Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sp/52/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201387 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201387.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Jurajom Tymkom, v právnej veci navrhovateľa Obec Vinné, zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, so sídlom Nám. osloboditeľov 25, Michalovce, proti odporcovi Okresnému úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Sama Chalupku č. 18, Michalovce, za účasti B. I., rod. U., trvale bytom D., ul. E. č. XXX, Č. H., zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom Nám. osloboditeľov 10, Michalovce, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OÚ-MI-PLO-2015/000073-1-KNO zo dňa 25.09.2015, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OÚ-MI-PLO-2015/000073-1-KNO zo dňa 25.09.2015. Navrhovateľovi a odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Zúčastnenej osobe p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 659,10 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu zúčastnenej osoby JUDr. Juraja Kusa, advokáta, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako orgán príslušný podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov súčinnosti s ustanovením § 5 ods. 5 písm. g/ zákona č. 518/2003 Z. z. a v zmysle § 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní po preskúmaní reštitučného nároku oprávnenej osoby B. I., r. U., trvale bytom D., ul. E. č. XXX, v reštitučnom konaní zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Nám. osloboditeľov č. 10, Michalovce, proti povinnej osobe Obec Vinné, v reštitučnom konaní, zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, Nám. osloboditeľov č. 25, Michalovce, rozhodol tak, že oprávnená osoba spĺňa podmienky zákona uvedené v § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov. Oprávneným osobám sa priznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. Q., p. č. XXXX/X ostatná plocha o výmere XXX m2, p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XX m2, p. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XXX m2, p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, zakresleným v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 01.12.2014, ktorý bol vyhotovený G.. P. U., F.. dňa 01.12.2014 autorizačne overený G.. P. U. dňa 01.12.2014 a úradne overený Okresným úradom, odborom katastrálnym Michalovce dňa 05.12.2014. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia zapíše Okresný úrad Michalovce, odbor katastrálny, nehnuteľnosti uvedené v bode 2. na meno oprávnenej osoby v podiele X/X. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že oprávnená osoba B. I. si uplatnila na Pozemkovom úrade v Michalovciach, žiadosťou zo dňa 01.11.1992 nárok na vydanie nehnuteľností zapísaných vo vl. č. XXXX, mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ kat. úz. Q.. Z výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX k. ú. Q. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú zapísané v tejto pozemkovoknižnej vložke, boli U. U. v podiele X/X, a P.. B. U. v podiele X/X. Z obsahu tejto pozemkovoknižnej vložky ďalej vyplýva, že nehnuteľností, ktoré sú v tejto pozemkovoknižnej vložke zapísané, podliehajú výkupu podľa zák. č. 46/48 Zb., a preto je daný reštitučný titul, ktorý je uvedený v § 6 ods. 1 písm. b/. Z predloženého výpisu z poz. kn. vl. č. XXXX k. ú. Q. vyplýva, že B. I. je oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona o pôde vo vzťahu iba k jednej polovici uplatnených nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe T. XXX/XX. V čase odňatia vlastníctva bola B. I. spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v jednej polovici, pričom spoluvlastníkom v rovnakom podiele bol aj otec navrhovateľky Y. U., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktoré v čase odňatia vlastníckeho práva patrili Y. U. je B. I. oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 1 c. Dokazovanie správneho orgánu bolo zamerané na zistenie, či k odňatiu vlastníctva došlo postupom podľa zák. č. 46/48 Zb. bez náhrady. Šetrením vykonaným v Štátnom okresnom archíve Michalovce vyplýva, že doklady o poskytnutí finančnej náhrady za odňaté nehnuteľnosti sa nenašli. Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia Štátneho okresného archívu v Michalovciach zo dňa 22.11.1996 zn. Š.-XX/XXXXX. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že aj z oznámenia Slovenského národného archívu zo dňa 30.10.1996 zn. X.-XXXX/XXOb-XXXX je zrejmé, že v archívnych materiáloch Slovenského národného archívu sa doklad o vyplatení náhrady pre U. U. nenašiel. Poznamenal, že ani šetrením v Štátnom oblastnom archíve v Prešove sa nepodarilo zistiť, že náhrada za odňaté nehnuteľnosti bola oprávneným osobám vyplatená, čo vyplýva z podania Štátneho oblastného archívu v Prešove zo dňa 20.11.1996 zn. XX/XXX-Q.