Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200033 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200033.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: L. N., U. XXX/X, B., práv. zast.: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 26.11.2015 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.11.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 21.09.2015 s tým, že citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 28.10.2015 nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie jeho zdravotného stavu je v obsahu pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 28.10.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľovi dňa 18.12.2015. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne, pričom namietal, že nie je pravdou, že má výšku 150 cm a 83 kg a tk 120/80, že odporkyňa neprihliadla na lekársky posudok zo dňa 25.06.2015, aj keď na základe tohto posudku zamestnávateľ s navrhovateľom ukončil pracovný pomer. Podľa navrhovateľa posudok posudkového lekára sa opiera o závery ORL lekára a očného lekára a nie o choroby pohybového a podporného aparátu, dorzopatie a stavy po úraze chrbtice, ktoré mu v najväčšej miere spôsobujú problémy a obmedzujú jeho zaradenie do pracovného života. Súčasne tvrdil, že posudok nereflektuje ani ostatné navrhovateľove diagnózy, ktoré mu spolu s hlavnou diagnózou znemožňujú akékoľvek pracovné uplatnenie. Preto má za to, že aj závažnosť jeho ostatných diagnóz mu výrazným spôsobom ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V závere návrhu poukázal na irelevantnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 03.03.2015. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznať náhradu trov konania. Odporkyňa na pojednávaní súdu s poukazom na oboznámený posudok posudkového lekára z 02.05.2016 a tam uvedené dôvody, ako aj dôvody uvedené v jej vyjadrení zo dňa 30.03.2016, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 12.04.2016, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ na pojednávaní súdu navrhol rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť ho odporkyni na ďalšie konanie, tvrdiac, že sú tam aj iné lekárske správy, nielen ten posudok, ktorý navrhovateľ predložil súdu a ktorý súd dal zhodnotiť. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ustanovení § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne na pojednávaní súdu dňa 27.05.2016 a po vypočutí účastníkov konania v neprítomnosti právneho zástupcu - advokáta navrhovateľa, po oboznámení sa s obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a administratívneho dávkového spisu, ktorý odporkyňa vedie o navrhovateľovi, dospel k záveru, že navrhovateľovi v konaní nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona). Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona). Základným cieľom konania v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených navrhovateľom v návrhu (v opravnom prostriedku) rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inak povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia odporkyne. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. V danom preskúmavanom prípade z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou, spísanou dňa 21.09.2015, pričom žiadal priznať invalidný dôchodok od 20.05.2012. Na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 28.10.2015 rozhodla odporkyňa vyššie označeným rozhodnutím tak, že žiadosť navrhovateľa zamietla z dôvodov uvedených v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, pretože podľa tohto posudku zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa nebolo na takej úrovni, ktorá by podľa ust. § 71 zákona zakladala vznik invalidity, a preto jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne hodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach dňa 02.05.2016. Z obsahu tohto posudku rovnako, ako aj zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a dávkového spisu, ktorý vedie odporkyňa o navrhovateľovi, vyplýva, že navrhovateľov zdravotný stav bol hodnotený dňa 21.03.2014 v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice na základe skoršej žiadosti o invalidný dôchodok, kde nebol uznaný invalidným, pretože jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola len 35 %. Následne dňa 01.12.2014 bol zdravotný stav navrhovateľa prehodnotený s výsledkom, že nebol uznaný invalidným. Taktiež dňa 03.03.2015 bol zdravotný stav navrhovateľa hodnotený Sociálnou poisťovňou, ústredím v Poprade, kedy taktiež nebol uznaným invalidným, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola 35 %. Na zasadnutí posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, na vysunutom pracovisku v Košiciach dňa 02.05.2016 posudkový lekár prizval k hodnoteniu zdravotného stavu navrhovateľa prísediaceho lekára z odboru neurológie, ktorí zhodnotili odborné výsledky lekárskych vyšetrení navrhovateľa (gastroenterologické vyšetrenie