Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sp/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200009 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200009.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. H., L.. N., F.. W.Š. XX, B., 2/ R.. V. N., B.I. XXXX/X, B., 3/ W.. V. N., N. Č.. XX, B.. M. K., T.. Y., proti odporcovi: Okresný úrad Poprad, Pozemkový a lesný odbor, Partizánska 690/87, Poprad, o preskúmanie rozhodnutia č. OU-PP-PLO-2015/003112-016-KJ zo dňa 9.11.2015, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č.: OU-PP-PLO-2015/003112-016-KJ zo dňa 9.11.2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím odporcu uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku odporca ako orgán miestne a vecne príslušný podľa z.č. 180/2013 Z.z., v nadväznosti na ust. § 5 ods. 4 písm. g/ z.č. 330/1991 Z.z. a § 9 ods. 4 z.č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení nesk. predpisov, ďalej len „ZoP“, nevydal oprávneným osobám : 1/ F. H., L.. N., nar. XX.X.XXXX, bytom F.. W. XX, B., 2/ R.. V. N., nar. X.XX.XXXX, B. XXXX/X, B., 3/ W.. V. N., nar. X.XX.XXXX, N. XX, B.. M. K., nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N., uvedené vo výmere o vlastníctve pôdy č. Z.-XXXXX/XX- R., v prídelovom pláne označené ako „E. K.“ XX vo výmere X,X K., ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané vo vlastníctve oprávnených osôb a k časti nehnuteľností bolo priznané právo na náhradu podľa rozhodnutia OPÚ 975/020/2006-R 1806/2004-PE. Z dôvodov rozhodnutia odporcu vyplýva, že dňa 15.6.1992 pôvodný vlastník /odporca uvedené neuviedol do rozhodnutia V. N./ požiadal pôvodne Ministerstvo poľnohospodárstva a výstavby SR, Pozemkový úrad v Spišskej Novej Vsi o vydanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti. K podaniu o vydanie nehnuteľnosti bol predložený výmer o vlastníctve pôdy vydaný podľa § 1 ods. 1 nar.č. 104/1946 Sb.n. SNR č. B-59815/47-III zo dňa 7.11.1947. Odporca dňa 30.4.2003 vydal rozhodnutie č. 0/2003/007933 vo vzťahu k právnym nástupcom pôvodne oprávnenej osoby - žiadateľa V. N., podľa jeho žiadosti zo dňa 15.6.1992. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie F. H. a tento opravný prostriedok nebol zaslaný príslušnému orgánu, toto odvolanie bolo zaslané na vedomie Krajskému súdu v Prešove. Odvolateľka nedoplnila svoje podanie, preto tento súd uznesením č. 4 NcS 3/03-5 zo dňa 4.9.2003 podanie odmietol. Oprávnené osoby opakovane podali návrh na vrátenie nehnuteľností podľa z.č. 503/2003 Z.z. dňa 26.11.2004, na základe rozhodnutia odporcu č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 3.4.2006 vrátil navrhovateľom právo k parc.č. H.-N. Č.. XXX/XXX v. ú. N. v 1/3 podiele vo výmere X,XXXX K. a z vyšnej časti vo výmere X,XXXX K. priznal právo na náhradu podľa znaleckého posudku č. 7/2005 a geometrického plánu č. 7/2005 v celkovej výmere X,XX K. podľa výmeru o vlastníctve pôdy č. Z.-XXXXX/ XX-R. zo dňa 7.11.1947. