Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Saz/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200158 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200158.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Marianna Hrabovecká, v právnej veci navrhovateľa: V. N., nar. XX.XX.XXXX v meste V. Z., okres P., V. W. V. Ľ. F. (ďalej len „V."), V. štátnej príslušnosti, V. národnosti, L. vierovyznania, č. cestovného dokladu: XXXXXXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí v meste V. Z., sídlisko V., bez bližšieho označenia ulice alebo čísla domu, V., toho času v F. D. S. Č.. XXX, Slovenská republika (ďalej len „SR"), zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Košice, Moyzesova 18, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Migračný úrad, ul. Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-PO-189-14/2015-Ž zo dňa 18.01.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-189-14/2015-Ž zo dňa 18.01.2016. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.01.2016 ČAS: MU-PO-189-14/2015-Ž zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľ dňa 23.11.2015 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, nakoľko v domovskej krajine túto možnosť, ako ani slobodu prejavu, nemá. Taktiež sa chcel zosobášiť so svojou priateľkou I. N.. Dňa 02.12.2015 bol s navrhovateľom vykonaný vstupný pohovor, v ktorom uviedol, že v krajine pôvodu nikdy nebol trestne stíhaný a nemal nikdy problémy s políciou, neprišiel do stretu s armádou, ani štátnymi orgánmi, ani nimi nebol prenasledovaný. O udelenie azylu požiadal z dôvodu, že si chce zlegalizovať pobyt v SR a uzavrieť manželstvo so svojou priateľkou I. N.. Druhým dôvodom je diskriminácia, ktorá vládne v V.. Navrhovateľ pochádza z nižšej sociálnej vrstvy a myslí si, že bol z tohto dôvodu diskriminovaný učiteľmi počas štúdia. Iné dôvody neuviedol. Po ukončení dvanásťročnej všeobecno- vzdelávacej školy pokračoval v štúdiu na vysokej škole N., v odbore architektúra, v meste N., ktoré predčasne v roku 2014 kvôli zlému prospechu ukončil. V krajine pôvodu má oboch rodičov, dvoch bratov a štyri sestry. Cieľovou krajinou navrhovateľa bola Č. F. (ďalej len „Č.“), kde chcel pokračovať v štúdiu architektúry. Za tým účelom si na Generálnom konzuláte Francúzskej republiky v V. vybavil turistické víza typu C. Po prílete do A. sa ubytoval u svojho strýka. Platnosť platných francúzskych víz vypršala počas jeho pobytu v ČR. Po zistení výšky poplatkov za štúdium sa rozhodol, že na školu nenastúpi. Zoznámil sa s I. N., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou plánovali sobáš. Od októbra 2015 býval u nej v obci F. D. S., okres A.. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že všetky skutočnosti, uvedené navrhovateľom, boli počas konania objektívne vyhodnotené, komplexne posúdené a žiadosť individuálne preskúmavaná. Po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť zakladal na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žiadateľ svoju žiadosť odôvodnil snahou o zlegalizovanie si pobytu v SR, o uzatvorenie manželstva a diskrimináciou počas štúdia v V., ktoré skutočnosti sa v žiadnom prípade nezhodujú s dôvodmi udelenia azylu. Navrhovateľ v priebehu konania neuviedol skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný, resp. že by mal obavy z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Výslovne uviedol, že políciou, armádou a inými zložkami štátu v krajine pôvodu nebol prenasledovaný a ani s nimi neprišiel do kontaktu. Hlavným dôvodom jeho žiadosti o azyl bolo zlegalizovanie si pobytu v SR, sobáš a možnosť štúdia. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Administratívny postup uzatvorenia manželstva medzi občanom SR a cudzincom upravujú iné právne predpisy ako zákon o azyle. Inštitút azylu nemôže v nijakom prípade slúžiť ako nástroj na zlegalizovanie pobytu navrhovateľa. Navrhovateľ za svojou priateľkou pricestoval začiatkom októbra 2015, avšak o azyl požiadal až 23.11.2015 po tom, ako bol kontrolovaný políciou a začalo sa konanie o jeho administratívnom vyhostení. Po vstupe na územie SR mal dostatok času na to, aby aktívne prejavil svoju vôľu požiadať o azyl, čo však neurobil. Odporca nevylučuje, že navrhovateľ mohol neúspechy v štúdiu subjektívne pociťovať ako diskrimináciu, musí však dodať, že nenachádza súvislosť medzi údajnou diskrimináciou a rasou, náboženstvom, národnosťou, politickou príslušnosťou alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine navrhovateľa. Ani navrhovateľ takúto spojitosť neuviedol. Vo svojom rozhodnutí odporca tiež uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali posudzovanie poskytnutia doplnkovej ochrany podľa zákona o azyle. Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, nemal problémy so štátnymi orgánmi, políciou a nebol nikým prenasledovaný. Politicky sa neangažoval. Z krajiny vycestoval legálne. Podľa aktuálnych informácií z obdobia prvého a druhého štvrťroka 2015 mimovládnej organizácie Armed Conflict Location & Event Data Project okres Naama, v ktorom sa nachádza mesto V. Z. (bydlisko navrhovateľa), je charakteristický nulovým počtom smrteľných incidentov. Bezpečnostná situácia v V. je primerane stabilná a nemá negatívny dopad na civilné obyvateľstvo. Odporca z uvedeného vyvodil, že neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by navrhovateľ bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia tak, ako ju definuje zákon o azyle. Podľa údajov EUROSTAT-u zo 06.10.2015, aj prax mnohých európskych štátov dokazuje, že štátni príslušníci V. sú navracaní do krajiny pôvodu bez obáv z prípadných postihov. Odporca podotkol, že z dostupných informácií o krajine pôvodu navrhovateľa vyplýva, že neúspešní žiadatelia o azyl môžu pritiahnuť pozornosť V. orgánov v súvislosti s podozrením zo spolupráce s teroristickými či islamskými skupinami. Nepriateľskému zaobchádzaniu môžu čeliť navrátilci, ktorí V. opustili nelegálne, avšak navrhovateľ ani do jednej z uvedených kategórií osôb nepatrí. Odporca vylúčil, že by bol navrhovateľ za opustenie krajiny stíhaný a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, pričom v súčasnej dobe v V. neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt takého rozmeru, ktorý by pre neho predstavoval individuálnu hrozbu podľa definície vážneho bezprávia. Odporca zabezpečil do konania informácie o krajine pôvodu V. MU-ODZS-2015/000498-002 z 15.12.2015 a informácie verejne dostupných mediálnych portálov. Odporca vzhľadom na to, že navrhovateľ odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, zamietol žiadosť navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 zákona o azyle. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok a žiadal rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľ s rozhodnutím odporcu nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože krajinu pôvodu opustil z dôvodu jeho diskriminácie počas vysokoškolského štúdia z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine - nižšej chudobnej vrstve, ktoré opísal na pohovore. Odporca pochybil aj pri vyhodnotení bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal na oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/ asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/alzirska-demokratickaludovarepublika?displayMode=1), podľa ktorého aj napriek mimoriadnym opatreniam zo strany bezpečnostných zložiek a armády sa v poslednom období zvýšila intenzita teroristických útokov, ktoré sa preniesli do predmestia i do samotného centra hlavného mesta V.. MZV SR neodporúča uskutočňovať individuálne súkromné cesty slovenským občanom do krajiny. Služobné cesty možno uskutočňovať v prípadoch, že ich cieľom sú väčšie mestá a delegácia má svojho V. partnera, ktorý zodpovedá za jej bezpečnosť. Časté sú prípady falošných hliadok na cestách, zrejme vo večerných hodinách. Navrhovateľ mal za to, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu a následne predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Z toho dôvodu by mal odporca priznať minimálne doplnkovú ochranu navrhovateľovi. Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 16.03.2016 vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietkam navrhovateľa uviedol, že jeho sestry vysokoškolské štúdium v krajine pôvodu úspešne zakončili a pracujú vo vyštudovaných odboroch. Navrhovateľ sa pri pohovore k dôvodom obmedzenej slobody prejavu vôbec nevyjadril. K citovanému oznámeniu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý má situáciu v krajine pôvodu dokumentovať, odporca uviedol, že nemôže sprostredkovať úplný, vyčerpávajúci obraz k určitej krajine alebo otázke a nedá sa z neho odvodiť ani azylová relevancia jednotlivého prípadu. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.05.2016 o 10:30 hod.. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. V zmysle § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.(§ 13b ods. 1 a 2 zákona o azyle) Podľa § 12 ods. 1 zák. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ: a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti. Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (§ 12 ods. 3 zákona o azyle) Z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia nezapočítava. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa, uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keďže v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľovi žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované, či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. V ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle sú vymedzené zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v prípade, ak žiadateľ svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch alebo skutočnostiach ako sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b citovaného zákona, pričom také rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania. Vyplývajúc z administratívneho spisu odporcu odvolací súd považoval za preukázané, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ktoré sa začalo dňa 23.11.2015 vyhlásením cudzinca o žiadosti o udelenie azylu na území SR. Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnil existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ skutočnosť, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ v priebehu azylového konania neuviedol žiadne podstatné skutočnosti a nepredložil žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. Navrhovateľ žiadal o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dvoch dôvodov, a to uzavretia manželstva so svojou priateľkou I. N. a diskriminácie. K odvolacej námietke, že odporca dospel pri posudzovaní diskriminácie navrhovateľa v krajine pôvodu k nesprávnym skutkovým zisteniam je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ v priebehu azylového konania sám uviedol, že sa nikdy nesťažoval na (údajný) diskriminačný postup učiteľov vysokej školy a jeho sestry dosiahli (na iných vysokých školách) vysokoškolské vzdelanie bez prejavov diskriminácie. Preto má súd za to, že študijné neúspechy navrhovateľ mohol subjektívne pociťovať ako diskrimináciu, ktorá však nemá znaky prenasledovania podľa § 2 písm. d) bodu 2. zákona o azyle. Nad rámec žiadosti navrhovateľa sa odporca zaoberal v tomto konaní podmienkami poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle na základe informácií zo dňa 18.12.2015 a konštatoval, že navrhovateľ opustil krajinu pôvodu legálne na základe vlastného platného cestovného dokladu. Vylúčil, že by bol navrhovateľ za opustenie krajiny stíhaný a podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Situácia v V. v súčasnej dobe nepredstavuje pre navrhovateľa individuálnu hrozbu podľa definície vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. V prejednávanej veci teda odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli správne a logicky vyhodnotené. Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nemal preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.