žalobca ďalej namietal, že vzhľadom na výhrady voči znaleckému dokazovaniu, ako aj na jeho názor, že trvalé následky, ktoré boli ohodnotené v lekárskych posudkoch posudzujúcich lekárov vznikli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, navrhoval na preukázanie správnosti bodového hodnotenia nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, čo žalovaný neakceptoval. 34. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobu zo 14.12.2015 navrhol žalobu zamietnuť. 35. Konštatoval, že v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vysloveným v rozsudku zo dňa 19.02.2014 č.k. 7S/207/2013 vykonala znalecké dokazovanie ktoré potvrdilo závery posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí nesúhlasili s bodovým hodnotením posudzujúcich lekárov V.. R., V.. E. a W.. V.. M.S., W.. z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi posudzujúcimi lekármi hodnoteným poškodenia zdravia a pracovným úrazom zo dňa 20.04.2011. Znalecké dokazovanie preukázalo, že v časti psychiatrického posúdenia absentuje predmetná príčinná súvislosť v celom rozsahu, z hľadiska neurologického a urologického poškodenia zdravia by nastalo aj bez existencie protiprávneho úkonu, t.j. pracovného úrazu zo dňa 20.04.2011. 36. Žalovaný poukázal na to, že znalecký posudok bol vypracovaný erudovaným súdnym znalcom s viac ako 30-ročnou znaleckou praxou. Znalecké dokazovanie bolo vykonané objektívne s vynaložením odbornej starostlivosti, čo dokazuje samotný znalecký posudok. Za účelom objektívneho zistenia všetkých dôležitých skutočností potrebných pre nestranné a svedomité vypracovanie znaleckého posudku, bol žalobca ambulantne vyšetrený jednotlivými znalcami. 37. Žalovaný je toho názoru, že závery znaleckých posudkov sú zrozumiteľné, jednoznačné a bez akýchkoľvek pochybností pri správnosti a objektívnosti. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca v novom konaní nepredložil žiaden dôkaz spôsobilý spochybniť závery znaleckých posudkov. Žalobca ak považoval za potrebné posúdiť opodstatnenosť záverov znalca iným súdnym znalcom formou vypracovania kontrolného znaleckého posudku, mohol sám v súlade s ustanovením § 7 ods.6 zákona č. 437/2004 Z.z. osloviť ním vybraného súdneho znalca a požiadať ho o vypracovanie kontrolného posudku. 38. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba (§ 491 ods.2 Správneho súdneho poriadku). 39. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa s administratívnymi spismi oboch správnych orgánov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 40. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 41. Podľa § 4 ods.1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Podľa § 7 ods.1, ods.6 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch III. a IV. požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. 42. Žalobca si dňa 08.03.2013 uplatnil nárok na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. K žiadosti pripojil lekárske posudky vyhotovené posudzujúcimi lekármi V.. E., V.. R. P. W.. V.. M.V., W.., ktorí určili bodové ohodnotenie žalobcu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovom počte bodov 4640. 43. Odbor úrazového poistenia požiadal odbor lekárskej posudkovej činnosti o kontrolu správnosti bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že v hodnotení boli zistené nezrovnalosti a bodové hodnotenie presiahlo 400 bodov, a týkalo sa aj psychických porúch. Posudkoví lekári žalovaného pri vykonanej kontrole bodového hodnotenia pre účely sťaženia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nesúhlasili s bodovým ohodnotením, ktoré dali posudzujúci lekári s odôvodnením, že všetky tri posudky nie priamo v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia z pracovného úrazu zo dňa 20.04.2011. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 10.06.2013 č. 56443-37/2013-KEM nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného z 15.08.2013 v č. 36635-2/2013-BA. 44. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 19.02.2014 č.k. 7S/207/2013-42 zrušil rozhodnutie žalovaného z 15.08.2013, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že vo veci je potrebné vykonať znalecké dokazovanie vzhľadom na to, že v opačnom prípade by došlo k absolútnemu popretiu hodnoty znaleckého posudku. 