Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/146/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201261 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201261.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu B. N., bytom B. XX, N., zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, so sídlom Rázusova č. 1, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti pribratého účastníka do konania Mestská časť Košice - Ťahanovce, Ťahanovská 28, Košice, zastúpeného JUDr. Jánom Lemešom, advokátom, so sídlom Žižkova č. 19, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2015/036811 zo dňa 22.10.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 02.11.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Košice zo dňa 22.10.2015, č. OU-KE-OVBP2-2015/036811 a vrátenia veci Okresnému úradu Košice na ďalšie konanie. Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto, ako správny orgán prvého stupňa podľa § 39, § 39a stavebného zákona v spojení s ustanovením § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vydalo dňa 16.07.2015 rozhodnutie o umiestnení stavby č: A/2015/01463-34/I/KRA „Ť. - Y. G., bytový dom M. Z., L. ul., N.“ na pozemkoch parcelné čísla XXX/X, XXX (evidovaných v registri „H.“) a parcelné čísla XXX, XXX, XXX a XXX (evidovaných v registri „S.“) v katastrálnom území Ť. tak, ako je zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, pre navrhovateľa Mestskú časť Košice - Ťahanovce, Ťahanovská 28, Košice. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Mesta Košice je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Košice č. A/2015/01463-34/I/KRA zo dňa 16.07.2015 žalobca navrhol odvolaciemu správnemu orgánu, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto, č. A/2015/01463-34/I/KRA zo dňa 16.07.2015 potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ako príslušný odvolací orgán podrobne a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým spisovým materiálom, ako aj dôvody uvádzané v podanom odvolaní. Poukázal na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia a konštatoval, že napadané rozhodnutie stavebného úradu je rozhodnutím o umiestnení stavby, vychádzajúc z ust. § 39a stavebného zákona. Konštatoval, že účelom tohto územného rozhodnutia je v správnom konaní na základe poznania územia, platnej územnoplánovacej dokumentácie, územnoplánovacích podkladov, alebo iných podkladov určiť stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a určiť podmienky pre spracovanie projektovej dokumentácie stavby, ktorú stavebník následne predkladá stavebnému úradu k stavebnému konaniu. Uviedol, že umiestnenie stavby navrhuje projektant, ktorého podrobnejšie postavenie a úlohy upravuje ust. § 46 stavebného zákona. Projektant stavby ako autorizovaný stavebný inžinier je rozhodujúcim činiteľom, ktorý architektonicky stvárňuje predstavy stavebníka pri dodržaní verejnoprávnych požiadaviek - urbanistických, krajinotvorných, zastavovacích podmienok územného plánu zóny, umiestnenie stavby, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby a požiadavky jej užívania. Ďalším kritériom posúdenia je súlad návrhu so všeobecne technickými požiadavkami na výstavbu obsiahnutými v ustanoveniach stavebného zákona a vo vyhláške č. 532/2002 Z. z.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že preštudovaním predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že stavebný úrad v novom konaní odstránil nedostatky, ktoré mu boli tunajším úradom vytknuté v zrušujúcom rozhodnutí č. OU-KE-OVBP2/2015/005695 zo dňa 10.02.2015. Poukázal na to, že pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestnenou stavbou, bol totiž mestským zastupiteľstvom Košice uznesením č. 20 zo dňa 09.02.2015 schválený platný územný plán zóny Košice - Ťahanovce, Zmeny a doplnky 2014, v zmysle ktorého sa jedná o plochy pre bytové domy a obslužné komunikácie, ktoré podľa jeho záväznej časti majú slúžiť výlučne pre bývanie formou bytových domov vo voľnej alebo skupinovej zástavbe. Týmto postupom stavebného úradu došlo k zosúladeniu predmetného rozhodnutia s ust. § 37 Stavebného zákona, v zmysle ktorého podkladom pri vydaní územného rozhodnutia sú územné plány obci a zón. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad v rámci územného konania preskúmal predložený návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov a či návrh vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Rovnako si zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú záporné, ani protichodné a ich pripomienky boli riadne zahrnuté do podmienok napadaného rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že iné právo k pozemkom parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX reg. „E“, v k. ú. Ť. vyplývajúce zo Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 doplnenej o Dodatok č. 1 a 2 považuje žalovaný za dostatočne preukázanie súhlasu prenajímateľov s využitím týchto pozemkov na navrhovaný účel. Žalovaný konštatoval, že ako vyplýva z čl. I. bodu 3 Dodatku č. 2 tejto zmluvy, „nájomca sa zaväzuje prenajaté nehnuteľnosti riadne užívať za účelom riadnej údržby existujúcej verejnej zelene a prechodu infraštruktúry, najmä prípojka plynu, vody, kanálu, el. prípojky, parkovacie miesta a cesta vedúca k parc. č. XXX/X v registri „H.“, ktorej vlastníkom je nájomca a platí touto zmluvou dohodnuté nájomné. Poukázal na to, že uvedený článok sa dopĺňa o bod 6, v ktorom sa uvádza, že prenajímatelia „súhlasia s výstavbou komunikácie, parkovísk a vyššie uvedených inžinierskych sietí v bode 3, na parcelách uvedených v bode 1 tohto článku“. Žalovaný konštatoval, že uvedenými dokladmi navrhovateľ dostatočne preukázal iné právo k vyššie uvedeným pozemkom, ktoré ho oprávňuje zriadiť na nich požadovanú stavbu v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 v spojení s ustanovením § 139 ods. 1 stavebného zákona. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesplnenia podmienok povinného zverejňovania zmlúv podľa § 47a Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v Centrálnom registri zmlúv, žalovaný s poukazom na ust. § 5a ods. 6 tohto zákona uviedol, že navrhovateľ nebol povinný predmetnú zmluvu ani jej dodatky zverejňovať v tomto registri tak, ako sa domnievajú odvolatelia. Okrem iného v čase prebiehajúceho územného konania a vydania rozhodnutia o umiestnení stavby bola predmetná nájomná zmluva spolu s jej dodatkami riadne zverejnená na stránke navrhovateľa. Žalovaný poukázal na to, že stavebný úrad sa pri preskúmavaní predložených dokladov preukazujúcich iné právo k pozemku má nimi zaoberať len do tej miery, či z ich obsahu vyplýva toto právo, alebo nie. Preskúmavanie splnenia podmienok povinného zverejňovania zmlúv podľa osobitných predpisov je totiž nad rámec právomocí, ktorými stavebný úrad zo zákona disponuje. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepredloženia územnoplánovacej dokumentácie v priebehu územného konania žalovaný uviedol, že územné plány zón netvoria súčasť spisových materiálov týkajúcich sa územných konaní. Územný plán zóny Košice - Ťahanovce, Zmeny a doplnky 2014, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom Košice uznesením č. 20 zo dňa 09.02.2015 je verejnosti k dispozícii od 10.03.2015 aj na webovej stránke Mesta Košice www.kosice.sk, sekcia územného plánovania. Keďže účastníci konania mali možnosť naštudovať si túto dokumentáciu tak na územnom konaní, ako aj na verejne dostupnom mieste, avšak túto možnosť nevyužili, žalovaný považoval túto námietku za nedôvodnú. K námietke žalobcu ohľadom nevysporiadania sa s námietkou, ktorá bola predložená na ústnom pojednávaní dňa 14.05.2015, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore s obsahom predloženého spisového materiálu. Konštatoval, že s námietkou účastníka konania tvoriacej prílohu č. 7 zápisnice z tohto konania sa stavebný úrad vysporiadal na str. 10 napádaného územného rozhodnutia, a to tak, že jej vyhovel. Žalovaný dodal, že účastník konania na konaní svojimi vyjadreniami, ktorými namietal neplatnosť a neúčinnosť predmetnej zmluvy nijakým spôsobom nespochybnil splnenie zákonných predpokladov pre uzatvorenie povinne zverejňovanej zmluvy, v súvislosti s platnosťou a účinnosťou zmluvy namietal len spôsob vykonania opravy, ktorú vykonala osoba na to neoprávnená. Žalovaný dal do pozornosti ust. § 36 ods. 1 druhej vety stavebného zákona, podľa ktorého môžu účastníci konania svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej citoval ust. § 140 stavebného zákona, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 59 ods. 2 správneho poriadku a uviedol, že preskúmaním predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že procesný postup stavebného úradu v posudzovanej veci bol v súlade so zákonom. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán posúdil návrh z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov, preskúmal jeho súlad s príslušnými územnoplánovacími podkladmi, posúdil, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky ochrany prírody, zabezpečil procesné práva účastníkov konania, dostatočne zistil skutkový stav veci, konal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím stavebný úrad postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto na základe výsledkov vo veci kvalifikovane rozhodol. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Okresného úradu Košice zo dňa 22.10.2015, č. OU-KE-OVBP2-2015/036811 a vrátenia veci Okresnému úradu Košice na ďalšie konanie. V podanej žalobe žalobca poukázal na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto zo dňa 16.07.2015, č. A/2015/01463-34/I/KRA, ako aj na jeho odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Citoval ust. § 247 ods. 1, ods. 2 O.s.p., čl. 46 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy, § 3 ods. 1, ods. 4, § 32 ods. 1 správneho poriadku a s poukazom na citované ustanovenia mal žalobca za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný porušili svojim postupom a rozhodnutím tieto zákonné ustanovenia, ktorým postupom a rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach, nakoľko správne orgány dospeli v rozpore s uvedenými ustanoveniami k záveru, že Mestská časť Košice - Ťahanovce disponuje iným právom k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa na pozemku parc. „S.“ č. XXX, XXX, XXX a XXX evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ť. (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), a preto je možné povoliť umiestnenie stavby na týchto pozemkoch. Žalobca uviedol, že vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je totiž bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že žalovaný sa vonkoncom náležite nezaoberal námietkami žalobcu vznesenými v jeho odvolaní, naopak tieto v zásadnej časti de facto úplne odignoroval, čo považuje žalobca za absolútne neakceptovateľné. Žalobca považoval v prvom rade za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný sa nevysporiadal dôsledne s námietkou žalobcu, podľa ktorej na Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 uzatvorenú medzi Mestskou časťou Košice - Ťahanovce (ďalej len „navrhovateľ“) ako nájomcom a F. J. a M. L. ako prenajímateľkami je nutné hľadieť, ako keby k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo, teda ako na neúčinnú a neplatnú. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dôvodom vyššie uvedenej skutočnosti je ten fakt, že navrhovateľ predmetnú zmluvu ako povinne zverejňovanú zmluvu nezverejnil v zákonne stanovenej lehote. Tá bola zverejnená na jeho webovom sídle až dňa 19.03.2015, t.j. sedem mesiacov po jej uzatvorení. Žalobca citoval ust. § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Žalobca poukázal na to, že z citovaného ustanovenia je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že v prípade, ak povinne zverejňovaná zmluva nebola zverejnená najneskôr do troch mesiacov od jej uzatvorenia, potom platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že navrhovateľ nebol povinný zverejňovať Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 v Centrálnom registri zmlúv, ešte automaticky neznamená, že navrhovateľ nebol povinný predmetnú zmluvu vôbec zverejniť. V podanej žalobe žalobca ďalej citoval ust. 2 ods. 1, § 5a ods. 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) a uviedol, že s poukazom na vyššie citované ustanovenia je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že navrhovateľ bol povinný Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 zverejniť na svojom webovom sídle, a to v zákonom stanovenej lehote, čo však neurobil. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu je nutné na predmetnú zmluvu v zmysle ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka hľadieť ako na neuzatvorenú. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého: „...v čase prebiehajúceho územného konania a vydania rozhodnutia o umiestnení stavby bola predmetná nájomná zmluva spolu s jej dodatkami riadne zverejnená na stránke navrhovateľa“ je vonkoncom irelevantné. Uviedol, že skutočnosť, že povinne zverejňovaná zmluva sa zverejní po zákonne stanovenej lehote, totiž nemá za následok „zhojenie“ tohto nedostatku. Žalobca ďalej citoval ust. § 38 stavebného zákona a uviedol, že stavebný úrad nemôže v územnom konaní povoliť umiestnenie stavby, ak pozemok, na ktorom má byť umiestnená stavba nie je vo vlastníctve navrhovateľa, resp. k pozemku nemá iné právo, resp. ak tento pozemok nemôže byť vyvlastnený na navrhovaný účel. Konštatoval, že je pritom výlučne na