Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/31/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200316 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7016200316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: D. Z. D.-E. W., R. XXX/X, L., práv. zast.: JUDr. Marián Páll, advokát, Bauerova 14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.01.2016 č. 21762/2016, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný podľa ust. § 74 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 21.09.2015 č. XXXXXXX/XXXX, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2010 v sume 12.302,22 eur. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia argumentoval: „Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl - jún 2010, výsledky ktorej sú uvedené v protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 07.03.2014, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 12.03.2014, čím bola daňová kontrola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená. Daňový subjekt sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole podaním zo dňa 02.04.2014 a boli sním spísané zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 12.09.2014 a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 22.10.2014. Následne správca dane vydal dňa 04.11.2014 rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Mikl, ktorým určil rozdiel v sume 12 302,22 € za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia bol záver správcu dane o porušení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“). Správca dane, pri preverovaní zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou T. E..A..O.., G. XX, XXX XX D., B. N.: V. (ďalej len „T. E..A..O..“) a daňovým subjektom, na žiadosť českej finančnej správy v rámci medzinárodnej výmeny informácií, zistil, že daňový subjekt D. Z., D. - E. W. v zdaňovacom období apríl 2010 dodal tovar s oslobodením od dane spoločnosti T. E..A..O.. do Českej republiky. Správca dane na základe predložených účtovných dokladov zistil, že platiteľ D. Z., D.-E. W. v zdaňovacom období apríl 2010 mal nakúpiť od spoločnosti Z., K..E.., N. XX/XXXX, L., B.: XXXXXXXX (ďalej len „Z., K..E..“), betonársku oceľ v zmysle faktúr zo dňa 21.04.2010 - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15 298,00 € (DPH: 2 442,54 €), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 14 940,00 € (DPH: 2 385,38 €), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15 270,76 € (DPH: 2 438,19 €), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15 119,00 € (DPH: 2 413,96 €), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15 034,69 € (DPH: 2 400,50 €). Daňový subjekt D. Z., D.-E. W. mal túto betonársku oceľ v ten istý deň dodať z tuzemska do iného členského štátu spoločnosti T. E..A..O.. s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vystavenými faktúrami: - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 13 091,34 €, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 12 784,98 €, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 13 068,03 €, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 12 938,16 €, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 12 866,01 €. Podľa predložených medzinárodných nákladných listov č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť Z. M., E..A..O.., N. XX/XXXX, L., B.: XXXXXXXX, (ďalej len „Z. M., E..A..O..“). Prevzatie tovaru na medzinárodných nákladných listoch nie je potvrdené odberateľom - spoločnosťou T. E..A..O.. Správca dane sa opakovane pokúšal preveriť tieto obchodné vzťahy v spoločnosti Z., K..E.., ktorá však poštové zásielky nepreberala, so správcom dane nekomunikovala. Daňový subjekt D. Z., D.-E.L. W., v rámci medzinárodnej výmeny informácií s českou finančnou správou, k obchodným transakciám so spoločnosťou T. E..A..O.. uviedol, že v roku 2010 obchodoval s touto spoločnosťou, predával jej betonársku oceľ vo zvitkoch tak, ako je uvedené na faktúrach a CMR, zmluvy nie sú žiadne, obchody boli dojednané ústne, rokovanie viedol telefonicky s p. T., kontakt sprostredkoval p. D. Z., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti E. E. E., E..A..O.. (do 08.12.2010 Z. M., E..A..O..) a predsedom predstavenstva spoločnosti Z., K..E.., tovar bol nakúpený od spoločnosti Z., K..E.. a následne bol predaný spoločnosti T. E..A..O.., prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Z. M., E..A..O.. do skladu T. v Ostrave, pri náklade tovaru bol osobne spolu s vodičmi spoločnosti Z. M., E..A..O.., ktorí sú uvedení na CMR, tovar bol uskladnený v sklade T. (zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/Mikl zo dňa 14.02.2013). Daňový subjekt ku skutočnosti, že na CMR dokladoch nie je potvrdené prevzatie tovaru uviedol, že vzhľadom k tomu, že p. T. za tovar nezaplatil pri vykládke, tovar mu nebol vydaný a zostal na sklade T.. Následne bol tovar predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.. a finančné vyrovnanie sa riešilo uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X/XXXX zo dňa 27.09.2010 medzi postupcom D. Z. a postupníkom Z., K..E.., v zastúpení B.. D. Z. - predsedom predstavenstva. Podľa článku I bod 1 tejto zmluvy má postupca voči odberateľovi T. E..A..O.. peňažné pohľadávky v celkovej výške 64 748,52 € vzniknuté neuhradením faktúr postupcovi špecifikovaných v prílohe tejto zmluvy, ktorá tvorí jej nedeliteľnú súčasť. Správca dane na základe týchto skutočnosti dospel k záveru, že daňový subjekt D. Z., D.-E. W. si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 64 748,52 €. V danom prípade bolo preukázané a daňový subjekt to potvrdil, že nadobúdateľom tovaru bola spoločnosť Z., K..E.., ktorá je osobou identifikovanou pre daň na území SR. Daňový subjekt D. Z., D.-E. W. sa snažil neuskutočnený predaj do Českej republiky zamaskovať uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré reálne neexistujú, pretože spoločnosť T. E..A..O.. tovar nikdy neprevzala. Skutočnosť, že k predmetnému obchodu nedošlo, správcovi dane potvrdila aj česká finančná správa v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Daňový subjekt sa voči rozhodnutiu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Mikl zo dňa 04.11.2014 odvolal. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX/ XXXX/XXXXX zo dňa 05.02.2015 predmetné rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti (nedostatočné odôvodnenie a neúplne zistený skutkový stav), čo nebolo postačujúce pre vyslovenie rozhodnutia o porušení ustanovení § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane v ďalšom konaní znovu preskúmal a posúdil zistenia získané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a vyhodnotil získané dôkazy a dôkazy predložené daňovým subjektom vo vyjadrení k výsledkom daňovej kontroly a následne vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2015, ktoré je predmetom podaného odvolania. Správca dane v súlade s rozhodnutím FR SR zo dňa 05.02.2015 v odôvodnení rozhodnutia uviedol aj skutočnosti týkajúce sa vyrubovacieho konania v roku 2014. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu doručenom dňa 02.04.2014 uviedol, že z dôvodu neprevzatia tovaru zo skladu T. odberateľom T. E..A..O.. bolo s ním dňa 23.04.2010 dohodnuté, že vystavené faktúry budú vystornované a predmetný tovar bol po predchádzajúcom dohovore predaný v ten istý deň odberateľovi v ČR - spoločnosti N.