Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/68/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201344 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201344.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: P.. F. P., B. XXXX/XX, K. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 29.06.2015 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.06.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 02.06.2015, ktorou sa domáhal invalidného dôchodku. Svoje rozhodnutie odporkyňa citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona odôvodnila tým, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne, Košice zo dňa 02.06.2015 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že predmetný posudok tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľovi dňa 20.07.2015. Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľa, podaným na poštovú prepravu dňa 18.08.2015 a doručeným odporkyni dňa 20.08.2015, sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne. V opravnom prostriedku argumentoval nasledovne: „Posudkový lekár, ktorý posudzoval môj zdravotný stav ako rozhodujúcu diagnózu určil choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV, oddiel G, pod položkou 50, písm. b), kde mi bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 25 % s tým, že ostatné ochorenia nie sú posudkovo významné. S týmito závermi nesúhlasím, pretože okrem uvedenej diagnózy sa liečim na psychiatrickej ambulancii už viac ako rok, ako aj na ochorenia srdcovo-cievneho systému. Podľa môjho názoru Sociálna poisťovňa mala určiť rozhodujúcu diagnózu podľa psychiatrického vyšetrenia, ktoré je uvedené v kapitole V prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadam, aby bol posúdený môj zdravotný stav po zohľadnení vyššie uvedených skutočností. V prílohe súčasne predkladám aktuálne lekárske správy.“ Odporkyňa s poukazom na zhodné závery vo veci podaných posudkov vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť závery posudkov posudkových lekárov ani posledným nálezom, ktorý predložil spolu s odvolaním, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa (návrhom) napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a administratívnym dávkovým spisom odporkyne vedeným o navrhovateľovi, konajúc v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý si zásielku s predvolaním na pojednávanie nevyzdvihol, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č.4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona). Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona). Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 02.06.2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 02.06.2015. Na základe žiadosti navrhovateľa bol zdravotný stav navrhovateľa hodnotený posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov dňa 02.06.2015, ktorý posudok hodnotil zdravotný stav navrhovateľa tak, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pretože takéto zhoršenie zdravotného stavu u navrhovateľa nezakladá vznik invalidity, žiadosť o invalidný dôchodok navrhovateľa odporkyňa vyššie označeným rozhodnutím zamietla. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne hodnotený iným posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z dôvodu vylúčenia posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov dňa 25.09.2015, pričom výrokom tohto posudku bolo rozhodnuté, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola určená ako v posudku zo dňa 02.06.2015 zhodne za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 k zákonu jej kapitoly XV, oddiel G, položka 50, písm. b) - Choroby podporného a pohybového aparátu - postihnutie končatín, obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch stredného stupňa 25 %. Vzhľadom na zhodnosť posudku zo dňa 02.06.2015 a z 25.09.2015 posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Košice predložil zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa na zhodnotenie druhostupňovému posudkovému lekárovi. Druhostupňový posudkový lekár hodnotil zdravotný stav navrhovateľa dňa 26.11.2015 a po vlastnom vyšetrení navrhovateľa, ako aj po zhodnotení odborných výsledkov lekárskych vyšetrení (prepúšťacej správy z hospitalizácie na Neurologickom oddelení NsP Trebišov od 06.03.2015 do 10.03.2015, neurologického vyšetrenia zo 06.03.2015 a 28.04.2015, psychiatrického vyšetrenia od 24.06.2014 do 30.01.2015, ortopedického vyšetrenia z obdobia od 11.06.2007 do 20.03.2010, ortopedického vyšetrenia z 11.03.2015, interného vyšetrenia z 28.10.2014, kardiologického vyšetrenia z 18.03.2015, psychiatrického vyšetrenia z 18.08.2015, ktoré navrhovateľ pripojil k svojmu opravnému prostriedku proti zamietavému rozhodnutiu odporkyne, psychologického vyšetrenia z 08.10.2015 a psychiatrického vyšetrenia z 20.11.2015) posudkový lekár vo vlastnom posudku uviedol: „Dňa 02.06.2015 posudkovou lekárkou SP, pobočky Košice posudzovaný nebol uznaný invalidným, bola stanovená 25 % MPSV ZČ pre funkčné postihnutie vyplývajúce z degeneratívnych zmien ľavého kolena. Posudzovaný v odvolacom konaní namieta, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť určené psychiatrické ochorenie, resp. ochorenie srdcového systému. Podľa doložených odborných lekárskych nálezov bolo dňa 25.09.2015 na základe konania o opravnom prostriedku opakovane zhodnotený zdravotný stav posudzovaného, kde bolo posudzovanému vysvetlené, že postihnutie vyplývajúce z ochorenia obehového ústrojenstva (choroba vysokého TK, hodnotené aj kardiológom bez výraznejších orgánových komplikácií) je posudkovo málo významné, nepodmieňuje u posudzovaného vyššie % MPSV ZČ. Postihnutie vyplývajúce zo psychickej poruchy - úzkostne depresívnej poruchy stredne ťažkého stupňa bez psychotických príznakov a suic. tendencií (F 41.2) je posudkovo menej významné ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Novodoložené ambulantné psychiatrické nálezy dokumentujú až 18.08.2015 upravenú diagnózu na F 33.2, ktorá však z posudkového hľadiska t.č. nespĺňa kritériá dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) a neboli využité všetky možnosti liečby, vrátane hospitalizácie. Preto správne toto aktuálne psychické postihnutie z posudkového hľadiska nebolo hodnotené pri stanovení percentuálnej MPSV ZČ. Po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu konštatujeme, že podľa doložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia sa nejedná o občana invalidného.“ Na základe vyššie uvedeného zhodne s predchádzajúcimi posudkami druhostupňový posudkový lekár vo výroku posudku uzavrel, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 25 %, a preto u navrhovateľ invalidita nevznikla. Kontrolná lekárska prehliadka nebola určená. Ako z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu vyplýva, posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní pred vydaním opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutého rozhodnutia, ako aj v súdnom preskúmacom konaní, po podaní opravného prostriedku navrhovateľom, na základe predložených odborných lekárskych nálezov navrhovateľom a na základe vlastného vyšetrenia zhodne vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, pretože jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ani navrhovateľ v súdnom preskúmacom konaní predloženými listinnými dôkazmi, odborným nálezom, ktorý pripojil k svojmu odvolaniu, nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Preto súd vychádzajúc z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania uzatvoril, že v súdnom preskúmacom konaní po zhodnotení navrhovateľom predložených aktuálnych výsledkov jeho odborných lekárskych vyšetrení nebolo preukázané u navrhovateľa také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo u navrhovateľa vznik invalidity. Pretože opačné tvrdenie navrhovateľa, pokiaľ ide o vznik invalidity, nebolo preukázané, súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani po vydanom zamietavom rozhodnutí odporkyne v súdnom preskúmacom konaní, a preto podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vydané v súlade so zákonom musel potvrdiť. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by navrhovateľ po vydaní tohto rozsudku vzhľadom na ust. § 71 ods. 2 zákona v blízkej budúcnosti mal taký listinný dôkaz, ktorý by svedčil jeho invalidite, nič mu nebráni v tom, aby si podal u odporkyne novú žiadosť o invalidný dôchodok, aby k nej pripojil odborný výsledok svojho lekárskeho vyšetrenia, ktorý bude svedčiť zhoršeniu jeho zdravotného stavu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad hodnotu 40 %. Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nemohol priznať a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží, preto súd vyriekol vo výroku rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.