stavebnom úrade, aby v priebehu územného konania ex offo skúmal, či navrhovateľ má k predmetnému pozemku vlastnícke alebo iné právo, alebo ho nemá. Žalobca zdôraznil, že nakoľko Zmluva o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 je nulitným právnym aktom priamo zo zákona, prvostupňový správny orgán, ako ani žalovaný, neboli nútení posudzovať platnosť, resp. účinnosť tejto zmluvy po právnej stránke. Žalobca uviedol, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný, sa vonkoncom náležite nezaoberali tým, či navrhovateľ má alebo nemá vlastnícke alebo iné právo k sporným nehnuteľnostiam. Postačovala im výlučne len navrhovateľom predložená Zmluva o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014, bez toho, aby akokoľvek skúmali, či predložená listina je relevantná alebo nie. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak by sa názor žalovaného považoval za akceptovateľný, malo by to za následok, že pred stavebným úradom vlastnícke právo, resp. iné právo k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba nie je potrebné náležite preukázať, resp. že postačuje de facto len vyhlásenie navrhovateľa o tom, že takýmto právom disponuje, bez toho, aby stavebný úrad mal akékoľvek právo si tieto skutočnosti dostatočne overiť, resp. ich v prípade ich nepravdivosti zohľadniť pri rozhodovaní. Žalobca poukázal na to, že ak by aj posúdenie toho, či Zmluva o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 je nulitným právnym aktom alebo nie bolo nad rámec oprávnenia stavebného úradu, s čím žalobca nesúhlasí, v prípade, ak tu existuje pochybnosť o tom, či navrhovateľ disponuje vlastníckym alebo iným právo k pozemku, na ktorom má by umiestnená stavba, stavebný úrad je povinný postupovať v zmysle ust. § 137 stavebného zákona a nie je oprávnený ignorovať predmetnú pochybnosť a rozhodnúť aj napriek nej o povolení umiestnenia stavby. V podanej žalobe žalobca ďalej citoval ust. § 137 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona a konštatoval, že je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že v prípade nevyriešených pochybností o tom, či navrhovateľ disponuje vlastníckym alebo iným právom k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba alebo nie, je stavebný úrad povinný odkázať príslušných účastníkov na súd a územné konanie musí prerušiť. Žalobca poukázal na to, že k vyššie uvedenému zákonnému postupu nedošlo, resp. odkázanie na súd realizoval až žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to bez toho, aby došlo k prerušeniu konania. Žalovaný odkázal žalobcu na súd konečným rozhodnutím vo veci, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením stavebného poriadku. V podanej žalobe žalobca poukázal na tvrdenie žalovaného: „S námietkou účastníka konania tvoriacej prílohu č. 7 zápisnice z tohto konania sa stavebný úrad vysporiadal na str. 10 napádaného územného rozhodnutia ...“, ktoré považuje žalobca za zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko prvostupňový správny orgán sa vysporiadal len s námietkou žalobcu uvedenou pod odrážkou č. 2 prílohy č. 7 zápisnice z ústneho pojednávania14.05.2015 (oprava zmluvy neoprávnenou osobou) a nie námietkou pod odrážkou č. 3, v ktorej bola namietaná neplatnosť a neúčinnosť Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 ako celku, a to z dôvodu rozporu so zákonom. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že počas územného konania nebol zo strany navrhovateľa, ako ani iného účastníka konania predložený územný plán zóny Košice - Ťahanovce, Zmeny a doplnky 2014, ktorý mal byť údajne schválený mestským zastupiteľstvom Košice uznesením č. 20 zo dňa 09.02.2015, a na ktorý poukazuje prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí. Konštatoval, že územnoplánovacia dokumentácia nebola zabezpečená ani zo strany prvostupňového správneho orgánu, nakoľko spisový materiál ju ani pri jednom z nazeraní právneho účastníka konania neobsahoval. Z uvedeného dôvodu tak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo založené na údajnej územnoplánovacej dokumentácie, ktorá nebola v konaní nikým predložená ani obstaraná a účastník konania sa s ňou nemohol náležite oboznámiť, resp. sa k jej obsahu vyjadriť. Uviedol, že nie je pravdou, že by vyššie uvedená územnoplánovacia dokumentácia bola predložená na územnom konaní, o čom svedčí aj ten fakt, že táto dokumentácia nebola súčasťou spisu. Žalobca ďalej poukázal na stanovisko žalovaného zo dňa 10.02.2015, č. k. OU-KE-OVBP2-2015/005695, z ktorého vyplýva, že: „Tunajší úrad tiež poukazuje na uznesenie č. 381 Mestského zastupiteľstva v Košiciach ... Na nové navrhované rozvojové plochy podľa schváleného ÚPN HSA Košice včítane následných zmien a doplnkov je nutné v hore menovaných mestských častiach obstarať a schváliť aktualizáciu ÚPN zóny formou zmien a doplnkov ....“. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa týmto záväzným stanoviskom nadriadeného správneho orgánu (žalovaného) nijakým spôsobom nezaoberal a nebral ho do úvahy. Žalobca ďalej citoval § 59 ods. 3 veta za bodkočiarkou správneho poriadku a uviedol, že aj napriek tomu, že z vykonaného dokazovania bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s názorom žalovaného, žalovaný túto skutočnosť ani po námietke žalobcu nijakým spôsobom nebral do úvahy. V závere podanej žaloby žalobca uviedol, že je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že nakoľko rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, resp. žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom (stavebný zákon, správny poriadok), rozhodnutia trpia takými závažnými vadami, ktoré je nutné bezpodmienečne odstrániť. V opačnom prípade by predmetné nezákonné rozhodnutia spôsobili závažný zásah do práv žalobcu a narušilo by jeho právnu istotu a vieru v spravodlivé konania pred stavebným úradom. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2015 navrhol žalobu zamietnuť a rozhodnutie žalovaného potvrdiť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom konaní o umiestnení stavby navrhovateľ zabezpečil všetky podklady potrebné pre vydanie územného rozhodnutia a tak isto odstránil nedostatky, ktoré mu boli tunajším úradom vytknuté v zrušujúcom rozhodnutí č. OU-KE- OVBP2-2015/005695 zo dňa 10.02.2015. Predovšetkým šlo o zosúladenie predmetného rozhodnutia s ust. § 37 stavebného zákona, v zmysle ktorého podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón ako územnoplánovacia dokumentácia. Keďže pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky dotknuté umiestňovanou stavbou, bol mestským zastupiteľstvom Košice vo forme všeobecného záväzného nariadenia Uznesením č. 20 zo dňa 09.02.2015 schválený Územný plán zóny Košice - Ťahanovce, Zmeny a doplnky 2014, v zmysle ktorého sa jedná o plochy pre bytové domy a obslužné komunikácie, ktoré podľa záväznej časti ako priameho základu pre povoľovanie konkrétnych stavieb majú slúžiť výlučne pre bývanie formou bytových domov vo voľnej alebo skupinovej zástavbe, uvedené ustanovenie bolo stavebným úradom naplnené. Žalovaný v tomto vyjadrení ďalej uviedol, že územnoplánovacia dokumentácia je zákonom povýšená na základný nástroj územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie SR, regiónov a obcí, ktorú obstarávajú orgány územného plánovania. Keďže obcou schválená územnoplánovacia dokumentácia a jej záväzné časti v podobe textovej a grafickej časti sú verejnej prístupné, považoval žalovaný námietku žalobcu o nepredložení predmetnej územnoplánovacej dokumentácie za neopodstatnenú. K námietke týkajúcej sa riadneho neoverenia si vlastníckeho alebo iného práva zo strany stavebného úradu k pozemkom parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX (LV XXXX) reg. „H.“, ktoré mali byť v čase vydávania územného rozhodnutia predmetom prebiehajúceho katastrálneho konania, a to na základe návrhu žalobcu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti zo dňa 08.07.2015 a následnej zmeny v osobe vlastníka vkladom do katastra nehnuteľnosti dňa 06.08.2015 žalovaný uviedol, že pre stavebný úrad je v rámci územného konania relevantný právny stav v čase vydávania rozhodnutia. Žalovaný poukázal na ust. § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z tohto ustanovenia vyplýva, že predaj prenajatej veci a zmena v osobe prenajímateľa nemá sama o sebe vplyv na trvanie právneho vzťahu nájmu a ani na jeho obsah a tak nespôsobuje zánik existujúceho nájomného vzťahu. K námietke ohľadom neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že nebola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, ani na webovej stránke navrhovateľka, žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o zverejnenie nájomnej zmluvy spolu s jej dodatkami na stránke navrhovateľa, v čase prebiehajúceho územného konania a vydania rozhodnutia o umiestnení stavby bola táto zmluva riadne zverejnená a stavebný úrad nemal dôvod spochybňovať jej neplatnosť, a to aj vzhľadom na to, že žalobca ako účastník konania na konaní svojimi vyjadreniami žiadnym spôsobom nespochybnil splnenie zákonných predpokladov pre uzatvorenie povinne zverejňovanej zmluvy, v súvislosti s platnosťou a účinnosťou zmluvy namietal len spôsob vykonania opravy, ktorú vykonala osoba na to neoprávnená. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 13.04.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe a žiadal, aby súd tejto žalobe vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K názoru žalovaného, že počas územného konania bola zmluva už zverejnená, pričom nemal dôvod spochybňovať jej neplatnosť, ani túto zmluvu zverejniť, právny zástupca žalobcu uviedol, že by to bolo popretím účelu ustanovenia § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý presne stanovuje dôvody, za akým účelom majú byť zmluvy zverejňované, pričom aj v tomto ustanovení porušenie tejto povinnosti sankcionuje. K názoru žalovaného, že Zmluva o najme pozemku v danom prípade nemusela byť uzatvorená písomne, pričom postačoval len súhlas k tomu, aby sa pozemky mohli využívať na navrhovaný účel, právny zástupca žalobcu poukázal na to, že stavebný zákon presne v príslušných ustanoveniach definuje iné práva k pozemku a akým spôsobom sa v konkrétnom prípade preukazujú a z toho dôvodu nie je postačujúce len vyjadrenie nejakého súhlasu. Uviedol, že účastníci si v danom prípade zvolili formu uzatvorenia zmluvy, a to nájomnej zmluvy aj s jej náležitosťami, aj pokiaľ ide o odplatnosť nájmu, pričom ide o zmluvu, ktorú uzatvára subjekt verejného práva, a preto táto zmluva musí byť písomná a taktiež musí byť aj zverejnená. Z tohto dôvodu nepostačuje len ústny súhlas, ale zmluva musí byť v konkrétnej písomnej podobe uzatvorená. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na dôvody uzatvorenia dodatkov č. 1 a č. 2 k Zmluve o nájme pozemkov, z čoho vyplýva, že žalovaný bol toho názoru, že zmluvy musia byť uzatvorené v písomnej forme, a to aj so zreteľom na tú skutočnosť, že reagoval na námietky žalobcu a týmito námietkami sa aj zaoberal. Zástupkyňa žalovaného poukázala na ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona a mala za to, že žalobca si v konaní nechránil svoje subjektívne právo, pričom nemôže byť predmetom subjektívneho práva žalobcu poukazovať len na skutočnosti týkajúce sa nezverejnenia Zmluvy o nájme pozemku na webovej stránke navrhovateľa. Ďalej poukázala na ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona a uviedla, že z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že stavebný úrad nemá povinnosť skúmať, či Zmluva o nájme pozemku v konkrétnom prípade je perfektná. Ďalej uviedla, že samotní účastníci uzatvorenej Zmluvy o nájme pozemku nemali žiadne pripomienky k uzatvorenej zmluve a v tomto smere poukázala na ust. § 38 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že v danom prípade aj keby nebola uzatvorená písomná Zmluva o nájme pozemkov, postačuje len súhlas spoluvlastníčok k tomu, aby sa tieto pozemky mohli užívať na navrhovaný účel, pričom nikde nie je definované akou formou má byť tento súhlas daný. Zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že ust. § 38 stavebného zákona nemá súvis s ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, pričom opätovne uviedla, že každý si musí chrániť svoje subjektívne práva. Právny zástupca pribratého účastníka do konania uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje so stanoviskom žalovaného. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu 13). Podľa § 38 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 27 ods. 4 písm. a/ stavebného zákona, obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 5a ods. 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinne zverejňovaná zmluva, ktorá sa nezverejňuje v registri, sa zverejňuje na webovom sídle povinnej osoby, ktorá zmluvu uzatvára, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy alebo po doručení súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu. Ak táto osoba nemá webové sídlo, zmluva sa zverejňuje na webovom sídle jej zriaďovateľa alebo bezodplatne v Obchodnom vestníku7e). Podľa § 47a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods. 3 O.s.p.). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Súd po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutiami žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s ich administratívnymi spismi, k žalobným námietkam uvádza nasledovné. Žalobca v podanej žalobe s poukazom na ust. § 5a ods. 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ust.