Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201267 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201267.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: Alternet, s.r.o. so sídlom Popradská 12, 040 11 Košice, IČO: 36 576 204, právne zastúpeného JUDr. Františkom Buhlom, advokátom so sídlom Výstavby 2, 040 11 Košice, adresa pre doručovanie: Šoltésovej 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Moldava nad Bodvou, Školská 2, 045 01 Moldava nad Bodvou, za účasti účastníka konania: ANTIK Telecom s.r.o. so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman s.r.o. so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č. 752/2015 z 08.09.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou z 05.11.2015, doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach 09.11.2015 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Mesta Moldava nad Bodvou č. 752/2015 z 08.09.2015 a postupu žalovaného súvisiaceho s vydaním uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný ako stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon) konajúc o návrhu stavebníka ANTIK Telecom s.r.o. so sídlom v Košiciach rozhodol podľa § 39 písm. a) stavebného zákona o umiestnení stavby „Metropolitná optická sieť Moldava nad Bodvou“ na pozemkoch v kat. úz. H. X. L. tak, ako je to zakreslené v projektovej dokumentácii pre územné rozhodnutie, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia z 08.09.2015 zároveň v bodoch 1. až 16. rozhodnutia stavebný úrad stanovil pre využitie územia na daný účel podmienky umiestnenia stavby. 2. Ako to vyplýva z obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia z 08.09.2015, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu, žalovaný ako stavebný úrad považoval žalobcu za dotknutý orgán a namietané rozhodnutie z 08.09.2015 mu doručil na vedomie. Následne, reagujúc na odvolanie žalobcu z 05.10.2015 proti rozhodnutiu o umiestnení stavby z 08.09.2015 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie z 13.10.2015 s nasledovným obsahom: „Dňa 12.10.2015 bolo na Mesto Moldava nad Bodvou doručené Vaše odvolanie voči rozhodnutiu o umiestnení stavby „Metropolitná optická sieť Moldava nad Bodvou“, vydanému Mestom Moldava nad Bodvou pod č. 752/2015 dňa 08.09.2015 pre navrhovateľa Antik Telecom s.r.o, Čárskeho 10, Košice v zast. spoločnosťnou Telekomunik s.r.o. Klimkovičova 12, Košice. Mesto Moldava nad Bodvou ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v zmysle neskorších predpisov (stavebný zákon) Vám týmto oznamuje, že toto odvolanie vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou, nakoľko spoločnosť Alternet s.r.o. so sídlom v Košiciach, Popradská 12 mala v tomto územnom konaní postavenie dotknutého orgánu v zmysle ustanovenia § 140a ods. 1 stavebného zákona. Dotknutý orgán (v tomto prípade vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia) totiž nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností, na ktorých by mohol byť rozhodnutím stavebného úradu dotknutý. V správnom konaní z hľadiska svojej pôsobnosti podáva záväzné stanoviská, z ktorých potom stavebný úrad pri svojom rozhodovaní vychádza - ide teda o spolupracujúce orgány verejnej správy, ktoré sa špecializujú na oblasť už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu, v tomto prípade na oblasť elektronických komunikácií. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie voči územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby „Metropolitná optická sieť Moldava nad Bodvou“ pre investora a stavebníka Antik s.r.o., podané spoločnosťou Alternet s.r.o. je neprípustné, nakoľko v tomto správnom konaní mala postavenie dotknutého orgánu, a nie postavenie účastníka konania.