Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sp/87/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201281 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201281.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľa D. B. Ö. O. F. M. J. T. , bývajúceho v A. F. E.Z. XX, proti odporcovi Centru právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 4N 8568/15KaPO, r.z. 47895/2015 zo dňa 29.07.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 4N 8568/15-KaPO, r.z. 47895/2015 zo dňa 29.07.2015. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca - Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov ako príslušný správny orgán podľa § 1, ods.1 a 2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom odporca uviedol, že navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy proti zamestnávateľovi Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. so sídlom Poprad a to žiadosťou doručenou odporcovi dňa 30.06.2015. Odporca pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 3 ods.1, § 6 ods. 1 a 2, § 8, § 25 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších zmien a doplnkov, § 3 ods.5, § 32 ods.1, §34 ods.5, § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a konštatoval, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplýva, že v právnej veci, v ktorej požadoval poskytnúť právnu pomoc bola medzi účastníkmi sporu (t.j. navrhovateľom a jeho zamestnávateľom) uzatvorená mimosúdna dohoda, v dôsledku čoho zanikol samotný predmet sporu a nie je daná právna vec, v ktorej by bolo možné poskytnúť právnu pomoc. Uzavrel, že z vyššie uvedených dôvodov, vo veci s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má v zásade za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci, preto sa splnením ďalších zákonných podmienok nezaoberal. Odporca po zhodnotení rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, preto žiadosti navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 15.09.2015, doručeným odporcovi dňa 21.09.2015 domáhal preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia odporcu videl v nesprávnom hodnotení predložených dôkazov a následne v nesprávnom právnom posúdení veci. Zdôraznil, že rozhodnutie o nepriznaní právnej pomoci obchádza zmysel a účel zákona č. 327/2005 Z.z., poukázal na ust. § 4 ods.1 písm. a/ označeného zákona s tým, že už len laickým porovnaním obsahu právnej pomoci, (ktorá zahŕňa aj pomoc pri mimosúdnych konaniach) a názoru odporcu vyjadreného v odôvodnení zamietavého rozhodnutia, ktoré priznanie uvedeného nároku z dôvodu mimosúdnej dohody vylučuje ako bezúspešné, je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie odporcu je arbitrárne, nemá oporu v zákone a vzbudzuje pochybnosti o jeho účelovosti. Z ďalšieho obsahu opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že dňa 30.06.2015 žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom odporca o jeho žiadosti nerozhodol do 30 dní (podľa ustanovenia § 10 ods.5 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi), ale rozhodnutie mu bolo doručené až 08.09.2015. Ďalej uviedol, že predbežným rozhodnutím odporcu mu bol pridelený advokát, s ktorým prerokoval celý sporný nárok a ktorý ho informoval, že podanie žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru by vzhľadom na jeho dôkaznú tieseň, skutok samotný a zákonný postup protistrany viedlo k neúspechu v predmetnom konaní. Advokát navrhol využiť časový priestor a samotnú možnosť uplatnenia nároku na súde ako argumentáciu pri mimosúdnych rokovaniach, ktorých cieľom by bolo menej závažné ukončenie pracovného pomeru a záruka nepoškodenia žiadateľovho dobrého mena u budúceho zamestnávateľa. Navrhovateľ sa ďalej odvolal na následnú komunikáciu medzi advokátom a odporcom, obsahom ktorej bola snaha o zmenu alebo úpravu vydaného predbežného rozhodnutia, nie na podanie žaloby, ale na mimosúdne jednanie, v ktorej Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov odkázala advokáta a oprávneného na kanceláriu do Bratislavy, konkrétne na právne oddelenie, pričom jeho pracovníčka pri telefonickom rozhovore oznámila, že zmena rozhodnutia „nie je potrebná“ a nárok na pomoc pri poskytnutí uznajú na základe uplatnenej žiadosti v zmysle ustanovenia § 14b ods.5 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a vec sa skončila mimosúdne. Poskytnutie právnej pomoci vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru preto nebolo bezúspešné, pretože okamžité skončenie pracovného pomeru bolo po poskytnutí právnej pomoci vzaté zo strany zamestnávateľa späť. Z jeho strany bol dosiahnutý úspech spočívajúci v zmiernení následkov, ktoré by sa mohli vyskytovať v jeho budúcom pracovnom hodnotení. Odporca nesprávne