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na základe ktorého rozhodol Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 2 Sp 4/2007 dňa 13.10.2008 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2008. Právo na náhradu má možnosť oprávnená osoba uplatniť do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci 2 Sp 4/2007. Odporca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.sp. 6 Sp 8/2012, v dôvodoch ktorých sa uvádza, že F.. H. dňa 27.10.2010 podala na Krajský súd v Košiciach návrh na preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 0/2003/007933 zo dňa 30.4.2003 a rozhodnutia č. OPÚ 975/020/2006-R 1806/2006-PE zo dňa 3.6.2003 a súčasne žiadala, aby bolo rozhodnuté aj vo veci nečinnosti odporcu. Krajský súd v Košiciach uložil správnemu orgánu zaslať súdu spisový materiál Okresného úradu v Levoči, ďalej citoval uznesenie Krajského súdu č.sp. 6 S 19786/2010 zo dňa 25.8.2011, ďalej citoval genézu podaných opravných prostriedkov jednotlivých navrhovateľov, pričom KS v Prešove uznesením zo dňa 4.9.2003, č. 4 NcS 3/2003 odmietol podanie F.. H. pre neodstránenie vád podania. Bývalý Okresný úrad podľa názoru súdu nemal vedomosť o tomto postupe, preto bol povinný predložiť opravný prostriedok príslušnému súdu. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo podanie odmietnuté nie je rozhodnutím vo veci samej, preto nebráni ďalšiemu konaniu o opravnom prostriedku navrhovateľky. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.s.p. 6/2012 zo dňa 6.9.2012 bola vec vrátená odporcovi na ďalšie konanie, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporcu č. 0/2003/003/007/933 zo dňa 30.4.2003 z dôvodov v ňom uvedených, pričom správny orgán ku dňu vydania uvedeného rozhodnutia nerozhodol o nárokoch oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb. Správny orgán zastavil konanie podľa ust. § 30 ods. 1 písm. i/ cit. zákona z dôvodu, že v tej istej veci bolo právoplatne rozhodnuté na základe rozhodnutia odporcu č. 975/020/2006-R 1 806/2004- PE podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v znení nesk. predpisov. Proti zastaveniu konania oprávnené osoby podali odvolanie, jedná sa rozhodnutie správneho orgánu č. OÚ-PP-PLO-2015/003112-007-KJ zo dňa 11.3.2015. Okresný úrad v Prešove vydal rozhodnutie č.j. : OU-POP4-2015/024197-HAK zo dňa 10.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2015. Uvedeným rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania, z dôvodu v tomto rozhodnutí uvedenom. Rozsudky, na ktoré správny orgán poukázal nesúvisia s predmetom konania, jedná sa o potvrdenie rozhodnutia OÚ v Levoči č. OPPLH 778/2002-.R 213/95-La-1-Pr. Rozhodnutie na ktoré Okresný úrad Prešov v zrušujúcom rozhodnutí poukazuje sa vzťahuje aj na rozhodnutie NS SR č. Sž-o-KS 38/03, ktoré sa v spisovom materiáli nenachádza a správny orgán nie je povinný mať v spisovom materiály rozhodnutia, na ktoré odvolateľ poukazuje, pokiaľ sa netýkajú predmetnej veci. Odporca k veci uvádza, že ak by nedošlo k späťvzatiu opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu vydaného pod sp. zn. OPÚ 975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 3.4.2006, súd by posudzoval zákonnosť tohto rozhodnutia a v súdnom konaní by vyslovil svoj názor na toto rozhodnutie a ak by bolo nezákonné, bol by dôvodný predpoklad, že by ho zrušil. K zrušeniu rozhodnutia č.j. OPÚ - 975/020/2006-R 1 806/2004-PE zo dňa 3.4.2004 nedošlo, preto je právoplatné, napriek tomu, že bolo vydané predčasne, vzhľadom na nerozhodnutie veci podľa zákona č. 229/1991 Zb. Uviedol tiež, že rozhodnutím podľa z.