Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/139/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201326 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201326.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Q. P., J. XXX, práv. zast.: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, Štúrova 27, Košice proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Zádielska 2, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 21.09.2015 č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/18423 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 01.07.2015 č. A.-A.-H., ktorým tento úrad nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla z dôvodu, že žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže jeho miera funkčnej poruchy nie je najmenej 50 %. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol: „Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok úradu číslo: A.-H. zo dňa 19.06.2015, podľa ktorého sa p. Q. P. v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 30 % miery funkčnej poruchy podľa časti XII.A.1.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy chrbtice - degeneratívne zmeny. Vzhľadom na stanovenú 30 % mieru funkčnej poruchy, úrad neposudzoval sociálne dôsledky zdravotného postihnutia menovaného. Posudkový lekár úradu v lekárskom posudku uviedol, že posudzovaný nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii úradu vydal dňa 16.09.2015 lekársky posudok číslo: R., v ktorom p. Q. P. stanovil 40 % mieru funkčnej poruchy s preklasifikovaním zdravotného postihnutia podľa časti XII.B.B.2.15.c.1) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe jednostranne - ťažkého stupňa. Ani ďalšie zdravotné postihnutie menovaného - poruchy chrbtice - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice nedosahuje 50 % mieru funkčnej poruchy (je hodnotené 30 % MFP). Ostatné diagnózy a chorobné stavy popisované v odborných lekárskych nálezoch nie sú posudkovo významné, nakoľko ich miera funkčnej poruchy nedosahuje 50 %. V lekárskom posudku posudkový lekár uvádza, že ide o posudzovaného s degeneratívnym poškodením oboch bedrových kĺbov, najmä vpravo, kde je ťažký stupeň, deformačno - degeneratívnym poškodením chrbtice stredného stupňa s poruchou statodynamiky chrbtice. Posudkový lekár preklasifikoval najzávažnejšie zdravotné postihnutie tak, ako je to vyššie uvedené. V závere skonštatoval, že menovaný nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe stanovenej miery funkčnej poruchy 40 % a vyššie uvedeného, sa p. Q. P. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %. Podľa § 38 ods. 1, písm. b/2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. Pán Q. P. sa podľa lekárskeho posudku ústredia číslo: R. zo dňa 16.09.2015, ktorý je súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia a zároveň tvorí jeho prílohu, nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto nie je možné mu priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozila v zmysle § 38 ods. 1, písm. b) bod 2. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 25.09.2015. Včas podanou žalobou, doručenou osobne na podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 25.11.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného rozhodnutia, pričom voči žalovanému rozhodnutiu namietal, že: „Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k nesúladu a porušeniu ust. § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, keďže má jednoznačne za to, že jeho zdravotné postihnutie je s mierou poruchy najmenej 50 %, a teda v jeho prípade ide o ťažké zdravotné postihnutie, ktoré odôvodňuje priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov. Žalobca má za to, že žalovaný na rovnakom základe v porovnaní s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti nezohľadnil jeho aktuálny zdravotný stav a má za to, že mu peňažný príspevok bol nezákonne nepriznaný.“ Z uvedených dôvodov navrhol žalované rozhodnutie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca súčasne oznámil súdu prostredníctvom právneho zástupcu, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v podaní zo dňa 22.12.2015 zotrval na správnosti svojho rozhodnutia a v rozhodnutí uvedených dôvodoch. Navyše uviedol, že k žalobe sa vyjadril aj posudkový lekár ústredia, ktorý dňa 14.12.2015 uviedol, že pri posudkovej lekárskej činnosti vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov. Preto zotrval na svojom lekárskom posudku zo dňa 16.09.2015. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal rozhodnutie žalovaného, ktorý nesúhlasil s postupom súdu podľa § 250f O.s.p., a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalobe žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa ust. § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posudok podľa ods. 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %. Podľa ust. § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak tento zákona neustanovuje inak. V zmysle ust. § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzil na otázku rozsahu a dôvodov žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.) a na to, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorých procesných zásad správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalobca písomnou žiadosťou, ktorú si podal u žalovaného dňa 25.09.2015, sa domáhal poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia žalovaného bol lekársky posudok zo dňa 19.06.2015 č. A.-H., podľa ktorého posudku sa žalobca v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 30 % miery funkčnej poruchy podľa časti XII.A.1.