“ 3. V žalobe z 05.11.2015 žalobca daný procesný postup žalovaného namietal a tvrdil, že mal byť považovaný Mestom Moldava nad Bodvou ako stavebným úradom za riadneho účastníka konania, s čím platná právna úprava spája všetky procesné práva účastníka konania v administratívnom konaní, vrátane práva podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Ďalej tvrdil, že žalovaný nerešpektoval vyjadrenie žalobcu k stavbe zo dňa 20.07.2015 a z 02.09.2015 a vydal rozhodnutie bez vyriešenia existujúcich rozporov. Tvrdenie o postavení účastníka konania žalobca odvodzoval od ustanovenia § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého má iné právo (zákonné vecné bremeno) k pozemkom a toto jeho právo môže byť územným rozhodnutím dotknuté. Vytýkal ďalej žalovanému ako stavebnému úradu porušenie ustanovení § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, tvrdiac, že žalovaný vo veci rozhodol bez toho, aby zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Svoje výhrady voči rozhodnutiu a postupu žalovaného správneho orgánu žalobca zhrnul do konštatovania že „keďže žalobca má zriadenú a súčasne aj prevádzkuje verejné sieť na pozemkoch, na ktorých plánoval stavebník Antik zriadiť svoju sieť, konanie žalovaného, ktorý nepriznal žalobcovi postavenie účastníka územného konania, nemá oporu v právnom poriadku SR.“ V tejto súvislosti poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu SR č.II.ÚS 22/02-117 zo 16.04.2003 a tiež na právny názor obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžp/21/2012 z 27.06.2013. V súvislosti s vlastným postavením v namietanom územnom konaní žalobca ďalej v žalobe z 05.11.2015 tvrdil nasledovné: „Ak žalovaný nepovažoval žalobcu za účastníka konania, musel mať žalobca v konaní aspoň postavenie dotknutého orgánu, a to podľa ust. § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona v znení neskorších predpisov („Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis“) v spojení s ust. § 66 ods. 6 ZEK („Dokladom potrebným na územné konanie a stavebné konanie je vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii podzemných alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu“). Podľa § 140b stavebného zákona „Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.“ Aj z tohto dôvodu nemohol žalovaný ignorovať oprávnené požiadavky žalobcu a bez ich riadneho zohľadnenia vydať napadnuté rozhodnutie.“ 4. V žalobe z 05.11.2015 boli obsiahnuté aj návrhy žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 250c ods. 1, druhá veta O. s. p. a na vydanie predbežného opatrenia s poukázaním na ustanovenia § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f) a § 76 ods. 2 O. s. p., ktorým by súd uložil spoločnosti ANTIK Telecom s.r.o. so sídlom Čárskeho 10, Košice, až do právoplatného skončenia súdneho sporu medzi žalobcom a žalovaným „zdržať sa akéhokoľek konania, ktorým by on sám alebo ním poverená iná osoba vykonával alebo dokončil alebo sprevádzkoval stavbu - elektronickú komunikačnú sieť v meste Moldava nad Bodvou.“ Predmetné návrhy žalobcu súd posúdil ako nedôvodné a uznesením č.k. 7S/148/2015-62 z 21.01.2016 zastavil konania o návrhu žalobcu z 05.11.2015 na nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 09.02.2016) a následne podaním z 22.02.2016 upovedomil žalobcu, že nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktorá je obsahom žaloby z 05.11.2015 postupom podľa § 250c O. s. p. 5. V preskúmavanej právnej veci bol správnemu súdu doručený 02.12.2015 návrh spoločnosti ANTIK Telecom s.r.o. prostredníctvom právneho zástupcu na pribratie účastníka do konania podľa § 250 ods. 1, druhá veta O. s. p., o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 7S/148/2015-68 z 26.02.2016 tak, že pribral do konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 7S/148/2015 účastníka konania ANTIK Telecom s.r.o. so sídlom Čárskeho 10, Košice. Uvedený účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu v písomných vyjadreniach z 01.12.2015 a 16.03.2016 namietal postavenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania tvrdiac, že žalobca mal v konaní pred žalovaným ako stavebným úradom postavenie dotknutého orgánu, a preto nie je oprávneným na podanie správnej žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia z 08.09.2015. Písomné vyjadrenia pribratého účastníka konania na č.l. 50-55 spisu a 73-77 spisu obsahovali právnu argumentáciu poukazujúcu na nemožnosť v postupe súdu nariadiť predbežným opatrením právnu povinnosť pre účastníkov konania, odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia v právnom režime O.s.p. a procesnoprávnu nespôsobilosť žalobcu byť účastníkom administratívneho a súdneho preskúmavacieho konania, a to v právnej nadväznosti na jeho postavenie v správnom konaní ako dotknutého orgánu (§ 140a, § 140b stavebného zákona). Žalovaný v písomnom vyjadrení z 11.12.2015 (č.l.58 - 59 spisu) poukázal na právne postavenie žalobcu v konaní o umiestnení stavby ako dotknutého orgánu, a na celkový obsah a priebeh administratívneho konania ukončeného vydaním rozhodnutia č. 752/2015 z 08.09.2015. Tvrdil, že žalobca v konaní o umiestnenie stavby „Metropolitná optická sieť Moldava nad Bodvou“ síce tvrdil, že je účastníkom konania, avšak dané tvrdenie nepreukázal predložením dokladov o vlastníckom alebo inom práve k pozemkom alebo stavbám na stavbou dotknutých pozemkoch. Z uvedených dôvodov žalovaný ako stavebný úrad priznal žalobcovi postavenie dotknutého orgánu (ako vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia v zmysle § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona). 