Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/167/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201405 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201405.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu V. K., bytom Y. č. XX, W., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1514079/2015 zo dňa 07.10.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 16.12.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1514079/2015 zo dňa 07.10.2015, ako aj rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 a vrátenia veci na nové konanie. pplk. Ing. Viliam Procek, riaditeľ Colného úradu Michalovce, príslušný na konanie podľa ust. § 3 a ust. § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 4 písm. ak/ rozkazu Ministra financií SR č. 1/2011 v znení dodatku č. 1, č. 2 a č. 3 vydal dňa 28.07.2015 rozhodnutie č. 1227607/2015, podľa ust. § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým prepúšťa colníka B.. V. K.N., Y. č. XX, XXX XX W., os. č. XXXXXXXX služobne zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii samostatného colného referenta na Pobočke colného úradu Vyšné Nemecké zo služobného pomeru a to z dôvodu, že colník B.. V. K.N., Y. č. XX, XXX XX W., dňa 25.05.2015 na PCÚ Vyšné Nemecké konal v rozpore s ust. § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 4 bodu 13 a 14 Nariadenia rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších predpisov, v rozpore s čl. 41 Nariadenia rady (ES) č. 1186/2009 o oslobodení od dovozného cla v znení neskorších predpisov, § 48a ods. 6 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s ods. 4 článku IV rozkazu vedúceho Pobočky colného úradu Vyšné Nemecké č. 2/2013, a teda, že dňa 25.05.2015 v čase medzi 00.27.55 hod. a 00.30.06 hod. pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pri výkone colnej kontroly motorového vozidla zn. L. S., EČV: M., ktoré viedol p. T. G., (č. pasu S.) a ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, sa nezameral na dutiny dverí predmetného vozidla a túto nevykonal v takom rozsahu, aby sa dostatočne vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (bol umiestnený v dutinách dverí, ktoré sú dané od výroby vozidla) presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach vyššie uvedeného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole, nakoľko realizovaným výkonom colného dohľadu predmetného vozidla po ukončení jeho colnej kontroly vyššie uvedeným colníkom nariadeným v zmysle opatrenia ATO bolo v colnom priestore colníkmi Colného úradu Michalovce zistené, že v ľavých zadných, pravých zadných a pravých predných dverách motorového vozidla zn. L. S., EČV: M. sa nachádzalo nie menej ako 28.000 ks cigariet zn. NZ Super Slims, ktoré neboli prihlásené k colnej kontrole, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu, ako aj služobnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko bol nedisciplinovaný a neriadil sa zákonom č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj vyššie uvedenými právnymi predpismi, neplnil svedomite úlohy uvedené vo vyššie uvedených právnych predpisoch, nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe a nedodržal služobnú disciplínu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré je potrebné posudzovať vzhľadom na charakter a závažnosť konania colníka B.. V. K.Ó.N., Y. č. XX, XXX XX W., os. č. XXXXXXXX, v meradle širšieho rozsahu zodpovednosti colníkov a ich spoločenského postavenia a úloh, ktoré v spoločnosti plnia prísnejšie. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ktoré spočívajú v zabezpečení dôsledného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými colníkmi a v upevňovaní dôvery vo finančnú správu, aby v služobnom pomere zotrval colník, ktorý konal vyššie uvedeným spôsobom, a ktorého konanie je z hľadiska výkonu štátnej služby absolútne neprijateľné, nakoľko výkon štátnej služby na úseku výkonu colnej kontroly vykonávanej na hraničnom priechode Vyšné Nemecké je zameraný predovšetkým na skutočnosť, aby tovar dovážaný z územia tretieho štátu prestúpil štátnu hranicu v súlade s právnymi predpismi a teda aj na odhaľovanie nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho colnému dohľadu. Služobný pomer B.. V. K.N., Y. č. XX, XXX XX W., os. č. XXXXXXXX, sa v zmysle ust. § 184 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov skončí dňom doručenia tohto rozhodnutia. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odvolaní zo dňa 12.08.2015 proti citovanému rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce žalobca žiadal, aby rozhodnutie riaditeľa colného úradu bolo zrušené. Žalobca písomným podaním zo dňa 15.09.2015 doručeným žalovanému dňa 21.09.2015 doplnil zdôvodnenia k podanému odvolaniu zo dňa 12.08.2015. Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 232 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie V. K., trvale bytom Y. č. XX, XXX XX W., v zastúpení advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, 831 02 Bratislava, zamietol a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 a uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo odvolateľovi doručené dňa 29.07.2015. Odvolateľ napadol predmetné rozhodnutie odvolaním, ktoré bolo dňa 12.08.2015 podané na poštovú prepravu, ide teda o odvolanie podané v zákonnom ustanovenej lehote. Dňa 16.09.2015 doručil právny zástupca odvolateľa elektronickou formou podanie nazvané „Odvolanie - doplnenie zdôvodnenia k odvolaniu V. K. vo veci prepustenia zo služobného pomeru“ (ďalej len „doplnenie dôvodov odvolania“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie riaditeľa CÚ Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 v plnom rozsahu a dospel k právnemu záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne a bolo vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Uviedol, že pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z celého spisového materiálu, ktoré mu bol zaslaný riaditeľom CÚ Michalovce listom sp. zn. č. 1331393/2015 zo dňa 25.08.2015, z čestného vyhlásenia p. B. X. zo dňa 19.09.2015, ako aj z odpovede riaditeľa CÚ Michalovce sp. zn. 1487978/2015 zo dňa 30.09.2015 na žiadosť o súčinnosť a vyjadrenie sp. zn. 1450577/2015 zo dňa 22.09.2015. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že odvolateľ dňa 25.05.2015 vykonával štátnu službu na PCÚ Vyšné Nemecké na pracovisku osobná doprava dovoz - podľa rozpisu stanovísk v kontrolnom pruhu D2. V čase od 00.27.55 hod. do 00.30.06 hod. vykonával colnú kontrolu predmetného vozidla, ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo na územia Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z Ukrajiny. K colnej kontrole nebol prihlásený žiaden dovážaný tovar. Fyzickú colnú kontrolu vykonal odvolateľ v rozsahu čiastočnej vnútornej a vonkajšej vizuálnej kontroly (kontroly interiéru, batožinového priestoru a motorového priestoru) s negatívny výsledkom. Odvolateľ zapísal výsledok colnej kontroly do APV TALON a v čase o 00.31.42 hod. colné konanie ukončil. Po zápise výsledku colnej kontroly a ukončení colného konania APV TALON vygeneroval ATO opatrenie v znení: „Pri vstupe odstaviť vozidlo k rampe na vyšrafovanú plochu. Okamžite kontaktovať colníka na t. č. 0905444538. Zabezpečiť vozidlo proti úniku, odňať kľúče od MDP, odňať doklady, vodiča, príp. spolujazdca odviesť na SS.