45. Žalovaný v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Košiciach požiadal o vydanie znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia F.. V.. M. F., E.., ktorý so súhlasom žalovaného pribral konzultantov W.. V. N. K. znalkyňu pre odbor klinická psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a V.. D. K. znalkyňu v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. 46. Znalec v posudku vychádzal z objektívneho zistenia, že k úrazu došlo tak, že vodička narazila v kolóne svojím vozidlom do zadnej časti osobného auta, v ktorom na prednom sedadle vedľa vodiča sedel žalobca. Bezprostredne po nehode sa nikto necítil zranený. Skutočnosť, že žalobca nemal po úraze zdravotné problémy, dosvedčujú aj prepúšťacie správy z hospitalizácií, napríklad z neurologickej kliniky, podľa ktorej 4 dni po úraze nemal žiadne ťažkosti. 47. Pri znaleckom neurologickom vyšetrení dňa 24.02.2015 žalobca uviedol, že ho po náraze hodilo dopredu na palubnú dosku, pasy ho vrátili späť, pričom sa neudrel, čelom však narazil na palubnú dosku. V bezvedomí nebol, airbagy nevystrelili a chvíľu sa cítil otrasený. Pretože mal o polhodinu pracovnú poradu, dal sa odviesť ďalším vozidlom a v uvedený deň ďalej pracoval. Na druhý deň mal vyhľadať lekára, ktorý mu dal urobiť röntgen, kde sa zistilo, že má prasknuté rebro a narazený krčný stavec. Lekár mu predpísal lieky a dal mu korzet na krk. O tri dni mu údajne začali tŕpnuť nohy, v sobotu sa nevedel postaviť z postele a prestalo mu fungovať močenie. Znalec konštatuje, že toto tvrdenie nepotvrdzuje správa neurologickej kliniky u UN LP v Košiciach, kde bol hospitalizovaný od 30.04. do 01.05.2011. Podľa tejto správy 4 dni po úraze nemal žalobca žiadne zdravotné ťažkosti. Od 25.04.2011 začali bolesti v krčnej a driekovej chrbtici a v piatok 29.04.2011 mu oslabli dolné končatiny. 48. Podľa znalca nemôže byť pravdou to, že lekár z röntgenového vyšetrenia určil narazenie krčného stavca, lebo röntgenové vyšetrenie také hodnotenie neumožňuje a na druhej strane tvrdenie žalobcu nemá oporu v zdravotnej dokumentácii. Nesedia ani časové údaje, ktoré žalobca uvádzal pri znaleckom neurologickom vyšetrení zo dňa 24.02.2015, keď uviedol, že na druhý deň po nehode vyhľadal lekára, ktorý mu dal urobiť röntgen a o 3 dni mu začali tŕpnuť nohy a v sobotu sa už nevedel postaviť z postele, kým v skutočnosti neurológa vyhľadal 5 dní po nehode, ku chirurgovi sa dostavil 8 dní po autonehode a podľa prepúšťacej správy z neurologickej kliniky až na 9. deň po autonehode spozoroval poruchy močenia. 49. Znalec stanovisko V.. E., ktorá ho vo svojom posudku hodnotila, že pri úraze žalobcu išlo o posttraumatickú stresovú poruchu, podľa znalca je neakceptovateľné vzhľadom na to, že žalobca po autonehode vcelku chladnokrvne reagoval, nebol v psychickom šoku, ale zorganizoval si odvoz na pracovné rokovanie a ďalej pracoval. Z dôvodu neprimeranosti hodnotenia stavu žalobcu ako posttraumatická stresová porucha, znalec prizval k prehodnoteniu znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie. 50. Konzultujúci súdny znalec psychológ určil, že aktuálne psychologickým vyšetrením neboli u žalobcu zistené ani priekazné žiadne psychopatologické poruchy, ktorých podkladom je psychotrauma. Konzultujúci súdny znalec psychiater v tejto situácii znaleckým dokazovaním u žalobcu nezistil v minulosti ani v čase vyšetrenia postraumatickú stresovú poruchu, ani inú psychickú poruchu, ktorej podkladom je psychotrauma. Jeho sociálne fungovanie je zo psychiatrického hľadiska prakticky plnohodnotné a znalec mu nepriznal žiadne bodové ohodnotenie, pretože nespĺňa kritériá posttraumatickej stresovej poruchy. 