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania odporca dospel k záveru, že náhrada za odňaté nehnuteľnosti podľa zákona č. 46/48 Zb. oprávnenej osobe B. I. vyplatená nebola. Odporca mal za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výrokovej časti rozhodnutia sú súčasťou pôvodnej mpč. XXXX/X zapísanej v PKV č. XXXX. Odporca poukázal na to, že o nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom výrokovej časti tohto rozhodnutia bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 2010/00808-1-KNO, pričom toto rozhodnutie bolo odvolacím orgánom, ktorým je Krajský súd v Košiciach, zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predchádzajúcom konaní správny orgán oprávnenej osobe nenavrátil vlastnícke právo z dôvodu existencie prekážky uvedenej v § 11 ods. 1 písm. f/ zák. č. 229/91 Zb.. Poukázal na to, že z odôvodnenia zrušovacieho rozsudku Krajského súdu v Košiciach zn. 1Sp/28/2010 vyplýva, že úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude zistiť skutkový stav, z ktorého bude vychádzať nové rozhodnutie, najmä čo do faktickej existencie telovýchovných a športových zariadení, ako to má na mysli ust. § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 229/91 Zb. a nie iba čo do legálnosti stavby. Odporca uviedol, že z vyjadrenia Správy katastra Michalovce zo dňa 15.07.2013 zn. K3-848/2013 vyplýva, že v prípade geometrického plánu č. XXXXXXX-XXX/XXXX došlo ku zmene údajov parciel tvoriacich doterajší stav geometrického plánu, čím sa tento geometrický plán stal nepoužiteľným podkladom pre právne úkony a do katastra nehnuteľností je nezapísateľný. Táto skutočnosť bola dôvodom toho, že bol vypracovaný nový geometrický plán. Odporca poukázal na to, že po vypracovaní geometrického plánu bola zvolaná ohliadka nehnuteľností za účelom zistenia skutkového stavu veci na tvári miesta na deň 10.02.2015. Účastníci jednania boli oboznámení s aktuálnym stavom konania a s vypracovaným geometrickým plánom. Boli vyšpecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania a sú zakreslené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/ XXXX zo dňa 01.12.2014 a nehnuteľnosti vedené na LV, ktoré sú predmetom reštitučného konania. Z ohliadky, ktorá bola vykonaná dňa 13.03.2015 bol vypracovaný záznam, súčasťou ktorého je fotodokumentácia. Predmetom vykonanej ohliadky boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. Q., ktoré odporca jednotlivo špecifikoval. Uviedol, že predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti zakreslené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 01.12.2014. O nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom uplatneného reštitučného nároku a sú vedené na LV č. XXXX k. ú. Q., správny orgán rozhodne v samostatnom konaní. Zistením stavu na tvári miesta odporca konštatoval, že na nehnuteľnostiach p. č. 2473/2 ostatná plocha o výmere XXX m2, p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XX m2, p. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XXX m2, podľa situácie v teréne sa nenachádzajú žiadne športoviská ani stavby, ktoré by zakladali existenciu prekážky uvedenej v § 11 ods. 1 písm. d/ a písm. f/ zák. č. 229/91 Zb., pre ktorú nemožno oprávnenej osobe priznať vlastnícke právo a nezakladajú ani žiadnu inú prekážku, ktorá je uvedená v § 11 zák. č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov. Odporca ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, medzi účastníkmi bola sporná otázka posúdenia, či u tejto nehnuteľnosti je daná existencia prekážky uvedenej v § 11 ods. 1 písm. f/ zák. č. 229/91 Zb.. Z ohliadky vykonanej na tvári miesta dňa 13.03.2015 bolo zistené, že na vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa nachádza neupravená antuka. Ohraničená plocha „ihriska“ je odvodnená drenážnymi rúrkami a na predmetnej parcele sa nachádzajú kovové tyče. Odporca ďalej uviedol, že z vykonanej ohliadky nehnuteľnosti na tvári miesta dňa 13.03.2015 vyplýva, že na predmetnej parcele sa síce nachádza neupravená antuka, kovové bránky, plocha je odvodnená drenážnymi rúrkami, avšak na tejto parcele sa nenachádzajú žiadne stavby, resp. stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by tvorili s ihriskom jeden stavebný celok - t.j. telovýchovné alebo športové zariadenie, a preto nebolo možné považovať parcelu č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2 zakreslené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 01.12.2014 za parcelu, na ktorej sa nachádzajú telovýchovné a športové zariadenia, a preto nie je daná prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. f/ zák. č. 229/91 Zb.. Odporca poznamenal, že rozhodnutím ONV Michalovce č. 314/88 zo dňa 17.02.1988 bolo vydané stavebné povolenie (s charakterom - dočasné na dobu 5 rokov), ktorým sa povoľuje stavebníkovi na stavebnom pozemku par. č. XXXX kat. úz. Q. uskutočniť stavbu: Športoviská RS Zemplínska Šírava, rekr. stredisko Biela Hora. Následne kolaudačným rozhodnutím č. XXXX/XX zo dňa 10.08.1988 bolo povolené užívanie tejto stavby. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním ohliadkou vykonanou na tvári miesta bolo preukázané, že ihrisko na parcele č. XXXX/XX nie je funkčné, neexistuje na tejto parcele žiadne športové zariadenie, nenachádzajú sa žiadne stavby, resp. stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by tvorili s ihriskom jeden stavebný celok, a preto odporca dospel k záveru, že neexistuje prekážka, pre ktorú nemožno oprávnenej osobe priznať vlastnícke právo. V závere napadnutého rozhodnutia odporca poukázal na § 3 ods. 2 Správneho poriadku a uviedol, že všetky skutočnosti uvedené v rozhodnutí sú doložené dokladmi a uplatnený nárok je v súlade so zákonom. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Navrhol podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. a postupu podľa § 250l ods. 2 O.s.p. zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť Okresnému úradu v Michalovciach, pozemkovému a lesnému odboru na ďalšie konanie. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na rozhodnutie odporcu zo dňa 25.09.2015 a uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, rozsah nároku oprávnenej osoby zo dňa 01.11.1992, ktoré boli pôvodne vedené vo vložke č. XXXX ako mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/? kat. úz. Q., preto nie je možné identifikovať o akú kultúru a o akú výmeru sa oprávnená osoba svojim nárokom uchádzala, a preto považuje danosť reštitučného titulu za nedostatočne zdôvodnenú, navyše v odôvodnení chýba uvedenie zákonnej normy. Bez uvedenia a identifikovania nehnuteľnosti nie je možné z ich strany posúdiť oprávnenosť reštitučného titulu ako takú. Navrhovateľ spochybnil tiež šetrenie vykonané Štátnym archívom, kde sa nenašli doklady o poskytnutí náhrady za odňaté nehnuteľnosti, čo znamená, že táto náhrada v skutočnosti vyplatená nebola a čestné vyhlásenie podané a podpísané oprávnenou osobou B. I. predsa nemôže nahradiť absenciu tohto dokladu. Navrhovateľ poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je jasné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výrokovej časti rozhodnutia, sú súčasťou pôvodnej mpč. XXXX/X zapísanej v pozemno- knižnej vložke XXXX. Nesúhlasil ani s ďalšou časťou odôvodnenia, že nehnuteľnosti označené vo výrokovej časti rozhodnutia „boli rozhodnuté rozhodnutím č. 2010/00808-1-KNO“, ktoré bolo odvolacím orgánom, ktorým je Krajský súd v Košiciach zrušené. Odporca si sám protirečí, pretože už v ďalšom odseku uvádza, že vo veci bol vyhotovený nový geometrický plán, a teda ten „predchádzajúci“ z roku 2004 sa stal nepoužiteľným. Navrhovateľ poukázal na to, že zákon č. 229/91 Zb. presne nevymedzuje, čo treba chápať pod telovýchovným a športovým zariadením. Jednoduchým gramatickým výkladom by bolo možné oponovať aj tak, že parcela č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2 sa nikdy k žiadnemu inému, ako športovému účelu nevyužívala, preto je nepodstatné, či sa vedľa nachádzajú ďalšie stavby alebo stavebné objekty slúžiace na šport. Je potrebné zohľadniť pomery na Slovensku a úroveň športových zariadení v kontexte ostatných športovísk, ako vyzerajú. Z pohľadu navrhovateľa je druhý aj tretí výrok rozhodnutia nevykonateľný. Uviedol, že aj keď v druhom výroku napadnutého rozhodnutia je citovaný geometrický plán, na základe ktorého boli vytvorené „nové parcely“, nie je v ňom uvedené, z ktorých parciel boli tieto nové parcely vytvorené. Konkrétne parc. reg. C č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2 bola vytvorená z parc. reg. C č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q.. Povinná osoba má vedomosť o právnej skutočnosti dôležitej pre právne posúdenie nároku oprávnenej a to také, že na tejto parcele bolo umiestnené volejbalové ihrište, ktoré bolo okrem iných nehnuteľností, predmetom kúpnej zmluvy zapísanej pod č. XXXX/XX vtedajšieho Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Michalovce, keď právne účinky vkladu nastali dňa 27.12.1995, a kde predávajúcim boli Hutné montáže, a.s., Hrušovská 20, Ostrava 1, ktoré nadobudli tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Navrhovateľ konštatoval, že volejbalové ihrisko bolo teda predmetom kúpnej zmluvy, o čom svedčí citovaná kúpna zmluva. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca sa neriadil dôsledne pokynom Krajského súdu v Košiciach, ktorý v závere uvádza, že až po riadnom zistení skutkového stavu veci môže svoje nové rozhodnutie odporca riadne odôvodniť a to tak, aby výrok rozhodnutia bol v súlade s jeho odôvodnením, venovať sa tým parcelám, o ktorých odporca rozhoduje a najmä správne právne posúdiť priznanie, alebo nepriznanie vlastníckeho práva navrhovateľke. V závere podaného opravného prostriedku navrhovateľ poukázal na účel zákona č. 229/91 Zb., ktorý predstavoval na jednej strane zmiernenie následkov majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, avšak na druhej strane sa ním malo dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu. Poukázal na skutočnosť, že lokalita, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré by sa mali vydať, bola vládnym nariadením v 60-tých a 70-tých rokoch vyhlásená za rekreačnú oblasť. Charakter poľnohospodárskej pôdy a jej hodnota sa časom zmenili a zvýšili. Vydávať by sa v zmysle zákona č. 229/91 Zb. v znení neskorších predpisov pozemky na ďalšie poľnohospodárske a lesné využitie, čo v tomto prípade asi nebude možné realizovať, alebo snáď oprávnená osoba má v úmysle v rekreačnej oblasti medzi rekreačnými chatami pestovať na výmere 303 m2 alebo 52 m2 kukuricu, alebo cukrovú repu? Povinnosťou orgánov rozhodujúcich v týchto reštitučných konaniach je aj ochrana verejných záujmov a záujmov tretích osôb. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2015 k odvolacím dôvodom navrhovateľa uviedol, že za právne nevýznamný považuje argument povinnej osoby, spočívajúci v tom, že v rozhodnutí chýba zákonná norma, podľa ktorej správny orgán vo veci rozhodol. Na strane 1. napadnutého rozhodnutia je presne citovaný zákon o pôde č. 229/91 Zb.. K otázke spochybnenia šetrenia vykonaného v štátnych archívoch, kde sa nenašli doklady o vyplatení náhrady za odňatie nehnuteľnosti poznamenal, že považuje za právne irelevantný názor povinnej osoby, že dokazovanie v tomto smere zo strany správneho orgánu bolo nedostatočné a nepresvedčivé. Povinnej osobe nič nebránilo v tom, aby preukázala správnemu orgánu, že k vyplateniu náhrady došlo, čo sa v procese riešenia nároku nestalo. Otázka, z ktorých parciel sú parcely uvedené v geometrickom pláne je jednoznačná a je umocnená poznámkou v geometrickom pláne, z ktorej parcely mpč. sú vytvorené parcely uvedené v geometrickom pláne. Dôkazom je obsah poznámky v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 01.12.2014, z obsahu ktorého vyplýva, že parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú vytvorené z mpč. XXXX/X zapísané v PKV č. XXXX k. ú. Q.. Odporca v písomnom vyjadrení ďalej uviedol, že prekážky, pre ktoré oprávnenej osobe nemožno priznať vlastnícke právo, sú taxatívne uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 zák. č. 229/91 Zb.. Je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výrokovej časti tohto rozhodnutia zasahujú do územia Veľkého územného celku Zemplínska Šírava. Avšak uvedený dôvod, ktorý spočíva v tom, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia zasahujú do územia Veľkého územného celku nepatrí medzi prekážky, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 zák. č. 229/91 Zb., pre ktorú oprávnenej osobe nemožno priznať vlastnícke právo. Odporca poukázal na to, že vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie a vykonanou ohliadkou na tvári miesta bolo preukázané, že ihrisko na parcele č. XXXX/XX nie je funkčné a neexistuje na tejto parcele žiadne športové zariadenie. Túto skutočnosť odporca preukázal tým, že bola vykonaná ohliadka napísaná dňa 13.03.2015 a prílohou tohto záznamu je farebná dokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Predloženú zmluvu z roku 1995 odporca považoval pre toto konanie za právne nevýznamnú, pretože predmetom rozhodnutia sú pozemky a nie stavby, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisujú. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu žiadal odporca rozhodnutie č. OÚ-MI- PLO-2015/000073-1-KNO zo dňa 28.09.2015 ako vecne správne potvrdiť. Zúčastnená osoba v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2015 k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že ak podľa navrhovateľky z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé o aký rozsah nároku oprávnenej osoby ide zo dňa 01.11.1992, ktoré boli pôvodne vedené vo vložke č. XXXX ako mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ kat. územie Q., táto námietka neobstojí, lebo z obsahu spisu je zrejmé o aký rozsah nároku oprávnenej osoby ide. Na str. 3,3. odsek zhora napadnutého rozhodnutia je uvedené, že podanie navrhovateľky zo dňa 01.11.1992 má predpísané náležitosti a medzi tieto náležitosti patrí aj presná identifikácia nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. V tomto odseku napadnutého rozhodnutia, posledná veta, je ďalej uvedené: „Vzhľadom k zložitosti uplatneného reštitučného nároku rozhoduje správny orgán čiastkovými rozhodnutiami.“ Ďalej je tu uvedené, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výrokovej časti rozhodnutia, sú súčasťou pôvodnej mpč. XXXX/X zapísanej v PKV č. XXXX. Z uvedeného je zrejmé o aké nehnuteľnosti ide v tomto konaní. Neobstojí ani ďalšia námietka povinnej osoby, že na 2. strane rozhodnutia, 3. odsek zhora, chýba uvedenie zákonnej normy. V ods. 4. tejto strany napadnutého rozhodnutia je jasne uvedené, že ide o Zákon o pôde. Na 1. strane napadnutého rozhodnutia je presne citovaný tento Zákon o pôde, a to zákon č. 229/91 Zb. a možno ustáliť, že zo strany povinnej osoby ide len o obštrukčnú námietku. Neobstojí ani spochybňovanie šetrenia, či bola za odňaté nehnuteľnosti poskytnutá náhrada, pretože šetrenie štátnym archívom bolo vykonané, čo vyplýva z vyjadrenia Štátneho okresného archívu v Michalovciach ešte dňa 22.11.1996. Po tomto dátume už bolo samostatnými rozhodnutiami oprávnenej osobe priznané vlastnícke právo k viacerým nehnuteľnostiam a tento doklad Štátneho okresného archívu Michalovce dodnes nikto nespochybňoval. Neobstojí ani ďalšia námietka povinnej osoby, keď spochybňuje čestné vyhlásenie oprávnenej osoby. Opäť toto čestné vyhlásenie oprávnenou osobou bolo urobené ešte dňa 17.03.1992 a dodnes ho nikto nespochybňoval. Čestné vyhlásenie patrí medzi listinné dôkazy a správny orgán musí na jeho obsah prihliadať, pokiaľ sa nepreukáže opak. K námietke navrhovateľa, že čo treba chápať pod telovýchovným a športovým zariadením a ďalej, že jednoduchým gramatickým výkladom by bolo možné oponovať tak, že parcela č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2 sa nikdy k žiadnemu inému ako športovému účelu nevyužívala, preto je nepodstatné, či sa vedľa nachádzajú ďalšie stavby alebo stavebné objekty slúžiace na šport, zúčastnená osoba uviedla, že ani táto námietka neobstojí. Poukázala na to, že tu sa žiada