č. 503/2003 Z.z. a vydaným napadnutým rozhodnutím je predmet konania totožný. Zároveň správny orgán sa zaoberal s účastníkmi konania, povinnou osobou a predajom nehnuteľností prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, pričom účastníci správneho konania považujú prevod za nezákonný ako aj za nezákonné rozhodnutie odporcu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Správny orgán zotrval na svojom stanovisku, pokiaľ išlo o právoplatné rozhodnutie odporcu č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2008. Navrhovatelia podali v zákonnej lehote opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu č. OU-PP- PLO-2015/003112-016-KJ zo dňa 9.11.2015. Uviedli, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č.sp. 6 Sp 8/2012 bolo zrušené rozhodnutie odporcu č. 0/2003/007933 zo dňa 30.4.2003. Slovenský pozemkový fond porušil ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. zákona o pôde, „ZoP“, ďalšie rozhodnutie odporcu nebolo vydané v stanovenej lehote. Dňa 11.3.2015 bolo vydané ďalšie rozhodnutie správneho orgánu č. OÚ-PP-PLO-2015/003112-KJ, ktorým bolo konanie zastavené, avšak nikto nepožiadal o zastavenie konania a uviedli, že sa nejedná o rovnaký skutkový stav. Poukázali na uplatnenie nároku podľa ZoP, tvrdili, že tento zákon bol bol v ust. § 5 ods. 3. Podľa zákona č. 503/2003 Z.z. bola navrhovateľom priznaná len časť nehnuteľností o výmere X XXX m2, zvyšok bol priznaný v náhrade, avšak v priebehu reštitučného konania podľa zákona č. 229/1991 Zb., v roku 2002 boli odpredávané pozemky na rodinnú výstavbu, čo je v rozpore s čl. 20 ústavy SR. Povinnou osobou bol štát a nie firma Herbaton, s.r.o. Navrhovatelia aj proti rozhodnutiu o zastavení konania podali opravný prostriedok. V rozhodnutí odporcu zo dňa 9.11.2015 nie je uvedená žiadna právna úprava podľa ZoP, ani zákona č. 71/1967 Zb., teda Správneho poriadku, poukazujúc na ust. § 9, ods. 4, § 11 ZoP, ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. Sž-o KS 38/03 zo dňa 30.7.2003, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 2 S 59/02 zo dňa 5.2.2002. Správny orgán nemal oprávnenie neukončiť reštitučné konanie podľa ZoP a navrhovatelia poukazujú na 11 rokov nečinnosti uvedeného správneho orgánu. Skutočnosti v rozhodnutí zo dňa 9.11.2015 považujú za irelevantné, súčasne poukazujú na neplatné prevody nehnuteľností od roku 2002, opakujú svoje podania o povinnej osobe a žiadali súd, aby vo veci vydal zrušujúce rozhodnutie, vzťahujúce sa výlučne uplatneného nároku registrovaného pod č. R 213/92 podľa ZoP. K opravnému prostriedku sa vyjadril odporca dňa 8.2.2016. Uviedol, že opravný prostriedok bol podaný po lehote, keďže posledným dňom podania opravného prostriedku bol deň 30.11.2015. Ďalší účastníci konania opravný prostriedok nepodali. 1. Správny orgán o uplatnenom reštitučnom nároku zo dňa 15.06.1992 rozhodol rozhodnutím č. 0/2003/007933 zo dňa 30.04.2003. Týmto rozhodnutím správny orgán nepriznal právnym nástupcom žiadateľa V. N. vlastnícke právo ani právo na náhradu pre nesplnenie žiadnej z podmienok § 6 ods. 1 písm. a) až u) zákona 229/1991 Zb. z dôvodu, že právny predchodca žiadateľov sa zriekol prídelu v prospech štátu. Keďže správny orgán nevydal účastníkom konania nehnuteľnosť ani im nepriznal právo na náhradu, nebol ani povinný šetriť kto je v tomto prípade povinnou osobou. Určenie povinnej osoby je dôležité v prípade ak sa účastníkom konania vydáva nehnuteľnosť, pretože v takom prípade je aj povinná osoba, ktorá nehnuteľnosť drží účastníkom konania. Rozhodnutie správneho orgánu bolo zrušené Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 6Sp/8/2012 zo dňa 06.09.2012 ako nepreskúmateľné z dôvodu, že v administratívnom spise neexistuje dôkaz o tom, že povinnou osobou v čase vydania rozhodnutia bola obchodná spoločnosť Herbaton, s.r.o. N. a súčasne zo spisu nie je zrejmé ako prešli práva /užívacie či vlastnícke/ na túto povinnú osobu. Správny orgán má za to, že riešenie otázky povinnej osoby či zo strany správneho orgánu alebo zo strany súdu bolo nadbytočné. 