KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice16. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/139/2015 z 16. 3. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 16. marca 2016, sp. zn. 6S/139/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7015201326.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/139/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201326
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201326.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Q. P., J. XXX, práv. zast.: JUDr.
Rastislav Cestický, advokát, Štúrova 27, Košice proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Zádielska 2, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa
21.09.2015 č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/18423 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa
01.07.2015 č. A.-A.-H., ktorým tento úrad nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla z dôvodu,
že žalobca sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže jeho miera funkčnej
poruchy nie je najmenej 50 %. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol:
„Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok úradu číslo: A.-H. zo dňa
19.06.2015, podľa ktorého sa p. Q. P. v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia
30 % miery funkčnej poruchy podľa časti XII.A.1.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu pre poruchy chrbtice - degeneratívne zmeny. Vzhľadom na stanovenú 30 % mieru funkčnej
poruchy, úrad neposudzoval sociálne dôsledky zdravotného postihnutia menovaného. Posudkový lekár
úradu v lekárskom posudku uviedol, že posudzovaný nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím.
Posudkový lekár ústredia po preskúmaní zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej
dokumentácii úradu vydal dňa 16.09.2015 lekársky posudok číslo: R., v ktorom p. Q. P. stanovil 40
% mieru funkčnej poruchy s preklasifikovaním zdravotného postihnutia podľa časti XII.B.B.2.15.c.1)
prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre obmedzenie pohyblivosti v bedrovom
kĺbe jednostranne - ťažkého stupňa. Ani ďalšie zdravotné postihnutie menovaného - poruchy chrbtice
- degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým postihnutím funkcie a
častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so
strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice nedosahuje 50 % mieru funkčnej poruchy (je hodnotené
30 % MFP). Ostatné diagnózy a chorobné stavy popisované v odborných lekárskych nálezoch nie sú
posudkovo významné, nakoľko ich miera funkčnej poruchy nedosahuje 50 %.
V lekárskom posudku posudkový lekár uvádza, že ide o posudzovaného s degeneratívnym poškodením
oboch bedrových kĺbov, najmä vpravo, kde je ťažký stupeň, deformačno - degeneratívnym poškodením



chrbtice stredného stupňa s poruchou statodynamiky chrbtice. Posudkový lekár preklasifikoval
najzávažnejšie zdravotné postihnutie tak, ako je to vyššie uvedené. V závere skonštatoval, že menovaný
nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Na základe stanovenej miery funkčnej poruchy 40 % a vyššie uvedeného, sa p. Q. P. nepovažuje za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ťažké zdravotné postihnutie je
zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Podľa § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, posudok podľa odseku 1 príslušný
orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej
ako 50 %.
Podľa § 38 ods. 1, písm. b/2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15
ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na
zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak tento zákon
neustanovuje inak.
V zmysle § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak sa fyzická osoba podľa
lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky
posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.
Pán Q. P. sa podľa lekárskeho posudku ústredia číslo: R. zo dňa 16.09.2015, ktorý je súčasťou
odôvodnenia tohto rozhodnutia a zároveň tvorí jeho prílohu, nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, preto nie je možné mu priznať peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozila v zmysle § 38 ods. 1,
písm. b) bod 2. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.“
Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 25.09.2015.

Včas podanou žalobou, doručenou osobne na podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 25.11.2015,
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného rozhodnutia, pričom voči žalovanému
rozhodnutiu namietal, že:
„Žalobca má za to, že napadnutým rozhodnutím došlo k nesúladu a porušeniu ust. § 2 ods. 3 zákona o
peňažných príspevkoch, keďže má jednoznačne za to, že jeho zdravotné postihnutie je s mierou poruchy
najmenej 50 %, a teda v jeho prípade ide o ťažké zdravotné postihnutie, ktoré odôvodňuje priznanie
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov.
Žalobca má za to, že žalovaný na rovnakom základe v porovnaní s ostatnými fyzickými osobami a pri
rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti nezohľadnil jeho aktuálny zdravotný stav a má za to, že mu
peňažný príspevok bol nezákonne nepriznaný.“
Z uvedených dôvodov navrhol žalované rozhodnutie podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a
vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca súčasne oznámil súdu prostredníctvom právneho
zástupcu, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v podaní zo dňa 22.12.2015 zotrval na správnosti svojho
rozhodnutia a v rozhodnutí uvedených dôvodoch. Navyše uviedol, že k žalobe sa vyjadril aj posudkový
lekár ústredia, ktorý dňa 14.12.2015 uviedol, že pri posudkovej lekárskej činnosti vychádzal z aktuálnych
lekárskych nálezov. Preto zotrval na svojom lekárskom posudku zo dňa 16.09.2015.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal rozhodnutie
žalovaného, ktorý nesúhlasil s postupom súdu podľa § 250f O.s.p., a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že
žalobe žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených
dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).



Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto
hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu
správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá,
uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký
konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.).

Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť
ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať
činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich
rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou
rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba
vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne
otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je
výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou
a nerozhoduje vo veci samej.

Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažké zdravotné
postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa ust. § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu posudok podľa ods. 1 príslušný
orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej
ako 50 %.

Podľa ust. § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej
osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa
§ 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na
zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ak tento zákona
neustanovuje inak.

V zmysle ust. § 55 ods. 8 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak sa fyzická osoba
podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky
posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci
sa v zásade obmedzil na otázku rozsahu a dôvodov žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.) a na to, či vykonané



dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú
alebo pre porušenie niektorých procesných zásad správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalobca písomnou žiadosťou, ktorú si
podal u žalovaného dňa 25.09.2015, sa domáhal poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia žalovaného bol lekársky posudok zo dňa
19.06.2015 č. A.-H., podľa ktorého posudku sa žalobca v zmysle § 2 ods. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v
dôsledku stanovenia 30 % miery funkčnej poruchy podľa časti XII.A.1.b) prílohy č. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu pre poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny. Vzhľadom na uvedenú
stanovenú mieru funkčnej poruchy prvostupňový správny orgán neposudzoval sociálne dôsledky
zdravotného postihnutia žalobcu. Posudkový lekár v tomto posudku uviedol, že žalobca nie je fyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe riadneho opravného prostriedku žalobcu, po
zhodnotení aktuálnych výsledkov odborných lekárskych vyšetrení žalobcu, ortopedického nálezu zo
dňa 17.07.2015, neurologického nálezu zo dňa 16.07.2015, interného nálezu zo dňa 13.07.2015,
psychiatrického nálezu zo dňa 10.07.2015 a pľúcneho nálezu zo dňa 15.07.2015, bol zdravotný
stav žalobcu hodnotený posudkovým lekárom ústredia, ktorý po preskúmaní zdravotnej dokumentácie
žalobcu vydal dňa 16.09.2015 lekársky posudok č. R., v ktorom žalobcovi určil 40 % mieru funkčnej
poruchy s preklasifikovaním zdravotného postihnutia podľa časti XII.B.B.2.15.c.1 prílohy č. 3 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu, a to z dôvodu zistenia obmedzenia pohyblivosti v bedrovom
kĺbe jednostranne, ťažkého stupňa. Súčasne v tomto posudku konštatoval, že ani ďalšie zdravotné
postihnutie žalobcu, poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždením nervov a svalov s poruchou svalového
korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice nedosahovalo 50 %
mieru funkčnej poruchy, keďže bolo hodnotené len 30 % miery funkčnej poruchy. Ostatné diagnózy a
chorobné stavy popisované v žalobcom predložených odborných lekárskych nálezoch neboli posudkovo
významné, pretože ich miera funkčnej poruchy nedosahovala 50 %. V tomto lekárskom posudku
posudkový lekár ústredia konštatoval, že u žalobcu ide o postihnutie s degeneratívnym poškodením
oboch bedrových kĺbov, najmä vpravo, kde bol ťažký stupeň, deformačno - degeneratívnym poškodením
chrbtice stredného stupňa s poruchou statodynamiky chrbtice. Z uvedeného dôvodu tento posudkový
lekár ústredia preklasifikoval najzávažnejšie zdravotné postihnutie tak, že určil mieru funkčnej poruchy
u žalobcu na rozdiel od prvostupňového posudkového lekára v posudku zo dňa 19.06.2015 na 40 %.

