Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200192 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200192.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobcu X. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. P. O. K. Č.. X, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-141/2015-P z 15.01.2016, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2-141/2015-P z 15.01.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach 24.02.2016, podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p., v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v priestupkovej veci žalobcu, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RV-ODI2-168/2015-SK z 13.11.2015, konajúc podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku. 2. Prvostupňovým rozhodnutím z 13.11.2015 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Rožňave, Okresný dopravný inšpektorát uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 300 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov a zároveň podľa § 79 ods. 1 uvedeného zákona s poukázaním na § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2016 v platnom znení zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16 €. 3. Ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 15.11.2016 a obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, „Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, ako príslušný prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, že X. Q.J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. W., P. O. K. X, dňa 13.06.2015 v čase okolo 22.35 hod. v K. R. B. K., pri vedení motorového vozidla značky K. D. evidenčného čísla W. prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci najmenej o 22 km/hod., pri zohľadnení najväčšej možnej odchýlky cestného radarového rýchlomera W. XFCCD-B. C..Č..XXXX/XX (pozn.+- 3 km/hod. z nameranej hodnoty pri stacionárnom režime merania, nakoľko nameraná rýchlosť motorového vozidla hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach bola 75 km/hod.“ 4. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného X. Q. (žalobcu) podľa zákona platného a účinného v čase spáchania priestupku, ako porušenie ustanovenia § 16 ods. 4 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uznal ho tak vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). 5. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 15.01.2016 v reakcii na jednu z odvolacích námietok žalobcu o neprimeranosti uložených sankcií za spáchaný priestupok uviedol, že „k uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákona platného a účinného v čase spáchania priestupku). V zmysle citovaného ustanovenia mohol správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do 3 rokov.“ 6. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia z 15.01.2016 k námietke žalobcu poukazujúcej na okolnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa S.. V. T., poukázal na nezvratné skutkové zistenia týkajúce sa dôkazného stavu o prekročení rýchlosti žalobcom dňa 16.06.2015 a tým o naplnení pojmových znakov žalobcom spáchaného priestupku, pričom k danej odvolacej námietke zároveň dal do pozornosti žalobcu úradný záznam správneho orgánu zo 07.12.2015, obsahom ktorého je vyjadrenie zamestnanca prvostupňového správneho orgánu R.. S.. V. T. o tom, že sa necíti byť zaujatým voči žalobcovi v preskúmavanej právnej veci. Ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave z 18.12.2015 o nevylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania o priestupku. 7. Obsahom žaloby, doručenej Krajskému súdu v Košiciach 24.02.2016 boli námietky zhodného skutkového a právneho vymedzenia s námietkami uvedenými žalobcom v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu z 13.11.2015. Žalobca predovšetkým namietal nasledovné skutočnosti: - tvrdil, že nerešpektovaním žiadosti právneho zástupcu žalobcu o doplnenie dokazovania výsluchom samotného žalobcu ako osoby obvinenej z priestupku, bolo porušené jeho právo ako účastníka administratívneho konania, garantované Ústavou Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 Ústavy, - opakovane namietal postup správneho orgánu prvého stupňa, ktorým nevylúčil z prerokovania a rozhodnutia veci zamestnanca prvostupňového správneho orgánu S.. T., - argumentujúc nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci žalobca namietal nevypočutie svedkyne Ľ. K., ktorá sa v čase zastavenia žalobcu dopravnou hliadkou dňa 13.06.2015 mala nachádzať v motorovom vozidle, ktoré žalobca riadil a odstrániť rozpory vo výpovediach príslušníkov dopravnej hliadky a skutočným priebehom kontroly spočívajúcich v použití (nepoužití) výstražného znamenia na zastavenie vozidla, označení príslušníkov dopravnej polície a označení ich služobného vozidla na mieste, kde sa mal obvinený (žalobca) spáchania priestupku dopustiť, - argumentujúc judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR namietal porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v preskúmavanej veci, - k obsahu fotodokumentácie ako dôkazného materiálu obsiahnutej v priestupkovom spise správneho orgánu prvého stupňa uviedol v žalobe tvrdenie, že „fotodokumentácia z miesta spáchania priestupku nachádzajúca sa na strane 19 priestupkového spisu, nie je dôkazom spôsobilým preukázať, že k jej vyhotoveniu došlo C. K. R. B. K. a že sa namerané vozidlo nachádzalo v úseku z najvyššou dovolenou rýchlosťou 50km/h.“ V súvislosti s dokumentáciou priestupku namietal žalobca aj údaje obsiahnuté v administratívnom spise týkajúce sa umiestnenia službukonajúcej policajnej hliadky na ulici K. v rozpore s inštruktážou a osobitným plánom na vykonanie kontroly ODI OR PZ v Michalovciach na strane 22-25 priestupkového spisu. 