2. V rozhodnutí pod č. OU-PP-PLO-2015/003112-016-KJ zo dňa 09.11.2015 sa správny orgán nezaoberal otázkou povinnej osoby ani prevodmi - kúpnymi zmluvami, ku ktorým došlo po účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. z dôvodu, že týmto rozhodnutím účastníkom konania - právnym nástupcom žiadateľa V. N. nevydal nehnuteľnosť ani im nepriznal právo na náhradu z dôvodu, že účastníci konania sú už vlastníkmi žiadaných nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území N. o výmere XXXX m2, k výmere XXXX m2, ku ktorej bolo účastníkom konania priznané právo na náhradu v zmysle rozhodnutia č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004- PE si mali toto právo uplatniť na Slovenskom pozemkovom fonde do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. O reštitučnom nároku podľa žiadosti zo dňa 15.06.1992 bolo rozhodnuté v celosti rozhodnutím č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE. 3. Správny orgán o reštitučnom nároku podanom dňa 15.06.1992 v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol tak, že konanie rozhodnutím č. OÚ-PP-PLO-2015/003112-007-KJ zo dňa 11.03.2015 zastavil podľa § 30 ods. 1, písm. i) správneho poriadku, pretože mal za to, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Správny orgán takto rozhodol z dôvodu, že o celom uplatnenom reštitučnom nároku už bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím č. OPÚ-975/020/2006- R 1806/2004-PE, predmet konania podľa zákona č. 229/1991 Zb. bol totožný s predmetom konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z., keďže sa jednalo o nehnuteľnosti uvedené v listine - Výmer o vlastníctve pôdy č. Z.-XXXXX/XX-XXX. po bývalom vlastníkovi X.. Q. H. o výmere X,X K. označené ako časť „E. K." XX - L.. Toto rozhodnutie správneho orgánu č. OÚ-PP-PLO-2015/003112- 007-KJ zo dňa 11.03.2015 však bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Prešov, Odboru opravných prostriedkov č. OU- PO-GOP4-2015/024197-H AK zo dňa 10.08.2015 a vrátené správnemu orgánu na nové prejednanie. Odvolací orgán v rozhodnutí nevyslovil žiadny právny názor, len skonštatoval, že ukončiť uplatnený reštitučný nárok podľa zákona o pôde je možné dvoma spôsobmi a to: Vydaním rozhodnutia vo veci samej - rozhodnutím o vlastníctve, t.j. priznaním vlastníckeho práva, resp. nepriznaním vlastníckeho práva alebo vydaním procesného rozhodnutia o zastavení konania podľa Správneho poriadku. Ďalej odvolací orgán vyčítal správnemu orgánu, že nepostupoval v súlade so zákonmi, čo sú preň Rozsudok NS SR zn. Sž-o-KS 38/03 zo dňa 30.07.2003, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 5Sp 4/03 zo dňa 12.03.2003 a NS SR č. 3Nds 1/2011 zo dňa 15.02.2011, ale sám odvolací orgán uznal, že ak by nedošlo ku späťvzatiu opravného prostriedku proti rozhodnutiu č.j. OPÚ- 975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 03.04.2006, súd by posudzoval zákonnosť tohto rozhodnutia a v súdnom konaní by vyslovil svoj právny názor na toto rozhodnutie a ak by bolo nezákonné, je dôvodný predpoklad, že by ho zrušil. Keďže k zrušeniu rozhodnutia č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 