dodať, že práve táto prekážka je kľúčová čo do vydania nehnuteľnosti, ktorá je predmetom rozhodovania, t.j. definícia „športových zariadení“. Uviedla, že táto vec už bola na Krajskom súde v Košiciach a ten rozsudkom zo dňa 11. marca 2011, sp. zn. 1Sp/28/2010-14, zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Michalovce zo dňa 28.09.2010 a vrátil vec na ďalšie konanie. V tomto rozsudku krajský súd vyslovil právny názor, ktorý je záväzný pre správny orgán. Poukázala na to, že správny orgán v novom konaní vykonal v tom smere rozsiahle dokazovanie a ohliadkou na tvári miesta bolo preukázané, že ihrisko na parcele č. XXXX/XX nie je funkčné a neexistuje na tejto parcele žiadne športové zariadenie. Ďalej nenachádzajú sa tu žiadne stavby, resp. stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by tvorili s ihriskom jeden stavebný celok, a preto správny orgán dospel k záveru, že neexistuje prekážka, pre ktorú nemožno oprávnenej osobe priznať vlastnícke právo. O tejto skutočnosti bol vyhotovený záznam z vykonanej ohliadky napísaný dňa 13.03.2015 a prílohou tohto záznamu je aj farebná fotodokumentácia. V tomto smere poukázala aj na ustálenú judikatúru súdov, a to rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.01.2009, sp. zn. 28Cbo/2796/2008, kde najvyšší súd vyslovil právny názor, že pre účel posudzovania, či daný pozemok tvorí jeden funkčný celok so športovým areálom povinnej osoby, by muselo byť zistené, či je pozemok skutočne pre športové účely využívaný. V konaní podľa dovolateľov vyšlo najavo, že tomuto účelu predmetný pozemok neslúži, a teda prekážka pre jeho vydanie podľa § 11 ods. 1 písm. e/ zákona č. 229/91 Zb. tak nie je daná. Ďalej poukázala na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že ustanovenie zákona č. 229/1991 Zb., ako jedného z tzv. reštitučných predpisov, je nutné vykladať predovšetkým s ohľadom na jeho účel (napr. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23.10.2003, sp. zn. I. ÚS 754/01, či nález Ústavného súdu ČR zo dňa 17.04.2002, sp. zn. IV. ÚS 42/01). V týchto rozhodnutiach sa konštatuje, že daným účelom je čiastočné zmiernenie následkov minulých majetkových krívd, pričom prednosť má vždy snaha o reštitúciu in integrum pred poskytovaním náhradných pozemkov, či finančných kompenzácií. K námietke navrhovateľa, ktorou spochybňuje nový geometrický plán, že v ňom nie je uvedené, z ktorých parciel boli vytvorené nové parcely uviedla, že ani táto námietka navrhovateľa neobstojí, lebo geometrický plán zo dňa 01.12.2014 je vydaný v súlade so zákonom a obsahuje doterajší stav a nový stav. Tento geometrický plán bol predmetom rokovania na správnom orgáne a s týmto geometrickým plánom bola povinná osoba oboznámená a nemala k nemu žiadne výhrady. V spise sa nachádzajú aj zápisnice o rokovaní, kde za povinnú osobu sa ako právny zástupca zúčastnil JUDr. Dušan Černák a ten nemal ku geometrickému plánu žiadne výhrady. V závere písomného vyjadrenia zúčastnená osoba uviedla, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán listom zo dňa 30.04.2015 vyzval účastníkov konania, aby sa k veci vyjadrili a oboznámil ich, z akých podkladov bude správny orgán vychádzať pri vydaní rozhodnutia. K tomuto podaniu navrhovateľ nepodal žiadne vyjadrenie. Poukázala na to, že z obsahu odvolania je zrejmé a preukázané, že námietky sú nedôvodné a sú len formálneho charakteru. Z uvedených dôvodov zúčastnená osoba žiadala, aby Krajský súd v Košiciach potvrdil napadnuté rozhodnutie a zamietol odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, pretože opravný prostriedok navrhovateľa bol doručený Okresnému úradu Michalovce dňa 05.11.2015, preto postupoval súd podľa doterajších predpisov, teda v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 07. októbra 2016 odporca nebol prítomný, pričom bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Písomným podaním zo dňa 26.09.2016 odporca ospravedlnil neúčasť jeho zástupcu na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti zástupcu odporcu. Na pojednávaní súdu právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že potom, čo súd oboznámil rozhodnutie odporcu, opravný prostriedok navrhovateľa, ako aj obsah ďalších listín nachádzajúcich sa v administratívnom a súdnom spise, zotrváva na všetkých dôvodoch, ktoré sú uvedené v podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporcu. Právny zástupca zúčastnenej osoby uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomnom vyjadrení zúčastnenej osoby zo dňa 27.11.2015 a z týchto dôvodov navrhuje odvolanie navrhovateľa zamietnuť a rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že v obdobnej veci už rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 3Sp/53/2015 dňa 21.09.2016, ktorým rozhodnutím potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu, v danom prípade správneho orgánu Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor a odvolanie navrhovateľa zamietol. V tomto smere poukázal na článok 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva, že právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Zároveň si právny zástupca zúčastnenej osoby uplatnil náhradu trov konania. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia je vydanie nehnuteľnosti oprávnenej osobe podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“). Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb., zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond (ďalej len „pôda“). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 4 ods. 2, písm. c/ zák. č. 229/1991 Zb., ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti. Podľa § 6 ods. 1, písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že B. I. ako oprávnená osoba si uplatnila na Pozemkovom úrade Michalovce žiadosťou z 01.11.1992 nárok na vydanie nehnuteľnosti zapísaných vo vložke č. XXXX, katastrálne územie Q., mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX katastrálne územie Q.. Z výpisu z pozemkovej knihy vložka č. XXXX, katastrálne územie Q. vyplýva, že B. I. je oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., lebo bola podielovou spoluvlastníčkou v polovici k uvedeným nehnuteľnostiam a zároveň bolo preukázané, že na základe dedičského rozhodnutia vo veci sp. zn. D 107/46 nadobudla vlastníctvo vo zvyšnej polovici po svojom nebohom otcovi Y. U.. B. I. preukázala, že je oprávnenou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., lebo je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré žiada vydať. Nehnuteľnosti oprávnenej osobe boli odňaté podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme a vykonaným dokazovaním, predovšetkým šetrením v Štátnom okresnom archíve Michalovce a v Slovenskom národnom archíve bolo preukázané, že náhrada za odňaté nehnuteľnosti vyplatená nebola, čo potvrdila aj oprávnená osoba čestným vyhlásením. Rozhodnutím ONV Michalovce č. 314/88 zo 17.02.1988 bolo vydané stavebné povolenie (s charakteristikou dočasne na dobu 5 rokov), ktorým bola povolená stavebníkovi na stavebnom pozemku parcelné č. XXXX katastrálne územie Q. uskutočniť stavbu: Športoviská RS Zemplínska Šírava, Rekreačné stredisko Biela Hora a kolaudačným rozhodnutím č. XXXX/XX z 10.08.1988 bolo povolené užívanie tejto stavby. Odporca tak, ako mu to bolo uložené v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/28/2010-14 z 11.03.2011 mal zistiť existenciu telovýchovných a športových zariadení na nehnuteľnostiach, ktoré oprávnená osoba žiada vydať, vykonal dňa 10.02.2015 ohliadku na mieste samom, ale z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok táto nebola vykonaná, ale bola vykonaná dňa 13.03.2015, z ktorej bola vyhotovená aj fotodokumentácia a na mieste samom bolo zistené, že v teréne sa nenachádzajú žiadne športoviská, ani iné stavby, ktoré by zakladali existenciu prekážky nevydania nehnuteľnosti. Podľa správy od Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor z 11.10.2015 parcely, ktoré sú uvedené vo výroku preskúmavaného rozhodnutia boli vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. XXXX/X, zapísanej v zápisnici č. XXXX, kde podielovými spoluvlastníkmi boli U. U. v 1/2 a B. U. (teraz I.) v 1/2. Z dôvodu, že geometrický plán, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie odporcu z 28.09.2010 č. 2010/00808-1-KNO bol nepoužiteľný, pretože údaje v tomto geometrickom pláne sa zmenili, bol vypracovaný nový geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX z 01.12.2014, v ktorom sú uvedené aktuálne údaje ohľadne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. V tomto reštitučnom konaní medzi účastníkmi doposiaľ nebolo sporné, že B. I., rod. U. je oprávnenou osobu, že si včas uplatnila reštitučný nárok - vydanie nehnuteľnosti zapísaných vo vložke č. XXXX mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX katastrálne územie Q. a že povinnou osobou je Obec Vinné. K jednotlivým námietkam navrhovateľa uvedeným v opravnom prostriedku krajský súd uvádza nasledovné. K námietke, že v rozhodnutí chýba zákonná norma, podľa ktorej správny orgán vo veci konal, krajský súd uvádza, že táto námietka nie je opodstatnená, pretože odporca už na prvej strane svojho rozhodnutia uviedol, podľa ktorého zákona rozhodoval a je tam jednoznačne uvedený zákon č. 229/1991 Zb.. Ak v odôvodnení pri niektorom ustanovení uvedeného zákona odporca neuviedol číslo zákona, to ešte neznamená, že by toto rozhodnutie bolo nezákonné, resp. že by odôvodnenie bolo nezrozumiteľné. Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že správny orgán rozhodoval o nároku oprávnenej osoby podľa zákona č. 229/1991 Zb.. K námietke, že zo spisu nie je zrejmé o aký rozsah nároku oprávnenej osoby ide, krajský súd uvádza, že už v žiadosti z 01.11.1992 oprávnená osoba uviedla, že žiada o vydanie nehnuteľnosti zapísaných vo vložke č. XXXX mpč. XXXX/X, XXXX/X, XXXX katastrálne územie Q., z ktorej pozemno-knižnej vložky aj jednoznačne vyplýva, že išlo o poľnohospodársku pôdu. Napokon aj správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval - odporca si musel zadovážiť dostatok listinných podkladov k tomu, aby vedel či pôvodne nehnuteľnosti, ktoré oprávnená osoba žiada vydať boli poľnohospodárskou pôdou, lesnou pôdou, prípadne išlo o zastavané pozemky. Ohľadne uplatneného reštitučného nároku oprávnenou osobou správny orgán vydal čiastkové rozhodnutia, niektoré z čiastkových rozhodnutí sú už právoplatné, doposiaľ povinná osoba nikdy nespochybňovala skutočnosť, že by jej nebolo známe o aký druh pozemku ide, resp. aký druh pozemku bol