- E. E..A..O.., D. XXXX, D., B. XXXXXXXX, B. N. V.. Ako dôkaz daňový subjekt priložil storná faktúr vystavených pre spoločnosť T. E..A..O.. s dátumom vyhotovenia a dodania tovaru 23.04.2010 a faktúry vystavené pre spoločnosť N.-E. E..A..O.. s dátumom vyhotovenia a dodania tovaru 23.04.2010 a aj dodatočné daňové priznanie a dodatočný súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie apríl 2010 (aj keď ako sám uviedol, predložil ich napriek vedomosti o ich podaní po začatí daňovej kontroly, kedy sa na ne neprihliada). Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu navrhol: - uvedené doklady preveriť formou medzinárodnej výmeny informácií, - vypočuť konateľa spoločnosti N. E. E..A..O.., ktorého účasť bol ochotný zabezpečiť, - vypočuť predsedu predstavenstva spoločnosti Z. K..E.., keďže vyjadrenie daňového subjektu uvedené v protokole ohľadom spätného predaja tovaru pre Z. K..E.. bolo nesprávne, rovnako nesprávne bolo aj vyjadrenie o postúpení pohľadávky voči spoločnosti T. E..A..O.. spoločnosti Z. K..E.., teda zmluva o postúpení z 27.09.2010 je neplatná. Správca dane dňa 12.09.2014 prerokoval pripomienky k protokolu a položil daňovému subjektu otázky vecne súvisiace s pripomienkami daňového subjektu, ku ktorým sa však daňový subjekt nevedel vyjadriť. Daňový subjekt nevedel uviesť, prečo zmena odberateľa z T. E..A..O.. na N.-E. E..A..O.. nebola zaznamenaná v pomocných účtovných knihách, v peňažnom denníku, v záznamoch DPH predložených k daňovej kontrole, nevedel prečo storná faktúr pre T. E..A..O.. a nové faktúry pre N.-E. E..A..O.. nepredložil pri výkone daňovej kontroly, ale až ako prílohy k vyjadreniu k protokolu, prečo túto skutočnosť, ktorá mu mala byť známa v roku 2010 neuviedol správcovi dane pri vybavovaní žiadosti od českej daňovej správy, prečo uvádzal, že tovar, ktorý spoločnosť T. E..A..O.. neuhradila, bol následne predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.. a bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX, ktorú predložil, keď vo vyjadrení k protokolu uviedol, že tovar bol predaný spoločnosti N.-E. E..A..O.. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX). Dňa 23.09.2014 zaslal daňový subjekt písomné vyjadrenie, v ktorom sa však nevyjadril ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania dňa 12.09.2014. Dňa 22.10.2014 správca dane vykonal druhé prerokovanie pripomienok k protokolu. Daňový subjekt opäť nevedel odpovedať na otázky správcu dane a požadoval termín na vyjadrenie, s čím správca dane z dôvodu, že dal daňovému subjektu dostatočný priestor na vyjadrenie nesúhlasil, a spísal poslednú Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Správca dane aj napriek rozporuplným vyjadreniam, dodatočnému predkladaniu daňových dokladov daňovým subjektom, o ktorých neúčtoval v pomocných účtovných knihách, v peňažnom denníku a v záznamoch DPH v rámci výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, akceptoval nákup tovaru od spoločnosti Z. K..E.., jeho prepravu dňa 21.04.2010 do ČR vykonanú spoločnosťou Z. M., E..A..O.. a v ten istý deň jeho uskladnenie v sklade T., CMR doklady, na ktorých nie je potvrdené prevzatie tovaru. Neprevzatie tovaru potvrdil aj daňový subjekt vo svojich vyjadreniach a potvrdili to aj storná faktúr pre odberateľa T. E..A..O.., vyhotovené nové faktúry pre odberateľa N.- E. E..A..O.. Na základe týchto skutočností správca dane nepovažoval za potrebné vykonať úkony, ktoré navrhol daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu. Správca dane v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu uvedeného v zrušovacom rozhodnutí opätovne preveril a zhodnotil všetky okolnosti dodania tovaru do ČR, zameral sa predovšetkým na pripomienky daňového subjektu, ktorý vo svojich rozporuplných tvrdeniach, ktoré stále menil, žiadal, aby bolo vzaté do úvahy, že tovar nepredal spoločnosti T. E..A..O.. (aj keď o tejto skutočnosti účtoval vo svojom účtovníctve), ale spoločnosti N.-E. E..A..O.. (aj keď o tejto skutočnosti daňový subjekt neúčtoval a na takéto doklady sa neprihliada).Správca dane napriek tomu zobral do úvahy tieto pripomienky a tzv. nové dôkazy. Správca dane preveroval za kontrolované zdaňovacie obdobie oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 zákona č. 222/2004 z. z. v znení neskorších predpisov. Pri opätovnom posúdení a vyhodnotení takto získaných dôkazov zistil porušenie § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) v súvislosti s § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov: V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že daňový subjekt D. Z. D.-E. W. si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za deklarovaný predaj tovaru (betonárska oceľ) do Českej republiky spoločnosti T. E..A..O.. v celkovej sume 64 748,52 € v zmysle vystavených faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010.V rámci výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní boli v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, použité výsledky preverovania v súvislosti s dožiadaním českej daňovej správy v rámci MVI CZ č. XXXXXXXX O. XXXX/ XX E. zo dňa 16.11.2012 (Úradný záznam č. XXXXXX/XXXX). Podľa predložených medzinárodných nákladných listov č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, prepravu do ČR vykonala spoločnosť Z. M., E..A..O.. Prevzatie tovaru na medzinárodných nákladných listoch nie je potvrdené odberateľom spoločnosťou T. E..A..O.., ani v jednom prípade, čím došlo k porušeniu § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. O uvedenej skutočnosti svedčia CMR doklady a aj vyjadrenie daňového subjektu. Podľa dokladov predložených v prílohe vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX tovar bol podľa CMR dokladov a vyjadrenia daňového subjektu prepravený dňa 21.04.2010 na územie ČR. Vzhľadom k tomu, že česká spoločnosť T. E..A..O.. tovar neprevzala, ten bol umiestnený v Ostrave v sklade T.. Nadobúdateľom tovaru nebola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Tovar bol do ČR vyvezený D. Z., D.-E. W. dňa 21.04.2010., t.j. pod slovenským IČ DPH: E.. Jeho nadobúdateľom na území ČR bol dňa 21.04.2010 D. Z. D.-E. W., ktorý nie je osobou identifikovanou pre daň na území ČR. Tovar bol predaný na území ČR dňa 23.04.2010, kde predávajúcim bol D. Z. D.-E. W. a kupujúcim česká spoločnosť N.- E. E..A..O.. Na základe týchto skutočnosti si daňový subjekt D. Z., D.-E. W. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 aj pri zohľadnení jeho pripomienok a nových dôkazov neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 64 748,52 €. Správca dane na základe preskúmania a posúdenia účtovných dokladov, vyjadrení daňového subjektu, dodatočne predložených účtovných dokladov, ktoré zistil a zdokumentoval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vyzval daňový subjekt na prerokovanie a oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania dňa 26.05.2015 (výzva č. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.05.2015). Daňový subjekt dňa 26.05.2015 oznámil, že sa z dôvodu práceneschopnosti nemôže zúčastniť prerokovania výsledkov vyrubovacieho konania, obratom doručí o tejto skutočnosti potvrdenie a navrhne nový termín na pojednávanie v danej veci. Daňový subjekt nedoručil potvrdenie o práceneschopnosti, nenavrhol nový termín prerokovania a na opakované pokusy správcu dane o telefonický kontakt nereagoval (Úradný záznam č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.06.2015). Správca dane preto dňa 02.07.2015 zaslal výzvu č. XXXXXXX/XXXX na prerokovanie dôkazov po ich preskúmaní v rámci vyrubovacieho konania na deň 27.07.2015. Daňový subjekt sa v stanovenom termíne na pojednávanie nedostavil a ani na tento účel neustanovil zástupcu (Úradný záznam č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.07.2015). Správca dane dňa 18.08.2015 opäť zaslal výzvu č. XXXXXXX/XXXX na prerokovanie a oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania na deň 08.09.2015. Daňový subjekt sa ani v tomto termíne na pojednávanie nedostavil a ani na tento účel neustanovil zástupcu. Správca dane o tejto skutočnosti spísal Úradný záznam č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2015 a dňa 21.09.2015 vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/ XXXX. Finančné riaditeľstvo SR k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Predmetom dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Za určitých zákonom stanovených podmienok môže byť dodanie tovaru do iného členského štátu a nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu oslobodené od dane. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov od dane je oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že tovar bol dodaný osobe, identifikovanej pre daň, bol prepravený do iného členského štátu a predaj bol za protihodnotu. Platiteľ dane je povinný podľa ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane pri tovare dodanom do iného členského štátu kópiou faktúry a ďalším dokladom podľa spôsobu prepravy. Ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia; ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou; ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným prehlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu; inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Finančné riaditeľstvo SR z vyššie uvedených skutočností, z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania zistilo, že správca dane daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, či im neabsentuje materiálny podklad a či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane. Finančné riaditeľstvo SR vychádzajúc z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku konštatuje, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane preukazuje daňový subjekt. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi a preto je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane všetky relevantné doklady riadne a nepochybne osvedčujúce splnenie všetkých podmienok pre oslobodenie od dane. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a v predmetných faktúrach. V prvom rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil. Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane vykonaným dokazovaním zistil také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného oslobodenia do dane. Odvolávajúci sa v zdaňovacom období apríl 2010 deklaroval dodanie betonárskej ocele z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov českému odberateľovi T. E..A..O.. v zmysle predmetných faktúr v celkovej sume 64 748,52 € a túto skutočnosť uviedol aj v súhrnnom výkaze podanom dňa 27.05.2010. Odvolávajúci sa predložil správcovi dane k výkonu daňovej kontroly doklady, ktorými preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane (napr. faktúry vystavené pre odberateľa T. E..A..O.., prepravné doklady CMR, zmluvu o postúpení pohľadávky), ale z preverovania správcu dane, ktorý vychádzal jednak z predložených dokladov, z výsledkov preverovania v súvislosti s dožiadaním českej daňovej správy, ale nakoniec aj z vyjadrenia samotného odvolávajúceho sa vyplynulo, že dodanie tovaru pre českú spoločnosť T. E..A..O.. nebolo uskutočnené, keďže spoločnosť T. E..A..O.. za tovar nezaplatila a tovar jej nebol vydaný. Tovar mal podľa vyjadrenia odvolávajúceho sa ostať na sklade T. v ČR, mal byť predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.., od ktorej ho odvolávajúci sa kúpil a bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. K ďalšiemu pohybu tovaru sa odvolávajúci sa nevedel vyjadriť, keďže to už mal riešiť B.. Z., predseda predstavenstva Z., K..E.., s ktorým sa správcovi dane napriek písomným i telefonickým kontaktom nepodarilo spojiť. Odvolávajúci sa však vo vyjadrení k protokolu uviedol iné - nové skutočnosti a tvrdil, že faktúry pre spoločnosť T. E..A..O.. boli dňa 23.04.2010 vystornované a predmetný tovar bol predaný v ten istý deň českej spoločnosti N.-E. E..A..O.. Ako dôkaz odvolávajúci sa predložil storná faktúr vystavených pre spoločnosť T. E..A..O.., faktúry vystavené pre spoločnosť N.-E. E..A..O.. a aj dodatočné daňové priznanie a dodatočný súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Taktiež uviedol, že boli nesprávne aj jeho vyjadrenia týkajúce sa spätného predaja tovaru spoločnosti Z., K..E.. a zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane v snahe o správne určenie dane preveroval skutočnosti týkajúce sa predmetnej obchodnej transakcie a z dôvodu rozdielnych vyjadrení odvolávajúceho sa požadoval od neho vysvetlenia k týmto jeho tvrdeniam. Odvolávajúci sa však k svojim tvrdeniam nepodal žiadne vysvetlenie, nevedel uviesť prečo zmena odberateľa z T. E..A..O.. na N.-E. E..A..O.. nebola zaznamenaná v účtovných dokladoch predložených k daňovej kontrole, nevedel prečo storná faktúr pre T. E..A..O.. a nové faktúry pre N.-E. E..A..O.. nepredložil pri výkone daňovej kontroly, ale až ako prílohy k vyjadreniu k protokolu, prečo túto skutočnosť, ktorá mu mala byť známa v roku 2010 neuviedol správcovi dane pri vybavovaní žiadosti od českej daňovej správy, prečo uvádzal, že tovar, ktorý spoločnosť T. E..A..O.. neuhradila, bol následne predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.. a bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, keď vo vyjadrení k protokolu uviedol, že tovar bol predaný spoločnosti N.-E. E..A..O.. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že znakom jednej zo zásad obchodného práva, t.j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, čo je v zmysle vyššie uvedeného zrejmé, potom sú pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom, v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku, oprávnené. Správca dane preto správne vyhodnotil zistené skutočnosti, keď skonštatoval, že odvolávajúci sa daňový subjekt si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 64 748,52 €, keďže nadobúdateľom tovaru nebola spoločnosť T. E..A..O.. uvedená na preverovaných faktúrach. Odvolávajúci sa v zdaňovacom období apríl 2010 nemal v účtovných dokladoch zaevidované skutočnosti, ktoré uvádzal vo vyjadrení k protokolu, dodatočné daňové priznanie a dodatočný súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie apríl 2010 podal odvolávajúci sa dňa 06.06.2013, teda po začatí daňovej kontroly, preto správca dane na ne neprihliadal a tejto skutočnosti si bol vedomý aj odvolávajúci sa, keďže to aj sám v písomnom vyjadrení uviedol. K námietke odvolávajúceho sa (bod A. odvolania) týkajúcej sa rozporuplnosti dôvodov uvedených na str. 8 a str. 10 odvolaním napadnutého rozhodnutia Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že správca dane akceptoval nákup, prepravu, uskladnenie tovaru a CMR doklady a skonštatoval, že neprevzatie tovaru bolo potvrdené aj odvolávajúcim sa, stornami faktúr, ako aj faktúrami pre N.