Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sd/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201268 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201268.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky V. K. P. Q. Č. Y. M. Z. Q. , A. A. XX, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, v konaní o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 31.08.2015 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľky zo dňa 03.07.2015 o starobný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnila tým, že v zmysle platnej zákonnej úpravy má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek podľa § 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení je 62 rokov veku poistenca. Navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek dňa 17.júna 2015. K uvedenému dátumu získala 3593 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 9 rokov a 308 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho vyplýva, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto odporkyňa žiadosť navrhovateľky zamietla. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne. Namietala, že zhruba 25 rokov sa stará a opatruje starých ľudí vo veku od 65 do 87 rokov. Nikdy nezneužívala štát ani sociálny systém a až na tlak ľudí v jej okolí, že na opatrovanie sa prispieva požiadala v roku 1995 o príspevok na opatrovanie na J. H., ktorý o dva mesiace po priznaní príspevku zomrel. Vyslovila sklamanie, že zamestnanci odporkyne spochybňujú a ignorujú potvrdenie obecného úradu ako aj obvodnej lekárky, ktorá menovaného týždenne a ku koncu života aj trikrát do týždňa navštevovala a poskytovala mu lekársku pomoc. Ďalej v odvolaní uviedla, že človek, ktorý sa nestaral viac rokov o telesne bezvládneho, nemá vôbec potuchu, čo to všetko obnáša - starať sa 24 hodín dňom i nocou a byť k dispozícii postihnutému. Poukázala aj na svoj zlý zdravotný stav, keď pred piatimi rokmi bola operovaná na prekrútené črevá a 5 cm tumor, čo bolo dôsledkom napätého každodenného režimu pri opatrovaní telesne postihnutých ľudí, no napriek tejto skutočnosti jej nárok na starobný dôchodok nevznikol. Vzhľadom na tieto skutočnosti cíti krivdu ako aj pocit diskriminácie kvôli neuznaným rokom, keďže v jej okolí sa nachádza množstvo neprispôsobivých občanov, ktorí nikde nerobili, poberali a berú sociálne dávky, zneužívajú sociálny systém a pritom majú nárok na dôchodky a iné. V závere uviedla, že sa stará o 87 ročnú p. H. za približne tri eurá denne, čo tiež nepovažuje za spravodlivé. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Zdôraznila, že navrhovateľka žiadala o priznanie starobného dôchodku žiadosťou spísanou 03.07.2015 od 17.06.2015. Navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek 17.06.2015, ku ktorému dňu získala 3.593 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa rozpisu, ktorý je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Celkovo tak získala 9 rokov a 308 dní obdobia dôchodkového poistenia. Odporkyňa zároveň uviedla, že obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01.01.2001 do 31.12.2003 (a to od 25.02.2002 do 12.03.2003), počas ktorého nebola navrhovateľke vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nebolo na dôchodkové účely hodnotené. Podľa ustanovenia § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získaná pred 01.01.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Do zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 01.01.2001 doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti (§ 169c ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z.z.). Pretože uvedené obdobie trvalo v období po 31.12.2000 a počas neho nebola navrhovateľke vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia. Odporkyňa k námietke navrhovateľky ohľadom nezohľadnenia doby starostlivosti o blízku osobu uviedla, že v zmysle ust. § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a v súlade s ustanovením § 9 ods.1 písm. k/ a § 169c ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov na dôchodkové účely sa do zamestnania započíta, okrem iných náhradných dôb aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 01.01.1976 do 31.12.2000. Navrhovateľka však v konaní o jej starobnom dôchodku nepreukázala, že J. H., N.. XX.XX.XXXX bol prevažne alebo úplne bezvládny, preto nebolo možné uvedenú dobu starostlivosti od 01.01.1991 do 19.01.1996 započítať na dôchodkové účely. K ďalšej námietke, že konaním odporkyne bola navrhovateľka diskriminovaná, odporkyňa poukázala na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého právo na užívanie práv zaručených európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd bez diskriminácie (článok 14) je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. V tomto konkrétnom prípade však navrhovateľka nepreukázala, že by s ňou bolo zaobchádzané odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. V závere písomného stanoviska odporkyňa zdôraznila, že doba poistenia navrhovateľky bola zhodnotená na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie a pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky na starobný dôchodok postupovala plne v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení (zabezpečení). Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky doručený odporkyni dňa 16.10.2015 nie je dôvodný. Rozhodnutím zo dňa 31.08.2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok zo dňa 03.07.2015 čo odôvodnila tým, že aj keď navrhovateľka splnila podmienku dovŕšenia dôchodkového veku ku dňu 17.06.2015, nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, t.j. najmenej 15 rokov (§ 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z.), keď k uvedenému dňu získala 3.593 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 9 rokov a 308 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa presného rozpisu období dôchodkového poistenia nachádzajúceho sa v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia odporkyne, navrhovateľka v roku 2001 získala 306 dní obdobia dôchodkového poistenia (od 01.03.2001 do 31.12.2001), v roku 2002 - 45 dní (od 01.01.2002 do 14.02.2002), v roku 2006 - 153 dní ( od 01.08.2006 do 31.12.2006), v rokoch 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014 po 365 dní (t.j. od 01.01. do 31.12.), a v roku 2015 - 167 dní obdobia dôchodkového poistenia (od 01.01. do 16.06.). Z opravného prostriedku navrhovateľky vyplýva, že táto namieta proti nezapočítaniu obdobia jej starostlivosti o J. H. do obdobia dôchodkového poistenia. Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd okrem iných skutočností zistil, že v dávkovom spise sa nachádza potvrdenie všeobecnej lekárky pre dospelých s nečitateľným menom z ambulancie všeobecného lekára A. zo dňa 30.06.2015, z obsahu ktorého vyplýva, že navrhovateľka sa starala o svojho bezvládneho otca J. H., nar. 25.11.1925 v čase od roku 1991 až do jeho úmrtia dňa 19.01.1996. Menovaný bol vážne chorý, pripútaný na lôžko a vyžadoval celodennú opateru. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia obce A. č. 20/2015 zo dňa 01.07.2015 podpísaného starostom obce J.. Q. V., podľa ktorého sa navrhovateľka starala o svojho bezvládneho otca v označenom období, pričom tento bol vážne chorý, pripútaný na lôžko a vyžadoval celodennú opateru svojej dcéry. Nebohý nebol umiestnený v ústavnom zariadení, ale bol pod dohľadom obvodnej lekárky. Zo žiadosti o starobný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne dňa 29.06.2015 s dátumom spísania žiadosti 03.07.2015 vyplýva, že žiadateľka k žiadosti o starobný dôchodok priložila potvrdenie obce A., že od roku 1991 až do 19.01.1996 sa starala o svojho bezvládneho otca, žiaden doklad o bezvládnosti J. H., N.. XX.XX.XXXX však nevlastní. Podľa § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Zb. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca (ods.2). Podľa ustanovenia § 255 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 169c ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 01.01.1976 do 31.12.2000 sa hodnotí od 01.01.2001 podľa predpisov účinných do 31.12.2000. Podľa ustanovenia § 9 ods.1 písm.k/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa ako doba zamestnania započítava aj doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v inom obdobnom zariadení, a to najskôr od 01.01.1976. Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala, že J. H., N.. XX.XX.XXXX, o ktorého sa podľa potvrdenia lekárky ako aj Y. Ú. M. A. starala v období od 01.01.1991 až do jeho smrti dňa 19.01.1996 bol prevažne alebo úplne bezvládny, preto nebolo možné uvedenú dobu starostlivosti započítať na dôchodkové účely. Krajský súd dodáva, že sociálna poisťovňa a jej predchodcovia (zdravotný stav pre účely bezvládnosti posudzovali od 01.01.1991 príslušné posudkové komisie sociálneho zabezpečenia ako osobitné orgány podľa § 16 písm.b/ zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia) rozhodovali o bezvládnosti osoby, pričom existovali tri stupne bezvládnosti - čiastočná bezvládnosť, prevažná bezvládnosť a úplná bezvládnosť. O uvedenej skutočnosti sa následne vydávalo osobitné rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre posúdenie nároku na zápočet doby poistenia z titulu starostlivosti o blízku osobu. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné uvedenú dobu starostlivosti navrhovateľky o jej nebohého otca započítať na dôchodkové účely a keďže nezískala dobu poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, nesplnila všetky zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku. K námietke navrhovateľky o diskriminácii voči jej osobe kvôli neuznaným rokom dôchodkového poistenia je potrebné uviesť, že navrhovateľka v okolnostiach danej veci postupovala v súlade s platným právnym poriadkom podľa vyššie označených ustanovení zákona a v jej konaní nebolo zistené, aby s navrhovateľkou zaobchádzala odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 rozhodnutie odporkyne zo dňa 31.08.2015 , ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok zo dňa 03.07.2015 ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.