“. Ako vyplýva z úradného záznamu o zaistení osoby zo dňa 25.05.2015, p. T. G., vodič predmetného vozidla bol zaistený dňa 25.05.2015 o 00.32 hod. na PCÚ Vyšné Nemecké pre podozrenie zo spáchania trestného činu v súvislosti s porušením colných predpisov. Po vykonaní úkonov v zmysle citovaného ATO opatrenia sa na PCÚ Vyšné Nemecké dostavila hliadka Stanice colného úradu Michalovce centrála (ďalej len „SCÚ Michalovce centrála“) v zložení N.. W.. W. K., B.. V. Y., a I.. R.. W. N.. Po príchode hliadky bol N.. W.. K. odovzdaný pas vodiča, technický preukaz a kľúče od predmetného vozidla. Hliadka SCÚ Michalovce centrála požiadala službu vykonávajúceho psovoda B.. Š. M. o vykonanie colnej kontroly so služobným psom č. 123/2007 určeným na detekciu tabakových výrobkoch. Pri kontrole interiéru predmetného vozidla pes aktívne značil dvere a interiér podlahy vozidla. Následne N.. W.. K. pristúpil ku kontrole zadných ľavých dverí tak, že požiadal vodiča, aby spustil okienko na ľavých zadných dverách. Podľa jeho vyjadrenia, požiadanie o spustenie okien na dopravnom prostriedku je to prvé, čo sa robí pri kontrole dverí vozidla, nakoľko zo svojich praktických skúseností vie, že ak sa niečo vkladá do dutín vozidla, nejde spustiť okno. Keďže vodič uviedol, že okno sa nedá spustiť, nakoľko je pokazená elektronika, pričom rovnako nevedel spustiť okno ani na druhých zadných dverách, zameral sa na kontrolu zadných ľavých dverí, z ktorých vybral popolník. Potom, čo mu B.. Y. prisvietil do vzniknutého priestoru baterkou, bolo cez vzniknutý otvor jasne vidieť, že sú tam ukryté cigarety, dokonca aj značku cigariet NZ Super Slims. Vodič predmetného vozidla uznal, že vo vozidle sú cigarety, ale k ostatným otázkam sa nevyjadril. Následne bolo vozidlo eskortované na halu podrobných kontrol za účelom podrobenia sa dôkladnej colnej kontrole. V hale boli skontrolované ostatné dvere vozidla, pričom celkovo sa v troch dverách nachádzalo cca 140 kartónov cigariet zn. Super Slims. V čase cca o 01.45 hod. sa colnej kontroly zúčastnil aj ďalší psovod B.. B. X. so služobným psom č. 177/2011, ktorý označil podozrivé miesta v podlahe a batožinovom priestore. Následne s kolegami pristúpili k demontáži čalúnenia podlahy, kde bolo zistených päť špeciálne vybudovaných úkrytov, a to pod sedadlom vodiča, pod nohami vodiča, za sedadlom vodiča a v batožinovom priestore. Po vybratí tabakových výrobkov z označených častí predmetného vozidla bolo toto odoslané na skenovacie zariadenie, kde boli zistené ďalšie nedohľadané tabakové výrobky. Spolu bolo v dverách vozidla a v špeciálne vybudovaných úkrytoch v podlahe nájdených 107 500 ks cigariet zn. NS Super Slims s dĺžkou tabakového povrazca do 80 mm, balené v spotrebiteľskom balení po 20 ks neoznačených žiadnymi kontrolnými známkami. Na základe uvedeného W.. R.. T. T., vedúci PCÚ Vyšné Nemecké, predložil riaditeľovi CÚ Michalovce návrh na disciplinárne opatrenie podľa § 49 zákona č. 200/1998 Z. z. odvolateľa z dôvodu, že konal v rozpore s ustanovením § 44 ods. 3 písm. a/ zákona č. 200/1998 Z. z., že si neplnil svedomito služobné úlohy a zároveň svojim konaním porušil rozkaz č. 2/2013 tým, že nevykonal colnú kontrolu zameranú predovšetkým na batožinový priestor, priestor pre cestujúcich, motorový priestor, podvozok a karosériu s dôrazom na dutiny karosérie predmetného vozidla a iné priestory, v ktorých by mohol byť prepravovaný nezákonne dovážaný tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z kamerového záznamu zachytávajúceho priebeh výkonu colnej kontroly predmetného vozidla odvolateľom vyplýva, že potom, čo predmetné vozidlo vstúpilo do priestoru colnej kontrole, pristúpil k nemu odvolateľ a s p. G. ako vodičom tohto vozidla komunikoval, prevzal doklady od vodiča, zapísal údaje. Následne po otvorení zadných ľavých dverí vodičom predmetného vozidla, sa odvolateľ naklonil do interiéru, kde zotrval približne 8 sekúnd. Kontrolu zadných ľavých dverí menovaný colník nevykonal. Následne vodič otvoril piate dvere batožinového priestoru, menovaný colník ukázal na batožinový priestor a k nemu pristúpil najprv vodič vozidla a následne pristúpil ku kontrole tohto priestoru naklonením sa do batožinového priestoru aj odvolateľ. Potom obaja odstúpili od batožinového priestoru a opätovne k nemu pristúpil najprv vodič vozidla, ktorý sa do priestoru naklonil a následne aj odvolateľ vykonal jeho kontrolu vizuálne. Kontrola tohto priestoru trvala približne 30 sekúnd. Následne si odvolateľ sám otvoril pravé zadné dvere, trikrát s nimi potriasol, naklonil sa do priestoru interiéru vozidla a tento skontroloval v časovom intervale približne 8 sekúnd. Následne zatvoril pravé zadné dvere a pristúpil k predným pravým dverám, ktoré si sám otvoril trikrát, s nimi jemne zatriasol, naklonil sa do interiéru vozidla a tento priestor skontroloval vizuálne v trvaní približne 14 sekúnd. Menovaný colník následne jemne zatriasol prednými pravými dverami a zatvoril ich. Pristúpil ku kontrole motorového priestoru predmetného vozidla, ktorý otvorením prednej kapoty sprístupnil vodič predmetného vozidla. Menovaný colník do tohto priestoru nahliadol v trvaní približne 3 sekúnd a fyzickú colnú kontrolu predmetného vozidla ukončil. Z kamerového záznamu vyplýva, že odvolateľ colnú kontrolu predmetného vozidla vykonal bez toho, aby vstúpil oboma nohami do interiéru vozidla. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný citoval § 183 ods. 1 písm. e/, § 17 ods. 1, § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. a poukázal na zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti odvolateľa ako to vyplýva z rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/, § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. a pokiaľ ide o námietky odvolateľa, žalovaný nesúhlasil s námietkou odvolateľa o nejasnosti výroku vzhľadom na jeho obšírnosť. Obšírnosť výroku je daná samotným nadefinovaním skutkovej podstaty tohto dôvodu prepustenia zo služobného pomeru, ktorý bol aplikovaný v prípade odvolateľa. Uviedol, že zo znenia ustanovení § 183 ods. 1 písm. e/, ako aj § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. je zrejmé, že tieto sú nadefinované vo všeobecnosti a pri ich aplikácii je nevyhnutné ďalej špecifikovať všeobecne záväzné právne predpisy, ako aj interné predpisy, v zmysle ktorých mal odvolateľ konať, aby mohlo byť jeho konanie považované za riadne plnenie služobných úloh, resp. nebolo považované za konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo dôveru finančnej správe, resp. ktoré by mohlo byť považované za nedodržanie služobnej disciplíny. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu riaditeľ CÚ komplexne popisuje vo výroku rozhodnutia, v čom spočíva protiprávnosť konania odvolateľa, a to najmä s poukazom na porušenie čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť colníka dostatočným spôsobom sa presvedčiť, či sa v jednotlivých častiach motorového vozidla nenachádza tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu. K námietke odvolateľa, že riaditeľ CÚ Michalovce nebral pri rozhodovaní do úvahy základné zásady, na ktorých sú postavené colné a daňové predpisy, a že odvolateľ nemohol porušiť čl. 4 bodu 13 a 14 nariadenia č. 2913/92 a čl. 41 nariadenia č. 1186/2009, ako ani ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že tieto predpisy sú limitujúce pre colníka pri plnení služobných povinností, aby došlo k naplneniu poslania colného úradu, ako orgánu štátnej správy, t.j. riadnemu výberu cla a spotrebných daní v súlade s podmienkami určenými v hmotnoprávnych predpisov. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že keďže v § 9 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z. vymedzuje kompetencie colného úradu ako orgánu štátnej správy, a nie povinnosti colníka, ktoré sú uvedené v § 12 až 15 tohto zákona, nemohol odvolateľ porušiť tieto predpisy. Žalovaný ďalej citoval § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z. a uviedol, že z uvedeného vyplýva, že colný úrad v rámci plnenia svojich úloh vykonáva colný dohľad a zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými alebo daňovými predpismi a v prípade ich porušenia prijíma opatrenia. Z tejto dikcie je zrejmé, že nejde o možnosť colného úradu, ale o povinnosť konať spôsobom ako mu ukladá zákon. Žalovaný ďalej citoval § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. a konštatoval, že z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že k plneniu kompetencií orgánu štátnej správy, v tomto prípade colného úradu dochádza plnením úloh colníkom, ktorý tieto služobné úlohy vykonáva v služobnom pomere. Poukázal na to, že odvolateľ v tomto prípade nekonal tak, aby riadne plnil úlohy finančnej správy, ktoré colnému úradu vyplývajú z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zákona č. 652/2004 Z. z.. Povinnosti colníka podľa § 12 a 15 zákona č. 652/2004 Z. z., ktoré uvádza odvolateľ v doplnení dôvodov odvolania, sa netýkajú povinnosti colníka vo všeobecnosti, ale len pri vykonávaní služobných zákrokov. K námietke odvolateľa, v ktorej namieta to, že služobný úrad posúdil jeho konanie, pri ktorom nevyužil všetky svoje oprávnenia pri vykonávaní colnej kontroly, ktoré mu daňové a colné predpisy dávajú, za konanie, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru vo finančnú správu, žalovaný uviedol, že tu nejde o to, že colník nevyužije svoje oprávnenia, ale to, že pri plnení služobných povinností nekoná tak, ako mu vyplýva či už zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z interných právnych predpisov. Vážnosť finančnej správy alebo dôveru k nej ohrozilo konanie odvolateľa pri vykonávaní štátnej služby dňa 25.05.2015 na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, keď sa pri výkone colnej kontroly nedostatočne zameral na dutiny predmetného vozidla a tak nezistil nezákonný dovoz tabakových výrobkov, pričom tieto neboli umiestnené len v špeciálne vybudovaných úkrytoch v podlahe vozidla, ale aj v dutinách dverí predmetného vozidla. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013 a uviedol, že podľa vyjadrenia W.. R.. T. T., vedúceho PCÚ Vyšné Nemecké, zo dňa 29.09.2015 ku spôsobu vykonania kontroly dutín karosérie dopravného prostriedku, sa kontrola dutín dverí na motorovom vozidle bežne vykonáva spustením okien, poklepaním po dverách, vizuálnou kontrolou za pomoci ručného svietidla, demontovaním častí vnútornej výplne (napr. popolník), resp. jej odtiahnutím a následnou vizuálnou kontrolou dutín dverí. Nemožnosť vykonať niektorý z týchto úkonov môže indikovať, že v dutinách dverí sa môže nachádzať nezákonne dovážaný tovar, a preto by bolo potrebné vykonať kontrolu iným spôsobom, napr. skenovacím zariadením, služobným psom, fibroskopom, zariadením na meranie hustoty a pod.. Žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na vyššie uvedené vyjadrenie, ako aj skutočnosť, že v prípade odvolateľa ide o dlhoročného colníka, ktorému vznikol opakovane služobný pomer dňom 01.01.2005, a ktorý bol zaradený na PCÚ Vyšné Nemecké od 15.08.1010, žalovaný mal za to, že odvolateľ mal vedieť akým spôsobom sa efektívne vykonáva kontrola dutín karosérie dopravného prostriedku. Žalovaný mal za to, že odvolateľ nevykonal kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že sa v jednotlivých častiach dopravného prostriedku nezákonne dováža tovar podliehajúci colnému dohľadu. K námietke odvolateľa, že riaditeľ CÚ Michalovce v rozhodnutí napriek tomu, že uvádza celý rad právnych predpisov, nepoukazuje na porušenie § 17 zákona č. 200/1998 Z. z., ktorý definuje znenie služobnej prísahy, žalovaný uviedol, že toto jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde. Poukázal na to, že zákon č. 200/1998 Z. z. nedefinuje vo svojich ustanoveniach čo považuje za porušenie služobnej prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej prísahy, t.j. ponecháva správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade a konkrétnych okolností posúdil, či colník svojim konaním porušil služobnú prísahu, resp. služobnú povinnosť. Uviedol, že zo znenia služobnej prísahy vyplýva, že odvolateľ sa podpísaním služobnej prísahy zaviazal byť čestný, statočný a disciplinovaný a svoje sily vynakladať na to, aby chránil práva občanov. Následné ustanovenie § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. vymedzuje pojem služobnej prísahy ako dôsledné plnenie služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Poukázal na to, že riaditeľ CÚ Michalovce vo výroku rozhodnutia uviedol, že odvolateľ bol nedisciplinovaný, nakoľko konal v rozpore s právnymi predpismi uvedenými vo výroku rozhodnutia, t.j. porušil služobnú prísahu. To, že dôvodom prepustenia odvolateľa bolo aj porušenie služobnej prísahy, priamo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom riaditeľ CÚ Michalovce cituje ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. s dôrazom na to, že odvolateľ potvrdením zloženia služobnej prísahy svojim podpisom dňa 01.01.2005 prisahal, že okrem iného bude disciplinovaný. K námietke odvolateľa, že riaditeľ CÚ Michalovce nepostupoval rovnako voči iným colníkom v