Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Sp/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200250 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200250.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľky U. S. C. O. D. F. K. C. O. , I. Ľ. X, D., proti odporcovi Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 2614/2016-KaKE, R.z. 4108/2016 zo dňa 22.01.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. 2614/2016-KaKE, R.z. 4108/2016 zo dňa 22.01.2016. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica, vedený v Poštovej banke, a.s. Bratislava súdny poplatok 35,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Odporca rozhodnutím č. 2614/2016-KaKE, R.z. 4108/2016 zo dňa 22.01.2016 podľa § 10 ods.5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že navrhovateľka žiadosťou doručenou odporcovi dňa 23.10.2015 požiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti v konaniach vedených na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010. Odporca konštatoval, že Okresný súd Košice II. rozsudkom č.k. 22C/135/2008-181 zo dňa 11.12.2012 zamietol žalobu žalobkyne (žiadateľky) o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 11Co/86/2013-204 zo dňa 31.07.2013 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a zmenil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok Okresného súdu Košice II. zo dňa 11.12.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2013. 2. Vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 43C/150/2010 bolo konanie v tejto veci uznesením zo dňa 15.10.2012 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku navrhovateľkou. Uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 15.10.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/6/2013 zo dňa 25.01.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2013. Uvedené uznesenie navrhovateľka napadla dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3Cdo/345/2013 zo dňa 18.11.2013 tak, že dovolacie konanie zastavil. Uznesením zo dňa 04.04.2014 Okresný súd Košice II. vyrubil navrhovateľke súdny poplatok za námietku zaujatosti. V odvolaní navrhovateľky proti tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/788/2014-196 zo dňa 20.02.2015 tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 04.04.2014 č.k. 43C/153/2010-164. Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/788/2014-196 zo dňa 20.02.2015 podala žiadateľka dovolanie, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 04.04.2014 č.k. 43C/153/2010-164 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/788/2014-196 zo dňa 20.02.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2015. 3. Odporca konštatoval, že sťažnosť v zmysle článku 127 Ústavy SR podľa ustanovenia § 49 a § 53 ods.1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR má podať fyzická alebo právnická osoba v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Uvedená lehota sťažovateľke vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu Košice II. v konaniach pod sp.zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010 už uplynula. Uplynutie tejto lehoty vo vzťahu k predmetnej právnej veci, s ktorou sa obrátila žiadateľka na odporcu, je potrebné hodnotiť ako zrejmú bezúspešnosť sporu v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca uzavrel, že navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z., a preto sa odporca splnením ďalších podmienok už nezaoberal. 4.Vo včas podanom opravnom prostriedku zo dňa 29.01.2016 doplnenom na výzvu súdu podaním zo dňa 20.05.2016 sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu. Domáhala sa pridelenia právneho zástupcu tak, aby mohla preukázať svoje tvrdenia. Poukázala na svoju zlú finančnú situáciu, ktorá jej neumožňuje, aby si sama zvolila právneho zástupcu. 5. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 predovšetkým opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 29.01.2016 navrhol odmietnuť z dôvodu, že navrhovateľka ani na výzvu súdu nekonkretizovala svoje odvolacie dôvody. V prípade, ak by súd o opravnom prostriedku navrhovateľky konal, navrhol napadnuté rozhodnutie zo dňa 22.01.2016 potvrdiť. Zotrvával na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že právo na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. vzniká za súčasného splnenia troch podmienok v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. Odporca sa v prejednávanom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zákona č. 327/2005 Z.z. bolo zabezpečiť prístup k súdu tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na ich právach z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci. Skúmanie otázky možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s tým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach, v ktorých žiadajú o priznanie, resp. poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na osobitosti v jednotlivých prípadoch. Je možné, že záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Odporca však má povinnosť zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu a len v prípade, ako konštatuje, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (za predpokladu splnenia ostatných podmienok ustanovených v § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z.) môže priznať žiadateľovi nárok na právnu pomoc. Prípady, kedy je spor považovaný za zrejme bezúspešný, sú v ustanovení § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. uvedené demonštratívne, ale na tieto prípady je centrum povinné prihliadať vždy. Nepriznaním nároku na poskytnutie právnej pomoci pre zrejmú bezúspešnosť sporu nezaniká možnosť žiadateľa, aby uplatnil svoj nárok na súde a súčasne požiadal súd o oslobodenie od platenia súdneho poplatku, alebo prípadne požiadal Slovenskú advokátsku komoru o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v zmysle § 24 ods.4 zákona o advokácii. Nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci Centrom znamená len to, že žiadateľovi v konkrétnom konaní nebude hradiť náklady na právne zastúpenie štát zo štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti odporca poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných prípadoch. 6. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. za použitia ustanovenia § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím a administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Súd o opravnom prostriedku navrhovateľky rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu v súlade s ustanovením § 250g ods.2 O.s.p. za použitia § 250l ods.2 O.s.p. 7. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka podala dňa 23.10.2015 odporcovi žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania sťažnosti na Ústavný súd SR okrem iného aj vo veciach vedených na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010. 8. Na žiadosť odporcu Kancelária Ústavného súdu SR listom zo dňa 10.11.2015 oznámila odporcovi, že v súčasnosti neeviduje žiadne podanie p. U. S., E.. XX.XX.XXXX, pričom menovaná v minulosti podala Ústavnému súdu SR 11 ústavných sťažností, pričom vo všetkých konaniach už bolo právoplatne rozhodnuté. 9. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 10. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 11.Podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. 12. Podľa ustanovenia § 53 ods.1 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia, opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. 13. Z oznámenia Kancelárie ústavného súdu SR zo dňa 10.11.2015 jednoznačne vyplýva, že k uvedenému dátumu sa neviedlo žiadne konanie o sťažnosti navrhovateľky s tým, že v minulosti Ústavný súd SR už právoplatne rozhodol o ňou podaných 11 ústavných sťažnostiach. Ku dňu 10.11.2015, kedy Ústavný súd SR listom potvrdil odporcovi, že na Ústavnom súde SR sa nevedie žiadne konanie o sťažnosti navrhovateľky, nesporne uplynula lehota dvoch mesiacov od právoplatnosti všetkých súdnych rozhodnutí vydaných vo veciach vedených na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 22C/135/2008 a 43C/153/2010. Dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti v zmysle § 53 ods.3 zákona ústavnom súde je prepadnou lehotou, ktorej uplynutím zaniká právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby podať sťažnosť. Preto je potrebné súhlasiť s právnym názorom odporcu, podľa ktorého v predmetnej právnej veci, s ktorou sa obrátila navrhovateľka na centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Skutočnosť, že nejde zrejme o bezúspešný spor je jednou z troch kumulatívnych podmienok uvedených v § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. Pretože navrhovateľka nesplnila podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nebolo už povinnosťou odporcu zaoberať sa splnením ďalších podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci, rozhodol tak v súlade so zákonom. 14. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľka v konaní nebola úspešná, preto jej súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods.1 a § 250l ods.2 O.s.p). 15. Neúspešná navrhovateľka bola v súlade s ustanovením § 2 ods.4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení a položky č. 10e sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu tohto zákona zaviazaná zaplatiť súdny poplatok 35,- eur (za použitia prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.07.2006 uvedeného v § 18f zákona č. 71/1992 Zb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.