Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/148/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201394 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201394.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky P. K., bývajúcej v B., Š. XXX/X, právne zastúpenej Mgr. Igorom Legárdom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Idanská 6, proti odporcovi Okresnému úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka návrhom z 13.12.2015 sa domáhala toho, aby súd vyslovil povinnosť Okresného úradu Košice, Odboru výstavby a bytovej politiky vo veci konať a rozhodnúť. V návrhu navrhovateľka tvrdila, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Konštatovala, že odporca je správny orgán, ktorý rozhodol v správnom konaní v poslednom stupni a že vyčerpala všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Navrhovateľka uviedla, že jej dňa 14.10.2015 bolo doručené rozhodnutie odporcu z 05.10.2015 č. OU- KE-OVBP-2015/036359, ktoré napáda v časti o nevyhovení podnetu na atrakciu kompetencie s návrhom na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Predmetným rozhodnutím odporca potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Sečovce zo 16.07.2015 č. 1587/088/2015 a odvolanie navrhovateľky zamietol. Z rozhodnutia vyplýva, že Mesto Sečovce ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie o nepovolení obnovy konania proti vydanému právoplatnému rozhodnutiu Mesta Sečovce zo 17.09.2014 č.j. 3972/230/2014 vo veci dodatočného povolenia stavby „Nebytová budova a garáž“ postavenej na pozemku parcela č. XXXX evidovanej v registri „C“ KN v katastrálnom území B.. V odôvodnení tohto rozhodnutia odporca okrem iného k podnetu navrhovateľky na atrahovanie povinnosti podľa ustanovenia § 50 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) uviedol - nečinnosť správneho orgánu je protiprávny stav, keď správny orgán vecne a miestne príslušný vo veci konať a rozhodnúť buď nezačal konanie vôbec, alebo nerozhodol v zákonnej lehote. Za účelom riešenia nečinnosti v správnom konaní zakotvil zákonodarca priamo do správneho poriadku opatrenie, ktoré má k dispozícii odvolací orgán ako orgán inštančne nadriadený, a zároveň orgán dozoru nad správnym orgánom príslušným vo veci konať, a to atrakciu kompetencie. Atrakciu kompetencie aplikuje odvolací orgán v prípade splnenia troch podmienok: a) správny orgán vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci nezačal konanie, hoci je na to zo zákona povinný, b) nápravu nemožno dosiahnuť inak, c) atrakciu dovoľuje povaha veci. Odporca ďalej konštatoval, že v prípade prvej podmienky je potrebné skúmať, či správny orgán uskutočnil úkony spojené so začatím konania, a v prípade, že konanie začal, či rozhodol včas, či nedochádza k prieťahom v konaní. Druhou podmienkou možno vykladať tak, že nápravu nie je možné uskutočniť prostredníctvom opatrení, ktoré má nadriadený orgán vo vzťahu k podriadenému. Tretia podmienka - povaha veci to dovoľuje - by nebola splnená napríklad v prípade, ak správny orgán, ktorý vo veci rozhoduje v prvom stupni, nemá inštančne nadriadený orgán. K atrakcii kompetencie nedochádza automaticky na základe zákona. Oprávnenie rozhodnúť namiesto prvostupňového orgánu musí na seba zobrať odvolací orgán až na základe prejavu jeho vôle je oprávnený vo veci rozhodnúť. Podnetom na atrakciu kompetencie, najčastejšie sťažnosť podaná zo strany účastníkov konania, ale môže to byť aj na základe vlastného zistenia v dôsledku kontroly, ktorú vykonáva nadriadený orgán vo vzťahu k podriadenému. Ak by podnet na atrakciu prišiel zo strany účastníkov konania, títo nemajú právny nárok, aby odvolací orgán na seba stiahol právomoc vo veci rozhodnúť. Z uvedených dôvodov podľa odporcu vyplýva, že v tomto prípade neboli naplnené podmienky, za akých by správny orgán mal postupovať podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku. Správny orgán vo veci návrhu na obnovu konania rozhodol tak, že nepovolil obnovu konania. Nedovolenie obnovy konania nie je v tomto prípade nečinnosť správneho orgánu. Navrhovateľka s právnym názorom odporcu z dôvodov, že ak je zákonná úprava v činnosti správneho orgánu daná obligatórnosťou, znamená to na strane navrhovateľky existenciu oprávnenia a právneho nároku na konanie správneho orgánu podľa ustanovenia § 62 ods.2 Správneho poriadku pre fyzickú osobu. Povinnosť správneho orgánu nariadiť obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods.2 