prípadoch, keď po ich kontrole boli nájdené nezákonne dovážané tabakové výrobky, a to v prípade I.. L. N., B.. W.. W. M. a B.. W.. W. W., si žalovaný vyžiadal stanovisko riaditeľa CÚ Michalovce. Tento vo svojom vyjadrení zo dňa 30.09.2015 uviedol, že odvolateľ bližšie nešpecifikuje prípady, ktoré mali u jednotlivých colníkov nastať. V prípade I.. L. N. a B.. W.. W. M. nebol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania z dôvodu, že cigarety boli vo vozidlách nimi kontrolovaných zistené ešte pred samotným ukončením colnej kontroly. V oboch prípadoch pri týchto kontrolách došlo k pokynu evidencie rizikových profilov, ktorý sa aplikoval pred ukončením samotnej colnej kontroly. V prípade colníka B.. W.. W. W. bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania z dôvodu, že mu pri výkone colnej kontroly po aktivovaní rizikového profilu uniklo vozidlo na území republiky. V tomto prípade však nebolo preukázané, že vo vozidle sa nachádzali tabakové výrobky. Uviedol, že podľa vyjadrenia riaditeľa CÚ Michalovce nejde o rovnaké prípady ako u odvolateľa, nakoľko v jeho prípade boli tabakové výrobky v predmetnom vozidle zistené po ukončení colnej kontroly, po vykonaní ďalších úkonov na základe ATO opatrenia. Námietku odvolateľa, že na opakovanú výpoveď nebol prizvaný B.. X., vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, nakoľko sa stotožnil s názorom riaditeľa CÚ Michalovce, že za účelom odstránenia rozporu týkajúceho sa označenia vybratej časti z dverí predmetného vozidla, boli opätovne vypočutí len tí colníci, ktorí prvotne vo výpovediach uviedli, že išlo o popolník, a to N.. W.. W. K., B.. V. Y. a I.. R.. W. N.. Keďže B.. X. túto skutočnosť vo výpovedi neuvádzal, nebol volaný k opakovanej výpovedi. Žalovaný mal za to, že tvrdenia B.. X. o tom, že sa nedostalo do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 29.05.2015, jeho tvrdenia o tom, že vo vozidle sa nenachádzajú popolníky, sú len účelové, nakoľko pri podpisovaní zápisnice mal možnosť obsah zápisnice namietať, pričom B.. X. svojim podpisom potvrdil, že s obsahom zápisnice súhlasí. Žalovaný nesúhlasil s námietkou odvolateľa, že rozhodnutie riaditeľa CÚ Michalovce je nezákonné z dôvodu nesprávne zisteného skutočného stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti jeho dôvodov. Poukázal na to, že v predmetnom prípade bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, a to výpoveďami svedkov - colníkov, ktorí sa podieľali na vykonaní colnej kontroly v zmysle nariadeného ATO opatrenia, kamerovým záznamom, súvisiacou fotodokumentáciou, dožiadaním dotknutých organizačných útvarov o súčinnosť a podanie vyjadrenia k predmetnému prípadu, ako aj vyjadrenia odvolateľa ako účastníka konania. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním nezostala spornou skutočnosť, že odvolateľ zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti. Uviedol, že predmetné rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru bolo náležite a presvedčivo odôvodnené tak, že výrok korešponduje s odôvodnením, v ktorom sa riaditeľ CÚ Michalovce dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľa. Podľa názoru žalovaného, riaditeľ CÚ Michalovce kvalifikoval konanie odvolateľa v súlade so zákonom, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že nezákonne dovážaný tovar nebol ukrytý v špeciálne vybudovaných úkrytoch, ale išlo o priestory dutím dverí vozidla dané od výroby, ktoré odvolateľ neskontroloval fyzicky, poklepaním po dverách vozidla a ani nepožiadal vodiča predmetného vozidla o stiahnutie okien na vozidle, čím by sa v prípade úplného stiahnutia okna presvedčil, že priestor dutín dverí je prázdny. Konštatoval, že ide o konanie, ktoré zvlášť hrubým spôsobom porušuje základné služobné povinnosti a služobnú prísahu colníka. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1514079/2015 zo dňa 07.10.2015, ako aj rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce č. 1227607/2015 zo dňa 28.07.2015 a vrátenia veci na nové konanie. V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutiami žalovaného a riaditeľa Colného úradu Michalovce (ďalej „RCÚ“) bolo zasiahnuté do práv žalobcu, keď bez preukázania existencie zákonného dôvodu bol prepustený zo služobného pomeru. Poukázal na to, že RCÚ nezistil správne skutkový stav veci, keď postup žalobcu pri výkone prehliadky motorového vozidla posúdil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny a služobnej prísahy. Jeho právne posúdenie veci nemá oporu v právnych predpisoch, ktoré uviedol vo výroku rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný napriek týmto skutočnostiam rozhodnutie RCÚ nezrušil, aj keď je povinný každé nezákonné rozhodnutie zrušiť ale odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil. V podanej žalobe žalobca citoval § 3, § 4 ods. 2, § 221, § 232 ods. 1, § 230 ods. 1, 2, 3, § 183 ods. 1 písm. e/, § 17 ods. 1 zák. č. 200/1998 Z. z. v znení noviel (ďalej „zákon“) a uviedol, že z vyššie uvedených právnych predpisov vyplýva, že vo veciach služobného pomeru vždy rozhoduje nadriadený a nie služobný úrad. V prípade ministra ide o primárnu právomoc, u ostatných nadriadených ide o delegovanú právomoc. Rozhodnutie žalovaného je teda nulitným právnym aktom, pretože ako vyplýva z označenia žalovaného, ide o rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a nie o rozhodnutie nadriadeného. Žalobca poukázal na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného a konštatoval, že riaditeľ a žalovaný nesprávne posúdili skutkový stav veci, pretože zo skutkového stavu vyplýva, že osoba prestupujúca štátnu hranicu, nesplnila svoju právnu povinnosť, keď pri prestupe štátnej hranice neprihlásila (nepredložila) tovar na vykonanie colného dohľadu a nepodala colné vyhlásenie na jeho prepustenie do režimu voľného obehu. Tovar ukryla pri prestupe štátnej hranice v dutinách osobného automobilu. Pretože nebolo podané colné vyhlásenie nezačalo colné konanie a z toho dôvodu nemohol žalobca porušiť právne predpisy, od ktorých riaditeľ colného úradu odvodzuje dôvody výpovede. Žalobca konštatoval, že na to, aby zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy, musí byť preukázané porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobcovi, ani z hľadiska druhého dôvodu - porušenie služobnej disciplíny, nebolo preukázané, že porušil všeobecne záväzný právny predpis, na ktorý riaditeľ colného úradu vo výroku rozhodnutia uviedol. Žalobca ďalej uviedol, že z rozkazu, ktorý mal žalobca porušiť, v žiadnom prípade nevyplývajú povinnosti a postupy, ktoré žalovaný popisuje vo svojom rozhodnutí. Poukázal na to, že rozkaz riaditeľa colného úradu nie je príkazom na postupy ale odporúčaním, pretože nekonkretizuje spôsoby prehliadky. Uviedol, že ak v rozkaze bolo uvedené, že colník je povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, či v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, tak je zjavné, že takto určená povinnosť je nezrealizovateľná, a to z hľadiska technického, časového a odborného. Poukázal na to, že nadriadený pri tak neurčito formulovanej povinnosti, vždy môže tvrdiť, že colník sa nedostatočne presvedčil, že nedostatočne vykonával kontrolu a teda, že porušil rozkaz. Žalobca ďalej uviedol, že nadriadený má okrem povinností podľa § 42 je v zmysle v § 45 písm. b/ zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení a podľa § 45 písm. d/ zák. č. 200/1998 Z. z., vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne. Poukázal na to, že žalobcovi ako vyplýva z popisu skutkového stavu, neboli poskytnuté informácie, ktoré by mu pomohli v rozhodovaní, akým spôsobom a akými prostriedkami vykonať kontrolu dopravného prostriedku. Týmito informáciami však iní colníci disponovali, z čoho vyplýva, že existuje databáza cestujúcich aj dopravných prostriedkov, avšak len pre vybranú skupinu colníkov, po zadaní údajov o cestujúcom a dopravnom prostriedku, sám počítač vygeneruje ako sa má postupovať. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že postup, ktorý zvolil riaditeľ colného úradu nemajú miesto v právnom štáte, ktorým podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenská republika je. Ak je v pôsobnosti colného úradu zabezpečovať colný dohľad, tak riaditeľ colného úradu je povinný vytvoriť všetkým colníkom rovnaké podmienky na to, aby úlohy colného úradu boli splnené. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na to, že pre posúdenie zodpovednosti žalobcu je rozhodujúce preukázať, ktorý právny predpis porušil, akým spôsobom porušil služobnú prísahu pri realizácii právnych predpisov a nie to, či ukrytý tovar našiel alebo nenašiel (podľa tejto teórie policajti, ktorí neodhalili všetky priestupky vodičov porušili služobnú disciplínu aj služobnú prísahu). Žalobca poukázal na to, že dokazovanie bolo zo strany riaditeľa colného úradu vedené účelovo a z obsahu výpovedí svedkov, ako aj postup riaditeľa vyplýva, že svedkovia nevypovedali pravdivo a ich výpovede mali zabezpečiť riaditeľom sledovaný cieľ. Tvrdenia svedkov K., Y., N., ktoré boli urobené v čase, keď ešte nepoznali obsah výpovede, žalobcu, ani ďalšieho svedka X. sú jasným dôkazom o tom, s akým zámerom boli podávané. Uviedol, že vo výpovediach, ktoré boli vykonané po výpovedi žalobcu a X., tieto osoby svoje výpovede zmenili, a to zásadným spôsobom. Riaditeľ na základe týchto výpovedí rozhodol o prepustení, pričom nejakým spôsobom si ich pravdivosť neoveril. Konštatoval, že fotodokumentácia neobsahuje detailné fotografie, ktoré by potvrdzovali tvrdenia svedkov v prvých výpovediach ani v zmenených výpovediach. Riaditeľ colného úradu už nepovažoval za potrebné vypočuť ani svedka X., ktorý vyvrátil tvrdenie týchto svedkov, pretože do jeho zámeru jeho výpoveď nezapadala do vopred plánovaného zámeru. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že na skončenie služobného pomeru colníka prepustením, nestačí len porušenia služobnej disciplíny alebo porušenia služobnej prísahy, ale musí ísť o hrubé porušenie a musí byť preukázané, že ponechanie colníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konštatoval, že zo strany riaditeľa colného úradu nebola preukázaná ani hrubosť konania žalobcu a jeho argumentácia rovnako ako žalovaného obsahuje všeobecné závery, založené na výpovedí vyššie uvedených svedkov, pričom zo všeobecnej argumentácie sa ani nedá hrubosť konania vyvodiť. Žalobca poukázal na to, že sám vykonal stovky, či tisíce colných kontrol na hraničnom priechode a v tomto jednom prípade neodhalil ukrytý tovar, tak to ešte neznamená, že nenájdenie tovaru v jednom prípade by malo odôvodňovať záver, že jeho ponechanie v služobnom pomere by malo byť na ujmu štátnej služby. Žalobca poukázal na to, že neprepúšťal tovar do režimu voľného obehu, pretože ako bolo uvedené, nebolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľného obehu. Tovar, ktorý bol nájdený v dutinách dverí a ďalších častiach motorového vozidla, bol cestujúcim zatajený a nebyť toho, že žalobca po vykonaní prehliadky dodrží postup, tak tovar by bol prepravený na územie EÚ. Konštatoval, že nezákonný dovoz tovaru na územie EÚ sa teda neuskutočnil z dôvodu, že pri zabezpečovaní colného dohľadu žalobca rešpektoval právne predpisy a pokyny nadriadených, aj keď pri vykonaní kontroly dopravného prostriedku sa pašovaný tovar nenašiel. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 9 ods. 3 písm. a/ a q/ zák. č. 652/2004 Z. z. v znení noviel a na čl. 13 Colného kódexu a uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že zabezpečenie colného dohľadu nie je činnosť jednotlivca ale na jeho zabezpečení sa podieľajú viaceré skutočnosti. Konštatoval, že zabezpečenie colného dohľadu nie je osobnou vecou, a preto vedúci je povinný zabezpečiť, aby všetci colníci mali všetky podklady na zabezpečenie colného dohľadu. Žalobca konštatoval, že všeobecné dôvody uvedené v rozhodnutí žalovaného aj riaditeľa colného úradu, nedosahujú takú intenzitu, aby z hľadiska dôvodu výpovede bolo možné prijať záver, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu štátnej služby. Žalobca v podanej žalobe ďalej citoval § 183 ods. 1 písm. e/ zák. č. 200/1998 Z. z. a uviedol, že žalobca pri zabezpečovaní colného dohľadu neporušil ani jeden právny predpis, na ktorý riaditeľ vo svojom rozhodnutí poukázal a z ktorého odvodzoval porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Naopak, predpisy na ktoré riaditeľ colného úradu poukázal, žalobca porušiť ani nemohol, pretože tieto právne predpisy neukladajú právnu povinnosť žalobcovi. Konštatoval, že je preukázané, že žalobca neporušil žiadny rozkaz riaditeľa colného úradu, ktorý bol prijatý na zabezpečenie colného dohľadu. Aj keď spôsob akým vykonal žalobca kontrolu dopravného prostriedku neviedol k odhaleniu pašovaných cigariet presným dodržaním pokynov (ATO) zabezpečil, že pašovaný tovar bol odhalený za použitia prostriedkov, ktoré žalobca nemal. Poukázal na to, že postup žalobcu neodôvodňuje záver o hrubosti konania a nie je možné činnosť žalobcu počas výkonu služby účelovo rozdeliť a prihliadať len na výkon kontroly motorového vozidla a nebrať do úvahy na to nadväzujúce postupy, ktoré žalobca preukázateľne dodržal. Uviedol, že nebola preukázaná žiadna relevantná skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné prijať záver, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konštatoval, že všeobecné závery uvedené v rozhodnutí riaditeľa colného úradu a prevzaté do rozhodnutia žalovaného, nie sú dostatočné a nepreukazujú to, že ponechaním žalobcu v služobnom pomere, by došlo k nejakej ujme. Postup riaditeľa colného úradu v konaní, spôsob akým viedol dokazovanie, svedčí o tom, že nebolo v jeho záujme zistiť objektívne skutočný stav veci a vec správne posúdiť po právnej stránke a prihliadať aj k osobe žalobcu. Uviedol, že riaditeľ colného úradu svoje závery založil na nedôveryhodných svedeckých výpovediach K., Y. a N.