8. Poukazujúc na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, žalobca alternatívne navrhol, aby súd zmenil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 15.01.2016 tak, že konanie v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) alebo c) zastavil, alebo zrušil rozhodnutie žalovaného z 15.01.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 13.04.2016 (č.l.24 - 26 súdneho spisu) zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 15.01.2016. 10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúci podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok účinný od 01. júla 2016) dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 15.01.2016 je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c), d), g) Správneho súdneho poriadku. 11. Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. c), d), g) SSP). 12. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP upravujúceho výnimky zo senátneho rozhodovania krajského súdu vo veciach správneho súdnictva, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania, podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Rozvrh práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2016 stanovil v časti správny súd (na strane 99) pravidlo, podľa ktorého „...Sudca spravodajca, ktorému v súlade s právnymi predpismi platnými do 30.6.2016 bola ako spravodajcovi pridelená senátna vec, je po 30.6.2016 zákonným sudcom v tejto veci, ak podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho súdneho poriadku má v nej konať a rozhodovať sudca.“ 13. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 46 Správneho poriadku, podľa ktorého postupovali správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 15. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 16. Podľa § 60a uvedeného zákona ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. 17. Zásada zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy obsiahnutá v ustanovení § 46 Správneho poriadku zahŕňa okrem právnej požiadavky súladnosti administratívneho rozhodnutia so zákonmi a ďalšími podzákonnými právnymi aktmi aj požiadavku ústavnosti, t.j. súladu daného individuálneho správneho aktu s Ústavou SR, a to pri zdôraznení článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonom. Daná právna priorita noriem medzinárodného práva vyplýva aj z článku 154c Ústavy SR. 18. Ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 15.01.2016, ako aj z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, žalovaný v preskúmavanej právnej veci vyvodil administratívno-právnu zodpovednosť žalobcu pre porušenie dotknutých ustanovení § 22 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania priestupku žalobcom, ktoré bolo účinné do 31.12.2015. Podľa daného znenia priestupkového zákona, za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) uvedeného zákona (ak vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h. na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac) možno mu uložiť pokutu od 150 € do 800 € a zákaz činnosti do troch rokov. Sankcie uložené správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným v preskúmavanej právnej veci zodpovedajú zákonom vymedzenej sadzbe trestov podľa právneho stavu účinného do 31.12.2015. 19. V čase rozhodovania žalovaného v danej právnej veci (15.01.2016) bol už však účinný zákon o priestupkoch v znení, podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod 2 zákona o priestupkoch (zákona o priestupkoch) prekročenie rýchlosti vodičom motorového vozidla v obci o 21 až 50 km.h na -1, alebo mimo obce o 31-60 km.h na -1) možno podľa § 22 ods. 2 písm. d) uložiť pokutu od 150 € do 600 €. Právna úprava účinná v čase rozhodovania žalovaného ako správneho orgánu druhého stupňa teda v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia neumožňovala uložiť žalobcovi trest zákazu činnosti do troch rokov za priestupok zadokumentovaný v administratívnom spise a označený vo výrokovej časti a odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Ako je to zrejmé z formulácii obsiahnutých v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 15.01.2016 žalovaný si bol tejto skutočnosti vedomý, keď opakovane zdôrazňoval pri citácii dotknutých ustanovení zákona o priestupkoch, že rozhodoval podľa právneho stavu v čase spáchania priestupku. Napriek tomu v odôvodnení rozhodnutia z 15.01.2016 absentujú právne dôvody, ktorými by žalovaný správny orgán objasnil, na základe akých právnych úvah nezohľadnil v preskúmavanej právnej veci právny stav platný v čase jeho rozhodovania upravujúci miernejšiu výšku a druh uložených sankcií, t.j. evidentne priaznivejší v prospech žalobcu. 20. Súd daný postup žalovaného hodnotí ako právne pochybenie zakladajúce právne dôvody obsiahnuté v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku, vychádzajúc predovšetkým z dikcie § 46 Správneho poriadku, obsahujúceho právne kritéria zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a z obsahu § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Záver o potrebe zohľadnenia novšej právnej úpravy vo veciach administratívneho trestania účinnej v čase rozhodovania správneho orgánu druhého stupňa je navyše podopretý aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR k danej právnej problematike (napr. rozsudok NS SR č.k. 6Sžo/51/2011 z 22.08.2012). 21. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, ustanovená v citovanom článku 56 ods. 6 Ústavy SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, teda aj na ukladanie sankcií za porušenie povinností chránených správnym právom. Z uvedeného vyplýva, že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z ústavy. 22. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti účastníkov konania aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 120/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Ak došlo k zmene právnej úpravy, všeobecný súd musí na túto skutočnosť reagovať a jeho reakcia musí nájsť odraz v zdôvodnení rozhodnutia Rozhodnutie č. 22/2010-Zbierka rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. 23. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, súd vychádzajúc z hore citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (článok 7 ods. 5, článok 154c) uznal za dôvodnú aj žalobnú námietku poukazujúcu na skutočnosť, že v administratívnom konaní nebolo umožnené žalobcovi osobne sa zúčastniť prejednania jeho priestupkovej veci, keď nebolo vyhovené žiadosti jeho právneho zástupcu o určenie ďalšieho termínu ústneho pojednávania. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, vychádzajúc z hore citovaných ustanovení Ústavy SR, je aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd, ktorí v článku 6 ods. 3 písm. b), c), d) uvádza ako minimálne práva toho, kto je obvinený z trestného činu (aplikovateľné aj pre administratívne trestanie) právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu atď. Právne prepojenie daných ustanovení Dohovoru o ochrane základných a práv a ľudských slobôd je dané aj ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy SR. 24. Správny súd je preto toho názoru, že žalobcom vytýkaným postupom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v súvislosti s odmietnutím možnosti výsluchu žalobcu ako osoby obvinenej zo spáchania priestupku na ústnom pojednávaní došlo k porušeniu jeho procesných práv v administratívnom konaní zakladajúcich tým aj dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Orgán objasňujúci priestupok pritom nemal pri posudzovaní žiadosti právneho zástupcu žalobcu prednesenej na ústnom pojednávaní o priestupku žiaden skutkový a právny dôvod pre konštatovanie o snahe žalobcu vyhnúť sa zákonnému postihu za ním spáchané protiprávne konanie, tak ako to prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení rozhodnutia o priestupku z 13.11.2015. 25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa možného vylúčenia zamestnanca správneho orgánu prvého stupňa R.. S.. V. T. súd danú žalobnú námietku nepovažoval z dôvodnú, vzhľadom na skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa sa jej obsahom podľa názoru správneho súdu dôsledne zaoberal, konštatujúc okrem iného, že je v súlade s obsahom administratívneho spisu tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa obsiahnuté v predkladacej správe z 22.12.2015, podľa ktorého „skutočnosť, že vo veci priestupku koná ako správny orgán npor. S.. V. T. bola obvinenému X. Q. známa od 15.10.2015, pričom obvinený, ako ani S.. O. K., ako právny zástupca X. Q. zaujatosť uvedeného zamestnanca správneho orgánu do momentu rozhodnutia vo veci nenamietali, túto právny zástupca obvinenému správnemu orgánu oznámil až v podanom odvolaní dňa 30.11.2015, teda až po vydaní rozhodnutia vo veci samej, čo je v rozpore so zásadou spolupráce účastníkov konania a správneho orgánu...“. Súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je aj rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania o priestupku z 18.12.2015, v odôvodnení ktorého sú uvedené všetky relevantné skutočnosti vzťahujúce sa k námietke žalobcu ako účastníka konania o priestupku, ktoré aj podľa názoru súdu nenavodzujú právny záver o potrebe vylúčenia zamestnanca správneho orgánu podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku. 26. Pokiaľ ide o dôkazné návrhy žalobcu predkladané v administratívnom konaní, v neakceptovaní ktorých žalobca vzhliadol ďalší dôvod pre zrušenie administratívneho rozhodnutia, súd zhodne s právnym názorom prezentovaným správnymi orgánmi konštatuje existenciu dôkazov o prekročení rýchlosti žalobcom v cestnej premávke dňa 13.06.2015 v meste K. na B. K.. Ako to vyplýva z ustanovenia § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z obsahu základných zásad správneho konania obsiahnutých v § 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku pritom okrem iného vyplýva aj to, že správne orgány sú povinné dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Je teda vecou správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a aké dôkazné návrhy účastníkov konania akceptuje pre dostatočné objasnenie skutkového stavu veci, avšak zároveň je aj povinnosťou správnych orgánov v odôvodnení administratívnych rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov a na základe akých hodnotiac záverov odmietli vykonať dôkazy navrhované účastníkom konania. V naznačenom smere podľa názoru súdu absentujú v odôvodnení rozhodnutia žalovaného z 15.01.2016 vyčerpávajúce dôvody vzťahujúce sa na dôkazné návrhy žalobcu. 27. Vzhľadom na hore uvedené hodnotiace právne závery správneho súdu, ktorými je správny orgán viazaný (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP) bude v ďalšom priebehu administratívneho konania nevyhnutné postupovať v súlade s ich obsahom. Keďže z ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP vyplýva možnosť pre správny súd zrušiť popri preskúmavanom rozhodnutí žalovaného aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktorému predchádzalo iba na návrh žalobcu, ktorý v konaní nebol predložený, správny súd v preskúmavanej právnej veci nemal procesnoprávnu možnosť zrušenia prvostupňového rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-RV-ODI2-168/2015-SK z 13.11.2015. Bude teda na samotnom žalovanom zvolenie ďalšieho procesnoprávneho postupu v danej administratívnej veci, teda aj možnosti zrušenia prvostupňového rozhodnutia o priestupku, za účelom zabezpečenia plnohodnotného dvojinštančného konania pre účastníka administratívneho konania. 28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobe bolo vyhovené z dôvodu existencie relevantných žalobných námietok proti preskúmavanému rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené aj na základe ich obsahu, súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov súdneho preskúmavacieho konania. Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.