Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200124 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200124.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky: O. P., trvale bytom D., O. XXXX/XX, korešpondenčná adresa: D. X, D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o invalidnom dôchodku, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. augusta 2015 č. XXX XXX XXXX X. Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 20. 08. 2015 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 04. 08. 2015 s tým, že menovaná podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 04. 08. 2015 nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej určená v rozsahu 35 %. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia. Poukázala na to, že má odpracovaných 35 rokov ako kaderníčka, od 03. 11. 2014 je práceneschopná. Trpí bolesťami krčnej chrbtice, pravého ramena a bolesťami v krížoch. Minimálne 20 rokov bojuje a migrénami, ktoré sú v poslednom čase čoraz častejšie, čo je ovplyvnené ochorením krčnej chrbtice. Má obojstrannú primárnu artrózu pravého bedrového kĺbu, bol u nej zistený aj reflux na pravej nohe, pre ktorý musí používať predpísané pomôcky a rehabilitovať. Poukázala aj na to, že uvedené ťažkosti mali za následok nervozitu, začal jej prekážať hluk, čo vyústilo do takých psychických problémov, že z ambulancie praktického lekára ju musela pre akútnu anxietu odviezť sanitka. Bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, pričom aj po prepustení musí užívať v tejto súvislosti lieky a podrobovať sa pravidelným kontrolám u odborného lekára. Doposiaľ má strach z hluku i veľkého množstva ľudí v priestore. Uviedla tiež, že v mesiaci jún 2015 je uplynulo podporné obdobie a i keď je neustále práceneschopná, nemá žiadny príjem. Zdôraznila, že vzhľadom na zdravotné ťažkosti nie je schopná vykonávať svoje povolanie. Požiadala o opätovné posúdenie jej zdravotného stavu príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 02. 2016 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože táto nespĺňa podmienku, stanovenú v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako to vyplýva z posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 04. 08. 2015, 03. 11. 2015, i posudku druhostupňového posudkového orgánu zo dňa 04. 02. 2016, vypracovaného pre účely odvolacieho konania. Z týchto posudkov je zrejmé, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z čoho vyplýva, že jej zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, t. j. že nie je invalidná podľa citovaného zákonného ustanovenia. Preto má odporkyňa za to, že vo veci bolo rozhodnuté správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 04. 08. 2015 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 12. 06. 2015. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach zo dňa 04. 08. 2015, menovaná nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky posudkový lekár považoval choroby nervového systému, pričom toto postihnutie je začlenené do kapitoly VI, odd. A, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30%. Vzhľadom na závažnosť ďalších zdravotných postihnutí, ktorými sú cervikokraniálny syndróm, koxartróza (artróza bedrového kĺbu), cervikovestibulárny syndróm, chronická venózna insuficiencia CEAP C2, arteriálna hypertenzia 1. stupňa ESH/ESC a zmiešaná úzkostne depresívna porucha považoval za odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 55-ročnú posudzovanú, ktorá je dlhodobo liečená pre migrénu a vertebrogénne ťažkosti hlavne krčnej chrbtice. Je v stálej liečbe neurológa, ortopéda a fyziatra pre bolesť chrbta a kĺbov. Od posledného posúdenia zdravotného stavu, od 29. 04. 2013, nedošlo k jeho podstatnému zhoršeniu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35 %. K zhodnému záveru pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach vo svojom posudku podanom dňa 04. 02. 2016 pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľky charakterizoval diagnostickým záverom: migréna s aurou (klasická migréna), cervikokraniálny syndróm, koxartróza (artróza bedrového kĺbu), chronická venózna insuficiencia, arteriálna hypertenzia a zmiešaná úzkostne depresívna porucha, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky na základe ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky aj tento posudkový lekár považoval choroby nervového systému - s porovnaním, pričom toto začlenil do kapitoly VI, odd. A, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Rovnako tento posudkový lekár považoval za odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % pre ďalšie zdravotné postihnutia - cervikokraniálny syndróm, koxartróza (artróza bedrového kĺbu), chronická venózna insuficiencia, arteriálna hypertenzia a zmiešaná úzkostne depresívna porucha. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že posudzovaná je vyučená kaderníčka, ktorá aj pracuje ako kaderníčka. Pre polymorfné ťažkosti bola opakovane vyšetrená na rôznych odborných ambulanciách. Internistom a kardiológom je sledovaná pre hypertenziu dobre kompenzovanú liečbou bez orgánových komplikácii. Cievnou ambulanciou je raz ročne vyšetrená pre varixy na dolných končatinách opakovane bez zápalových zmien, bez nálezu trombov, tepnový systém na dolných končatinách je opakovane bez uzáveru. Ortopédom bola opakovane vyšetrená pre subjektívne udávané bolesti bedrových kĺbov, bolesti chrbta, objektívne - funkčne len s ľahkým obmedzením pohyblivosti bedrových kĺbov, denzitometrickým vyšetrením zistená začínajúca forma osteoporózy. Opakovaným neurologickým vyšetrením bola zistená mierna porucha statodynamiky chrbtice bez známok koreňového dráždenia, indikované pomocné CT a MRI vyšetrenie krčnej a driekovej chrbtice bez degeneratívnych zmien. V dlhodobej liečbe je pre migrenózne bolesti hlavy dobre reagujúce na liečbu. Od 02/2015 je aj v liečbe psychiatra pre úzkostnú poruchu. Ani jedno z uvedených ochorení nespĺňa posudkové kritéria invalidity. Všetky ochorenia sú posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované a nespôsobujú u posudzovanej pokles pracovnej schopnosti. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím aj naďalej ostáva bežná migréna, ktorá je s porovnaním zaradená do kapitoly VI, odd. A, pol. 4, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % s navýšením o 5 % pre ostatné posudkovo nevýznamné ochorenia. Navrhovateľka v priebehu pojednávania dňa 26. 04. 2016 zotrvala na opravnom prostriedku z dôvodov, uvedených v jeho písomnom vyhotovení. Zhodne ako pred jednotlivými posudkovými lekármi popísala svoje subjektívne ťažkosti, ktorými trpí a ktoré u nej pretrvávajú doposiaľ. Uviedla, že vzhľadom na to, že jej už nebolo vyplácané nemocenské, pokúsila sa nastúpiť do práce. V tejto však nevydržala dlho, keďže hluk v prostredí kde pracuje a neustála vrava v nej opätovne vyvolali pocity ako pred hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení, tzn., že sa rozklepala a nebola schopná vo svojej práci pokračovať. Nedokáže svoju prácu vykonávať ani tri hodiny. Poukázala na to, že má bolesti chrbtice a opätovne ju začal bolieť bedrový kĺb. Svoje povolanie vykonáva neustále na nohách a týmto trpí jej chrbtica, ktorá je zaťažená. Dodala, že aj jej manžel je z nej nervózny, pretože doma sa nevie sústrediť na prácu a ani žiadnu vážnejšiu prácu vykonávať nemôže. Pravidelne užíva lieky, ktoré jej boli predpísané psychiatrom, ktoré jej pomáhajú zvládať stavy úzkosti, ktoré má, avšak po nich je utlmená, pretože tieto lieky majú vplyv hlavne na to, aby sa dobre vyspala. Predtým mala také stavy, že sa bála, že dostane infarkt, pretože cítila ťarchu na hrudi, v dôsledku ktorej skutočnosti prestala jesť, pila len v nevyhnutnej miere, nevedela spať, čo vyústilo do jej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení tak, ako to vyplýva z návrhu i zdravotnej dokumentácie. Dodala, že práca, ktorú vykonávala v uplynulom období ju poznačila, čo má za následok podstatné zhoršenie jej zdravotného stavu až do takej miery, v akej je v súčasnej dobe. Na záver uviedla, že v jej prípade ide o opakované posudzovanie jej zdravotného stavu, pretože už v minulosti si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, bolo to v roku 2011, kedy jej bola posudkovými lekármi priznaná 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tom čase však ešte netrpela psychiatrickým ochorením a preto jej nie je jasné, prečo aj v súčasnosti jej bola priznaná 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď k už uvedeným ochoreniam sa pridružilo aj ochorenie psychiatrické. Zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom predovšetkým na to, že navrhovateľka v priebehu správneho konania nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o zhoršení zdravotného stavu v tokom rozsahu, ktorý by odôvodňoval invaliditu. K záverečnému vyjadreniu navrhovateľky zástupkyňa odporkyne uviedla, že pri posudzovaní zdravotného stavu sa nesčítavajú percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre jednotlivé zistené ochorenia, ale určuje sa takým spôsobom, že z ochorení, ktorými žiadateľ trpí sa určí to, ktoré je najzávažnejšie a podľa jeho štádia sa začlení do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a takýmto spôsobom sa tomuto ochoreniu priradí aj percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že nie je rozhodujúce, koľkými ochoreniami žiadateľ trpí, ale aké sú závažné a miera poklesu schopnosti sa určuje za najzávažnejšie postihnutie. Túto je možné navýšiť s prihliadnutím na závažnosť ďalších zdravotných postihnutí maximálne o 10 %. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili jej zdravotné postihnutia, vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie i vlastných vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť Zdravotné poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo veci konajúcich posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná. Podľa týchto posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má menovaná stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Tak, ako to uviedla aj zástupkyňa odporkyne, povinnosťou posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky bolo na základe zdravotnej dokumentácie zistiť, akými ochoreniami trpí, ktoré ochorenie je najzávažnejšie a rozhodujúce, v akom je štádiu a toto začleniť do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kde je uvedený zoznam všetkých ochorení, ich jednotlivých štádií, ku ktorým je pričlenené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ustanovenie § 71 ods. 8 cit. zákona oprávňuje posudkového lekára zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vzhľadom na závažnosť ďalších postihnutí, ktoré ovplyvňujú celkový zdravotný stav maximálne o 10 %. V danom prípade posudkové orgány toto svoje oprávnenie využili a navrhovateľke zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % podľa záverov odborných lekárov, obsiahnutých v ich nálezoch z vyšetrení, ktoré navrhovateľka absolvovala. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje porovnaním so zdravou fyzickou osobou, t. j. nie vo vzťahu k pôvodnému povolaniu, ktoré posudzovaný vykonáva. Postup posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky v správnom konaní bol súladný s citovanou právnou úpravou. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p., aplikovaným na základe ustanovenia § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.