oprávnenej osobe odňatý. Povinná osoba, resp. jej právny zástupca mal možnosť zúčastňovať sa jednotlivých správnych konaní, mohol nahliadať do spisu, napokon z administratívneho spisu vyplýva, že sa aj zúčastňoval, preto mu muselo byť jednoznačne známe o aké nehnuteľnosti sa jedná. Napokon, ak by nebola odňatá poľnohospodárska pôda, o čom teraz vznáša pochybnosti povinná osoba, správny orgán by nemohol vo veci rozhodovať ani podľa zákona č. 229/1991 Zb., pretože v ustanovení § 1 ods. 1 písm. a/ sa uvádza, že zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí. K námietke spochybňovania šetrenia, či za odňaté nehnuteľnosti bola vyplatená náhrada krajský súd uvádza, že z oznámenia Štátneho okresného archívu Michalovce, Slovenského národného archívu jednoznačne vyplýva, že sa nenašli doklady o poskytnutí finančnej náhrady. To, že finančná náhrada za odňaté nehnuteľnosti nebola vyplatená potvrdila aj oprávnená osoba vo svojom čestnom vyhlásení. Povinná osoba doposiaľ nikdy neoznačila žiaden dôkaz ani nepredložila, aby za odňaté nehnuteľnosti oprávnenej osobe bola vyplatená náhrada, preto táto jej námietka nie je opodstatnená. Zároveň treba uviesť, že šetrenie správnym orgánom, či za odňaté nehnuteľnosti bola poskytnutá finančná náhrada bolo vykonané ešte v roku 1996, oprávnená osoba čestné vyhlásenie vyhotovila v roku 1992 a doposiaľ ani jeden z týchto písomných podkladov povinná osoba nenamietala. K námietkam ohľadne vyhotovenia nového geometrického plánu krajský súd uvádza, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že geometrický plán č. XXXXXXX-XXX/XXXX z 27.01.2005, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia odporcu z 28.09.2010 č. 2010/00808-1- KNO je nepoužiteľný z dôvodu, že údaje v tomto geometrickom pláne sa zmenili a takýto geometrický plán by nebol zápisu schopný do katastra nehnuteľnosti. Z toho dôvodu odporca dal vyhotoviť nový geometrický plán, v ktorom by boli aktuálne údaje ohľadne nehnuteľnosti a bol by zápisu schopný do katastra nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu bol aj vypracovaný geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/ XXXX z 01.12.2014. Napokon tento geometrický plán bol aj predmetom rokovania u odporcu, s ktorým bol oboznámený aj navrhovateľ ako povinná osoba, pričom k tomuto novému geometrickému plánu nevzniesol žiadne výhrady. Krajský súd zároveň poukazuje aj na to, že odporca postupoval v súlade s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku a účastníkov konania písomne vyzval, teda aj navrhovateľa ako povinnú osobu, aby sa k veci vyjadrili, oboznámil ich z akých podkladov bude vychádzať pri vydávaní rozhodnutia, prípadne že môžu navrhnúť dôkazy na doplnenie dokazovania, ale povinná osoba na túto písomnú výzvu žiadnym spôsobom nereagovala (nevyjadrila sa). K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepostupovania v súlade so zrušujúcim rozsudkom krajského súdu je potrebné uviesť, že odporcovi bolo v zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Košiciach uložené aby zistil, či na nehnuteľnostiach, ktoré sa majú vydať oprávnenej osobe existujú telovýchovné a športové zariadenia. Krajský súd uvádza, že odporca vykonal ohliadku na mieste samom dňa 10.02.2015, pre nepriaznivé podmienky ohliadka vykonaná nebola, ale táto bola vykonaná dňa 13.03.2015 aj za prítomnosti účastníkov konania. Z ohliadky bola vyhotovená aj fotodokumentácia. Vykonanou ohliadkou na mieste samom po špecifikácii nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania v teréne bolo zistené, že na uvedených nehnuteľnostiach sa nenachádzajú žiadne športoviská, ani stavby, ktoré by zakladali existenciu prekážky vydania nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 1 písm. d/ a písm. f/ zákona č. 229/1991 Zb.. Krajský súd zároveň poukazuje na to, že rozhodnutím ONV Michalovce č. 314/88 zo 17.02.1988 bolo vydané stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavebníkovi na stavebnom pozemku parcela č. XXXX katastrálne územie Q.É. uskutočniť stavbu Športoviská RS Zemplínska Šírava, Rekreačné stredisko Biela Hora, malo ísť o dočasný charakter stavby, a to na dobu 5 rokov. Kolaudačným rozhodnutím č. XXXX/XX z 10.07.1988 bolo povolené užívanie tejto stavby, teda aj športoviská mali byť vybudované s tým, že ide iba o dočasné stavby na dobu 5 rokov. Aj z vyhotovenej fotodokumentácie pri ohliadke na mieste samom vyplýva, že na parcelách, ktoré sa majú vydať sa nachádzajú iba nejaké zbytky bývalých športovísk a zrejme aj z toho dôvodu, že tieto športoviská mali byť vybudované iba na dočasnú dobu a zrejme po uplynutí tejto doby už nikto údržbou vybudovaných športovísk sa nezaoberal, teda vykonaním ohliadky na mieste samom bolo jednoznačne preukázané, že na vydávaných nehnuteľnostiach sa nenachádzajú žiadne športoviská, ani športové zariadenia, resp. nejaké ďalšie stavby, ktoré by bránili vydaniu týchto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa týkajúcej sa parcely č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, že táto parcela sa nikdy k žiadnemu inému, ako športovému účelu nevyužívala, a preto je nepodstatné, či sa vedľa nachádzajú ďalšie stavby alebo stavebné objekty slúžiace na šport, krajský súd opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sp/28/2010, ktorým