6. Krajský súd v Košiciach v preskúmavanej právnej veci ako správny súd konajúci podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) po právnom preskúmaní obsahu žaloby, vyjadrení žalovaného a pribratého účastníka konania a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba je podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto procesným postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol. Zároveň o trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 7. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Súd v súvislosti s obsahom uvedeného prechodného ustanovenia obsiahnutého v § 491 ods. 1 SSP hodnotil procesné postavenie žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní aj podľa právnych podmienok Občianskeho súdneho poriadku komparatívnym spôsobom vo vzťahu k dotknutým ustanoveniam Správneho súdneho poriadku vzťahujúcim sa tak na posúdenie právnych otázok súvisiacich s aktívnou procesnou legitimáciou žalobcu na podanie správnej žaloby v preskúmavanej právnej veci, ale aj na podružné procesnoprávne otázky predovšetkým na posúdenie prípadných nárokov účastníkov konania na náhradu trov konania podľa právnych podmienok O.s.p. a SSP. Z ustanovenia § 491 ods. 2, druhá veta SSP totiž vyplýva povinnosť správneho súdu v prípade, že sa tento zákon (Správny súdny poriadok) použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, neaplikovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Aplikácia ustanovení Správneho súdneho poriadku na preskúmavanú právnu vec však nie je v neprospech žalobcu predovšetkým v posúdení nárokov účastníkov konania na náhradu trov konania jednoznačným procesnoprávnym vymedzením úpravy týchto nárokov v § 170 Správneho súdneho poriadku, ktorý súd aplikoval na preskúmavanú právnu vec v komplexnom právnom režime SSP. Predchádzajúca právna úprava správneho súdneho procesu totiž pri primeranej aplikácii ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta O. s. p. (ak niektorí z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinní uhradiť jeho trovy) s použitím § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. priznávala pribratým účastníkom súdneho preskúmavacieho konania podľa piatej časti O. s. p. procesnoprávny základ pre uplatnenie si nároku na náhradu trov súdneho konania aj za stavu, že súd uznesením zastavil konanie procesným postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žalobu podala neoprávnená osoba. Dané právne úvahy súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť v súvislosti so zvoleným procesnoprávnym režimom Správneho súdneho poriadku pre komplexné posúdenie preskúmavanej právnej veci. 9. Zásadnou otázkou pre preskúmavanú právnu vec je posúdenie možnej aktívnej procesnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného ako stavebného úradu v územnom konaní, v ktorom stavebný úrad nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania, ale konal s ním ako s dotknutým orgánom, aplikujúc pritom ustanovenia § 140a, § 140b stavebného zákona. 10. K danej právnej problematike kľúčovej na právne posúdenie veci súd poukazuje na právny názor obsiahnutý v uznesení NS SR č.k. 2Sžo/228/2009 z 19. januára 2010 (uvádzaný aj pribratým účastníkom konania) aplikovateľný v celom rozsahu aj na postavenie dotknutého orgánu v územnom konaní, teda aj v preskúmavanej právnej veci. Najvyšší súd SR v ňom okrem iného konštatoval: „Postavenie dotknutých orgánov a právna povaha záväzných stanovísk boli kodifikované novelou č. 479/2005 Z.z. stavebného zákona (účinnou od 1. novembra 2005). Z dôvodovej správy k citovanej novele vyplýva, že novo navrhnuté ustanovenia formulované v § 140a a v § 140b boli jadrom novelizácie stavebného zákona. Vymedzením súčinnosti dotknutých orgánov a ich