-E. E..A..O.. Z uvedeného nevyplýva, že akceptoval storná faktúr a faktúry pre N.-E., E..A..O.. Správca dane už pri ústnom pojednávam dňa 22.10.2014 skonštatoval, že tzv. „nové skutočnosti“, ktoré odvolávajúci sa uvádzal vo vyjadrení k protokolu nemajú reálny základ, sú nepreukazné a účelovo vykonštruované. Faktúry, ktoré navrhoval odvolávajúci sa zobrať do úvahy neboli v účtovných záznamoch v evidencii DPH, knihách pohľadávok a záväzkov. Nestačí, že po ukončení daňovej kontroly boli predložené zmenené doklady, podľa ktorých došlo k zmene v apríli 2010 a odvolávajúci sa o týchto zmenách do termínu začatia daňovej kontroly (04.04.2013) neúčtoval v zmysle zákona o účtovníctve, preto správca dane nepovažoval za potrebné preverovať tzv. „nové skutočnosti“, o ktorých odvolávajúci sa 3 roky od ich údajného vzniku neúčtoval. Finančné riaditeľstvo SR však v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by túto opodstatnenosť oslobodenia od dane preukázal. Správca dane pri určení dane vychádzal z výsledkov vlastného dokazovania preveril všetky doklady predložené odvolávajúcim sa a na základe ich vyhodnotenia skonštatoval neoprávnenosť uplatneného oslobodenia od dane z faktúr vystavených spoločnosti T. E..A..O.. Keďže daňový subjekt nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok a neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce tak z ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj z ust. § 24 Daňového poriadku, bol postup správcu dane, ktorý zdanil predaj tovaru slovenskou daňou, v súlade s platnými právnymi predpismi. Finančné riaditeľstvo SR k námietke nezákonnosti postupu (bod B. odvolania) uvádza, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že správca dane opakovane zasielal odvolávajúcemu sa výzvy na oboznámenie sa so závermi správcu dane, ku ktorým dospel na základe preskúmania a posúdenia dodatočne predložených účtovných dokladov, vyjadrení daňového subjektu, zistení, ktoré zdokumentoval v priebehu daňovej kontroly a ktoré opakovane prehodnotil v rámci vyrubovacieho konania - výzva č. XXXXXX/XXXX zo dňa 11.05.2015, č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 02.07.2015, č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.08.2015. Odvolávajúci sa v určených termínoch na ústne pojednávania nedostavil a ani na tento účel neustanovil zástupcu, preto je námietka o nezákonnosti postupu správcu dane neoprávnená. Zo žiadnych, odvolávajúcim sa citovaných, ustanovení Daňového poriadku nevyplýva správcovi dane písomne informovať daňový subjekt o výsledkoch vyrubovacieho konania. Finančné riaditeľstvo SR k námietke nezákonnosti rozhodnutia (bod C. odvolania) uvádza, že rozhodnutie FR SR č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX8 zo dňa 05.02.2015, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Mikl zo dňa 04.11.2014 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie, nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2015 a na daňový úrad bolo doručené dňa 19.02.2015. Správca dane vzhľadom k tomu, že nebolo možné rozhodnúť v lehote 60 dní v zmysle § 65 ods. 1 Daňového poriadku, požiadal dňa 30.03.2014 Finančné riaditeľstvo SR o jej predĺženie o 90 dní. Finančne riaditeľstvo SR žiadosti dňa 01.04.2014 vyhovelo. Správca dane ukončil vyrubovacie konanie spísaním Úradného záznamu č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2015 a dňa 21.09.2015 vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX, teda zákonná lehota na vydanie rozhodnutia v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania úradného záznamu bol dodržaná. K prekročeniu predĺženej lehoty na vyrubovacie konanie došlo z dôvodu prieťahov na strane odvolávajúceho sa a snahy správcu dane vyjsť mu v ústrety, keď ho viacnásobne vyzýval na oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania. Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti akceptuje námietku odvolávajúceho sa o nezaslaní upovedomia o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia daňovému subjektu, ktorá však nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Finančné riaditeľstvo SR k námietke o prieťahoch v konaní (bod D.) uvádza, že z predloženého spisového materiálu nezistilo zo strany správcu dane žiadne prieťahy v konaní. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku a posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa uplatnenia oslobodenia od dane pri intrakomunitárnych dodávkach tovaru bolo vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Na základe takto zistených skutočnosti Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 19.01.2016. 2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na Krajský súd v Košiciach dňa 16.03.2016, sa žalobca domáhal zrušenia druhostupňového, ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. V žalobe namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a v rámci toho nepreskúmateľnosť, nezákonný postup a prieťahy v konaní pre nedodržanie lehôt uvedených v ustanovení § 65 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku, a teda argumentoval tými istými dôvodmi, ktoré namietal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. V žalobe poukazoval na odlišnosť dôvodov vyrubeného rozdielu dane oproti skoršiemu rozhodnutiu zo dňa 04.11.2014, ktoré rozhodnutie bolo zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie, a to rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.02.2015. Prevažná časť obsahu žaloby žalobcu tvorí citácia zo žalovaného rozhodnutia a z odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Ďalej vytýkal žalovanému, že neakceptoval dôvody jeho odvolania a rozhodnutie správcu dane potvrdil, že žalovaný ignoroval a nezhodnotil dôležité konštatovanie správcu dane o nepotrebnosti vykonať úkony, ktoré navrhol žalobca vo vyjadrení k zisteniam uvedených v protokole z daňovej kontroly, navrhol uskutočniť výsluch svedka, konateľa N.-E. E..A..O.. za účasti žalobcu a tiež navrhol vypočuť svedka p. Z., predsedu predstavenstva Z., K..E.. Ďalej vytýkal žalovanému, že porušil základnú zásadu daňového konania uvedenú v § 3 ods. 6 Daňového poriadku. V závere žaloby poukazoval na nezákonný postup žalovaného, ktorý bol podľa žalobcu v rozpore s § 3 Daňového poriadku, a taktiež na nezákonnosť postupu vo vyrubovacom konaní a opakovane namietal nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 65 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku, čo viedlo podľa žalobcu k prieťahom v konaní. Nakoniec vytýkal správcovi dane čiastočne opakovane, že nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia, neupovedomil žalobcu písomne o jej predlžení, čím porušil ust. § 65 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku, ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čo viedlo k prieťahom v konaní. 