Správneho poriadku vychádza z princípu skúmania materiálnej pravdy a z princípu objektívnosti skúmania skutkového a právneho stavu v danej veci, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou v činnosti správneho orgánu ex lege, a zároveň nariadením obnovy konania z úradnej povinnosti je obnova konania aj prostriedkom dozoru správneho orgánu nad zákonnosťou v správnom konaní ex lege. Akékoľvek ďalšie pochybnosti o existencii právneho nároku v ustanovení § 250t O.s.p., podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa navrhovateľky slovným spojením „môže sa domáhať“ vydania rozhodnutia, je jednoznačne zákonodarcom naplnená definícia právneho nároku ako procesného prostriedku na uplatnenie subjektívneho práva pre existencie právneho oprávnenia pre fyzickú osobu pre prípad nečinnosti správneho orgánu, a to prostredníctvom povinnej atrakcie kompetencií odvolacím orgánom na seba v konaní a rozhodovaní vo veci za predpokladu splnenia zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 50 Správneho poriadku. Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že sú naplnené obe zákonné predpoklady uvedené v ustanovení § 50 Správneho poriadku, a preto odporca bol povinný atrakovať kompetenciu stavebného úradu v Michalovciach na seba, a rozhodnúť v zmysle zákona tak, že nariadi obnovu konania v danej veci. Podľa názoru navrhovateľky normatívna podoba ustanovenia § 50 Správneho poriadku o atrakcii kompetencií medzi správnymi orgánmi absolútne nezakladá úprava vzájomných práv a povinností medzi správnym orgánom a fyzickou osobou, alebo zakladá právnu úpravu kompetencií medzi orgánmi verejnej správy navzájom bez právnej pozície fyzickej osoby. Je preto nepreskúmateľné, na základe akého zákonného ustanovenia dospel správny orgán v napadnutom rozhodnutí k presvedčeniu, že na atrakciu kompetencií podľa ustanovení § 50 Správneho poriadku musí existovať právny nárok subjektu, ktorý je pôvodcom podnetu pre konanie správneho orgánu podľa § 62 ods.2 Správneho poriadku, keď atrakcia kompetencií podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku nemá žiadnu právnu súvislosť s existenciou právneho nároku fyzickej osoby na podanie návrhu podľa ustanovenia § 250t O.s.p. Atrakcia kompetencií je zákonná povinnosť odvolacieho správneho orgánu pri splnení zákonných predpokladov, ktorý upravuje vzťah kompetencií medzi dvoma správnymi orgánmi tak, ako to upravuje ustanovenie § 50 Správneho poriadku bez akéhokoľvek významu existencie právneho nároku fyzickej osoby na uplatnenie jej subjektívnych práv v konkrétnom správnom konaní. Zároveň navrhovateľka upozornila, že v zmysle ústavného princípu podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR je právne irelevantné skúmania existencie alebo neexistencie právneho nároku fyzickej osoby v spojení s ustanovením § 250t O.s.p., či v spojení s ustanovením § 50 a § 62 ods.2 Správneho poriadku, pretože ak je daná pre správny orgán zákonná povinnosť konať, je táto povinnosť pre správny orgán odôvodnená nie z existencie právneho nároku fyzickej alebo právnickej osoby v zmysle ustanovenia § 250t O.s.p., ale z ústavného princípu konania pre orgán verejnej moci podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR, ktorá ukladá správnemu orgánu ako orgánu verejnej moci povinnosť konať podľa ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Z uvedeného plynie, že ak napadnuté rozhodnutie inštančného správneho orgánu dôvodí zamietavý postoj z podnetu navrhovateľky absenciou právneho nároku fyzickej osoby, ide o neústavné a nezákonné rozhodnutie tam, kde je orgán verejnej moci povinný konať ex lege a ex contitutione. Odporca sa podľa navrhovateľky vo svojom rozhodnutí subsumovaním daných podmienok pod ustanovenie § 50 Správneho poriadku vôbec nezaoberal, čím je jeho rozhodnutie neústavné, nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhovateľka tiež nesúhlasila s názorom odporcu, že prvostupňový správny orgán nebol nečinný, pretože vydal rozhodnutie o nepovolení obnovy konania. Podľa názoru navrhovateľky nečinnosť spočíva v tom, že správny orgán má zákonnú povinnosť konať v zmysle ustanovenia § 62 ods.2 Správneho poriadku a nekoná, čo nemožno zamieňať za konanie správneho orgánu iniciované podľa ustanovenia § 62 ods.1 Správneho poriadku. Navrhovateľka je toho názoru, že rozhodnutie odvolacieho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Navrhla preto, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie v časti o atrakcii kompetencií a vyslovil odporcovi povinnosť sa vo veci rozhodnúť, pretože Mesto Sečovce, stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa príslušný na rozhodnutie o nariadení obnovy konania nezačal konanie napriek tomu, že na to v zmysle § 62 ods.2 Správneho poriadku bol povinný. Odporca vo svojom stanovisku uviedol, že nie si je vedomý právneho nedostatku a rozporu so zákonom, resp. iným všeobecne záväzným predpisom, ktoré by zakladalo dôvod na zrušenie alebo zmenu preskúmavaného rozhodnutia. V danom prípade podala návrh na obnovu konania navrhovateľka, o ktorom rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že obnovu konania nepovolil. Stavebný úrad preto nemal dôvod prihliadnuť na ustanovenie § 62 ods.2 Správneho poriadku, ktorý upravuje situáciu, keď sám správny orgán zistí dôvod na konanie podľa ustanovenia § 62 a nasl. Správneho poriadku. K podaniu navrhovateľky zo dňa 14.09.2015, v ktorom dáva za povinnosť odporcovi atrahovanie povinností podľa ustanovenia § 50 Správneho poriadku, odporca uviedol tie skutočnosti, ktoré sú uvedené v rozhodnutí zo dňa 05.10.2015 č. OU-KE-OVBP-2015/036359, ktorým v odvolacom konaní rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Sečovce, ktorým nepovolil obnovu konania, potvrdil a odvolanie navrhovateľky zamietol. Súd v konaní podľa § 250p O.s.p. preskúmal návrh navrhovateľky, oboznámil sa so stanoviskom odporcu a pripojeným administratívnym spisom, a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je prípustný. Podľa § 250p ods.1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 50 Správneho poriadku, ak to dovoľuje povaha veci a nápravu nemožno dosiahnuť inak, správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný, alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods.2. Podľa § 62 ods.2 Správneho poriadku správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmanie rozhodnutia všeobecný záujem. Navrhovateľka vo svojom návrhu tvrdí, že odporca je nečinný, keď nekonal podľa ustanovenia § 62 ods.2 Správneho poriadku v spojení s ustanovením § 50 tohto zákona, a nenariadil obnovu konania z vlastného podnetu atrahovaním kompetencie správneho orgánu prvého stupňa. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že využila všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Z obsahu spisu však vyplýva, že navrhovateľka vo veci podala iba odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Sečovce - stavebného úradu zo dňa 16.07.2015 č. 1587/088/2015, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na obnovu konania proti právoplatnému rozhodnutiu Mestom Košice zo dňa 17.09.2014 č. 3972/230/2014. Súd je povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a teda, či návrh podľa § 250t je prípustný. Ustálená súdna prax zakotvila, že je podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, pretože iba tento zákon zakotvuje priamo zákonné oprávnenie účastníka správneho konania na podanie sťažnosti, ktorou sa môže domáhať nápravy. Navrhovateľka takýto prostriedok nevyužila, preto jej návrh je v zmysle ustanovenia § 250t ods.1 O.s.p. neprípustný. Súd zároveň však skúma aj dôvodnosť návrhu. Navrhovateľka sa domáha, aby súd uložil povinnosť odporcovi konať podľa § 62 ods.2 Správneho poriadku a atrahoval kompetencie prvostupňového správneho orgánu. Správny poriadok v ustanovení § 18 ods.1 rozlišuje dva spôsoby začatia, a to na návrh účastníka konania a na podnet správneho orgánu. V prípade začatia na podnet správneho orgánu sa na skutočnosť, či konanie bude začaté, vzťahuje správna úvaha správneho orgánu. Správnemu orgánu súd nemôže na návrh fyzickej alebo právnickej osoby uložiť povinnosť začať konanie vo veciach, ktoré nie sú podľa platných právnych predpisov návrhovými konaniami. Zasahoval by tak neprípustne do činnosti správnych orgánov. Pokiaľ ide o nečinnosť správneho orgánu, tento konal ako odvolací orgán a rozhodol o odvolaní navrhovateľky podanom proti prvostupňovému správnemu orgánu. Rozhodnutie odporcu je preskúmateľné súdom na základe žaloby podanej podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Pretože návrh navrhovateľky je neprípustný, ale aj nedôvodný, súd návrh zamietol. O návrhu rozhodol podľa § 250t ods.4 O.s.p. bez pojednávania uznesením. Pretože navrhovateľka nemala v konaní úspech, súd jej nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250t ods.5 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods.6 O.s.p.).