vyhodnotil stav, že po mimosúdnom ukončení sporu nebola daná právna vec, v ktorej by bolo možné poskytnúť právnu pomoc, pretože právna pomoc už v danom čase bola úspešne poskytnutá. Vada právnej kvalifikácie podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnom časovom posúdení nároku, kedy sa centrum žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci malo zaoberať ku dňu, kedy žiadosť bola podaná a nie ku dňu, kedy o nej rozhodovalo. Zdôraznil, že rovnako nezmyselne by mohlo centrum odmietnuť priznať nárok na právnu pomoc z dôvodu, že v čase rozhodovania o priznanie nároku už došlo k podaniu žaloby na súd, resp. došlo k skončeniu súdneho konania, a preto ak nárok už bol uplatnený, prípadne sa o ňom rozhodlo, nie je daná právna vec, v ktorej by ešte bolo potrebné poskytnúť právnu pomoc. Uzavrel, že pokiaľ by k poskytnutiu právnej pomoci nedošlo, pracovný pomer by s ním skončil na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru. V závere opravného prostriedku k rozhodujúcim skutočnostiam žiadal vypočuť zamestnankyňu odporcu p. Q. K. a neoznačenú zamestnankyňu právneho oddelenia Centra právnej pomoci v Bratislave. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2015 k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci ako aj napadnuté rozhodnutie sp. zn. 4N 8568/15 - KaPO zo dňa 29.07.2015 sú zákonné, pretože odporca ako správny orgán môže postupovať iba v medziach platných právnych predpisov. K skutkovým okolnostiam danej veci uviedol, že navrhovateľ podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Navrhovateľ rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa prevzal dňa 20.05.2015, zamestnankyňou odporcu mu bolo odporúčané, aby zároveň požiadal aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci, v záujme toho, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutím odporcu sp.zn. 4N 8568/15-PP-KaPO zo dňa 01.07.2015 bol navrhovateľovi predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát. Toto rozhodnutie navrhovateľ prevzal dňa 10.07.2015 a advokát dňa 06.07.2015. Dňa 20.07.2015 bolo odporcovi doručené plnomocenstvo udelené navrhovateľom advokátovi dňa 13.07.2015 a tiež zmluva o poskytnutí právnej pomoci. Následne dňa 22.07.2015 bolo odporcovi doručené oznámenie určeného advokáta o ukončení právneho zastúpenia a vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Z obsahu oznámenia zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že vec sa podarilo ukončiť mimosúdnou dohodou medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom, následkom čoho skončilo právne zastúpenie navrhovateľa. Z týchto skutočností je nesporný záver, že v právnej veci, s ktorou sa navrhovateľ na odporcu obrátil došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, čím bol splnený účel poskytnutie právnej pomoci. Odporca ďalej nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že odporca nesprávne časovo posúdil jeho nárok na poskytnutie právnej pomoci, pretože rozhodnutia o priznaní nároku na právnu pomoc v konkrétnej právnej veci sú individuálnymi právnymi aktmi, ktorými vznikajú (konštituujú sa) určité práva pre žiadateľa - navrhovateľa (ako účastníka správneho konania) a to: - právo na poskytnutie právnej pomoci v určitej veci (spravidla ide o vec označenú žiadateľom v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, resp. určité súdne konanie); - právo na poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom centrom určeného advokáta, mediátora, právnika centra; - právo na poskytnutie právnej pomoci určitou formou pomoci (§ 4 ods.1 písm.a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Vyššie uvedené práva sa konštituujú právoplatnosťou rozhodnutia s účinkami „ex nunc“ (t.j. od právnej skutočnosti, ktorá nastala teraz). Práve z uvedených dôvodov preto navrhovateľ pri vydaní napadnutého rozhodnutia zobral do úvahy, že ku dňu rozhodovania o nároku na poskytovanie právnej pomoci už neexistuje právna vec (právny problém), na ktorú by bolo možné navrhovateľovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci, a preto vzhľadom na právny stav odporca posúdil vec ako zrejme bezúspešnú. Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi neuvádza žiaden iný zákonný dôvod (spôsob) pre ukončenie nárokového konania začatého podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ak sa zistí, že právna vec bola vyriešená ešte pred vydaním riadneho rozhodnutia, preto bol nútený „subsumovať“ daný skutkový a právny stav pod niektoré iné ustanovenie zákona. Za takejto skutkovej situácie by navrhovateľ nedosiahol žiaden iný výsledok, ak by mu aj bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, pretože predmetný spor bol ukončený a lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru už uplynula. Právny výklad časovej pôsobnosti rozhodnutia odporcu podľa názoru navrhovateľa by viedol nevyhnutne k tomu, že rozhodnutie odporcu by bolo deklaratórnym individuálnym právnym aktom s účinkami „ex tunc“ (t.j. už od počiatku), čím by sa len deklarovala existencia, resp. neexistencia určitých práv. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd v konaní podľa III. hlavy V. časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal obsah rozhodnutia odporcu napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Tak ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ sa v administratívnom konaní pred odporcom domáhal žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci vo veci výpovede z pracovného pomeru, resp. neplatného skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov sa tento zákon vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a/ v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom SR (ďalej len „vnútroštátne spory“), b/ v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a c/ v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom SR. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ustanovenia § 6 ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa ods.1 písm.a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či žiadateľ je schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ustanovenia § 25 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že odporca po podaní žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 30.06.2015 rozhodnutím zo dňa 01.07.2015 sp. zn. 4N 8568/15- PP-KaPO, r.z. 42184/2015 predbežne priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a navrhovateľovi určil zástupcu JUDr. Juraja Lukáča, advokáta na spísanie a podanie žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy proti Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. so sídlom Hraničná 662/17, Poprad. Na základe tohto rozhodnutia navrhovateľ Plnomocenstvom zo dňa 13.07.2015 splnomocnil svojim zastupovaním vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy advokáta JUDr. Juraja Lukáča, ktorý listom zo dňa 21.07.2015 odporcovi oznámil, že vo vyššie uvedenej veci bola uzavretá mimosúdna dohoda, čím bolo ukončené právne zastúpenie navrhovateľa a odporcovi zároveň predložil kópiu mimosúdnej dohody a vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Z uvedeného vyplýva, že po podaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uzavretím Dohody zamestnanca a zamestnávateľa (t.j. navrhovateľa a Podtatranskej vodárenskej a prevádzkovej spoločnosti a.s.) dňa 17.07.2015 došlo k zániku predmetu sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, teda zanikla právna vec, v ktorej navrhovateľ žiadal poskytnúť právnu pomoc. Je potrebné zdôrazniť, že v záujme ochrany práv navrhovateľa bola navrhovateľovi odporcom účinne poskytnutá právna pomoc a to vyššie označeným rozhodnutím zo dňa 01.07.2015, ktorým mu bol predbežne priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bol určený advokát, čo následne viedlo k uzavretiu mimosúdnej dohody. K jednotlivým námietkam, ktorá navrhovateľ špecifikoval v podanom opravnom prostriedku je potrebné uviesť, že tieto nie sú opodstatnené a nemajú žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Rozhodnutie odporcu bolo vydané v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa podania žiadosti navrhovateľa (podľa § 10 ods. 5 zákona o právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) a jeho prípadné neskoršie doručenie navrhovateľovi nemôže mať za následok jeho nesprávnosť, resp. nezákonnosť. Nemožno prijať ani argumentáciu navrhovateľa v tom, že odporca by mal rozhodovať o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ku dňu jej podania, pretože rozhodnutie odporcu o priznaní nároku na právnu pomoc v konkrétnej právnej veci je individuálnym právnym aktom, ktorým sa zakladajú určité práva pre žiadateľa (a povinnosti pre odporcu) a to až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia, nie však so spätným účinkom. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj z citovaných zákonných ustanovení možno konštatovať, že v predmetnej právnej veci, s ktorou sa obrátil žiadateľ na centrum nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom skutočnosť, že nejde zrejme o bezúspešný spor je jednou z podmienok na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc preto odporca správne s ohľadom na vyššie uvedené sa splnením podmienky hodnoty sporu už nezaoberal. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav, súd procesným postupom podľa ustanovenia § 250q ods.2 potvrdil preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.