51. Znalec ďalej poukázal na to, že v situácii, keď do vozidla narazí zozadu vpredo-zadnom smere iné vozidlo a pasažieri sú pripútaní, vo všeobecnosti v prvom slede sú telá pasažierov v zozadu narazenom vozidle silou zotrvačnosti vtlačené do sedadiel. V ďalšom sa odrazia od sedadiel dopredu, kde sa zachytia bezpečnostnými pásmi a potom sú spätne vtlačení dozadu do sedadla. V tejto situácii najpohyblivejšou časťou tela na základe pôsobenia vektora síl, je hlava s krčnou chrbticou. Hlava v spojené so stopkou krčnej chrbtice po odraze z opierky je najprv odrazená dopredu, pričom dochádza k maximálnemu predklonu (flexii) v krčnej chrbtici a následne sledujúc pohyb tela dozadu sa hlava zastaví na opierke sedadla. Hlava spolu s krčnou chrbticou vykonávajú pohyb, ktorý sa dá prirovnať k švihnutiu biča, čo sa v anglickej terminológii prekladá ako „whiplash injury“ a pod týmto názvom sa vedie aj v slovenskom a v českom medicínskom názvosloví. Uvedený pohyb presiahne pohybové možnosti krčnej chrbtice a spojenia hlavy s krčnou chrbtice, pritom sa vyvinie sila, ktorá smeruje na štruktúry krčnej chrbtice tela stavca a na väzivovo-svalový aparát. Pri tomto type postihnutia sa zisťujú poruchy dynamiky krčnej chrbtice, ide o funkčnú blokádu pohybov a bolestivé svalové stiahnutia (spazmy). 52. V trestnom konaní bolo znalcom z odboru dopravy ustálené, že rýchlosť nárazu vozidla, ktoré viedla vodička, ktorá spôsobila nehodu, bola 26 km/hod. Pri tejto rýchlosti podľa názoru znalca nevznikne úraz charakteru whiplash injury a pripútaných pasažierov, ani žiadne serióznejšie poranenie. Dôkazom je aj skutočnosť, že vodič motorového vozidla, v ktorom sedel žalobca, sa po nehode nesťažoval na žiadne zdravotné problémy, a podľa dostupnej dokumentácie nebol v nasledujúcom období ani vyšetrovaný. Rovnako ani vodička motorového vozidla, ktorá nehodu spôsobila, nemá zdravotné postihnutie. 53. Znalec konštatoval, že posudzujúci lekár V.. R. stanovil u žalobcu flexno-extenčný mechanizmus úrazu krčnej chrbtice, čo je iný na whiplash injury, pri ktorom však trpia nielen kĺby krčnej chrbtice, väzivá, mäkké tkanivá, ktoré vytvárajú predný miechový kanál, ako uvádza spomínaný lekár, ale trpia všetky svaly krku, hlavne záhlavové. Znalec nesúhlasil s názorom, že „náraz vzhľadom aj na dôsledky nehody bol veľký“, pretože nárazová rýchlosť bola nízka a žalobca najmenej 5 dní po autonehode nedeklaroval žiadne zdravotné problémy. Klinické príznaky whiplash injury nastupujú buď hneď po úraze, alebo sa môžu prejaviť s oneskorením jedného maximálne dvoch dní. Ide o bolesti hlavy, bolesti v krčnej chrbtici, obmedzenie pohybov hlavy v krčnej chrbtici, závraty alebo bolesti vystreľujúce do ramien. Žalobca po autonehode neprezentoval žiadne z uvedených príznakov. Navyše, vyšetrenie magnetickou rezonanciou zo dňa 30.04.2011 nedokázalo žiadne zmeny v mäkkých tkanivách, ktoré by sa očakávali, ak by skutočne išlo o tento typ úrazu. Z toho pohľadu znalec nesúhlasí s tvrdením V.. R.Š., že „na zobrazovacích vyšetreniach tieto traumatické zmeny nebolo vidieť, lebo MRI vyšetrenie bolo zrealizované s časovým odstupom po úraze a MRI vyšetrenie len zobrazilo konečný efekt tohto poúrazového stavu“, pretože magnetická rezonancia spoľahlivo detekuje aj stopy po krvácaní v tkanivách. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou, ktoré nezistilo žiadne poranenie v inkriminovanej oblasti, a teda ani stopy starého krvácania, nepotvrdilo ďalšie tvrdenie V.. R., že „...pričom súčasne došlo aj k poraneniu drobných ciev a k zakrvácaniu do okolia. A práve z tohto zakrvácania do tohto priestoru (v tele prúdila infikovaná krv, ktorá sa dostala mimo krvného riečišťa) dáva podklad pre vznik infekcie...“ 54. Znalec uviedol, že pre posúdenie predmetného problému je zásadná problematika epidurálneho abscesu krčnej miechovej oblasti. Spinálny epidurálny absces je veľmi zriedkavé zápalové ochorenie, pri ktorom dochádza z nazhromaždeniu zápalového procesu - hnisu v priestore medzi tvrdou blanou a okostnicou miechového kanála. Zápal najčastejšie spôsobuje baktéria Staphylococcus aureus. Spinálny absces sa vyskytuje častejšie v skupine pacientov s poruchou obranyschopnosti, u pacientov s diabetes melitus, dializovaných pacientov, alkoholikov, u pacientov pri dlhodobej liečbe kortikoidmi a septických stavov. Za vznik neurologického poškodenia neurologických klinických príznakov je najskôr zodpovedný priamy útlak alebo lokálna ischémia miechy v miestnom tlaku abscesu. Priamy prestup infekcie ako príčina epidurálneho abscesu sa vyskytuje asi v 10 - 30 %. 50 % prípadov spinálneho abscesu vzniká krvným (hematogénnym) rozsevom. V tejto skupine najčastejšie ide o infekciu kože a mäkkých tkanív, vysoké percentuálne zastúpenie majú zápaly močového traktu, respiračné infekcie a zubné fokusy. Spinálny epidurálny absces môžu byť zapríčinené aj ako následky lekárskych zákrokov. 