uložil odporcovi, aby zistil, či na nehnuteľnostiach, ktoré sa majú vydať oprávnenej osobe aj existujú telovýchovné a športové zariadenia. Z vykonanej ohliadky dňa 13.03.2015 za prítomnosti účastníkov konania bolo zistené, že na p. č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2 sa nachádza neupravená antuka. Ohraničená plocha je odvodnená drenážnymi rúrkami a na tejto ploche sa nachádzajú len kovové tyče. Uvedené vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá sa nachádza v administratívnom spise odporcu. Aj keď zákon č. 229/1991 Zb. presne nevymedzuje, čo treba chápať pod telovýchovným športovým zariadením, z vykonanej ohliadky dňa 13.03.2015 a z priloženej fotodokumentácie však vyplýva, že pozemok nachádzajúci sa v takom stave, v akom bol ku dňu vykonania ohliadky, jednoznačne nemôže napĺňať charakter jeho využívania na športové účely. Zároveň je potrebné uviesť, že na parcele č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2 sa nenachádzajú ani žiadne stavby, resp. stavebné objekty slúžiace na šport, ktoré by vytvorili s ihriskom jeden stavebný celok, t.j. telovýchovné alebo športové zariadenie. Z uvedeného dôvodu nie je daná prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 229/1991 Zb. aj na vydanie uvedenej nehnuteľnosti. K námietke navrhovateľa, kde poukazuje na účel zákona č. 229/1991 Zb. a najmä na to, že časom mohlo dôjsť aj k zmene charakteru nehnuteľnosti, ktorá bola predtým poľnohospodárskou pôdou, krajský súd poukazuje na ustanovenie § 30 zákona č. 229/1991 Zb., v ktorom je uvedené, že pre postup podľa druhej časti tohto zákona sa za majetok uvedený v § 1 ods. 1 považuje aj majetok, ktorý v čase odňatia vlastníckeho práva sa na tieto účely užíval, teda podľa tohto ustanovenia je rozhodujúce účelové využitie odňatého majetku, t.j. že v čase jeho odňatia slúžil poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe. V danom prípade odňaté nehnuteľnosti tvorili poľnohospodársky pôdny fond a navrhovateľ ako povinná osoba doposiaľ nepreukázal ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil to, že v čase odňatia nehnuteľnosti tieto neslúžili poľnohospodárskej výrobe. Preto jej námietka, že charakter poľnohospodárskej pôdy, jej hodnota sa časom zmenili, t. č. sú vedené ako ostatná pôda a či oprávnená osoba tam chce pestovať poľnohospodárske plodiny, nie je opodstatnená. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporcu bol v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb., že námietky navrhovateľa v opravnom prostriedku sú neopodstatnené, a preto preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi, súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal a odporca toto právo zo zákona nemá. O náhrade trov konania zúčastnenej osoby, súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že zúčastnenej osobe priznal právo na náhradu trov konania v sume 659,10 eur, ktoré je povinný uhradiť navrhovateľ právnemu zástupcovi zúčastnenej osoby. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: V správnom súdnictve patrí odmena advokátovi za jeden úkon právnej služby vo výške 1,6 výpočtového základu, t.j. 143 eur + 20 % DPH (28,60 eur) = 171,60 eur (§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ........................171,60 eur, podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 27.11.2015 k opravnému prostriedku ...............................................................................................................................171,60 eur, podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - účasť na pojednávaní súdu dňa 07.10.2016 .........................................................171,60 eur, podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 665/2004 Z. z. - režijný paušál 3 x 8,58 eur .....................................................................................25,74 eur, podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - náhrada za stratu času - sídlom advokáta sú Michalovce, dĺžka cesty Michalovce - Košice tam a späť 2 hodiny a 40 minút, t.j. 6 polhodín - 6 x 13,40 eur = 80,40 eur, podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - cestovné zahŕňa dva druhy náhrad, a to základnú náhradu za každý 1 km jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky. Sadzba základnej náhrady v zmysle § 1 písm. d/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 638/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2009, v čase vykonania cesty činila 0,183 eur za 1 km cesty. Z Michaloviec do Košíc je 62 km, cesta tam a späť je 124 km x 0,183/km = 22,69 eur. Na cestu bolo právnym zástupcom použité motorové vozidlo zn. Mercedes ML, EČV: MI 282 BV, ktoré využíva na výkon advokátskej praxe. Náklady na PHM - priemerná spotreba vozidla je 10,2 litra nafty/100 km, t.j. 0,102 litra/1 km. Na 124 km je spotreba 124 km x 0,102 litra = 12,64 litra nafty. 1 liter nafty predstavuje sumu 1,224 eur, takže 12,64 litrov nafty x 1,224 eur = 15,47 eur. Náklady na PHM predstavujú sumu 15,47 eur. Údaje sú osvedčené z priloženého osvedčenia o evidencii č. SD148707. Celkové trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia predstavujú sumu 659,10 eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.