03.042006 nedošlo, je potrebné ho považovať za právoplatné a záväzné aj keď bolo vydané predčasne, pretože o uplatnenom nároku z roku 1992 nebolo konečným spôsobom rozhodnuté podľa zákona o pôde. 4. Rozhodnutie č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 03.04.2006 je právoplatné, vychádzalo zo znaleckého posudku č. 7/2005 vyhotoveného znalcom R.. F. G. a pokiaľ by nedošlo ku späťvzatiu návrhu na jeho preskúmanie o jeho zákonnosti by rozhodol súd. 5. Rozhodnutie č. OU-PP-PLO-2015/003112-016-KJ zo dňa 09.11.2015 bolo vydané v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Správny orgán je toho názoru, že správnejšie bolo ukončiť konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. zastavením konania, keďže rozhodoval o totožnom predmete o akom už bolo konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, ale keďže z dôvodu zrušenia rozhodnutia č. OÚ-PP-PLO-2015/003112-007 zo dňa 11.03.2015 o zastavení konania odvolacím orgánom a absencie akéhokoľvek právneho názoru ako má správny orgán v konaní ďalej pokračovať správny orgán rozhodol tak, že účastníkom konania nevydal nehnuteľnosť ani im nepriznal právo na náhradu v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. 6. Správny orgán opätovne zdôrazňuje, že účastníci konania sú už vlastníkmi pozemkov o výmere XXXX m2 na parcele registra C-KN vedenom na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území N. každý z nich v podiele X/X k celku a o zvyšku nároku o výmere XXXX m2 si mali právo na náhradu uplatniť na Slovenskom pozemkovom fonde, regionálnom odbore Poprad do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia OPÚ- 975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 03.04.2006. Správny orgán v tomto prípade inak rozhodnúť nemohol, t.j. nemohol priznať dvakrát vlastnícke právo, resp. právo na náhradu k totožným pozemkom. 7. Je pravdou, že povinnosťou správneho orgánu bolo najprv sa vysporiadať s podaním podľa zákona č. 229/1991 Zb. a následne riešiť podanie v zmysle zákona e. 503/2003 Zfz. Pokiaľ by však nedošlo k späťvzatiu opravného prostriedku proti rozhodnutiu OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 03.04.2006, preskúmal by toto rozhodnutie súd a vyslovil právny názor ako má správny orgán postupovať ďalej. 8. V spisovom materiály sa rozhodnutia Najvyššieho súdu č. Sž-o-KS 38/03 zo dňa 30.07.2003, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 2S 59/02 uvádzané účastníčkou konania nenachádzajú. Rozhodnutia, na ktoré sa účastníčka konania odvoláva neboli ani prílohou k podanému opravného prostriedku. Uvedené rozhodnutia sa týkajú iného konania a správny orgán nie je povinný v spisovom materiály zhromažďovať listiny týkajúce sa iných konaní. 9. Správny orgán vydal rozhodnutie č. 0/2003/007933 zo dňa 30.04.2003, ktorým rozhodol o uplatnenom nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. Voči tomuto rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok, ktorý však bol zaslaný príslušnému orgánu na preskúmanie až na základe Výzvy Krajského súdu zo dňa 30.11.2010 na predloženie opravného prostriedku voči rozhodnutiu č. 0/2003/007933 z 30.04.2003 a príslušného spisového materiálu. K námietke, prečo správny orgán nezaslal opravný prostriedok príslušnému krajskému súdu nevieme zaujať relevantné stanovisko. 