špecifikovaním, ako aj vymedzením právnej povahy záväzných stanovísk dotknutých orgánov sa sledovalo výrazné spresnenie a zrýchlenie konaní podľa stavebného zákona. Základ tohto riešenia bol prevzatý z nového českého správneho poriadku (zákona č. 500/2004 Sb.), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Špecifikovanie a zjednotenie postavenia zabezpečuje procesnú rovnosť dotknutých orgánov v konaniach podľa stavebného zákona. Deklarovalo sa, že prípadné rozpory medzi záväznými stanoviskami, uplatnenými priamo v konaní, budú riešené podľa platnej právnej úpravy ustanovenej v § 136 stavebného zákona. Doplnenie procesných pravidiel uplatňovania záväzných stanovísk dotknutých orgánov a urýchlenie správnych konaní smerujúcich k povoleniu stavieb. Záväznosť podmienok a požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách sa zachováva s tým, že námietky proti ich obsahu uplatnené v správnom konaní, ktoré vedie stavebný úrad, možno vyriešiť v tomto konaní, pričom nové ustanovenia presne určujú spôsob riešenia bez zásahu do vecných kompetencii dotknutých orgánov. Ako bolo vyššie uvedené postavenie dotknutého orgánu v konaní podľa stavebného zákona (teda aj v kolaudačnom konaní) je vo všeobecnosti upravené v ustanoveniach § 140a § 140b. Dotknutým orgánom v zmysle ustanovenia § 140a ods. 1 stavebného zákona je: - orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí (ods. 1), - obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá (ods. 2), - vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis (napríklad zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov; (ods. 3). Dotknuté orgány v konaní podávajú záväzné stanovisko, ktoré stavebný zákon definuje ako stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi. Nejde teda o samostatné rozhodnutie v zmysle stavebného zákona alebo Správneho poriadku, proti ktorému by bol prípustný riadny opravný prostriedok. Stavebný zákon v ustanovení § 140b ods. 6 však pripúšťa, že ak odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej (kolaudačnému rozhodnutiu) smeruje proti obsahu záväzného stanoviska (ktoré je podkladom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia), odvolací správny orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k odvolaniu od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska.“ „Stavebný zákon vymedzuje práva dotknutých orgánov v ustanovení § 140a ods. 3, § 80 ods. 2 tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony a chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, utvárania a ochrany zdravých životných podmienok, vodách, ochrany prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesov a lesného hospodárstva, opatrení na ochranu ovzdušia, ochrany a využitia nerastného bohatstva, kultúrnych pamiatok, štátnej ochrany prírody, požiarnej ochrany, zákazu biologických zbraní, zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, odpadov, veterinárnej starostlivosti, vplyvov na životné prostredie, jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, prevencie závažných priemyselných havárií, správy štátnych hraníc, pozemných komunikácií, dráh, civilného letectva, vnútrozemskej plavby, energetiky, tepelnej energetiky, elektronických komunikácií, verejných vodovodov a verejných kanalizácií, civilnej ochrany, inšpekcie práce a štátnej geologickej správy. Na druhej strane účastník konania (stavebník, prípadne vlastník stavby, vlastník pozemku) je nositeľom práv zakotvených v hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisoch. Účastník konania môže podávať návrhy na začatie konania, zobrať späť návrh na začatie konania, navrhovať dôkazy, nahliadať do spisu, byť prítomný na pojednávaní, zvoliť si zástupcu pre konanie, právo na doručovanie rozhodnutí vo veci, podávať riadne a mimoriadny opravné prostriedky, podávať žalobu o preskúmanie zákonnosti právoplatným rozhodnutím správneho orgánu, je povinný povinnosť splniť, podávať námietky proti záväzným stanoviskám dotknutých orgánov. Z uvedených skutočností vyplýva, že dotknutý orgán nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností, na ktorých by mohol byť rozhodnutím stavebného úradu dotknutý. Z hľadiska oblasti svojej pôsobnosti podáva záväzné stanoviská, z ktorých potom stavebný úrad vo svojom rozhodovaní vychádza. Ide quasi o spolupracujúce orgány verejnej správy, ktoré sa špecializujú na oblasť, ktorá už je mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu, napr. sa špecializujú na oblasť ochrany prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, požiarnej ochrany, tepelnej energetiky, elektronických komunikácií, verejných vodovodov a verejných kanalizácií, civilnej ochrany, využitia nerastného bohatstva a pod. (bližšie pozri § 126 ods. 1 stavebného zákona).