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.06.2016, v ktorom uviedol: „Zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalobca v podanej žalobe uvádza, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného sú nezákonné, ukracujúce žalobcu na jeho právach. Žalobca cituje z rozhodnutia žalovaného, pričom v bodoch žaloby A. Dôvody nepreskúmateľnosti, B. Nezákonný postup, C. Nezákonný postup a prieťahy v konaní, uvádza námietky, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalovaný k týmto námietkam zaujal stanovisko v žalobou napadnutom rozhodnutí. Stanovisko žalovaného k žalobným dôvodom žalobcu: Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú s námietkami uvedenými v podanej žalobe. Žalovaný k námietkam žalobcu uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že nadobúdateľom tovaru nebola spoločnosť uvedená na preverovaných faktúrach. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 1 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 ods. Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Z uvedeného vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č. 2SžF/28/2010 zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. V zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, či im neabsentuje materiálny podklad a či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane. Správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar bol dodaný spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný zistil, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane hodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 uplatnil oslobodenie od dane za deklarovaný predaj betonárskej ocele českej spoločnosti T. E..A..O.. v zmysle predmetných faktúr a túto skutočnosť uviedol aj v súhrnnom výkaze podanom dňa 27.05.2010. Z preverovania správcu dane, ktorý vychádzal jednak z predložených dokladov, z výsledkov preverovania v súvislosti s dožiadaním českej daňovej správy, ale aj z vyjadrenia samotného žalobcu vyplynulo, že dodanie tovaru pre spoločnosť T. E..A..O.. nebolo uskutočnené, pretože táto spoločnosť za tovar nezaplatila a tovar jej nebol vydaný. Tovar mal podľa vyjadrenia žalobcu ostať na sklade T. v ČR, mal byť predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.., od ktorej ho žalobca kúpil a bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. K ďalšiemu pohybu tovaru sa žalobca nevedel vyjadriť. Vo vyjadrení k protokolu uviedol žalobca iné - nové skutočnosti a tvrdil, že faktúry pre spoločnosť T. E..A..O.. boli dňa 23.04.2010 vystornované a predmetný tovar bol predaný v ten istý deň českej spoločnosti N.-E. E..A..O.. Ako dôkaz predložil storná faktúr vystavených pre spoločnosť T. E..A..O.., faktúry vystavené pre spoločnosť N.- E. E..A..O.. a aj dodatočné daňové priznanie a dodatočný súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie apríl 2010. Zároveň uviedol, že aj jeho vyjadrenia týkajúce sa spätného predaja tovaru spoločnosti Z. K..E.. boli nesprávne a zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná. Žalobca tieto svoje rozdielne vyjadrenia nevedel vysvetliť; nevedel uviesť, prečo neboli tieto skutočnosti, ktoré sa podľa jeho vyjadrenia stali v apríli 2010, neboli zaevidované v účtovných dokladoch za apríl 2010; nevedel prečo tieto nové doklady nepredložil v priebehu daňovej kontroly; nevedel prečo dodatočné daňové priznanie a dodatočný súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie apríl 2010 podal až po takmer troch rokoch od tohto obchodu (06.06.2013) a po začatí daňovej kontroly (04.04.2013); nevedel prečo túto skutočnosť, ktorá mu mala byť známa v roku 2010, neuviedol správcovi dane pri vybavovaní žiadosti od českej daňovej správy; nevedel prečo najprv tvrdil, že tovar, ktorý spoločnosť T. E..A..O.. neuhradila, bol následne predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.. a bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok a potom tvrdil, že tovar bol predaný spoločnosti N.-E. E..A..O.. K námietkam týkajúcich sa rozporuplnosti dôvodov na str. 8 a 10 napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vyjadril v odôvodnení rozhodnutia, na ktorom trvá. V danom prípade správca dane vykonaným dokazovaním dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované dodanie tovaru českej spoločnosti T. E..A..O.. v zdaňovacom období apríl 2010 nebolo uskutočnené a nebola preukázaná opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane z preverovaných faktúr. Nové faktúry, ktoré navrhoval žalobca zobrať do úvahy neboli v účtovných záznamoch, v evidencii DPH, v knihách pohľadávok a záväzkov, teda na základe týchto faktúr nebolo podané daňové priznanie ani súhrnný výkaz a ani na ich základe si žalobca neuplatňoval oslobodenie od dane. Na dodatočné daňové priznanie nebolo možné vzhľadom na § 16 ods. 9 Daňového poriadku prihliadať (dodatočné daňové priznanie nemožno podať za obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola), čoho si bol vedomý aj žalobca, ktorý však dodatočné daňové priznanie aj napriek tomu podal. Oslobodenie od dane si žalobca uplatňoval z faktúr vystavených spoločnosti T. E..A..O.., a nie N.- E. E..A..O.. Na základe týchto skutočností je tvrdenie žalobcu o porušení základnej zásady daňového konania uvedenej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku neopodstatnená. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania vyšlo najavo. Žalovaný sa s námietkami uvedenými v bode B. a C. žaloby, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a trvá na nich. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a žalobca nebol postupom orgánov finančnej správy ukrátený na svojich právach. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky sú neopodstatnené.“ 4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 11.07.2016, v ktorom uviedol, že nežiadal preskúmanie povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, ale žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu tak, ako je to uvedené v žalobe. Ďalej uviedol, že: „Orgány verejnej moci môžu konať totiž výslovne iba to, čo je uvedené v zákone. Podľa nášho názoru však správny orgán ukladal daňovému subjektu povinnosti a konal nad rámec zákona a na základe svojej činnosti nad rámec zákona (čo je nezákonne) aj rozhodol v neprospech žalobcu. Je preto úlohou žalobcu na túto nezákonnosť poukázať a úlohou súdu o tejto nezákonnosti aj rozhodnúť. S rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasíme.“ 5. Správny súd na základe prechodných ustanovení uvedených v § 491 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 6. Podľa ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ust. 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o daní z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania, ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa ods. 1 (§ 43 ods. 4 zákona o DPH). Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru (§ 43 ods. 5 zákona o DPH). Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa ods. 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa ods. 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota (§ 43 ods. 8 zákona o DPH). Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly (§ 16 ods. 9 Daňového poriadku). Podľa ust. § 65 ods. 1 Daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister (§ 65 ods. 2 Daňového poriadku). Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt (§ 65 ods. 3 Daňového poriadku). Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami (§ 65 ods. 6 Daňového poriadku). 7. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy. Keďže účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a je na ňom, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. 