55. V prípade žalobcu existencia flegmóny 3. prsta ruky, resp. zubné fokusy môžu vysvetliť primárny zdroj infekcie krčného epidurálneho abscesu. Nezávažný úraz, ktorý osamotene by si nevyžiadal ani práceneschopnosť, je v celkovom kontexte iba náhodnou koincidenciou. Znalec ďalej uviedol, že v prípade žalobcu ide o rizikovú osobu, pretože pred úrazom trpel na diabetes melitus ochorenie spájajúce sa s poruchami obranyschopnosti. Charakter spinálneho a abscesu hodnotí ako pôvodu hematogénneho rozsevu pri flegmóne prsta, resp. pri dentálnych fokusoch. Existenciu dentálnych fokusov u žalobcu si znalec overil u lekára stomatologickej kliniky, ktorý realizoval ich defokizáciu. 56. Tvrdenie V.. R., ktorý vo svojom písomnom stanovisku vysvetľoval mechanizmus vzniku posudzovaného úrazu ako flexno-extenčný mechanizmus úrazu krčnej chrbtice, čím došlo k traumatickým zmenám na kĺboch stavcov príslušných ligamentách a okolitých mäkkých tkanivách, ktoré vytvárajú prednistinálny kanál, nemá oporu v odbornej literatúre, pretože nie je rizikom úrazové postihnutie väzív a okolitých mäkkých tkanív po úraze, ale pacienti s diabetes melitus s imunologickými poruchami, pacienti s infekciami iných častí organizmu (zubné fokusy), pacienti s opakovanými kožnými infekciami, najmä furunkulmi či abscesmi. K tomu znalec zdôraznil, že vyšetrenie magnetickou rezonanciou nepreukázalo zmeny v štruktúre mäkkých tkanív. 57. Slabosť dolných končatín a poruchy močenia žalobcu podľa znalca možno spoľahlivo vysvetliť tlakom spinálneho abscesu na miechové štruktúry v rozsahu medzistavcovej štrbiny C6/7 až po Th2, pričom miera v najužšom mieste bola stlačená až na 4 mm. Súčasný klinický nález žalobcu nie je prekvapivý aj s reziduálnym poškodením sfinkterových asexuálnych funkcií, ktoré pretrvávajú podnes. Z toho pohľadu je potrebné brať aj bodové hodnotenie sexuálnych funkcií u žalobcu V.. E., ktoré nemôže byť úrazového pôvodu, ako to určila vo svojom posudku. Rovnaký postoj sa týka urologického hodnotenia, pretože príčina nebola v poranení močového mechúra, ako sa to uvádza v hodnotení, ale v tlaku zápalového - neúrazového pôvodu na významné miechové štruktúry. 58. Znalec k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia položkou 304d poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s koreňovými príznakmi, ktoré určil V.. R. v posudku z 23.10.2012, uviedol, že žalobca nikdy nemal dokumentované neurologické postihnutie s príznakmi koreňového dráždenia. 59. V závere posudku znalec jednoznačne konštatoval, že v posudzovanom prípade išlo o jednoduchý a nezávažný úraz a na základe neurologického nálezu nemožno dať do príčinného súvisu vznik a operáciu intraspinálneho abscesu C7-Th2 s posudzovaným úrazom. 60. V závere znalca uvedené v posudku sú jednoznačné. Znalec podrobne vysvetlil pôvod zdravotného poškodenia žalobcu a uviedol odborné dôvody, pre ktoré sú posudky posudzujúcich lekárov nesprávne. Závery znalca sú v súlade s posudkami posudkových lekárov, ktorí pri kontrole bodového hodnotenia posudkov posudzujúcich lekárov uvádzali, že poškodenia zdravia uvádzané v týchto posudkoch nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že kontrolné znalecké dokazovanie tejto veci nie je odôvodnené. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že vodička motorového vozidla, ktorá nehodu spôsobila, bola trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona, za ktorý bola právoplatne odsúdená. Konanie o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je osobitným konaním, ktoré prebieha podľa iných právnych predpisov a iných kritérií, ako trestné konanie, ktoré sa riadi predpismi trestného práva. Vykonaným dokazovaním konanie o nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo preukázané, že zdravotné poškodenie žalobcu je v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý žalobca utrpel pri autonehode dňa 20.04.2011, a preto súd žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 61. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd prizná iba tomu žalobcovi právo na náhradu trov konania, ak mal vo veci celkom alebo sčasti úspech. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.