z 26.10.2014 a 01.12.2014, kardiologické vyšetrenie z 12.01.2015, 04.02.2015 a 09.02.2015, endokrinologické vyšetrenie z 05.02.2015 a 07.04.2015, neurologické vyšetrenie z 23.06.2015, psychiatrické vyšetrenie zo 04.03.2015, 19.06.2015, 22.06.2015 a 30.11.2015, psychologické vyšetrenie z 09.02.2015, urologické vyšetrenie zo 06.02.2015, ortopedické vyšetrenie z 02.04.2015, infektologické vyšetrenie z 13.01.2015 a 20.02.2015, neurologické vyšetrenie z 09.06.2014, 21.11.2014 a 20.02.2015, kontrolné neurologické vyšetrenie z 22.01.2016 a z 24.03.2016, rehabilitačné vyšetrenie zo 17.07.2014, 15.08.2014 a 07.10.2015, kontrolné rehabilitačné vyšetrenie z 08.02.2016, 01.03.2016 a 22.04.2016, očné vyšetrenie z 31.03.2015, komplexné lekárske vyšetrenie z 24.06.2015 a kožné vyšetrenie z 29.02.2016) a na základe vlastného neurologického vyšetrenia dňa 02.05.2016 prísediacim lekárom z odboru neurológie, pričom po zhodnotení týchto rozsiahlych odborných lekárskych vyšetrení u navrhovateľa zhodne s predchádzajúcimi posudkami považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie zistené u navrhovateľa choroby podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b prílohy č. 4 k zákonu, a uzavreli, že: „Zdravotný stav posudzovaného bol prvýkrát posúdený dňa 24.03.2014 posudkovým lekárom SP pobočka Košice, ktorý svojím posudkom nevyhovel žiadosti. Posudzovaný sa následne odvolal voči rozhodnutiu SPÚ a na základe posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 1.12.2014 a 3.3.2015 rozsudkom KS v Košiciach nebol uznaný invalidným. Dňa 28.10.2015 zdravotný stav posudzovaného posúdený na základe opakovanej žiadosti zo dňa 28.10.2015 a na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 6.10.2015, ktorým vyhovel námietke zaujatosti a poveril posudkového lekára Sociálneho poistenia vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava. Pri dnešnom posúdení zdravotného stavu posudzovaného prítomný prísediaci odborný lekár z odboru neurológie L.. W.. Účastník konania na otázku posudkového lekára či vznáša námietku zaujatosti voči posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredia v Košiciach aj voči prísediacej lekárke z odboru neurológie udáva: Posudzovaný súhlasí, aby bol posúdený posudkovou lekárkou SPÚ v Košiciach - L.. A. a prísediacou lekárskou z odboru neurológie L.. W.. Posudzovaný so stredoškolským vzdelaním pracoval ako vodič špeciálnych cestných motorových vozidiel. V roku 2012 pri autonehode utrpel zlomeninu tela stavca Th7, výbežkov hrudných stavcov Th 4 - 9, lopatky a rebier. Odvtedy zvýraznenie bolesti chrbtice. Pre bolestivý syndróm chrbta vyšetrený opakovane neurologickou ambulanciou. Podľa objektívneho funkčného neurologického nálezu, ale aj na základe dnešného odborného neurologického vyšetrenia za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológie konštatujeme, že v klinickom náleze prítomná porucha statodynamiky chrbtice, krčno-hlavový a krčno-ramenný syndróm, nie sú prítomné svalové hypotrofie, bez poruchy citlivosti, bez známok motorického deficitu, bez trvalých známok koreňového dráždenia a bez poškodenia miechy. Uvedený stav ako rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej zaraďujeme do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b s MPSVZČ 35 %. V poslednom období pre polymorfné ťažkosti menovaný vyšetrený na rôznych odborných ambulanciách. Ortopedickým vyšetrením dokumentované mierne obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov, pohyby v kolenách sú v norme. Gastroenterologickým kompletným vyšetrením bez zistenia závažného ochorenia tráviaceho traktu, prítomná divertikulóza a hemoroidy. Podľa nefrologického vyšetrenia funkčný nález je v norme, bez obmedzenia obličkových funkcií. Urologickým vyšetrením potvrdená benigná hyperplazia prostaty bez potreby liečby, stav vyžaduje len sledovanie. Podľa očného vyšetrenia zrakové funkcie sú s korekciou v norme. Opakovane pravidelne vyšetrený kardiológom pre hypertenziu ľahkú formu bez orgánových komplikácií. Endokrinologickým vyšetrením nebola potvrdená endokrinná choroba. Podľa psychologického - psychiatrického vyšetrenia prítomná úzkostná neurotická porucha a ľahká porucha pamäti. Vyššie uvedené zdravotné postihnutia sú všetky posudkovo nevýznamné ochorenia, ktoré nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti posudzovaného a neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. V rámci preventívneho vyšetrenia ako vodič - profesionál ani psychiater, ani psychológ, ani oftalmológ, ani ORL - foniater nepotvrdili, že nie je schopný ako vodič, ba naopak, je schopný vykonávať túto prácu bez obmedzenia. Iba jednorazové ambulantné vyšetrenie na súkromnom pracovisku, bez udania dôvodu príčiny vykonalo záver, že t.č. vyšetrovaný má zdravotné obmedzenia vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení. Ani jedno z uvedených ochorení nespĺňa posudkové kritéria invalidity. Posudzovaný je schopný pracovať naďalej ako vodič.