Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200157 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200157.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: T. L. C. Ľ. H. W. C. P. U. W. Ý., bytom O. XX, T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 26. októbra 2015 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok lebo podľa posudku posudkového lekára zo dňa 12.10.2015 pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie. Uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, lebo záver posudkovej komisie nebol verifikovaný názorom znalca z odboru neurológie, ktorého ustanovenia sa domáha. Má trvalé problémy s chrbticou v oblasti krčných a lumbálnych medzistavcových platničiek, o čom svedčia zdravotné záznamy. 3. Odporkyňa na súdnom pojednávaní a v písomnom vyjadrení navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V konaní o opravnom prostriedku navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. 4. Súd v konaní podľa § 250l ods. 2 z dôvodu, že podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162 /2015 Z. z. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne, lekárskou správou posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach z 11.02.2016 a doplňujúcou lekárskou správou zo 14.04.2016, pripojeným posudkovým spisom (zdravotná dokumentácia navrhovateľa), dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. 5. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľ si podal žiadosť o dávku sociálneho poistenia dňa 04.05.2015, ku ktorej pripojil aj odborné lekárske nálezy. 6. Zdravotný stav navrhovateľa pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia aj v prítomnosti navrhovateľa posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce dňa 12. októbra 2015 a v odbornom posudku o invalidite uviedla, že po vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení odborných lekárskych nálezov z neurologických vyšetrení, rehabilitačných vyšetrení dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b), kde je stanovené rozpätie 20 % až 35 %, stanovila 30 %. Na tomto závere zotrvala aj po zhodnotení novo doloženého odborného lekárskeho neurologického vyšetrenia dňa 20.01.2016. 7. V súdnom konaní zdravotný stav na účely invalidity posúdila aj posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach aj v prítomnosti navrhovateľa dňa 11.02.2016 a dospela k zhodnému záveru ako posudková lekárka v správnom konaní, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) v rozsahu 30 %. Uviedla, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu na základe doložených odborných lekárskych vyšetrení je rozhodujúcim zdravotným postihnutím porucha statodynamiky v C a LS oblasti chrbtice vyplývajúce z chorobných (degeneratívnych) zmien na chrbtici (nie sú prítomné známky trvalého nervového, či svalového dráždenia, či sfinkterové poruchy). V doplňujúcej lekárskej správe zo dňa 14.04.2016, keď zhodnotila aj novo doložené odborné vyšetrenie neurologické uviedla, že novo doložené odborné vyšetrenie nedokumentuje zhoršenie zdravotného stavu, neurológ verifikuje parciálnu remisiu (čiastočné vymiznutie príznakov choroby) a to bolesti v driekovej časti chrbtice. Pretrvávajú poruchy statodynamiky, najmä v C oblasti chrbtice, avšak naďalej bez známok horeňového dráždenia (šľachovo - okosticové reflexy na HK aj DK sú v norme), svalový tonus a trofika na HK a DK sú v norme, chôdza po špičkách a pätách prevedená. 8. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 a nasl. zákona o sociálnom poistení. 9. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 10. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 11. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa prílohy č. 4 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 12. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 zákona o sociálnom poistení. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 13. Z uvedených ustanovení vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení okrem iného podmieňuje invaliditu poistenca aj tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona). 14. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa § 71 ods. 6 zákona možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení). 15. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je teda podstatnou otázkou vplyv dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav navrhovateľa na účely invalidity, či už v správnom konaní, t. j. pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, alebo v súdnom konaní, t. j. po podaní opravného prostriedku, podľa názoru krajského súdu postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Z odborných lekárskych posudkov posudkových lekárov nevyplýva, že by došlo k zmene diagnostických záverov, ktoré vyplývajú z odborných lekárskych nálezov. 16. Preto krajský súd považuje posudky posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa za úplné, objektívne a presvedčivo zdôvodňujúce záver ohľadne rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, ako aj stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 %. Pretože u navrhovateľa nebolo preukázané na základe odborných lekárskych vyšetrení, ktoré navrhovateľ absolvoval a lekárske správy predložil posudkovým lekárom, že by jeho zdravotný stav spĺňal zákonné podmienky invalidity stanovené v § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, teda že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u neho o viac ako 40 %. 17. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, a preto súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 3 O. s. p. potvrdil. 18. Námietke navrhovateľa, aby bol opätovne posúdený jeho zdravotný stav bolo v plnom rozsahu vyhovené, pretože jeho zdravotný stav po podaní opravného prostriedku posúdil nielen posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ale aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice na základe aktuálnych a navrhovateľom predložených odborných lekárskych vyšetrení, predovšetkým z neurológie. Súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, pretože má za to, že odborné lekárske posudky posudkových lekárov sú úplné, objektívne a nie sú ani v rozpore čo sa týka diagnostického záveru s diagnostickým záverom odborných lekárskych vyšetrení. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.