10. Vo svojom rozhodnutí č. OU-PP-PLO-2015/003112-016-KJ zo dňa 09.11.2015 sa správny orgán odvolával práve na rozhodnutie č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE, keďže na základe tohto rozhodnutia bolo účastníkom konania priznané vlastnícke právo resp. priznané právo na náhradu. Toto rozhodnutie je právoplatné a nezmeniteľné. Súd v konaní podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. dospel k záveru, že nebolo možné rozhodnutie odporcu potvrdiť, preto rozhodnutie zrušil podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta, v nadväznosti na ust. § 250j ods. 2 písm. d/, c/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Predmetom preskúmania rozhodnutia bolo rozhodnutie odporcu č. OU-PP.PLO-2015/003112-016-KJ zo dňa 9.11.2015. Po preskúmaní uvedeného rozhodnutia súd zistil, že skutkový stav nezodpovedal ustanoveniam § 6 ods. 1 písm. a-u/ ZoP, platného k 25.8.1993, teda z.č. 186/1993 Z.z., keďže oprávnené osoby by podľa niektorého z titulov ust. § 6 ods. 1 mali splniť podmienku zákona o vydaní nehnuteľností vo zvyšnej časti, vzhľadom na nespornosť, že majú právo na vrátenie požadovaných nehnuteľností registrovaných pod R 213/1192, na základe uplatneného nároku V. N. zo dňa 12.6.1992. Uvedenou žiadosťou oprávnená osoba žiadala vydať nehnuteľnosť parc. č. XX, L. o výmere X,X K. v k.ú. N.. Odporca v napadnutom rozhodnutí uvádza niekoľko rozhodnutí súdov, ktoré nemôžu jeho výsledkom ovplyvniť nerozhodnutý nárok uvedeného navrhovateľa, aj napriek právoplatnému rozhodnutiu odporcu č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE zo dňa 3.4.2006. Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané podľa z.č. 503/2003 Z.z., ktorým obmedzil práva navrhovateľov v časti nevydania nehnuteľnosti o výmere X,XX K., parc. č. XX KN-C GP XXX/XXX o výmere X,XXXX K.. Podanie účastníkov konania zo dňa 21.11.2004 doručené správnemu orgánu dňa 26.11.2004 sa týkali prídelovej listiny /podľa určenia samotných navrhovateľov/ č. XXXX/XX, teda súd sa nestotožňuje s tvrdením odporcu, že v právoplatne rozhodnutej veci sa jedná o tú istú vec. V prípade ak by aj v skutočnosti sa vec týkala len prídelovej listiny ako ho správny orgán uviedol v napadnutom rozhodnutí, potom o podaní navrhovateľov zo dňa 21.11.2004 mal rozhodnúť zastavením konania, vzhľadom na podaný návrh na vydanie nehnuteľnosti podľa ZoP, podľa ust. § 30 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. / Správny poriadok/ v znení nesk. predpisov. Podanie R.. V. N. z roku 2004 bolo nadbytočným úkonom a nemalo byť vôbec podané, vzhľadom na zákonné univerzálne právne nástupníctvo oprávnených osôb po neb. V. N.. Vo výroku rozhodnutia odporcu nie je uvedené, aká časť nehnuteľnosti nemôže byť vydaná, nie sú uvedené fyzické osoby, ktoré by mali predmetné nehnuteľnosti vlastniť a v odôvodnení rozhodnutia odporcu absentuje akákoľvek úvaha správneho orgánu, z akých dôvodov táto nehnuteľnosť nemôže byť vydaná. Neuviedol ani, kedy nastal prevod nehnuteľností na iné osoby, resp. odkúpenie týchto pozemkov od Slovenského pozemkového fondu Obcou N., v čase, keď prebiehalo konanie o reštitučnom nároku navrhovateľov. Z rozhodnutia odporcu nevyplýva, kto má byť povinnou osobou na vydanie nehnuteľnosti, s touto osobou ani nekonal. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoP, stav k 12.6.1992/ povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a/ podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1.10.1990, b/ cudzích štátov. Podľa § 5 ods. 2 ZoP, osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie : a/ právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania, b/ pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník. Podľa ust. § 5 ods. 3 ZoP, povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté. V rozhodnutí odporcu nie je uvedené, kto bol v čase uplatnenia nároku navrhovateľa - pôvodného vlastníka - V. N. /rok narodenia XXXX/, neskôr v jeho právnom nástupníctve navrhovateľov uvedených v úvodnej časti tohto rozsudku, povinnou osobou /pozn. súdu: pravdepodobne štát, neskôr SPF/. Podľa ust. § 12 ZoP účinného ku dňu podania návrhu na vydanie nehnuteľností, ak dôjde k súbehu nárokov oprávnených osôb podľa § 6 ods. 1, prislúcha právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo stratila v dôsledku jednostranného aktu štátu. Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje vlastníctvo postupne viac oprávnených osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ostatné oprávnené osoby majú v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa § 11 ods. 2, prípadne na finančnú náhradu. Správne orgány počas konania o uvedenom reštitučnom nároku nijako neskúmali ust. § 11 ods. 1 novely ZoP, teda z.č. 186/1993 Z.z., ani ust. § 9 ods. 1 ZoP, pričom v administratívnom spise sa nachádzajú napr. kúpna zmluva o prevode pozemkov medzi SPF a Obcou N. zo dňa 9.7.2002, ako aj urgencia pôvodného vlastníka V. N. na vybavenie reštitučného nároku zo dňa 18.10.2000, adresované Okresnému úradu v Levoči. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom nie je preskúmateľné. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou odporcu vyplývajúcich z dôvodov napadnutého rozhodnutia, ani s dôvodmi, ktoré uviedol vo vyjadrení k opravnému prostriedku. Argumentácia odporcu týkajúca sa časti odôvodnenia, ktorým poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia č. OPÚ-975/020/2006-R 1806/2004-PE síce zodpovedá skutočnosti, avšak, uvedené rozhodnutie predbehlo nerozhodnutej veci podľa ZoP, čo odporca aj priznáva. Ani podľa ZoP v podstate inak rozhodnúť nemohol, vzhľadom na prevod nehnuteľností na iné osoby, uvedené však nemôže byť dané na ťarchu navrhovateľom. Plná moc zo dňa 11.6.2002 je na č.l. 26 administratívneho spisu, nebola F.. H. vypovedaná, ani v súdnom konaní, v konaní boli bránené spoločné práva reštituentov. Súd sa nestotožnil ani so záverom odporcu, že ak sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Sž-o KS 38/2003 nenachádza v administratívnom spise, nemá povinnosť sa s ním oboznamovať. Na návrh účastníka je odporca povinný vysporiadať sa s navrhovaným dôkazom, pričom tento dôkaz aj v prípade, keď je bezpredmetný, správny orgán je povinný ho vyhodnotiť. Súd si zadovážil toto rozhodnutie NS SR, uvedené rozhodnutie sa vzťahuje na vydanie nehnuteľnosti podľa ust. § 6 ods. 1 písm. p/ ZoP a vzťahuje sa aj na ust. § 1 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. SNR, pričom uvedené rozhodnutie si odporca pri vydaní rozhodnutia č. OPÚ/020/2006-R 1806/2004-PE osvojil a vydal ho dňa 3.4.2006, pričom v tom čase musel mať vedomosť o tom, že o nároku pôvodného vlastníka podľa ZoP nebolo vôbec rozhodnuté. Rozhodnutie NS SR vyššie citované sa nevzťahuje na účastníkov konania v tejto veci, ale predmet konania je totožný. Súd v tomto konaní zistil, že navrhovatelia boli od začiatku podanej reštitučnej žiadosti v práve na vydanie svojho nároku podľa žiadosti zo dňa 15.6.1992, pričom správny orgán nekonal