“ Rovnaké právne závery vyplývajú okrem iného aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 8Sžo/220/2009 z 20.10.2010. 11. Ak teda žalobca argumentoval v žalobe aj ustanovením § 250 ods. 2 O.s.p., tvrdiac že sa s ním v predmetnom územnom konaní nekonalo ako s účastníkom konania, hoci sa s ním ako s účastníkom konania konať malo, a poukazoval na dotknuté ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, súd predmetné námietky vyhodnotil tiež ako nedôvodné, okrem už hore uvedeného aj z nasledovných dôvodov: Žaloba podľa § 250b ods. 2,3,4 O.s.p. má svoje procesné špecifiká vyplývajúce z daných zákonných ustanovení. V súlade s obsahom znenia § 250d ods. 2 O.s.p., s ktorým po obsahovej právnej stránke korešponduje ustanovenie § 179 ods. 1 SSP, ide o navrhovaný postup správneho súdu, ktorý súd uloží správnemu orgánu (po overení si správnosti tvrdenia žalobcu o opomenutí jeho účasti v administratívnom konaní), aby mu doručil administratívne rozhodnutie. Už z hore uvedenej argumentácie - citácie relevantného názoru Najvyššieho súdu SR k obsahovo zhodným právnym otázkam vyplýva, že žalobcovi boli správne doručované písomnosti týkajúce sa prebiehajúceho konania o umiestnenie stavby ako dotknutému orgánu, ktoré mu dané postavenie jednoznačne podľa názoru súdu prináleží ako prevádzkovateľovi siete, v blízkosti ktorej mala byť stavba umiestnená. Správny orgán prvého stupňa ako stavebný úrad pritom správne vychádzal z právnej definície účastníkov územného konania obsiahnutej v § 34 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona a po zistení, že žalobca nespĺňa právne kritéria pre účasť v územnom konaní, uvedené v ustanovení § 34 ods. 2 stavebného zákona, považoval správne žalobcu za dotknutý orgán. Žalobca totiž nepreukázal v územnom konaní, že by v konaní o umiestnenie stavby mohlo byť rozhodnutím priamo dotknuté jeho vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám v priamom faktickom zábere povolenej stavby „Metropolitná optická sieť Moldava nad Bodvou“ alebo k susedným pozemkom a stavbám. 12. Ďalej súd považuje za nevyhnutné vo vzťahu k obsahu žaloby zdôrazniť, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä článok 46 a článok 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka, t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach článku 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa procesného predpisu upravujúceho správne súdnictvo z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu, či postupu správneho orgánu. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu usmerňovať ohľadom voľby právneho prostriedku ochrany v správnom súdnictve. Uvedené súd uvádza z toho dôvodu, že žalobca pri formulácii petitu žaloby z 05.11.2015 navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie Mesta Moldava nad Bodvou č. 752/2015 z 08.09.2015 o umiestnení stavby „Metropolitná optická sieť Moldava nad Bodvou“ č. 752/2015 zo dňa 08.09.2015 hoci jeho subjektívnych práv sa dotýka predovšetkým opatrenie Mesta Moldava nad Bodvou č. 752/2015 z 13.10.2015 označené ako „oznámenie“, obsahom ktorého je stanovisko Mesta Moldava nad Bodvou a konštatovanie, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu je neprípustné, nakoľko v predmetnom správnom konaní mal postavenie dotknutého orgánu, a nie postavenie účastníka konania. Ide o spôsobilý samostatný predmet súdneho preskúmavacieho konania, ktorý nebol zahrnutý a žalobcom označený v žalobe z 05.11.2015 ako predmet súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci. Správny súd preto nemal právnu povinnosť hodnotiť predmetné opatrenie žalovaného v právnom procesnom skúmaní možných dôvodov jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Daný právny záver je možné vyvodiť napr. aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžf/83/2015 z 01. decembra 2016 (str. 7, bod 16). 13. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 14. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).