§ 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka namietal, že na Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 uzatvorenú medzi navrhovateľom Mestskou časťou Košice - Ťahanovce ako nájomcom a F. J. a M. L. ako prenajímateľmi, je nutné hľadieť ako keby k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo, teda ako na neúčinnú a neplatnú, nakoľko nebola zverejnená na webovom sídle navrhovateľa najneskôr do troch mesiacov od jej uzatvorenia. K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza Zmluva o nájme k pozemku uzatvorená dňa 18.08.2014 medzi prenajímateľom 1. F. J. a prenajímateľom 2. M. L. a nájomcom Mestskou časťou Košice - Ťahanovce. Predmetom zmluvy je prenájom spojený s následným nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to parc. č. XXX - orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XX m2, a parc. č. XXX - orná pôda o výmere XX m2, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú prenajímateľ 1. v podiele X/ X pod Z. a prenajímateľ 2. v podiele X/X pod Z.. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. území Ť., Obec Košice - Ťahanovce, okres Košice 1 a sú zapísané na LV č. XXXX na Okresnom úrade Košice, odbor katastrálny. Parcely sú evidované v registri „S.“ na katastrálnej mape (ďalej len „predmet nájmu“ v príslušnom gramatickom tvare). Spoluvlastnícke právo prenajímateliek je preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Košice 1, Obec Košice - Ťahanovce, katastrálne územie Ť., ktorý sa taktiež nachádza v administratívnom spise. K uvedenej nájomnej zmluve boli uzatvorené dodatky a to Dodatok č. 1 zo dňa 20.05.2015 a Dodatok č. 2 zo dňa 11.06.2015. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ zverejnil Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 na svojom webovom sídle dňa 19.03.2015, teda sedem mesiacov po jej uzatvorení. Navrhovateľ teda nepostupoval v súlade s ust. § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 5a ods. 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Zmluvu o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 nezverejnil na svojom webovom sídle do troch mesiacov od jej uzatvorenia. K povinnému zverejňovaniu zmluvy súd uvádza, že v nadväznosti na novelizáciu zákona o slobodnom prístupe k informáciám bol novelizovaný aj Občiansky zákonník, do ktorého bolo vložené nové ustanovenie § 47a. Podľa tohto ustanovenia „ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia“. Vzhľadom na citované ustanovenie povinne zverejňované zmluvy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nadobúdajú účinnosť až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia, či už v registri, na webovom sídle povinnej osoby alebo v obchodnom vestníku. Občiansky zákonník s nesplnením tejto povinnosti spája nevyvrátiteľnú domnienku neuzatvorenia takejto zmluvy. Podľa § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka „ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušných orgánov zmluva nezverejnila, platí že k uzavretiu zmluvy nedošlo“. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ nebola povinne zverejňovaná zmluva zverejnená v súlade s ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám v uvedenej lehote troch mesiacov platí, akoby k jej uzatvoreniu neprišlo a táto predmetná zmluva de jure neexistuje, nenadobudne ani platnosť ani účinnosť (nie absolútnu neplatnosť). Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že k uzatvoreniu Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 neprišlo, táto nenadobudla platnosť ani účinnosť. V predmetnej preskúmavanej veci, teda nebolo navrhovateľom preukázané iné právo k pozemku z titulu užívania pozemku na základe nájomnej zmluvy tak, ako to vyplýva z ust. § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona. Žalovaný však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že iné právo k pozemkom parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX reg. „S.