“ Preto z vyššie uvedených dôvodov druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vyriekol vo výroku posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože u navrhovateľa zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 35 %. Súd na základe takto rozsiahleho vykonaného dokazovania v správnom konaní, po jeho preskúmaní v súdnom preskúmacom konaní, po zistení skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľa, vychádzajúc najmä z posudkového záveru kontrolného posudku druhostupňového posudkového lekára zo dňa 02.05.2016, ktorý posudok sa zhodoval čo do posudkového záveru s posudkom prvostupňového posudkového lekára zo dňa 28.10.2015, aplikujúc na takto zistený skutkový stav vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľa pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadrené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 35 % svedčí tomu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom. K námietke navrhovateľa uvedenej v opravnom prostriedku, pokiaľ ide o nesprávnu výšku, váhu a tk u navrhovateľa, súd uvádza, že táto nesprávnosť je zrejmou nesprávnosťou v posudku zo dňa 28.10.2015, pretože z odborných lekárskych vyšetrení vyplývajú jednoznačné iné výškové, váhové a tlakové pomery navrhovateľa, z ktorých v kontrolnom posudku druhostupňového posudkového lekára sa vychádzalo pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa. Preto táto opodstatnená námietka navrhovateľa však nemala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia odporkyne. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 25.06.2015 súd uvádza, že tento posudok bol predmetom hodnotenia kontrolným posudkom druhostupňového posudkového lekára zo dňa 02.05.2016 a nebol uznaný ako odborný posudok, pretože bol vydaný bez údaja dôvodu príčiny zdravotných obmedzení navrhovateľa vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení. Z predmetného posudku vyplýva jednoznačný logický záver, že navrhovateľ bol hodnotený v rámci komplexného lekárskeho vyšetrenia, avšak ani psychiater, ani psychológ, ani oftalmológ, ani ORL - foniater nepotvrdili, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať prácu vodiča, naopak je schopný vykonávať túto prácu bez obmedzenia. Preto tejto námietke navrhovateľa súd nemohol vyhovieť. Ani námietka navrhovateľa, že posudok nereflektuje ani na ostatné navrhovateľove diagnózy, ktoré mu spolu s hlavnou diagnózou znemožňujú akékoľvek pracovné uplatnenie, nemohol súd uznať ako dôvodnú, pretože ani z vlastného kontrolného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 02.05.2016 toto tvrdenie navrhovateľa nemožno vyvodiť, pričom hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo komplexné a hodnotilo všetky navrhovateľom absolvované odborné lekárske vyšetrenia a najmä výsledky týchto vyšetrení tak, ako sú vyššie uvedené. Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní, po zhodnotení navrhovateľom predložených odborných výsledkov lekárskych vyšetrení, nebolo preukázané také zhoršenie zdravotného stavu, o akom sa domnieval navrhovateľ, ale naopak, tieto výsledky odborných lekárskych vyšetrení konštatovali rovnaký zdravotný stav navrhovateľa v roku 2014, 2015 aj v roku 2016, ktorý bol zhodný so zdravotným stavom navrhovateľa uvedeným v posudku zo dňa 28.10.2015, a opačné tvrdenie navrhovateľa o zhoršení jeho zdravotného stavu nebolo preukázané, súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom musel potvrdiť. Pretože na pojednávanie súdu sa namiesto advokáta dostavila jeho advokátska koncipientka L.. B. A. na základe poverenia z 26.05.2016 a súd advokátsku koncipientku nepripustil do konania omylom (z preťaženosti samosudcu množstvom žalôb, exekučných vecí a opravných prostriedkov, pri ktorých je rôzna procesná úprava) s poukazom na ust. § 27 ods. 3 O.s.p., na základe ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250c ods. 1 prvá veta O.s.p., avšak tejto advokátskej koncipientke umožnil zúčastniť sa pojednávania po boku navrhovateľa a prostredníctvom navrhovateľa predkladať podania, ktoré navrhovateľ aj predložil súdu, ale ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené posudzovanie listinných dôkazov ani v súdnom preskúmacom konaní neboli spôsobilé zvrátiť spravodlivé rozhodnutie súdu vo veci navrhovateľa, má súd za to, že toto formálne procesné pochybenie samosudcu (ktorý si uvedomil svoj omyl až pri písaní rozsudku) by nemalo za následok zmariť základný cieľ súdneho preskúmacieho konania v správnom súdnictve s poukazom na vyššie uvedenú úlohu súdu v správnom súdnictve. Súd pre úplnosť uvádza, že navrhovateľovi v prípade podstatného zhoršenia zdravotného stavu nič nebude brániť domáhať sa na základe novších odborných výsledkov lekárskych vyšetrení v budúcnosti invalidného dôchodku a požiadať odporkyňu na základe týchto výsledkov opätovne o invalidný dôchodok. Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.