8. Zo spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že žalobca v zdaňovacom období apríl 2010 mal nakúpiť od spoločnosti Z., K..E.., N. XX/XXXX, L., B.: XXXXXXXX (ďalej len „Z., K..E..“), betonársku oceľ v zmysle faktúr zo dňa 21.04.2010: - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15.298,- eur (DPH: 2.442,54 eur), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 14.940,- eur (DPH: 2.385,38 eur), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15.270,76 eur (DPH: 2.438,19 eur), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15.119,- eur (DPH: 2.413,96 eur), - faktúra č. XXXXXXX v celkovej sume 15.034,69 eur (DPH: 2.400,50 eur). Žalobca mal túto betonársku oceľ v ten istý deň dodať z tuzemska do iného členského štátu spoločnosti T. E..A..O.. s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vystavenými faktúrami: - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 13.091,34 eur, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 12.784,98 eur, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 13.068,03 eur, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 12.938,16 eur, - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010 v celkovej sume 12.866,01 eur. Podľa žalobcu na základe predložených medzinárodných nákladných listov č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX prepravu tovaru mala vykonať spoločnosť Z. M., E..A..O.., N. XX/XXXX, L., B.: XXXXXXXX (ďalej len „Z. M., E..A..O..“). Prevzatie tovaru na medzinárodných nákladných listoch nie je potvrdené odberateľom - spoločnosťou T. E..A..O.. Správca dane sa opakovane pokúšal preveriť tieto obchodné vzťahy v spoločnosti Z., K..E.., ktorá však poštové zásielky nepreberala, so správcom dane nekomunikovala. Žalobca k medzinárodnej výmene informácií s českou finančnou správou, k obchodným transakciám so spoločnosťou T. E..A..O.. uviedol, že v roku 2010 obchodoval s touto spoločnosťou, predával jej betonársku oceľ vo zvitkoch tak, ako je uvedené na faktúrach a CMR, zmluvy nie sú žiadne, obchody boli dojednané ústne, rokovanie viedol telefonicky s p. T., kontakt sprostredkoval p. D. Z., ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti E. E. E., E..A..O.. (do 08.12.2010 Z. M., E..A..O..) a predsedom predstavenstva spoločnosti Z., K..E.., tovar bol nakúpený od spoločnosti Z., K..E.. a následne bol predaný spoločnosti T. E..A..O.., prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Z. M., E..A..O.. do skladu T. v Ostrave, pri náklade tovaru bol osobne spolu s vodičmi spoločnosti Z. M., E..A..O.., ktorí sú uvedení na CMR, tovar bol uskladnený v sklade T. v zmysle zápisnice o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/Mikl zo dňa 14.02.2013. Žalobca ku skutočnosti, že na CMR dokladoch nie je potvrdené prevzatie tovaru uviedol, že vzhľadom k tomu, že p. T. za tovar nezaplatil pri vykládke, tovar mu nebol vydaný a zostal na sklade T.. Následne bol tovar predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.. a finančné vyrovnanie sa riešilo uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky č. X/XXXX zo dňa 27.09.2010 medzi postupcom, ktorým bol žalobca, a postupníkom Z., K..E.., v zastúpení B.. D. Z. - predsedom predstavenstva. Podľa článku I bod 1 tejto zmluvy má postupca voči odberateľovi T. E..A..O.. peňažné pohľadávky v celkovej výške 64.748,52 eur vzniknuté neuhradením faktúr postupcovi špecifikovaných v prílohe tejto zmluvy, ktorá tvorí jej nedeliteľnú súčasť. Správca dane na základe týchto skutočnosti dospel k záveru, že žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 64.748,52 eur. Bolo teda preukázané a žalobca to potvrdil, že nadobúdateľom tovaru bola spoločnosť Z., K..E.., ktorá je osobou identifikovanou pre daň na území SR. Žalobca sa voči rozhodnutiu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/ Mikl zo dňa 04.11.2014 odvolal. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/ XXXXX zo dňa 05.02.2015 predmetné rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti (nedostatočné odôvodnenie a neúplne zistený skutkový stav), čo nebolo postačujúce pre vyslovenie rozhodnutia o porušení ustanovení § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane v ďalšom konaní znovu preskúmal a posúdil zistenia získané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a vyhodnotil získané dôkazy a dôkazy predložené žalobcom vo vyjadrení k výsledkom daňovej kontroly a následne vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2015, ktoré je predmetom podaného odvolania. Správca dane v súlade s rozhodnutím FR SR zo dňa 05.02.2015 v odôvodnení rozhodnutia uviedol aj skutočnosti týkajúce sa vyrubovacieho konania v roku 2014. Žalobca vo vyjadrení k protokolu doručenom dňa 02.04.2014 uviedol, že z dôvodu neprevzatia tovaru zo skladu T. odberateľom T. E..A..O.. bolo s ním dňa 23.04.2010 dohodnuté, že vystavené faktúry budú vystornované a predmetný tovar bol po predchádzajúcom dohovore predaný v ten istý deň odberateľovi v ČR - spoločnosti N.- E. E..A..O.., D. XXXX, D., B. XXXXXXXX, B. N. V.. Ako dôkaz daňový subjekt priložil storná faktúr vystavených pre spoločnosť T. E..A..O.. s dátumom vyhotovenia a dodania tovaru 23.04.2010 a faktúry vystavené pre spoločnosť N.-E. E..A..O.. s dátumom vyhotovenia a dodania tovaru 23.04.2010 a aj dodatočné daňové priznanie a dodatočný súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie apríl 2010 (aj keď ako sám uviedol, predložil ich napriek vedomosti o ich podaní po začatí daňovej kontroly, kedy sa na ne neprihliada). Žalobca vo vyjadrení k protokolu navrhol: - uvedené doklady preveriť formou medzinárodnej výmeny informácií, - vypočuť konateľa spoločnosti N. E. E..A..O.., ktorého účasť bol ochotný zabezpečiť, - vypočuť predsedu predstavenstva spoločnosti Z. K..E.., keďže vyjadrenie daňového subjektu uvedené v protokole ohľadom spätného predaja tovaru pre Z. K..E.. bolo nesprávne, rovnako nesprávne bolo aj vyjadrenie o postúpení pohľadávky voči spoločnosti T. E..A..O.. spoločnosti Z. K..E.., teda zmluva o postúpení z 27.09.2010 je podľa žalobcu neplatná. Správca dane dňa 12.09.2014 prerokoval pripomienky k protokolu a položil žalobcovi otázky vecne súvisiace s pripomienkami žalobcu, ku ktorým sa však žalobca nevedel vyjadriť. Žalobca nevedel uviesť, prečo zmena odberateľa z T. E..A..O.. na N.-E. E..A..O.. nebola zaznamenaná v pomocných účtovných knihách, v peňažnom denníku, v záznamoch DPH predložených k daňovej kontrole, nevedel prečo storná faktúr pre T. E..A..O.. a nové faktúry pre N.-E. E..A..O.. nepredložil pri výkone daňovej kontroly, ale až ako prílohy k vyjadreniu k protokolu, prečo túto skutočnosť, ktorá mu mala byť známa v roku 2010 neuviedol správcovi dane pri vybavovaní žiadosti od českej daňovej správy, prečo uvádzal, že tovar, ktorý spoločnosť T. E..A..O.. neuhradila, bol následne predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.. a bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX, ktorú predložil, keď vo vyjadrení k protokolu uviedol, že tovar bol predaný spoločnosti N.