Š., ktorí tendenčne vypovedali proti žalobcovi, pravdivosť svedeckých výpovedí po ich zmene nebola preverená a navyše riaditeľ colného úradu svedka, ktorý popisoval skutočnosti odlišne, nevypočul a svedectvo svedka X., ktoré zaslal žalovanému písomne, žalovaného nezaujímalo. Žalovaný s písomnom vyjadrení zo dňa 19.01.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2016 uviedol, že aj po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia, trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalobcu korešpondujú so žalobnými námietkami uvedenými v podanej žalobe. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na pojednávaní súdu dňa 18. mája 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ako aj v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 05.05.2016 a z týchto dôvodov navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalovaného poukázala na vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.01.2016 a na dôvody, ktoré sú v tomto vyjadrení uvedené. Uviedla, že rozhodnutie žalovaného nemôže byť nulitným právnym , ako na to poukazuje žalobca v podanej žalobe, pretože v záhlaví rozhodnutia žalovaného sa uvádza označenie nadriadeného príslušného na rozhodovanie v odvolacom konaní, ktorým je generálny riaditeľ sekcie colných úradov. Skutočnosť, že druhostupňové rozhodnutie vydal príslušný nadriadený vyplýva z čl. 6 ods. 1 tretej vety organizačného poriadku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, podľa ktorého generálny riaditeľ sekcie colných úradov priamo riadi riaditeľov colných úradov. Z vyššie uvedených dôvodov považovala zástupkyňa žalovaného túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namietal, že vo výroku rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Michalovce je citovaných viacero právnych predpisov, v tomto smere poukázala na § 2 ods. 3 zákona č. 652/2004 Z. z., ktorý upravuje subjekty, ktoré plnia úlohy podľa tohto zákona a v tomto prípade sú to colníci. Pokiaľ ide o kvalifikované posúdenie, či zo strany žalobcu išlo o porušenie služobných povinností, zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že zložením služobnej prísahy sa colník zaväzuje na plnenie povinností vyplývajúcich nie len z ústavy a iných zákonov, ale aj rozhodnutí a inštrukcií, a preto pokiaľ žalobca porušil čl. 4 ods. 4 rozkazu č. 2/2013 tak, ako je to podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, v takomto prípade porušil služobné povinnosti, a teda bol nedisciplinovaný, čo zakladá dôvod na skončenie jeho služobného pomeru. Podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“), minister alebo príslušný nadriadený prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“ Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., colník je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe, h) dodržiavať služobnú disciplínu. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Pre súdy je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia; súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, ods. 3 O.s.p.). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu relevantný právny predpis. Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné. Žalobca v podanej žalobe namietal, že vo veciach služobného pomeru vždy rozhoduje nadriadený a nie služobný úrad. V prípade ministra ide o primárnu právomoc, u ostatných nadriadených ide o delegovanú právomoc. Rozhodnutie žalovaného je teda nulitným právnym aktom, pretože ako vyplýva z označenia žalovaného, ide o rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR a nie o rozhodnutie nadriadeného, a preto namieta nulitu tohto rozhodnutia. K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v jeho záhlaví sa uvádza označenie nadriadeného príslušného na rozhodovanie v odvolacom konaní, ktorým je generálny riaditeľ sekcie colných úradov. V administratívnom spise sa nachádza organizačný poriadok Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva (čl. 6 ods. 1 tretia veta), že generálny riaditeľ sekcie colných úradov priamo riadi aj riaditeľov colných úradov a je i bezprostredne nadriadený, pričom ako bezprostredne nadriadený je odvolacím orgánom riaditeľovi colného úradu, ktorý vydal rozhodnutie vo veciach služobného pomeru. Zo záhlavia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že bolo vydané príslušným nariadeným, generálnym riaditeľom sekcie colných úradov a taktiež je aj podpísané priamo generálnym riaditeľom sekcie colných úradov ako príslušným nadriadeným. Z vyššie uvedených dôvodov preto považuje súd túto žalobnú námietku za neopodstatnenú. V podanej žalobe žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia, nakoľko žalovaný do odôvodnenia svojho rozhodnutia len prevzal závery riaditeľa colného úradu, pričom sa s námietkami žalobcu nevysporiadal náležitým spôsobom a právne posúdenie veci žalovaným nemá oporu v právnych predpisoch. Podľa názoru žalobcu žalovaný aj riaditeľ colného úradu výpovedné dôvody uvedené v ustanovení § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z. stotožnili a neposudzovali ich samostatne. Ďalej žalobca namietal, že služobnú povinnosť a služobnú prísahu nie je možné pojmovo a vecne zamieňať a porušenie interného predpisu nie je možné považovať za porušenie služobnej prísahy. K uvedeným žalobným námietkam súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. K námietke žalobcu, že žalovaný a riaditeľ colného úradu stotožňujú oba výpovedné dôvody uvedené v § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z., a to porušenie služobnej prísahy a porušenie služobnej povinnosti, súd poukazuje na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že colník sa zložením služobnej prísahy zaväzuje okrem iného, že bude čestný, statočný a disciplinovaný a svoje sily a schopnosti bude vykonávať na to, aby chránil práva občanov. Služobnou disciplínou colníka sa v zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 200/1998 Z. z. rozumie dôsledné plnenie služobných povinností, ktoré sú ustanovené Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Z uvedeného vyplýva, že porušenie služobných povinností colníkom je porušením služobnej disciplíny, a teda ak si colník neplní riadne služobné povinnosti, porušuje tým služobnú disciplínu, ako aj svoj záväzok byť disciplinovaný, k čomu sa zaviazal zložením služobnej prísahy. Z tohto dôvodu riaditeľ Colného úradu Michalovce vo výroku svojho rozhodnutia, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedli ako dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru colníka porušenie služobnej prísahy i služobnej povinnosti, pretože nie je možné striktne oddeľovať pojmovo tieto dôvody prepustenia zo služobného pomeru, nakoľko medzi nimi existuje vzájomná súvislosť. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že porušenie interného predpisu nie je možné považovať aj za porušenie služobnej prísahy, keďže služobnou disciplínou sa rozumie dôsledné plnenie služobných povinností vyplývajúcich okrem iného aj z rozkazov nadriadených. Taktiež je potrebné uviesť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že všetky predpisy, ktorých porušenie sa kladie žalobcovi za vinu, je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, nakoľko sú limitujúce pre colníka pri plnení služobných povinností, aby došlo k naplneniu poslania colného úradu ako orgánu štátnej správy, to znamená k riadnemu výberu cla a spotrebných daní v súlade s podmienkami určenými v hmotnoprávnych predpisoch. Plnenie služobných povinností colníka nie je možné striktne oddeľovať od vymedzenia vecnej príslušnosti colného úradu ako orgánu štátnej správy tak, ako na to poukazuje žalobca, nakoľko práve vykonávaním štátnej služby colníkom dochádza k plneniu úloh orgánu štátnej správy. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., podľa ktorého štátnou službou na účely tohto zákona sa rozumie plnenie úloh finančnej správy, riadenie, organizácia a výkon profesnej prípravy colníkov, colníkom v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace. Orgánmi štátnej správy v oblasti colníctva sú podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 652/2004 Z. z. colné úrady. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bez výkonu služobných povinností colníkmi by nemohlo dôjsť k splneniu úloh colného úradu ako orgánu štátnej správy, nakoľko nevyhnutným predpokladom toho, aby orgán štátnej správy mohol plniť svoje úlohy je skutočnosť, že ich vykonáva prostredníctvom colníkov organizačne zaradených na colných úradoch. Žalobca v podanej žalobe ďalej namietal, že rozkaz vedúceho Pobočky colného úradu Vyšné Nemecké č. 2/2013, na porušenie ustanovení ktorého sa prvostupňový orgán odvoláva vo výroku svojho rozhodnutia, nie je príkazom na postupy ale len odporúčaním, nakoľko nekonkretizuje spôsoby prehliadky. Povinnosť vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa colník dostatočne presvedčil o tom, či v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, nie je realizovateľná z technického, časového a odborného hľadiska. K uvedenej žalobnej námietke súd uvádza, že z čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013 vyplýva, že kontrola musí byť zameraná predovšetkým na batožinu cestujúcich (colník vždy vykoná kontrolu osobnej batožiny cestujúceho v takom rozsahu, aby sa presvedčil, že cestujúci nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu a nebol cestujúcim prihlásený k colnej kontrole), batožinový priestor, priestor pre cestujúcich, motorový priestor, podvozok a karosériu, s dôrazom na dutiny karosérie dopravného prostriedku a iných priestorov, v ktorých by mohol byť nezákonne dovážaný tovar. Pri kontrole jednotlivých častí dopravného prostriedku je colník povinný vykonať kontrolu v takom rozsahu, aby sa dostatočne presvedčil o tom, že v jednotlivých častiach dopravného prostriedku sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu. Z citovaného rozkazu č. 2/2013 vyplýva akým spôsobom má byť kontrola colníkom vykonaná, a teda tvrdenie žalobcu, že rozkaz č. 2/2013 má len odporúčací charakter, nakoľko nekonkretizuje spôsoby prehliadky, nie je opodstatnené. K námietke žalobcu, že nebola splnená povinnosť nadriadeného vytvoriť všetkým colníkom rovnaké podmienky na vykonávanie colného dohľadu, nakoľko žalobcovi neboli aplikáciou APV TALON poskytnuté informácie, ktoré by mu pomohli v rozhodovaní, akým spôsobom má vykonať kontrolu dopravného prostriedku, pričom iní colníci vykonávajúci následne kontrolu, týmito informáciami disponovali, súd uvádza, že s touto námietkou sa vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď poukázal na to, že všetci colníci vykonávajúci colný dohľad a colnú kontrolu, majú k dispozícii rovnaký informačný systém, do ktorého sú povinní zaznamenávať údaje v súlade s internými riadiacimi aktami. Žalovaný taktiež poukázal na to, že APV TALON nemá byť jediným ukazovateľom rizikovosti profilu osoby prestupujúcej hranicu Slovenskej republiky, pričom žalobca v danom prípade nezisťoval účel vstupu na územie SR, ani dôvod vstupu vodiča - občana Ukrajiny na motorovom vozidle s pridelenou štátnou poznávacou značkou SR. Žalovaný mal za to, že zo zisteného účelu, či cieľu cesty by žalobca analyzovaním týchto údajov mohol dospieť k záveru, či je opodstatnené, aby tento prestupoval štátnu hranicu v čase o 00.26 hod., resp. či takto získané informácie zakladajú podozrenie na nelegálne konanie osoby prestupujúcej štátnu hranicu a v nadväznosti na túto skutočnosť na použitie ďalších spôsobov kontroly dopravného prostriedku v zmysle platných interných riadiacich aktov. K námietke žalobcu, že z postupu riaditeľa colného úradu je zrejmé, že nemal záujem objektívne posúdiť postup žalobcu, ale ho bez ohľadu na všetky okolnosti prepustiť zo služobného pomeru, a že dokazovanie bolo robené účelovo a jednostranne, pričom neboli rovnako zisťované a posudzované skutočnosti svedčiace v prospech, či neprospech žalobcu, k tomu súd uvádza, že v predmetnej preskúmavanej veci bolo prvostupňovým správnym orgánom vykonané rozsiahle dokazovanie, a to výpoveďami svedkov - colníkov, ktorí sa podieľali na vykonaní colnej kontroly v zmysle nariadeného ATO opatrenia, kamerovým záznamom, súvisiacou fotodokumentáciou, dožiadaním dotknutých organizačných útvarov o súčinnosť a podanie vyjadrenia k predmetnému prípadu, ako aj vyjadrenia žalobcu ako účastníka konania. Za účelom odstránenia rozporu týkajúceho sa označenia vybratej časti z dverí predmetného vozidla na základe tvrdenia žalobcu, že popolník sa vo vozidle nenachádzal, boli v rámci prvostupňového konania opätovne vypočutí colníci, ktorí vo svojich predošlých výpovediach uviedli, že išlo o popolník. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil dôvody, prečo nepovažoval za potrebné opakovane vypočuť B.. X. v tejto veci, ako aj z akého dôvodu nebol prizvaný k opakovanej výpovedi v rámci prvostupňového konania, pričom dôvodom tohto postupu bolo, že sa stotožnil s názorom riaditeľ CÚ Michalovce, že za účelom odstránenia rozporu týkajúceho sa označenia vybratej časti z dverí predmetného vozidla boli opätovne vypočutí len tí colníci, ktorí prvotne vo výpovediach uviedli, že išlo o popolník. Keďže B.. X. túto skutočnosť vo svojej výpovedi neuvádzal, z tohto dôvodu nebol volaný k opakovanej výpovedi. V podanej žalobe žalobca ďalej namietal, že na skončenie služobného pomeru nestačí len porušenie služobnej prísahy alebo porušenie služobnej disciplíny, ale musí ísť o hrubé porušenie, ktoré musí byť preukázané a súčasne ponechanie colníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Namietal, že zo strany riaditeľa colného úradu nebola preukázaná ani hrubosť konania a ani skutočný dôvod, pre ktorý nie je možné ponechať žalobcu v štátnej službe. K uvedenej žalobnej námietke je potrebné uviesť, že colník je povinný dôsledne si plniť svoje služobné povinnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný považuje za hrubé porušenie služobnej disciplíny skutočnosť, že žalobca porušil viacero právnych noriem súčasne pri výkone colnej kontroly, keď sa dňa 25.05.2015 pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pri výkone colnej kontroly osobného motorového vozidla zn. L. S., EČV: M., ktoré viedol p. T. G., a ktoré v čase o 00.26 hod. vstupovalo na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, sa nezameral na dutiny dverí vozidla a interiéru vozidla tak, aby sa dostatočným spôsobom vzhľadom na množstvo a na umiestnenie nezákonne dovážaného tovaru (po umiestnení do dutín dverí, ktoré sú dané od výroby vozidla) presvedčil, či v jednotlivých častiach predmetného vozidla sa nezákonne nedováža tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, a ktorý nebol prihlásený k colnej kontrole. Predmetné vozidlo skontroloval len vizuálne, a to priestor interiéru nahliadnutím do interiéru vozidla cez zadné ľavé dvere a batožinový priestor nahliadnutím do batožinového priestoru bez toho, aby vstúpil do interiéru vozidla. Kontrolu dutín dverí žalobca nevykonal fyzicky poklepaním, či požiadaním vodiča o stiahnutie okien vozidla, aby sa vizuálnou kontrolou priestoru dutín dverí pohľadom z vrchu popri stiahnutom okne presvedčil, či dutiny sú prázdne, alebo nie. Z uvedeného je zrejmé, že popísané úkony nevyžadujú zvýšenú technickú zdatnosť colníka, to znamená v žiadnom prípade nejde o rozoberanie dopravného prostriedku, ako na to poukazoval žalobca. Žalovaný mal taktiež za to, že v prípade žalobcu išlo o colníka s dlhoročnými praktickými skúsenosťami, dostatočnými na to, aby mohol colnú kontrolu vykonať riadne a aby sa v dostatočnom rozsahu presvedčil, či sa v jednotlivých častiach dopravného prostriedku nezákonne nedováža tovar podliehajúci colnému dohľadu. V prípade, ak by žalobca vykonal kontrolu dutín karosérie spôsobom uvedeným v čl. IV ods. 4 rozkazu č. 2/2013, ako aj vyjadrení vedúceho PCÚ Vyšné Nemecké, bola by veľká pravdepodobnosť zistenia rizikových faktorov zakladajúcich podozrenie z nezákonného dovozu, na základe ktorého by bol žalobca povinný odoslať dopravný prostriedok na kontrolu služobným psom alebo inšpekčným skenovacím zariadením v súlade s čl. IV ods. 8 rozkazu č. 2/2013. Zároveň je potrebné uviesť, že ide o colnú kontrolu na východnej hranici Slovenskej republiky s Ukrajinou, t.j. na vonkajšej hranici Schengenského priestoru, kde je potrebné mať na zreteli cieľ, ktorý sa má touto kontrolou dosiahnuť, a to je zamedziť nezákonnému dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky a Európskej únie. Uvedeným konaním žalobca nezistil nezákonný dovoz tabakových výrobkov v celkovom množstve 107500 ks cigariet zn. NZ Super Slims s dĺžkou tabakového povrazca do 80 mm, balených v spotrebiteľskom balení po 20 ks neoznačených žiadnymi kontrolnými známkami. Tvrdenie žalobcu, že následne splnil pokyny uložené mu ATO opatrením, a tým vlastne zabránil nezákonnému dovozu predmetných tabakových výrobkov, možno považovať za účelové, keďže žalobca predtým v dôsledku nedôsledného plnenia služobných povinností ukončil colnú kontrolu bez nálezu. Ak by nedošlo k vygenerovaniu ATO opatrenia, na základe ktorého došlo následne k vykonaniu colnej kontroly inou colnou hliadkou, nedošlo by k zaisteniu nezákonne dovážaných tabakových výrobkov a tieto by sa dostali na územie Slovenskej republiky a Európskej únie nelegálne, čo by malo dopad na štátny rozpočet. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že Zákon o štátnej službe colníkov pre colníkov však, okrem povinnosti, poskytuje aj práva a výhody vyplývajúce z ich služobného pomeru. Tieto výhody sú obsiahnuté predovšetkým v desiatej časti citovaného zákona. Vychádzajúc z ich obsahu je potrebné konštatovať, že tieto výhody, oproti ostatným zamestnancom v štátnej a verejnej služby, sú nadštandardné. Nadštandardnosť týchto výhod je, na druhej strane, vyvážená aj nadštardandnosťou povinnosti colníkov, čo vzhľadom na ich postavenie a zodpovednosť je nevyhnutné. Zákon o štátnej službe colníkov nie je možné porovnávať s porušením pracovnej disciplíny ostatných pracovníkov, ktorých činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Ide totiž o zákon lex specialis. Z tohto pohľadu je potom nevyhnutné vychádzať striktne z jeho obsahu a úmyslu zákonodarcu. Vyššia miera zodpovednosti colníkov je teda odzrkadlená v zákone a tomu musia zodpovedať aj vyššie možnosti postihu zo strany nadriadených orgánov. Pre porušenie služobných povinností preto nie je nevyhnutné úmyselné konanie colníka pri plnení jeho služobných povinností, ale postačí porušenie služobnej povinnosti, ktorá nastane porušením služobnej prísahy, služobnej povinnosti a ostatných príkazov a nariadení, vychádzajúc zo zákona a interných predpisov. Pri rozhodovaní súdov nie je možné opomenúť aj celkovú spoločenskú situáciu. Snahou spoločnosti je, najmä v štátnej službe, očistiť sa od pracovníkov, ktorí porušujú služobné a pracovné povinnosti hrubým spôsobom. To sa samozrejme týka aj colníkov. U nich tým skôr, že porušovanie služobných povinností má vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky a v neposlednej miere aj na kredit Slovenskej republiky v zahraničí, ak sa prihliada na charakter tejto práce. Porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti sa môže colník dopustiť aj z nedbanlivosti a nemusí ísť len o úmyselné konanie, ktoré by mohlo zakladať aj prípadnú trestnú zodpovednosť. Podľa názoru súdu neobstojí žalobcovo tvrdenie, že vo veci nebolo preukázané, žeby sa dopustil porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Skutok, pre ktorý bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, bol podľa názoru súdu dostatočne preukázaný a námietky žalobcu hodnotí súd ako skutkovo a právne bezvýznamné. Podľa názoru súdu riaditeľ Colného úradu Michalovce a žalovaný postupovali pri prepustení žalobcu zo služobného pomeru v súlade so zákonom a boli splnené zákonné podmienky na uplatnenie dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. e/ zákona č. 200/1998 Z. z., nakoľko žalobca svojim nedôsledným plnením služobných povinností pri výkone štátnej služby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké dňa 25.05.2015 porušil služobnú disciplínu a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.