Preto na základe vyššie zisteného skutkového stavu v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, podľa ktorého ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s
mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % a u žalobcu bola zistená miera funkčnej poruchy len 40 %,
nebolo potrebné vypracovať posudok, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu.

Žalovaný, aj keď nebol povinný vzhľadom na vyššie citované ust. § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.,
vzhľadom na rozsah a jediný dôvod žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) si zabezpečil vyjadrenie posudkového
lekára ústredia k žalobe žalobcu, ktorý uviedol, že pri posudkovej lekárskej činnosti vychádzal z
aktuálnych lekárskych nálezov. Vo svojom stanovisku ďalej konštatoval, že:
„Na základe doložených odborných lekárskych nálezov, týkajúcich sa postihnutia pohybového aparátu,
som pri posudzovaní miery funkčnej poruchy vychádzal z ortopedického nálezu F.. A., MPH, zo dňa
18.6.2015, v ktorom uvádzal dg.M19.07 - primárna artróza iných kĺbov členka a nohy / predpriehlavok,
priehlavok, prsty nohy, členkový kĺb, iné kĺby nohy obojstranne.
V tomto lekárskom náleze nebol udaný funkčný deficit, preto som mieru funkčnej poruchy určil hodnotou
menšou ako 50 %.
Ďalší ortopedický nález zo dňa 17.7.2015 F.. B., udával funkčný rozsah pohyblivosti bedrových kĺbov:
bilat.deficit flexia/extenzia 20/0/0, deficit abd/add. 10/0/0 st., IR/RE redukovaná na minimum.
Funkčný rozsah pohyblivosti kolenných kĺbov obojstranne: flexia/extenzia 100/0/0 st.
Periférne neurocirkulačné pomery na horných končatinách i dolných končatinách je v norme, chôdza o
dvoch francúzskych barlách. Ťažká porucha statiky a dynamiky chôdze.
Klinický stav uzavretý diagnózami: Coxarthorosis deformans bilat. gr. III B algické štádium.



Lumbalgia chron. recidivans + LIS bilat. Radikulárny sy L5/S1 bilat. VAS Th-LS polytopný.
Pridružená je aj neurologická dg. axonodemyelinizačnej polyneuropatie s postihnutím senzitívnych
nervových vlákien bez udania stupňa postihnutia. Ortopéd doporučil pokračovať v pracovnej
neschopnosti, v náležitej liečbe /jedná sa o neukončený dlhotrvajúci chorobný proces s možnosťou
pokračovania v liečebnom procese v záujme zlepšenia mobility/.
Neurologické vyšetrenie zo dňa 16.07.2015 F.. V. záveruje klinický stav z neurologického hľadiska ako
axonodemyelinizačná polyneuropathia ľahšieho stupňa.
Encephalopathia /exotoxická ?/.
Ďalším vyšetrením bolo rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 13.02.2015 F.. B., v ktorom je uvedený
diagnostický záver: Coxarthrosis bilat. gr. III praecipue I.dx., pričom popisovaný funkčný nález udáva
dôraz na pravostranné postihnutie (bedrového kĺbu).
Na základe uvádzaných odborných vyšetrení som ohodnotil celkovú MFP 40 %, keďže ako hlavný druh
zdravotného postihnutia som zhodnotil obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe jednostranné, ťažkého
stupňa so stanovenou mierou funkčnej poruchy 40 % v časti XII.B-B2/15.c.1.
Druhý druh zdravotného postihnutia - degeneratívnezmeny na chrbtici medzistavcových platničkách s
trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami stanovil som mieru funkčnej poruchy 30 % podľa časti /
XII.A/1.b/. Trvám na svojom lekárskom posudku zo dňa 16.9.2015.“

Na základe vyššie uvedeného súd s poukazom na vyššie citované ust. § 2 ods. 3 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu nebolo možné považovať žalobcu za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., po jej preskúmaní
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, musel zamietnuť.

Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k
ods. 1 O.s.p.).

Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.