-E. E..A..O.. v zmysle zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Dňa 23.09.2014 zaslal žalobca písomné vyjadrenie, v ktorom sa však nevyjadril ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania dňa 12.09.2014. Dňa 22.10.2014 správca dane vykonal druhé prerokovanie pripomienok k protokolu. Žalobca opäť nevedel odpovedať na otázky správcu dane a požadoval termín na vyjadrenie, s čím správca dane z dôvodu, že dal žalobcovi dostatočný priestor na vyjadrenie nesúhlasil, a spísal poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Správca dane aj napriek rozporuplným vyjadreniam, dodatočnému predkladaniu daňových dokladov žalobcom, o ktorých neúčtoval v pomocných účtovných knihách, v peňažnom denníku a v záznamoch DPH v rámci výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, akceptoval nákup tovaru od spoločnosti Z. K..E.., jeho prepravu dňa 21.04.2010 do ČR vykonanú spoločnosťou Z. M., E..A..O.. a v ten istý deň jeho uskladnenie v sklade T., CMR doklady, na ktorých nie je potvrdené prevzatie tovaru. Neprevzatie tovaru potvrdil aj sám žalobca vo svojich vyjadreniach a potvrdili to aj storná faktúr pre odberateľa T. E..A..O.. a vyhotovené nové faktúry pre odberateľa N.- E. E..A..O.. Na základe týchto skutočností správca dane nepovažoval za potrebné vykonať úkony, ktoré navrhol daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu. Správca dane v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu uvedeného v zrušovacom rozhodnutí opätovne preveril a zhodnotil všetky okolnosti dodania tovaru do ČR, zameral sa predovšetkým na pripomienky žalobcu, ktorý vo svojich rozporuplných tvrdeniach, ktoré stále menil, žiadal, aby bolo vzaté do úvahy, že tovar nepredal spoločnosti T. E..A..O.., aj keď o tejto skutočnosti účtoval vo svojom účtovníctve, ale spoločnosti N.-E. E..A..O.., aj keď o tejto skutočnosti daňový subjekt neúčtoval a na takéto doklady sa neprihliada. Správca dane napriek tomu zobral do úvahy tieto pripomienky a tzv. nové dôkazy. Správca dane preveroval za kontrolované zdaňovacie obdobie oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, ods. 5 a ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pri opätovnom posúdení a vyhodnotení takto získaných dôkazov zistil porušenie § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) v súvislosti s § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov: V rámci výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca si v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za deklarovaný predaj tovaru (betonárska oceľ) do Českej republiky spoločnosti T. E..A..O.. v celkovej sume 64.748,52 eur v zmysle vystavených faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX zo dňa 21.04.2010. V rámci výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní boli v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku použité výsledky preverovania v súvislosti s dožiadaním českej daňovej správy v rámci MVI CZ č. XXXXXXXX O. XXXX/XX E. zo dňa 16.11.2012 (úradný záznam č. XXXXXX/XXXX). Podľa predložených medzinárodných nákladných listov č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, prepravu do ČR vykonala spoločnosť Z. M., E..A..O.. Prevzatie tovaru na medzinárodných nákladných listoch nie je potvrdené odberateľom spoločnosťou T. E..A..O.., ani v jednom prípade, čím došlo k porušeniu § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. O uvedenej skutočnosti svedčia CMR doklady a aj vyjadrenie daňového subjektu. Podľa dokladov predložených v prílohe vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX tovar bol podľa CMR dokladov a vyjadrenia žalobcu prepravený dňa 21.04.2010 na územie ČR. Vzhľadom k tomu, že česká spoločnosť T. E..A..O.. tovar neprevzala, ten bol umiestnený v Ostrave v sklade T.. Nadobúdateľom tovaru nebola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Tovar bol do ČR vyvezený žalobcom dňa 21.04.2010, t.j. pod slovenským IČ DPH: E.. Jeho nadobúdateľom na území ČR bol dňa 21.04.2010 žalobca, ktorý nie je osobou identifikovanou pre daň na území ČR. Tovar bol predaný na území ČR dňa 23.04.2010, kde predávajúcim bol žalobca a kupujúcim česká spoločnosť N.-E. E..A..O.. Na základe týchto skutočnosti si žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 aj pri zohľadnení jeho pripomienok a nových dôkazov neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 64.748,52 eur. Správca dane na základe preskúmania a posúdenia účtovných dokladov, vyjadrení daňového subjektu, dodatočne predložených účtovných dokladov, ktoré zistil a zdokumentoval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vyzval žalobcu na prerokovanie a oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania dňa 26.05.2015 v zmysle výzvy č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 11.05.2015. Žalobca dňa 26.05.2015 oznámil, že sa z dôvodu práceneschopnosti nemôže zúčastniť prerokovania výsledkov vyrubovacieho konania, obratom doručí o tejto skutočnosti potvrdenie a navrhne nový termín na pojednávanie v danej veci. Žalobca ale nedoručil potvrdenie o práceneschopnosti, nenavrhol nový termín prerokovania a na opakované pokusy správcu dane o telefonický kontakt nereagoval v zmysle úradného záznamu č. XXXXXX/XXXX zo dňa 03.06.2015. Správca dane preto dňa 02.07.2015 zaslal výzvu č. XXXXXXX/XXXX na prerokovanie dôkazov po ich preskúmaní v rámci vyrubovacieho konania na deň 27.07.2015. Žalobca sa v stanovenom termíne na pojednávanie nedostavil a ani na tento účel neustanovil zástupcu, o čom svedčí úradný záznam č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.07.2015. Správca dane dňa 18.08.2015 opäť zaslal výzvu č. XXXXXXX/ XXXX na prerokovanie a oboznámenie s výsledkami vyrubovacieho konania na deň 08.09.2015. Žalobca sa ani v tomto termíne na pojednávanie nedostavil a ani na tento účel neustanovil zástupcu. Správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 09.09.2015 a dňa 21.09.2015 vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX. 9. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť k obsahu žaloby žalobcu, že správny súd nie je príslušný porovnávať obsah rozhodnutia správcu dane s obsahom rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo zrušené žalovaným v skoršom konaní a ktoré teda neexistuje, pretože súd preskúmava len dôvodnosť žaloby v konaní o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného podľa ust. § 177 a nasl. SSP. 10. K jednotlivým námietkam žalobcu, ktoré boli obsahovo zhodné s obsahom odvolania žalobcu a rozšírené o citácie z odvolania žalobcu a zo žalovaného rozhodnutia, správny súd uvádza, že ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu veci správcom dane, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či žalobcom predložené faktúry preukazujú skutočnosť dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, či neabsentuje ich materiálny základ a či boli splnené podmienky pre oslobodenie od dane. 11. Podľa názoru správneho súdu správca dane pri vykonanom dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo zásad daňového konania uvedených v ust. § 3 Daňového poriadku, vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovaný tovar bol dodaný spoločnosti uvedenej na dokladoch a či údaje uvedené na faktúrach napĺňajú zistené skutočnosti a vykonané dôkazy hodnotil podľa správnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane hodnotil dôkazy, ktoré si zaobstaral objektívne, a v rámci svojej dôkaznej povinnosti spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie žalobcu od dane. 12. Za zdaňovacie obdobie apríl 2010 si žalobca v daňovom priznaní uplatnil oslobodenie od dane za predaj betonárskej ocele českej spoločnosti T. E..A..O.. v rámci vyššie označených faktúr a túto skutočnosť uviedol aj v súhrnom výkaze podanom dňa 27.05.2010. Správca dane vychádzajúc z predložených dokladov, z výsledkov preverovania dožiadaním českej daňovej správy, ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že dodanie tovaru pre spoločnosť T. E..A..O.. nebolo uskutočnené, pretože táto spoločnosť za tovar nielenže nezaplatila, ale tovar jej ani nebol vydaný. Betonárska oceľ mala podľa žalobcu ostať na sklade T. v Českej republike a táto mala byť predaná spätne spoločnosti Z., K..E.., od ktorej žalobca betonársku oceľ kúpil a súčasne uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalobca sa nevedel vyjadriť k ďalšiemu pohybu tovaru a vo vyjadrení k protokolu uviedol, že faktúry pre spoločnosť T. E..A..O.. boli dňa 23.04.2010 vystornované a betonárska oceľ bola predaná v ten istý deň českej spoločnosti N.