“, v k. ú. Ť., vyplývajúce zo Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014 doplnenej o Dodatok č. 1 a 2 považuje za dostatočné preukázanie súhlasu prenajímateľov s využitím týchto pozemkov na navrhovaný účel a taktiež uviedol, že stavebný úrad sa pri preskúmavaní predložených dokladov preukazujúcich iné právo k pozemku má nimi zaoberať len do tej miery, či z ich obsahu vyplýva toto právo, alebo nie. Taktiež na pojednávaní súdu zástupkyňa žalovaného poukázala na ust. § 38 stavebného zákona a uviedla, že z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj keby nebola uzatvorená písomná zmluva o nájme, postačuje v danom prípade len súhlas spoluvlastníčok k tomu, aby sa tieto pozemky mohli využívať na navrhovaný účel. Z vyššie uvedených dôvodov súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného posudzoval, či pri rozhodovaní o umiestnení stavby boli splnené podmienky uvedené v § 38 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné práva, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Z ust. § 38 stavebného poriadku teda vyplýva, že bez súhlasu vlastníka možno územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Podľa názoru súdu v predmetnej veci však súhlas vlastníka, v danom prípade spoluvlastníčok o umiestnení stavby bol preukázaný a nespochybniteľný prejavom ich vôle v písomnej listine zo dňa 18.08.2014 označenej ako Zmluva o nájme pozemku, a preto pokiaľ súhlas spoluvlastníčok o umiestnení stavby bol nimi na tejto listine písomne prejavený, z tohto dôvodu nemusí byť naplnená podmienka uvedená ust. § 38 stavebného zákona, týkajúca sa vyvlastnenia pozemku na navrhovaný účel, nakoľko táto podmienka by sa musela uplatniť len v tom prípade, ak by súhlas vlastníka, v danom prípade spoluvlastníčok o umiestnení stavby nebol daný. Keďže v danom prípade spoluvlastnícke právo F. J. a M. L. je preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Košice 1, Obec Košice - Ťahanovce, katastrálne územie Ť., preto im bolo dané právo vysloviť súhlas s územným rozhodnutím o umiestnení stavby tak, ako ho nespochybniteľne prejavili na listine označenej ako Zmluva o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014. Súd je toho názoru, že súhlasný prejav vôle spoluvlastníčok pozemkov o umiestnení stavby na navrhovaný účel, ktorý bol nimi prejavený na listine označenej ako Zmluva o nájme pozemku zo dňa 18.08.2014, nemôže byť spochybniteľný len kvôli tomu, že na uvedenú zmluvu treba hľadieť ako na neúčinnú. Z uvedeného dôvodu možno súhlasiť s názorom žalovaného, že súhlas prenajímateľov s využitím týchto pozemkov na navrhovaný účel považoval za dostatočne preukázaný. Z uvedených dôvodov preto považuje súd za neopodstatnenú aj žalobnú námietku, že v prípade nevyriešených pochybností o tom, či navrhovateľ disponuje vlastníckym alebo iným právom k pozemku, na ktorom má byť umiestnená stavba alebo nie, je stavebný úrad povinný odkázať príslušných účastníkov na súd a územné konanie musí prerušiť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade nešlo o posudzovanie občianskoprávnych a iných námietok tak, ako vyplýva z § 137 ods. 2 stavebného zákona, a teda nešlo o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). K žalobnej námietke, že počas územného konania nebol zo strany navrhovateľa, ako ani iného účastníka konania predložený územný plán zóny Košice - Ťahanovce, Zmeny a doplnky 2014, ktorý mal byť údajne schválený mestským zastupiteľstvom Košice uznesením č. 20 zo dňa 09.02.2015 a na ktorý poukazuje prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí a taktiež k námietke týkajúcej sa stanoviska žalovaného zo dňa 10.02.2015, č. k. OU-KE-OVBP2-2015/005695, ktorým poukazuje na uznesenie č. 381 mestského zastupiteľstva v Košiciach, súd uvádza, že v zmysle § 27 ods. 3, ods. 4 písm. a/ stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie sú verejné prístupné, a preto územnoplánovacia dokumentácia nemusela byť súčasťou spisového materiálu tak, ako to namietal žalobca. Územný plán zóny taktiež nie je súčasťou na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a žiadne zákonné ustanovenie neukladá stavebnému úradu v rámci územného konania povinnosť oboznamovať účastníkov konania s touto dokumentáciou, keďže ide o verejne prístupný dokument, do ktorého možno nahliadnuť tak v obci, ako aj na internetových stránkach Mesta Košice a Mestskej časti Košice - Ťahanovce. Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd žalobné námietky za neopodstatnené. Podľa názoru súdu v predmetnej preskúmavanej veci tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný postupovali v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a s jeho vykonávacími predpismi, ako aj v súlade s ustanoveniami zákona o správnom konaní, pričom vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý má dostatočný podklad v predloženom spisovom materiáli. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). O trovách konania pribratého účastníka do konania súd nerozhodoval, pretože tento si náhradu trov konania neuplatnil, pričom o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.