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny. Vzhľadom na uvedenú stanovenú mieru funkčnej poruchy prvostupňový správny orgán neposudzoval sociálne dôsledky zdravotného postihnutia žalobcu. Posudkový lekár v tomto posudku uviedol, že žalobca nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe riadneho opravného prostriedku žalobcu, po zhodnotení aktuálnych výsledkov odborných lekárskych vyšetrení žalobcu, ortopedického nálezu zo dňa 17.07.2015, neurologického nálezu zo dňa 16.07.2015, interného nálezu zo dňa 13.07.2015, psychiatrického nálezu zo dňa 10.07.2015 a pľúcneho nálezu zo dňa 15.07.2015, bol zdravotný stav žalobcu hodnotený posudkovým lekárom ústredia, ktorý po preskúmaní zdravotnej dokumentácie žalobcu vydal dňa 16.09.2015 lekársky posudok č. R., v ktorom žalobcovi určil 40 % mieru funkčnej poruchy s preklasifikovaním zdravotného postihnutia podľa časti XII.B.B.2.15.c.1 prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a to z dôvodu zistenia obmedzenia pohyblivosti v bedrovom kĺbe jednostranne, ťažkého stupňa. Súčasne v tomto posudku konštatoval, že ani ďalšie zdravotné postihnutie žalobcu, poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždením nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice nedosahovalo 50 % mieru funkčnej poruchy, keďže bolo hodnotené len 30 % miery funkčnej poruchy. Ostatné diagnózy a chorobné stavy popisované v žalobcom predložených odborných lekárskych nálezoch neboli posudkovo významné, pretože ich miera funkčnej poruchy nedosahovala 50 %. V tomto lekárskom posudku posudkový lekár ústredia konštatoval, že u žalobcu ide o postihnutie s degeneratívnym poškodením oboch bedrových kĺbov, najmä vpravo, kde bol ťažký stupeň, deformačno - degeneratívnym poškodením chrbtice stredného stupňa s poruchou statodynamiky chrbtice. Z uvedeného dôvodu tento posudkový lekár ústredia preklasifikoval najzávažnejšie zdravotné postihnutie tak, že určil mieru funkčnej poruchy u žalobcu na rozdiel od prvostupňového posudkového lekára v posudku zo dňa 19.06.2015 na 40 %. Preto na základe vyššie zisteného skutkového stavu v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % a u žalobcu bola zistená miera funkčnej poruchy len 40 %, nebolo potrebné vypracovať posudok, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Žalovaný, aj keď nebol povinný vzhľadom na vyššie citované ust. § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p., vzhľadom na rozsah a jediný dôvod žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) si zabezpečil vyjadrenie posudkového lekára ústredia k žalobe žalobcu, ktorý uviedol, že pri posudkovej lekárskej činnosti vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov. Vo svojom stanovisku ďalej konštatoval, že: „Na základe doložených odborných lekárskych nálezov, týkajúcich sa postihnutia pohybového aparátu, som pri posudzovaní miery funkčnej poruchy vychádzal z ortopedického nálezu F.. A., MPH, zo dňa 18.6.2015, v ktorom uvádzal dg.M19.07 - primárna artróza iných kĺbov členka a nohy / predpriehlavok, priehlavok, prsty nohy, členkový kĺb, iné kĺby nohy obojstranne. V tomto lekárskom náleze nebol udaný funkčný deficit, preto som mieru funkčnej poruchy určil hodnotou menšou ako 50 %. Ďalší ortopedický nález zo dňa 17.7.2015 F.. B., udával funkčný rozsah pohyblivosti bedrových kĺbov: bilat.deficit flexia/extenzia 20/0/0, deficit abd/add. 10/0/0 st., IR/RE redukovaná na minimum. Funkčný rozsah pohyblivosti kolenných kĺbov obojstranne: flexia/extenzia 100/0/0 st. Periférne neurocirkulačné pomery na horných končatinách i dolných končatinách je v norme, chôdza o dvoch francúzskych barlách. Ťažká porucha statiky a dynamiky chôdze. Klinický stav uzavretý diagnózami: Coxarthorosis deformans bilat. gr. III B algické štádium. Lumbalgia chron. recidivans + LIS bilat. Radikulárny sy L5/S1 bilat. VAS Th-LS polytopný. Pridružená je aj neurologická dg. axonodemyelinizačnej polyneuropatie s postihnutím senzitívnych nervových vlákien bez udania stupňa postihnutia. Ortopéd doporučil pokračovať v pracovnej neschopnosti, v náležitej liečbe /jedná sa o neukončený dlhotrvajúci chorobný proces s možnosťou pokračovania v liečebnom procese v záujme zlepšenia mobility/. Neurologické vyšetrenie zo dňa 16.07.2015 F.. V. záveruje klinický stav z neurologického hľadiska ako axonodemyelinizačná polyneuropathia ľahšieho stupňa. Encephalopathia /exotoxická ?/. Ďalším vyšetrením bolo rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 13.02.2015 F.. B., v ktorom je uvedený diagnostický záver: Coxarthrosis bilat. gr. III praecipue I.dx., pričom popisovaný funkčný nález udáva dôraz na pravostranné postihnutie (bedrového kĺbu). Na základe uvádzaných odborných vyšetrení som ohodnotil celkovú MFP 40 %, keďže ako hlavný druh zdravotného postihnutia som zhodnotil obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe jednostranné, ťažkého stupňa so stanovenou mierou funkčnej poruchy 40 % v časti XII.B-B2/15.c.1. Druhý druh zdravotného postihnutia - degeneratívnezmeny na chrbtici medzistavcových platničkách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami stanovil som mieru funkčnej poruchy 30 % podľa časti / XII.A/1.b/. Trvám na svojom lekárskom posudku zo dňa 16.9.2015.“ Na základe vyššie uvedeného súd s poukazom na vyššie citované ust. § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nebolo možné považovať žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., po jej preskúmaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, musel zamietnuť. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.