-E. E..A..O.., pričom ako dôkaz predložil storná faktúr vystavených pre spoločnosť T. E..A..O., faktúry vystavené pre spoločnosť N.-E. E..A..O.. a aj dodatočné daňové priznanie a dodatočný súhrny výkaz za zdaňovanie obdobie apríl 2010. Súčasne tvrdil, že jeho vyjadrenie týkajúce sa spätného predaja tovaru spoločnosti Z., K..E.. bolo nesprávne a zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná. Sám žalobca podľa názoru súdu sa dostal do dôkaznej núdze svojimi rozporuplnými tvrdeniami, ktoré pred správcom dane nevedel nijak vysvetliť. 13. Pokiaľ žalovaný, ako aj správca dane dospeli k záveru, že deklarované dodanie betonárskej ocele českej spoločnosti T. E..A..O.. v zdaňovacom období apríl 2010 nebolo uskutočnené a nebola preukázaná opodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane z preverovaných faktúr, tak správny súd má za to, že správna úvaha správcu dane a žalovaného je opodstatnená, a za to, že ak žalobca nevedel uviesť, prečo zmena odberateľa z T. E..A..O.. na N.-E. E..A..O.. nebola zaznamenaná v pomocných účtovných knihách, v peňažnom denníku, v záznamoch DPH predložených k daňovej kontrole a nevedel vysvetliť, prečo storná faktúr pre T. E..A..O.. a nové nákupy pre N.-E. E..A..O.. nepredložil pri výkone daňovej kontroly, a tieto predložil až ako prílohy k vyjadreniu k protokolu, teda prečo túto skutočnosť, ktorá mu mala byť známa v roku 2010, neuviedol správcovi dane pri vybavovaní žiadosti od českej daňovej správy, prečo uvádzal, že tovar, ktorý spoločnosť T. E..A..O.. neuhradila bol následne predaný naspäť spoločnosti Z., K..E.. a bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX, ktorú predložil, keď vo vyjadrení k protokolu uviedol, že tovar bol predaný spoločnosti N.-E. E..A..O.., potom aj správna úvaha správcu dane a žalovaného je taktiež opodstatnená, pretože vychádza zo zisteného skutkového stavu správcom dane. 14. Na žalobcom podané dodatočné daňové priznanie podľa názoru správneho súdu nebolo možné prihliadnuť s poukazom na vyššie citované ust. § 16 ods. 9 Daňového poriadku, pretože dodatočné daňové priznanie nemožno podať za obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, čoho si žalobca musel byť vedomý, pričom toto dodatočné daňové priznanie aj napriek tomu podal. Žalobca si oslobodenie od dane uplatňoval z faktúr pôvodne vystavených spoločnosti T. E..A..O.. a nie z faktúr vystavených dodatočne v spoločnosti N.-E. E..A..O.. Preto námietka žalobcu o porušení zásady daňového konania uvedená v § 3 ods. 6 Daňového poriadku nie je dôvodná. 15. Správny súd na základe vyššie citovaného ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH konštatuje, že oslobodenie od dane s možnosťou odpočítania dane vychádza z čl. 28cA šiestej smernice. Toto ustanovenie oslobodzuje od dane dodanie tovaru do iného členského štátu pri splnení zákonom ustanovených podmienok. Ide o nové ustanovenie, ktoré súvisí so spoločným trhom Európskej únie a ktoré v zásade nahrádza doterajší vývoz tovaru. Základnou podmienkou na oslobodenie od tovaru odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet je, aby nadobúdateľ bol osobou identifikovanou v inom členskom štáte. Takéto oslobodenie od dane musí od 01.10.2012 platiteľ dane preukázať na základe prísnejšie špecifikovaných dôkazov o preprave, resp. o prevzatí tovaru v členskom štáte odberateľa. Podmienky oslobodenia od dane musí platiteľ preukázať. Pri obchodovaní v rámci vnútorného trhu EÚ je dôležité, aby obchodní partneri boli osobami identifikovanými pre daň. 16. Pretože žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 43 zákona o DPH, správny súd uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce z ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. 17. K námietke nezákonnosti postupu žalovaného správny súd uvádza, že z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplýva (bod 8 tohto rozsudku), že správca dane zasielal žalobcovi výzvy na oboznámenie sa so závermi správcu dane (výzva zo dňa 11.05.2015, zo dňa 02.07.2015 a zo dňa 18.08.2015), avšak žalobca v určených termínoch sa na ústne pojednávanie nedostavil ani si neustanovil zástupcu a svoje ospravedlnenie o práceneschopnosti nedoložil žiadnym dokladom, preto správca dane nemal inú možnosť, ako spísať o tom záznamy a vydať rozhodnutie. 18. K námietke nezákonnosti rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že správca dane vzhľadom k tomu, že nebolo možné rozhodnúť v lehote 60 dní podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 30.03.2014 o predĺženie lehoty o 90 dní. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky žiadosti listom zo dňa 01.04.2014 vyhovelo a správca dane ukončil vyrubovacie konanie spísaním úradného záznamu zo dňa 09.09.2015 a dňa 21.09.2015 vydal svoje rozhodnutie, preto aj podľa názoru súdu zákonná lehota na vydanie rozhodnutia v zmysle ust. § 68 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania úradného záznamu, bola dodržaná. Preto námietky žalobcu voči rozhodnutiu a postupu správcu dane a žalovaného správny súd považoval za nedôvodné. 19. Pokiaľ žalobca namietal prieťahy v konaní, tak súd k tomu uvádza, že ako z vyššie uvedeného (bod 8 tohto rozsudku) vyplýva, k prieťahom v konaní došlo najmä zavinením žalobcu, ktorému správca dane viackrát avizoval výzvy na oboznámenie sa s výsledkami vyrubovacieho konania, avšak tieto prieťahy nemali vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia správcu dane. Preto ani námietka žalobcu na prieťahy v konaní, ktorá však nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, nie je dôvodná. 20. Pretože žalobca námietky uvedené v žalobe namietal aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného a žalovaný sa s nimi podrobne zaoberal v napadnutom rozhodnutí, správny súd má za to, že žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu v dostatočnom rozsahu. 21. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“) (§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane, a v preskúmavanom prípade preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitia žalobcom na uskutočnenie zdaniteľných plnení nenastalo. 22. Pokiaľ žalobca namietal porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, tak správny súd uvádza, že žalobca mohol využiť podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR po vyčerpaní dostupných prostriedkov nápravy. 23. Preto z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP). 25. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.