ani proti jednému z oprávnených osôb, teda v čase uplatnenia nároku oprávnenou osobou len proti pôvodnému majiteľovi žiadanej nehnuteľnosti, ale neskôr do správneho konania na základe dedičského rozhodnutia č. 5 D 111/01, 4D not 77/01 zo dňa 27.6.2011 vstúpili oprávnené osoby R.. V. N., F.. H. a W.. V. N., čo správny orgán nijakým spôsobom vo svojom rozhodnutí neodôvodnil. Vlastnícke právo navrhovateľov nezaniklo, pretože je chránené Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 20 ods. 1/ až 4/. Z čl. 20 Ústavy SR vyplýva, že aj keď v katastri nehnuteľností je uvedený iný záznam na základe povoleného vkladu, v danom prípade iným subjektom, takýto právny akt nepožíva právnu ochranu. Uvedené stanovisko súdu zodpovedá aj ust. § 5 ods. 2 druhej vete ZoP, podľa ktorého po účinnosti ZoP a podaní žiadostí oprávnených osôb o vydanie nehnuteľností, za predpokladu, že sú splnené tituly na ich vydanie, prevádzanie žiadaných nehnuteľností sú neplatným právnym úkonom. Uvedené nesporne vyplýva aj z administratívneho spisu, teda, že s nehnuteľnosťami bolo nakladané v rozpore s ust. § 5 ods. 2 ZoP, preto námietka navrhovateľov v opravnom prostriedku bola plne opodstatnená. Procesná otázka podania opravného prostriedku navrhovateľmi bola vyriešená zastupovaním v danej veci F.. H., avšak súd k oneskorene podanému opravnému prostriedku práve F.. H. poznamenáva, že F.. H. prevzala napadnuté rozhodnutie odporcu dňa 9.12.2015, opravný prostriedok bol doručený Krajskému súdu v Košiciach v zákonnej lehote dňa 7.1.2016. Treba poznamenať, že k otázke aplikácie ustanovení § 24 /doručovanie písomností adresátovi do vlastných rúk/ a § 25 /doručovanie zásielok adresovaných právnickej osobe do vlastných rúk/ podľa z.č. 71/1967 Zb. v procese správneho konania sa už opakovane vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6 Sžo 55/2008 zo dňa 21.1.2009, sp. zn. 1 Sžo 65/2008 zo dňa 18.11.2008, sp. zn. 10 Sžr 73/2011 zo dňa 30.5.2012. Navrhovateľka ďalej podaniami /po vykonanom pojednávaní konanom dňa 22.6.2016/ doručila súdu ďalšie podania zo dňa 24.6.2016, na ktoré súd neprihliadol, pretože boli podané po zákonom stanovenej lehote a v podstate po obsahovej úprave sú totožné s podaným opravným prostriedkom. Súd ešte poukazuje na to, že rozhodnutie NS SR sp.zn. Sž-o-KS 98/03, 2 Sž-o-KS 35-04 zo dňa 30.3.2004 sa netýka predmetnej veci, preto v ďalšom konaní odporca nemá povinnosť uvádzať rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.s.p. 5 Sp 4/03. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, ústavný nález č.sp. I. ÚS 128/95 zo dňa 21.2.1996, III. ÚS 346/09 zo dňa 27.4.2010, č. 36/2012, IV. ÚS 295/2012. Z hľadiska súčasného aktuálneho stavu je potrebné v ďalšom konaní zistiť kto má vo vlastníctve nehnuteľnosti z požadovaného nároku vo výmere X,XXXX K., pribrať tohto účastníka do správneho konania a ak vec nie je možné vydať, potom už len priznať finančnú náhradu. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom súdu /§ 250r O.s.p./. Účastníci konania žiadne trovy neuplatnili, navrhovatelia boli v konaní úspešní, preto súd účastníkom nepriznal právo na ich náhradu a navrhovateľka nepodlieha zaplateniu súdnemu poplatku podľa ust. § ods. 4 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch účinného do 30.6.2016, v nadväznosti na ust. § 4 ods. 2 písm. u/ cit. zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie /§ 250s O.s.p., účinný do 30.6.2016/.